{"guid": "56d3c034-1fbd-46ca-98ed-4eb0cf5c4083:16bfca4d-aeab-41f7-9b9c-0e6f2aca4bec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1", "spisova_znacka": "2Sžf/64/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/64/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžf/64/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1", "identifikacne_cislo": "4011200964", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16bfca4d-aeab-41f7-9b9c-0e6f2aca4bec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/64/2012\n4011200964\n16. 10. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200964.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Jozef\nKrivanek, bytom Zlatná na Ostrove 167, zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, so sídlom\nKomárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská\nBystrica, právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/17694-94058/2011/990013-r z 29. septembra\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/198/2011- 39 z 26. júna 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/198/2011- 39 z 26. júna\n2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/198/2011- 39 z 26. júna 2012 zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. I/224/17694-94058/2011/990013-r z 29. septembra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správcu dane, Daňového úradu v Komárne č. 621/230/18802/2011/Sza z 30. marca\n2011, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“), za porušenie ustanovenia\n§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DP“)\nvyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 96.658,30 €.\nKrajský súd na základe obsahu žaloby vymedzil súdny prieskum zákonnosti napádaných správnych\nrozhodnutí oboch stupňov na posúdenie, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď\nvýdavky uplatnené žalobcom za odber guľatiny (drevnej hmoty) od spoločnosti PIRUS s r. o. neuznali\nako výdavky v zmysle § 21 ods. 1 zákona o DP.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného\nkrajský súd zistil, že u žalobcu ako daňového subjektu bola vykonaná opakovaná daňová kontrola\ndňa 15. novembra 2010 z podnetu žalovaného podľa § 15b ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní z\ndôvodu, že prvé rozhodnutie v tejto veci vydané na základe daňovej kontroly bolo zrušené. Daňová\nkontrola bola zameraná na kontrolu dane z príjmu fyzických osôb. O výsledku opakovanej kontroly bol\nvyhotovený protokol č. 621/320/8290/2011 Krá, Jak dňa 9. februára 2011, ktorý bol doručený žalobcovi\na daňový subjekt podal písomné vyjadrenie k protokolu, preto správca dane vypracoval Dodatok č. 1 k\nprotokolu, ktorý bol prejednaný so žalobcom. Z predložených dokladov správca dane zistil u žalobcu,\nže z celkového množstva 4206,47 m3 drevnej hmoty (guľatiny) na dodávku tovaru vystavila faktúry\n\nspoločnosť PIRUS s.r.o. Táto spoločnosť deklarovala pôvod dreva prevažne dokladmi bez čísla a s\nidentifikačným údajom ciachy OLH PD. Keďže išlo o pochybné údaje, správca dane požiadal o súčinnosť\nvšetky Krajské lesné úrady na Slovensku (v počte 8), ktoré zastrešujú zriadené Obvodné lesné úrady\nv kraji. Krajské lesné úrady na výzvu správcu dane oznámili, že žalobca, spoločnosť PIRUS s.r.o. a\nspoločnosť MI a MI s.r.o. nie sú v zmysle § 4 ods. 1 až 3 zákona o lesoch v evidencii obvodných lesných\núradov o príslušnom kraji a uvedenými subjektmi nebola vyvezená žiadna guľatina, ani drevná hmota.