{"guid": "b632bc53-ba60-4461-b15b-04b693ed4d1e:bc405bb1-a31b-4e83-bdc9-a935088e0c2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1", "spisova_znacka": "5Sžf/73/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/73/2012 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sžf/73/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1", "identifikacne_cislo": "4012200012", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc405bb1-a31b-4e83-bdc9-a935088e0c2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/73/2012\n4012200012\n21. 11. 2013\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2013:4012200012.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily\nUrbancovej a členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci\nžalobcu I., bytom X., zastúpeného JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou, so sídlom v Komárne,\nM. R. Štefánika 6, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 27. októbra 2011 č.\nI/224/20123-112424/2011/992128-r, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21.\naugusta 2012 č. k. 11S/2/2012-55, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/2/2012-55 z 21. augusta\n2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného z 27. októbra 2011 č. I/224/20123-112424/2011/992128-r, ktorým žalovaný potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Komárno č. 621/230/19077/11/Sza z 30. marca 2011,\nktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie máj 2006 v sume 11.471,58 eura.\nZo skutkových zistení krajského súdu vyplýva, že Daňový úrad Komárno vykonal u žalobcu opakovanú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roka 2006, ktorá bola ukončená prerokovaním\nprotokolu č. 621/320/8290/20011/Krá z 09. februára 2011 a jeho dodatku z 02. marca 2011a z 30.\nmarca 2011. Za zdaňovacie obdobie máj 2006 správca dane preveril faktúry č. 200685 (DF 06040) s\ndátumom dodania 04. mája 2006, č. 200686 (DF 06042) s dátumom dodania 12. mája 2006, č. 200676\n(DF 06043) s dátumom dodania 21. mája 2006, č. 200687 (DF 06047) s dátumom dodania 30. mája\n2006, č. 200689 (DF 06048) s dátumom dodania 31. mája 2006 všetky od spoločnosti PIRUS, s. r.\no., so sídlom v Komárne. Podľa predmetných faktúr táto spoločnosť pre žalobcu dodala 807,19 m3\nbližšie neidentifikovanej smrekovej guľatiny za cenu 2.164.504,- Sk, z čoho DPH činilo sumu 345.593,Sk. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca ani jeho dodávateľ nevedeli preukázať\npôvod dreva, pričom nebol preukázaný reálny základ transakcie nadobudnutia predmetného tovaru\nspoločnosťou PIRUS, s. r. o.. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu vyzval o súčinnosť\nvšetky krajské lesné úrady Slovenskej republiky (ďalej len „KLÚ“) a žiadal informácie týkajúce sa\nobchodných spoločností MIaMI, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, PIRUS, s. r. o., so sídlom v Komárne\na ohľadom žalobcu. Všetky dožiadané KLÚ uviedli, že na základe predložených faktúr nie je možné\nidentifikovať a potvrdiť dodanie predmetnej drevnej hmoty a v takom množstve, v akom ich mala pre\n\nžalobcu dodať spoločnosť PIRUS, s. r. o.. Zároveň KLÚ potvrdili, že obchodné spoločnosti MIaMI, s. r.\no., PIRUS, s. r. o., a ani žalobca neboli a ani nie sú obhospodarovateľmi lesných pozemkov, nákupcami\ndreva a ani nie sú v žiadnej evidencii vedenej lesnými úradmi.\nNa základe uvedeného dospeli správne orgány oboch stupňov aj krajský súd k záveru, že žalobca v\ndaňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o správne daní“), a tým nesplnil zákonnú\npovinnosť pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa názoru krajského súdu daňové orgány vykonali veľmi\nrozsiahle a zákonné dokazovanie, zodpovedajúce zásadám uvedeným v ustanovení § 29 zákona o\nspráve daní, na základe ktorého dospeli ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa krajský súd\nstotožnil. Preto krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade\nso zákonom.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi\npre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté\nrozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že krajský súd\nsa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalobcom, v dôsledku čoho nesprávne\nvyhodnotil skutkový stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca uviedol, že preukázal splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH\nna odpočítane dane. Poukázal na to, že spoločnosť PIRUS, s. r. o. tovar vlastnila a bez prevzatia na\nvlastný sklad ho predala a dodala žalobcovi a žalobca kúpnu cenu zaplatil. Následne guľatinu spracoval\nna hranoly, dosky, atď., čoho nepochybným dôkazom sú odberateľské faktúry, ako aj zaplatené\nfaktúry za porez guľatiny. Žalobca namietal, že týmito skutočnosťami sa správca dane nevysporiadal,\nčím sa dopustil porušenia ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Žalobca poukázal na to,\nže guľatinu kupoval najmä od spoločnosti PIRUS, s. r. o.. Z odôvodnenia rozhodnutia je známe, že\nvoči konateľovi spoločnosti PIRUS, s. r. o. je vedené trestné stíhanie, ktoré skutočnosti sú mimo\nžalobcu, napriek tomu boli tieto skutočnosti správcom dane vyhodnotené v neprospech žalobcu ako\ndôkazy preukazujúce nedodanie guľatiny. Poukazoval na to, že žalobca vykonával piliarsku výrobu\n- prevádzkovanie gátra. Z toho dôvodu sa javí byť irelevantné zisťovanie správcu dane u krajských\nlesných úradov, či žalobca bol obhospodarovateľom lesa, resp. nákupcom dreva alebo povinnou, resp.