\nTaktiež subjekty nemajú sídlo, ani trvalý pobyt v rámci siedmich krajov a pokiaľ ide o Krajský lesný úrad\nNitra, ktorý zastrešuje Obvodný lesný úrad so sídlom Levice, Nové Zámky a Nitra, do obvodu ktorých by\nspadal aj žalobca a jeho dodávateľ, tento oznámil, že nezistil, že by sa tieto subjekty zaoberali ťažbou,\nprepravou, uskladňovaním a spracovaním dreva v jeho územnej pôsobnosti a neregistrovali ciachy na\noznačovanie vyťaženého dreva. Obdobne sa vyjadrili ostatné krajské lesné úrady. Správca dane vykonal\ndaňovú kontrolu na daň z príjmu fyzických a právnických osôb, ako i na daň o DPH u dodávateľa žalobcu,\nt. j. spoločnosti PIRUS s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2006 a zistil po výsluchu konateľa Juraja Pipíšku\n(zápisnica zo dňa 7. decembra 2007), že konateľ nevedel preukázať žiadnymi hodnovernými dokladmi\nfakturované drevo (guľatinu), kde drevo skladoval, z akej dodávky pochádza. Konateľ sám uviedol, že\nprepravu dreva a jeho dodanie zabezpečovala spoločnosť MI a MI s.r.o. a kúpené drevo bolo následne\npredané priamo odberateľom v okolí Komárna bez prevzatia tovaru na sklad.\nSprávca dane v rámci daňovej kontroly vypočul i konateľa označenej spoločnosti MI a MI s.r.o. Dušana\nLenárta, bytom Veľký Krtíš, ktorý uviedol, že so spoločnosťou PIRUS s.r.o. neobchodoval, drevo jej\nnedodával a faktúry nevydával. Konateľa tejto spoločnosti Juraja Pipíšku nepozná a odtlačok pečiatky,\nktorý sa nachádzal na predložených faktúrach od spoločnosti MI a MI s.r.o. nie je taký, akú pečiatku\npoužíva táto spoločnosť. Poprel obchodné vzťahy a transakcie spoločnosti PIRUS s.r.o.\nŽalobca vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období činnosť na základe živnostenského oprávnenia\nŽL 3069/2000 vydaného Obvodným úradom Komárno, živnostenské oddelenie s účinnosťou od 12. júla\n2000 do 30. septembra 2009, kedy ukončil podnikateľskú činnosť. Žalobca bol niekoľko krát vyzvaný,\naby predložil doklady o reálnom dodaní drevnej hmoty guľatiny od deklarovanej spoločnosti PIRUS s.r.o.,\navšak vždy predložil tie isté doklady, a to vystavené faktúry (počte 47 ks a doklade o pôvode v počte\n97 kusov). Žalobca sa písomne vyjadril k protokolu z vykonanej riadnej daňovej kontroly, ako i v rámci\nopakovanej daňovej kontroly a uviedol, že má dlhoročné dobré vzťahy so spoločnosťou PIRUS s.r.o., a\nto až do takej miery, že nemal dôvod preverovať legálnosť nadobudnutej guľatiny.\nKrajský súd poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva, že Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Nitre uznesením zo dňa 6. decembra 2010 vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:\nKRP-113/OEK-NR-2008 začalo trestné stíhanie a vznieslo obvinenie voči Jurajovi Pipíškovi, konateľovi\nspoločnosti PIRUS s.r.o. za dodávky drevnej hmoty od spoločnosti MI a MI s.r.o. Správca dane preto\nv súčinnosti s KR PZ Nitra z dôvodu pochybnosti o reálnej existencie dreva vykonal daňovú kontrolu\ni rozsiahle šetrenie u spoločnosti PIRUS s.r.o., výsledkom ktorého boli vydané rozhodnutia, nakoľko\nspoločnosť PIRUS s.r.o. nepreukázala existenciu tovaru - pôvod dreva (guľatina). Spoločnosť PIRUS\ns.r.o. voči vydaným rozhodnutiam správcu dane nepodala opravné prostriedky.\nSprávca dane na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly upravil základ dane (zvýšil) žalobcovi\nz dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal a nedokázal na základe predložených dokladov, že daňové\nvýdavky vo veci vylúčených faktúr od spoločnosti PIRUS s.r.o. na guľatinu vo výške 15.325.938 Sk sú\ndaňovými výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Žalobca s rozhodnutím správcu\ndane, ako i žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného odvolacieho orgánu nebol spokojný a v lehote\nstanovenej zákonom podal žalobu na súd v zmysle § 247 ods. 2 OSP na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia daňových orgánov.\nÚlohou krajského súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti právnych záverov daňových orgánov v\nzmysle zákona o DP v znení platnom v posudzovanom zdaňovacom období do 31. decembra 2006.\nKrajský súd zdôraznil, že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní musia daňové orgány\npostupovať v zmysle základných zásad daňového konania zakotvených v ust. § 2 zákona o správe daní,\nz ktorých okrem iného vyplýva, že v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Uvedené výkladové pravidlo\nustanovuje, že v daňovom konaní je rozhodujúci skutočný obsah právneho úkonu, t. j. ekonomický\ncharakter plnení jednotlivých zmluvných strán, ktoré sú obsahom právneho úkonu. I pri daňovej kontrole\n\nsprávca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Daňové subjekty majú pritom\nzákonom určenú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom\nkonaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti, pričom dôkazné bremeno v daňovom konaní vždy\nspočíva na daňovom subjekte a jeho povinnosťou je najmä preukázať, že údaje uvedené v daňovom\npriznaní sú úplné a správne. Úlohou správcu dane je na základe daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky\nskutočnosti uvedené daňovým subjektom v daňovom priznaní, aby správne určil daňovú povinnosť.\nPodľa názoru krajského súdu, žalovaný sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu, pretože vykonal\nrozsiahle dokazovanie v preskúmavanej veci, rozsiahle šetrenie a dotazy na príslušné daňové orgány,\npokiaľ ide o spoločnosť PIRUS s.r.o. ako dodávateľa deklarovaných obchodných transakcií podľa\npredložených daňových dokladov - faktúr vystavených touto spoločnosťou, ďalej výsluchom svedka konateľa spoločnosti MI a MI s.r.o. Dušana Lenárta, ktorý poprel obchodné vzťahy so spoločnosťou\nPIRUS s.r.o. tak, ako to tvrdil jeho konateľ Juraj Pipíška, teda spoločnosť, ktorá mala dodať guľatinu\ndodávateľovi žalobcu a nesporne bolo preukázané, že u sporných faktúr od dodávateľa PIRUS s.r.o.\npodľa tabuľky č. 1 Protokolu z daňovej kontroly, nebolo preukázané reálne plnenie, i keď doklady\npredložené žalobcom mali náležitosti v zmysle zákona, avšak išlo o doklady bez reálneho plnenia v\nzmysle výdavkov definovaných zákonom o DP v rámci šetrenia správcu dane, krajskými lesnými úradmi,\nktoré jednoznačne potvrdili, že ani jeden subjekt nie je evidovaný ako obhospodarovateľ lesa, prípadne\nnákupca dreva alebo spracovateľ dreva a jednotlivé ciachy, ktoré boli použité na jednotlivých dokladoch,\nnie sú evidované ani jedným lesným úradom. Krajské lesné úrady sa vyjadrili i k dodávateľovi MI a MI\ns.r.o. zhodne, že ani tento subjekt v zmysle zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) nie\nje evidovaný ako subjekt, ktorý obhospodaruje les, prepravuje drevo, skladuje alebo spracováva drevo.\nIde o zákon, ktorý upravuje práve nakladanie s drevom, s drevnou hmotou v lesoch, pokiaľ sa vyťaží a\nspracováva a tento zákon upravuje i povinnosti subjektov, ktoré s drevom pracujú, podnikajú a podobne.\nPreto podľa názoru krajského súdu neobstojí námietka žalobcu, že nemal dôvod si preverovať\nvierohodnosť svojho dodávateľa a taktiež námietka, že povinnosti vyplývajúce z § 24 zákona o lesoch sa\nvzťahujú nie na neho ako spracovateľa dreva, ale na jeho dodávateľa PIRUS s.r.o., nakoľko tento zákon\nhovorí i o povinnostiach spracovateľa dreva do kategórie, ktorej spadal v zdaňovacom období i sám\nžalobca, čo potvrdil svojou výpoveďou, že nakúpené drevo podľa faktúr spracoval a výrobky odpredal.\nŽalobca preto podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o\nspráve daní. Sama skutočnosť, že mal účtovné doklady na tento deklarovaný tovar, ešte neznamená, že\ntovar bol i dodaný, keďže nebol preukázaný pôvod tohto tovaru, nebolo možné identifikovať spoločnosť,\nktorá dodala guľatinu dodávateľovi žalobcu a ani preveriť prepravcu tohto tovaru, ktorý by potvrdil údaje\nuvedené v daňových dokladoch.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca porušil ust. § 19 zákona o DP, pretože\npredmetný tovar ako zdaniteľné plnenie podľa faktúr špecifikovaných v rozhodnutí správcu dane a\nProtokole z daňovej kontroly nebol dodaný, resp. nebolo preukázané, že by tento tovar bol dodaný\nspoločnosti PIRUS s.r.o. od spoločnosti MI a MI s.r.o. ako tvrdil konateľ spoločnosti PIRUS s.r.o. Juraj\nPipíška, preto nevznikla daňová povinnosť tomuto dodávateľovi a následne žalobcovi ako odberateľovi\nguľatiny nevznikol nárok na uplatnenie si daňového výdavku podľa § 21 ods. 1 zákona o DP, i keď takýto\nvýdavok účtoval a podal dňa 28. 