\noprávnenou osobou vystaviť doklady o pôvode dreva. Namietal, že z jeho podnikateľskej činnosti je\nzrejmé, že nebol obhospodarovateľom lesa ani nákupcom dreva podľa zákona o lesoch. Tieto zistenia\nsprávcu dane sa mohli týkať iba dodávateľa dreva spoločnosti PIRUS, s. r. o., resp. ďalšieho dodávateľa\nspoločnosti MIaMI, s. r. o., a preto doklady o pôvode dreva, ktorými sa preukazuje legálnosť dodávaného\ndreva aj svojim odberateľom bol povinný zabezpečiť dodávateľ spoločnosť PIRUS, s. r. o..\nŽalobca ďalej namietal, že v ďalšom je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného založené najmä na\núvahách, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca namietal, že nie je zrejmé, na\nzáklade ktorých nepochybných dôkazov dospel správca dane k záveru, že žalobca vedel, resp. musel\nvedieť o skutočnostiach, že drevo, ktoré spoločnosť PIRUS, s. r. o. dodala žalobcovi nemá preukázaný\npôvod. Podľa názoru žalobcu správca dane neprodukoval žiaden dôkaz, preukazujúci vedomosť\nžalobcu o uvedených skutočnostiach, pričom formulácia „musel vedieť“ je v kontexte základných zásad\nhodnotenia dôkazov neprípustná a neumožňuje správcovi dane vyvodiť jednoznačný záver o existencii\nvedomostí žalobcu o uvedených skutočnostiach. Poukazoval na to, že je nepochybné, že zo svojej\npozície kupujúceho na určitom stupni dodávateľského reťazca sa nemohol dostať k informáciám, ku\nktorým dospel správca dane, ktoré zisťovanie mu trvalo časovo niekoľko mesiacov, pričom je nesporné,\nže zákon o DPH nijakým spôsobom platiteľovi neukladá preverovať si obchodných partnerov. V tejto\nsúvislosti poukazoval na Rozsudok Súdneho dvora ES z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03,\nC-355/03 a C-484/03.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom konania v danej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nOSP preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z 27. októbra 2011 č.\nI./224/20123-112424/2011/992128-r ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Komárno č. 621/230/19077/11/Sza z 30. marca 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 11.471,58\neura.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti,\nktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2\nods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní) podľa ktorej správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe\ndaní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej\npodstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo\nzo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho\npodnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a . Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom\nalebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru,\npri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a ,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11\n a § 11a ,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase\nobhospodarovateľ lesa je pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva povinný:\na) zabrániť nadmernému poškodzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov,\nb) vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase právnické\nosoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo, sú povinné na vyzvanie\npreukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi\nPolicajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d/\n] a tieto doklady\nuchovávať najmenej desať rokov.\nPodľa § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 232/2006 Z. z.\no vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva (ďalej len\n„vyhl. č. 232/2006 Z. z.“) pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje\ndokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5 .\n\nPodľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 232/2006 Z. z. pri preprave dreva od viacerých obhospodarovateľov lesa alebo\nnákupcov dreva na jednom dopravnom prostriedku alebo jeho samostatnej časti musí byť doklad o\npôvode dreva vystavený každým z nich osobitne.