02. 2007 riadne daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb\ntypu B za rok 2006. Dodatočné daňové priznanie do dňa začatia opakovanej daňovej kontroly žalobca\nnepodal.\nKrajský súd poukázal na správnosť záveru daňových orgánov, že doklad o realizácii obchodného vzťahu,\nako aj tvrdenia o tom, že dodávka sa realizovala podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej\nsúvislosti a musia mať povahu faktu, teda, že je možné údaje tam deklarované preveriť a osvedčiť\nsamotným dodávateľom alebo osobami účastnými tohto obchodného vzťahu. Teda musia byť vystavené\nna materiálnom podklade.\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 2 písm. j/) zákona o DP\njednoznačne vyplýva, že základ dane je definovaný ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú\ndaňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových\nvýdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon teda priamo\npredpokladá vecnú a časovú súvislosť medzi príjmami a výdavkami, a to v zdaňovacom období, v\nktorom boli príjmy dosiahnuté a výdavky (náklady) uplatnené. Časovú súvislosť je potrebné dodržať pri\n\njednotlivých nákladových položkách, ktoré sa vzťahujú k zdaniteľným príjmom. Zákon akceptuje len tie\nvýdavky a náklady, ktoré vyplývajú z účtovníctva (§ 2 písm. i/ vyššie citovaného zákona) a v ustanovení\n§ 19 ods. 1 tohto zákona je upravená všeobecná zásada pre uplatnenie daňovo uznaných výdavkov.\nZa takýto výdavok pre zistenie základu dane zákon uznáva len výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), výdavok daňovníkom riadne\npreukázaný (podmienka preukázateľnosti) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým\nzákonom alebo osobitným predpisom (podmienka rozsahu). Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a\nzaúčtovaný v súlade so zásadami pre vedenie účtovníctva. Ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov,\ntýkajúca sa vzťahu výdavkov k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti, výdavky sa uznajú\ndo výšky ustanovenej daňovým zákonom.\nKrajský súd poukázal na to, že daňové orgány poskytli žalobcovi dostatočný priestor a opakovane\nho vyzývali na to, aby preukázal, že ním predložené listinné doklady (faktúry, výdavkové a príjmové\npokladničné doklady) boli vystavené na základe skutočného plnenia. V dostatočnom rozsahu vykonali\ni potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a dožiadaním na správcu dane príslušného podľa sídla\nspoločností, s ktorými mal žalobca obchodovať. Žalovaný nespochybnil tú skutočnosť, že žalobca v roku\n2006 nakupoval drevo (guľatinu) a následne i spracovával drevnú hmotu, ale s poukazom na zistený\nskutkový stav dostatočne nepreukázal, že guľatinu v deklarovanom množstve i reálne nakúpil od vyššie\noznačenej spoločnosti.\nV danej veci krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu oboch daňových orgánov\nsa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane, ako i žalovaný odvolací správny\norgán vychádzali, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie\nniektorej procesnej zásady daňového konania, ako i na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možný\nskutkový záver, ku ktorému správca dane dospel, ako i žalovaný daňový orgán, keďže obe rozhodnutia\ntvoria jeden celok a nezistil rozpor so zákonom o správe daní, pokiaľ ide o zabezpečovanie podkladov\nku svojmu rozhodnutiu ako procesný predpis, ani s hmotnoprávnym predpisom, zákonom o DP.\nĎalej krajský súd považoval za potrebné uviesť, neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\n(daňového) rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP), nevykonáva ani dokazovanie, pretože nie je predĺženým\nkonaním daňových orgánov, ktorý sa riadi špeciálnymi zákonmi pri zisťovaní daňovej povinnosti\ndaňovými subjektmi. Nedostatok preukázateľnosti vynaloženia výdavkov nemôže byť odstránený len\ntvrdením daňového subjektu o tom, že tovar nakúpil. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať\nrealizáciu zdaniteľného plnenia a rovnako daňový subjekt musí vedieť preukázať reálne nadobudnutie\ntovaru, na ktorý výdavky vynaložil. Iba za týchto podmienok vzniká podľa názoru krajského súdu\ndaňovému subjektu nárok na uplatnenie výdavku ako daňovo uznateľného. Správca dane nie je povinný\npreukázať existenciu daňovej transakcie, ale overuje, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval\nsprávne.\nK námietke žalobcu smerujúcej k neopodstatneným úvahám žalovaného v nadväznosti na rozsudok\nSúdneho dvora ES C-484/03 krajský súd poznamenal, že táto je dôvodná, lebo v tomto konaní v\nspojených veciach (prípad C-354/03, C-355/03 a C-484/03) išlo o návrh na začatie prejudiciálneho\nkonania podaný High Court of Justice v súvislosti s riešením otázky, či platiteľ vedel alebo mohol vedieť,\nže je súčasťou dodávateľského reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250 k ods. 1 OSP a ich náhradu neúspešnému žalobcovi\nnepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzruší a vráti mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca poukázal na tom, že dôvodom vyrubenia\nrozdielu dane bola skutočnosť, že správca dane na základe opakovanej daňovej kontroly vykonanej\nu žalobcu dospel k záveru, že smreková guľatina žalobcovi nebola reálne dodaná a neexistovala a\nrozhodol tak, že vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb. Žalobca v odvolaní poukázal\nna to, že guľatinu kupoval najmä od spoločnosti PIRUS, s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane\nje známe, že voči konateľovi spoločnosti PIRUS, s.r.o. je vedené trestné stíhanie, ako aj to, že aj v\nuvedenej spoločnosti boli vykonané daňové kontroly a vydané dodatočné platobné výmery, voči ktorým\nsa spoločnosť PIRUS neodvolala. Ide o skutočnosti, ktoré sú mimo žalobcu, napriek tomu boli tieto\n\nskutočnosti daňovým úradom vyhodnotené v neprospech žalobcu ako dôkazy preukazujúce nedodanie\nguľatiny. Podľa názoru žalobcu bolo irelevantné zisťovanie správcu dane u krajských lesných úradov, či\nžalobca bol obhospodarovateľom lesa resp. nákupcom dreva alebo povinnou resp. oprávnenou osobou\nvystaviť doklady o pôvode dreva, nakoľko žalobca vykonával piliarsku výrobu - prevádzkovanie gatra.\nPodľa ust. § 2 písm. p/ zákona o lesoch, obhospodarovateľom lesa je právnická alebo fyzická osoba,\nktorá hospodári na lesných pozemkoch. Z podnikateľskej činnosti žalobcu je nesporné, že tento nebol\nobhospodarovateľom lesa ani nákupcom dreva podľa zákona o lesoch. Tieto zistenia správcu dane sa\nmohli týkať iba dodávateľa žalobcu, spol. PIRUS, s.r.o. resp. ďalšieho dodávateľa dreva MI a MI, s.r.o.\nTento názor žalobcu je potvrdený aj správou Krajského lesného úradu Nitra, v ktorej je uvedené, že\ndoklady o pôvode dreva ktorými sa preukáže legálnosť dodávaného dreva aj svojím odberateľom bol\npovinný zabezpečiť dodávateľ, spol. PIRUS, s.r.o..\nPodľa názoru žalobcu je nepochybné, že žalobca kúpnu cenu tovaru- guľatiny riadne a včas zaplatil.\nGuľatinu spracoval na hranoly, dosky atď. čoho nepochybným dôkazom sú odberateľské faktúry ako aj\nzaplatené faktúry za porež guľatiny. Žalobca v daňovom konaní preukázal, že spornú guľatinu spracoval,\nuvedené výrobky z dreva predal a rozdiel príjmov a výdavkov zdanil, pričom vzájomná súvislosť medzi\nnákupom suroviny a produkciou výroby je najzákladnejší vzťah, z ktorého možno logiku veci usúdiť. S\ntýmito skutočnosťami sa správca dane vo svojom rozhodnutí podľa názoru žalobcu nevysporiadal, v čom\nžalobca vzhliadol porušenie zásady zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní, keďže správca dane\nnerešpektoval zásadu hodnotenia dôkazov vo vzájomnej súvislosti a preto hoci úplne zistil skutkový stav,\nustálil nesprávny záver a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a aj zmätočné.