\nPodľa § 6 ods. 3 vyhl. č. 232/2006 Z. z. v doklade o pôvode dreva sa o prepravovanom dreve uvádzajú\ntieto údaje:\na) číslo kusa, drevina, kvalitatívna trieda, dĺžka a priemer kusa, objem kusa v m3 a celkový objem v m3,\nb) drevina, kvalitatívna trieda, celkový objem v priestorových metroch a celkový objem v m3 určený\nprepočtom z priestorových metrov alebo\nc) pri preprave žrďoviny počet kusov v jednotlivých triedach žrďoviny a objem jednotlivých tried žrďoviny\npodľa slovenských technických noriem, 1) ak sa neuvedú údaje podľa písmena a) alebo písmena b).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu\nza preukázané, že prevažným dodávateľom drevnej guľatiny pre žalobcu bola v roku 2006 obchodná\nspoločnosť PIRUS, s. r. o., so sídlom v Komárne, ktorá mala nadobudnúť guľatinu od svojho dodávateľa\nobchodnej spoločnosti MIaMI, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši. Žalobca ako spracovateľ dreva (§ 24\nods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch) na vyzvanie správcu dane relevantné doklady o pôvode a\nexistencii predmetného dreva nepredložil. Takéto doklady nepredložila ani spoločnosť PIRUS, s. r. o.,\nktorej mala dodať predmetnú guľatinu spoločnosť MIaMI, s. r. o.. Konateľ obchodnej spoločnosti MIaMI,\ns. r. o. K. poprel akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou PIRUS, s. r. o.. Uviedol, že s touto spoločnosťou\nnikdy neobchodoval, žiadne faktúry pre túto spoločnosť nevystavil a konateľa spoločnosti PIRUS, s.\nr. o. I. nepozná. K predloženým predmetným faktúram uviedol, že odtlačok pečiatky na predmetných\nfaktúrach nie je totožný s pečiatkami, ktoré používa jeho spoločnosť. Z uvedených skutočností vyplýva,\nže žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že skutočne došlo k reálnemu dodaniu\ntovaru - drevnej guľatiny, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona\no DPH (spoločnosti PIRUS, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť, pretože nedodala fakturovaný tovar)\na tiež nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola\nuplatnená platiteľom za dodaný tovar). Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou\npre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené\ndodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia\nkúpnej ceny v hotovosti, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ\nsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že skutočnosťou rozhodujúcou v tomto prípade\nje, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie smrekovej guľatiny, vyfakturovanej vyššie\noznačenými faktúrami a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti a preto sa najvyšší súd\nstotožnil s názorom krajského súdu, ako aj žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že vecné\nplnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli žalobcovi vôbec dodané a že boli dodané práve\nobchodnou spoločnosťou PIRUS, s. r. o., keď ani táto spoločnosť nepreukázala dodanie predmetnej\nsmrekovej guľatiny od spoločnosti MIaMI, s. r. o.. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v\nzmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.\nPokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na rozsudok Súdneho dvora ES z 12. januára 2006 v spojených\nveciach C-354/03, C-355/03 a C-484/04 (Optigen), podľa názoru najvyššieho súdu sa uvedený rozsudok\nna prejednávaný prípad nevzťahuje, pretože označený rozsudok predpokladá dodávky, ktoré samé o\n\nsebe nie sú poznačené podvodom a skutočnosť, že platiteľ v reťazci dodávok nevedel a ani vedieť\nnemohol o podvodnej povahe plnenia. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu ako spracovateľa\ndreva požadovať od svojho dodávateľa obchodnej spoločnosti PIRUS, s. r. o. doklady preukazujúce\npôvod predmetného dreva v zmysle § 24 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch dreva a vyhl. č. 232/2006\nZ. z., a to predovšetkým za účelom preukázania pôvodu dreva. Pokiaľ mu dodávateľ, t. j. obchodná\nspoločnosti PIRUS, s. r. o. predmetné doklady nepredložila, žalobca nepochybne vedel, resp. mal vedieť,\nže nejde o legálne dodávky a takéto dodávky nemal prevziať.\nNeobstoja teda námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že správca dane, ani žalovaný neprodukovali\nžiaden dôkaz preukazujúci vedomosť žalobcu o uvedených skutočnostiach. Treba pripomenúť, že\ndôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte a tiež treba pripomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou je boj\nproti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania ( pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004,\nGemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára\n2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.1609, bod 71).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku\nčoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v\nsúlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§\n219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej\npovinnosti.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech\nvo veci náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona\nneprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}