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 18. septembra 2012, v ktorom žiadal rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne\nnové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť a námietky uvádzané v odvolaní sa obsahovo\nzhodujú s námietkami uvádzanými žalobcom už v odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru, ako\naj s námietkami uvádzanými v žalobe, s ktorými sa žalovaný ako aj krajský súd náležitým spôsobom\nvysporiadali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a §\n214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. októbra 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správca dane, postupovali v súlade\nso zákonom o DP a zákonom o správe daní, keď výdavky súvisiace s dodávkou guľatiny posúdili ako\nnedostatočne preukázané, a preto nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1 zákona o DP.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení účinnom v kontrolovanom období,\nak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť\ndo daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon\nalebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1)\npreukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok\nustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého\npríjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových\nvýdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.\n\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami\npodľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť\ndo daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.\nPodľa § 21 ods. 1 cit. zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so\nzdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých\nvynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\nPodľa § 2 písm. i/ na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v\núčtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na\npotvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že hlavným dôvodom neuznania úhrad faktúr\nvystavených spoločnosťou PIRUS s r.o. v roku 2006, ktoré žalobca uhradil v hotovosti výdavkovými\npokladničnými dokladmi v celkovej sume 15.325.938,10 Sk, ako daňových výdavkov v zmysle § 19\nzákona o DP, bola tá skutočnosť, že na základe rozsiahleho šetrenia a vykonaného dokazovania\npodrobne popísaného v rozsudku krajského súdu nebolo preukázané, že drevo uvedené na dokladoch\no pôvode dreva, ktoré boli priložené k vystaveným faktúram bolo nadobudnuté a reálne dodané tak, ako\nbolo uvedené na faktúrach predložených žalobcom k daňovej kontrole.\nJedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval dodávku guľatiny boli faktúry vystavené spoločnosťou\nPIRUS s r. o., avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto spoločnosť reálne žiadnu\nguľatinu žalobcovi nedodala, nakoľko nebola ani obhospodarovateľom lesa, ani nákupcom dreva a\nspoločnosť MI a MI s r.o., ktorá mala podľa tvrdenia konateľa PIRUS s r. o. tomuto predmetnú\nguľatinu dodať, túto skutočnosť nepotvrdila. Navyše, spoločnosť MI a MI s r.o. taktiež nebola\nobhospodarovateľom lesa ani nákupcom dreva. Povinnosť preukázať v daňovom konaní, odkiaľ a v\nakom množstve guľatinu získal a koľko za túto zaplatil bolo úlohou žalobcu, ktorú však v predmetnom\nprípade žalobca nesplnil a tým neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu zo zákona o správe daní vyplýva.\nPreto aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho uznať ako daňové výdavky v zmysle\n§ 2 písm. i/ zákona o DP náklady týkajúce sa dodávky guľatiny od spoločnosti PIRUS s r. o. tak, ako\nich deklaroval žalobca.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami žalobcu.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o\norgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods.1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}