{"guid": "285cd59d-497b-4bcf-bd2d-84ab7f946c03:93ba3101-31b8-4d76-bd92-360b4f89d6f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1", "spisova_znacka": "8Sžo/39/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/39/2012 z 10. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2013, sp. zn. 8Sžo/39/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1", "identifikacne_cislo": "4011200817", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "nazov": "§ 250t ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93ba3101-31b8-4d76-bd92-360b4f89d6f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/39/2012\n4011200817\n10. 10. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200817.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. U., M. F. XXX, T. O., proti žalovanému:\nObec Veľký Cetín, Kostolná 1, Veľký Cetín, v konaní o uloženie povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi\nuznesenie žalovaného č. 112/2011 zo dňa 22. augusta 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/172/2011-113 zo dňa 31. mája 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/172/2011-113 zo dňa 31.\nmája 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/172/2011-113 zo dňa 31. mája 2012 zamietol v zmysle § 250t\nods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") ako nedôvodný návrh žalobcu, doručený dňa\n19. septembra 2011 Okresnému súdu Nitra, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému\npodľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok\") doručiť do vlastných rúk žalobcu rozhodnutie Obecného zastupiteľstva zo\ndňa 22. augusta 2011 - Uznesenie č. 112/2011 do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodom\nzamietnutia návrhu bolo, že súd prvého stupňa vyhodnotil túto požiadavku žalobcu ako neopodstatnenú\na zákonom nepodloženú, nakoľko pri uzneseniach obce právne predpisy neukladajú ich individuálne\ndoručovanie fyzickým či právnickým osobám, preto žalovanému nemožno uložiť povinnosť doručiť\nžiadateľovi uznesenie obecného zastupiteľstva. Ďalej krajský súd uviedol, že predmetné uznesenie\nnemožno považovať za individuálny správny akt, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce\nako celku alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právne vzťahy realizujúce sa na jej území,\na to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako i územnej samosprávy. Konštatoval nesprávnosť\nzáveru žalobcu, že pri riešení otázky voľby hlavného kontrolóra obce ide o rozhodnutie vydané podľa\nSprávneho poriadku, ktoré by mu malo byť doručené, keďže zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\n(ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.\") a ani iný zákon neukladá obci doručovať uznesenie obecného\nzastupiteľstva občanovi (uchádzačovi o miesto hlavného kontrolóra). Súčasne poukázal na skutočnosť,\nže výpis uznesenia o výsledku volieb na funkciu hlavného kontrolóra bol žalobcovi zaslaný, ako aj na\nskutočnosť, že obecné zastupiteľstvo nevydalo žiadne rozhodnutie.\nVčas podaným odvolaním uznesenie krajského súdu napadol žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol\nuznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. mája 2012, č. k. 11S/172/2011-113 zrušiť v celom rozsahu\na vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra, nakoľko žaloba zo dňa 19. septembra\n2011 podaná v zmysle § 250b ods. 2 OSP sa nachádza na Okresnom súde Nitra. Namietal, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa § 157 ods. 2 OSP, pretože\nneobsahuje vyjadrenie žalobcu ako účastníka konania, teda týmto postupom mu súd odňal možnosť\nkonať pred súdom. Súčasne krajskému súdu vyčítal, že žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k postupu súdu\n\npodľa § 250t OSP, hoci z podanej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha určenia povinnosti žalovanému\ndoručiť jeho rozhodnutie žalobcovi do vlastných rúk v zmysle § 250b ods. 2 OSP. Zároveň namietal,\nže napadnutým uznesením bolo rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci Krajského súdu v\nNitre (§ 221 ods. 1 písm. a/ OSP) a nebol podaný návrh na začatie tohto konania, hoci podľa zákona\nbol potrebný, resp. neexistuje žiadne uznesenie Okresného súdu Nitra, na základe ktorého bola vec\npostúpená na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre (§ 221 ods. 1 písm. e/ OSP). Poukázal na stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 21/1964, v ktorom sa uvádza, že „súd môže rozhodnúť kladne\nalebo záporne o návrhu účastníkov konania, nemôže však ich návrh meniť alebo opravovať\", s ohľadom\nna ktoré vyslovil názor, že súd prvého stupňa nemohol svojvoľne zmeniť podanú žalobu na návrh podľa §\n250t OSP. Za nesprávne pokladal aj poučenie o opravnom prostriedku uvedené v napadnutom uznesení,\nnakoľko podával žalobu v zmysle § 250b ods. 2 OSP, teda mal za to, že proti predmetnému rozhodnutiu\nkrajského súdu je možné podať odvolanie.\nZároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 19. septembra 2011 o 10:47 h. podal na Okresnom súde Nitra\nžalobu, pričom v rovnaký deň podal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\n14C/210/2011 ďalšie podanie, ktorým žiadal odloženie účinku vykonateľnosti rozhodnutia správneho\norgánu. Mal za to, že uvedené vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Nitra o postúpení veci Krajskému\nsúdu v Nitre, z ktorého je podľa žalobcu zrejmé, že týmto nebola postúpená jeho žaloba z 19. septembra\n2011, podaná v totožný deň o 10:47 h., ale len jeho podanie o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Uviedol, že táto žaloba bola založená do spisu vedeného na Krajskom súde v Nitre\npod sp. zn. 11S/172/2011 až dňa 28. marca 2011 a to manuálnym spôsobom bez uznesenia o postúpení\nžaloby. V nadväznosti na uvedené namietal, že súd neskúmal svoju vecnú príslušnosť prv než začal\nkonať vo veci samej, keďže žalobca bol názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa nemal\nprávomoc vo veci konať a rozhodnúť.\nTaktiež namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci. Zdôraznil, že vo\nveci voľby hlavného kontrolóra bol účastníkom správneho konania. Uviedol, že obecné zastupiteľstvo\nako orgán územnej samosprávy je povinné aplikovať Správny poriadok v konaní o voľbe hlavného\nkontrolóra. Doplnil, že podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch,\npreto každé konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou SR zaručeného práva na\nsúdnu ochranu. Takéto porušenie žalobca videl v skutočnosti, že súd mu nezaslal do vlastných rúk\nvyjadrenie žalovaného, čím mu odňal možnosť k tomuto sa vyjadriť pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia. Odňatie možnosti konať pred súdom žalobca videl aj v postupe súdu, keď tento nenariadil\nvo veci pojednávanie, hoci bol povinný ho nariadiť na základe návrhu žalobcu zo dňa 19. septembra\n2011. Rovnako tak sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu, že požiadavka žalobcu na doručenie\nuznesenia o voľbe hlavného kontrolóra obce č. 112/2011 zo dňa 22. augusta 2011 je neopodstatnená,\nnakoľko pri uzneseniach obce právne predpisy neukladajú ich individuálne doručovanie fyzickým či\nprávnickým osobám. Takýto postup pokladal za rozporný s § 248 OSP, keď súd prvého stupňa sa neriadil\nreálnym právnym stavom, naopak v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absentuje právne posúdenie\nkrajským súdom.\nKrajskému súdu súčasne vyčítal, že pred rozhodnutím vo veci sa nezaoberal jeho návrhom na\noslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Zároveň poukázal na\npovinnosť súdu poučiť žalobcu, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta obrátil na Centrum\nprávnej pomoci. Uvedené taktiež považoval za odňatie možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že\nsúd prvého stupňa napadnutým uznesením porušil procesné práva vedľajšieho účastníka konania G. R.,\nktorý vystupuje v tomto konaní ako pomoc na strane žalobcu, tým, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť\nsa k žalobe. Za ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia označil, že súd prvého stupňa si\nnezaobstaral administratívny spis správneho orgánu, hoci bol povinný si tento v zmysle § 250d ods. 1\nOSP vyžiadať.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP),\npreskúmal uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné vyhovieť, hoci rovnako nie je namieste rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v podanej žalobe domáhal uloženia povinnosti\nžalovanému podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku doručiť do vlastných rúk žalobcu rozhodnutie\nObecného zastupiteľstva zo dňa 22. augusta 2011 - Uznesenie č. 112/2011 do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia. Dôvodil tým, že sa riadne prihlásil so splnením podmienok podľa § 18a ods. 3 zákona č.\n369/1990 Zb. za kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra obce. Napriek skutočnosti, že dňa 22. augusta\n2011 došlo k voľbe na funkciu hlavného kontrolóra Obce Veľký Cetín, o výsledku tejto voľby žalobca\nnebol upovedomený, resp. uznesenie č. 112/2011 zo 6. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva\no voľbe hlavného kontrolóra zo dňa 22. augusta 2011 mu nebolo riadnym spôsobom doručené do\nvlastných rúk. Preto podľa žalobcu výsledok voľby hlavného kontrolóra mu nebol v zmysle § 51 ods. 1\nSprávneho poriadku oznámený, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 244 ods. 4 OSP súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti\norgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b\na 250u.\nOdvolací súd sa v danej veci predovšetkým zaoberal prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu\nsúdu prvého stupňa, nakoľko podľa jeho názoru v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky\nodôvodňujúce postup krajského súdu, ktorý podanie žalobcu posúdil ako návrh v konaní proti nečinnosti\norgánu verejnej správy a v zmysle § 250t ods. 7 OSP proti tomuto uzneseniu nepripustil podanie\nopravného prostriedku.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ\ndomáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho\norgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je\nalebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma,\nči správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať,\nprípadne či nevykonal chybný úkon.\nPrvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu namietal nečinnosť žalovaného, keď mu\ntento nedoručil uznesenie obecného zastupiteľstva č. 112/2011 zo dňa 22. augusta 2011, týkajúce\nsa voľby J. J., bytom J. XXX, T. O. za hlavného kontrolóra obce Veľký Cetín s mesačným úväzkom\n10%. Konštatoval, že predmetné uznesenie nemožno považovať za individuálny správny akt, ktorým sú\nriešené zásadné otázky, týkajúce sa obce ako celku alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce\nprávne vzťahy, realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako i územnej\nsamosprávy. Za nesprávny pokladal názor žalobcu, že uznesenie obecného zastupiteľstva o voľbe\nhlavného kontrolóra obce (výsledok hlasovania kolektívneho zboru) predstavuje rozhodnutie vydané\npodľa Správneho poriadku, ktoré malo byť žalobcovi doručené. Dal do pozornosti, že zákon č. 369/1990\nZb. a ani iný zákon neukladá obci doručovať uznesenie obecného zastupiteľstva občanovi (uchádzačovi\n\no miesto hlavného kontrolóra), dodávajúc, že výpis uznesenia o výsledku volieb na funkciu hlavného\nkontrolóra bol žalobcovi zaslaný. Zdôraznil, že obecné zastupiteľstvo nevydalo žiadne rozhodnutie. Preto\npožiadavku žalobcu na doručenie uznesenia o voľbe hlavného kontrolóra obce č. 112/2011 zo dňa 22.\naugusta 2011 vyhodnotil ako neopodstatnenú a zákonom nepodloženú.\nV piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Správne súdnictvo\" je v štvrtej hlave zakotvené „Konanie\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy\".\nPodľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nV predmetnom konaní žalobca namietal, že mu žalovaný riadnym spôsobom - do vlastných rúk nedoručil uznesenie obecného zastupiteľstva vo Veľkom Cetíne č. 112/2011 zo dňa 22. augusta 2011 o\nvoľbe hlavného kontrolóra obce Veľký Cetín a domáhal sa žalobou určenia tejto povinnosti žalovanému\npodľa § 250b ods. 2 OSP, pričom prvostupňový súd návrh v zmysle § 250t ods. 4 OSP ako nedôvodný\nzamietol.\nOdvolací súd sa nemohol s týmto postupom a rozhodnutím krajského súdu stotožniť, nakoľko inštitút\nkonania proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravený v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku je určený na ochranu fyzickej alebo právnickej osoby, pokiaľ orgán verejnej\nsprávy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Preto\nzdôrazňuje, že predmetná otázka o povinnosti doručiť uznesenie obecného zastupiteľstva o voľbe\nhlavného kontrolóra, nemôže v žiadnom prípade predstavovať nečinnosť orgánu verejnej správy.\nPostup v zmysle § 250b ods. 2 OSP, ktorý žalobca v podaní navrhuje je obsiahnutý v ustanoveniach\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nZároveň považuje za potrebné k uvedenému dodať, že uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra\nnie je individuálnym správnym aktom o právach a povinnostiach žalobcu v oblasti verejnej správy.\nJeho preskúmanie podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, preto\nneprichádza v úvahu.\nKonanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,\nmiestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku je upravené v siedmej hlave,\nupravujúcej osobitné konania, konkrétne v ustanovení § 250zf piatej časti OSP.\nPodľa § 250zf ods. 1 OSP, ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo\nalebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie,\nktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.\nV predmetnom prípade išlo teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pretože žalobca\nnemal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nakoľko nedisponuje\nnávrhovým oprávnením v zmysle § 250zf OSP, čo predstavuje splnenie zákonných podmienok na\nzastavenie konania súdom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval nesprávne,\nkeď odvolanie voči napadnutému uzneseniu nepripustil, keďže v piatej časti druhej hlavy Občianskeho\n\nsúdneho poriadku je výslovne uvedené, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania v zmysle §\n250d ods. 3 OSP je prípustné.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd napriek tomu, že súd prvého stupňa v poučení uviedol, že proti\nuzneseniu nie je prípustné odvolanie, preskúmal v rozsahu dôvodov odvolania uznesenie súdu prvého\nstupňa.\nOdvolací súd dodáva, že samotný proces vydania uznesenia obecného zastupiteľstva nie je regulovaný\nSprávnym poriadkom, a preto nie je možné pri posudzovaní jeho náležitostí analogicky postupovať podľa\nSprávneho poriadku. Ak by súd vyhovel podaniu žalobcu, ktorým sa domáhal doručenia predmetného\nuznesenia do vlastných rúk podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, nezákonne by zasiahol do právomoci\nobecného zastupiteľstva zvereným mu zákonom.\nK námietke žalobcu, že prvostupňové uznesenie neobsahuje vyjadrenie žalovaného, ktoré podľa neho\nvyžaduje § 157 ods. 2 OSP, odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie určuje náležitosti formy\nrozhodnutia - rozsudku. Nakoľko napádané rozhodnutie je vydané formou uznesenia, ktorého povinné\nnáležitosti špecifikuje § 169 ods. 1 prvá veta OSP, krajský súd aplikoval správne ustanovenie a povinné\nnáležitosti pre túto formu rozhodnutia súdu vo svojom uznesení uviedol.\nPodľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej\noznačenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania\nuznesenia.\nOhľadom námietky žalobcu, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci nerozhodol o žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov, resp. o vstupe\nvedľajšieho účastníka do konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že súdy v prvom rade\nskúmajú svoju právomoc vo veci konať. Vzhľadom na záver o neodstrániteľnom nedostatku podmienok\nkonania, ku ktorému dospel odvolací súd, nebolo dôvodné a účelné, aby súd skúmal a rozhodoval o\nďalších procesných postupoch, ktoré by mali zmysel a opodstatnenie len v prípade existencie a vedenia\nmeritórneho konania o návrhu žalobcu.\nV situácii, keď súd konanie zastavuje z dôvodu absencie podmienok vo veci konať, nie je zákonný dôvod\nnariaďovať vo veci pojednávanie, ako sa toho domáhal žalobca. Z § 114 ods. 1 a § 115 OSP vyplýva,\nže v prípade zastavenia konania súd pojednávanie nenariaďuje, ústne pojednávanie sa uskutočňuje za\núčelom prejednania veci samej. V tomto prípade sa súd vecou žalobcu nezaoberal meritórne, nakoľko\nešte pred začatím konania vo veci dospel k záveru o neexistencii zákonných podmienok na rozhodovanie\no návrhu, v dôsledku čoho je vylúčená možnosť prejednávania veci samej, teda rozhodovanie o\npredmete konania v zmysle žalobného návrhu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na zistený skutkový a právny stav veci dospel k záveru,\nže krajský súd nepostupoval a nerozhodol správne, keď návrh žalobcu v zmysle § 250t ods. 4 OSP\nako nedôvodný zamietol. V prejednávanej veci bolo potrebné postupovať podľa ustanovení druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom však uznesenie obecného zastupiteľstva o\nvoľbe hlavného kontrolóra nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 OSP, podliehajúcim súdnemu\nprieskumu v režime ustanovení tejto hlavy. Následne nemohol súd prvého stupňa ani použiť správne\nustanovenie právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok), čím sa jeho rozhodnutie stalo založeným\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Vzhľadom na skutočnosť, že nie\nje splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave,\npričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, mal krajský súd správne postupovať podľa § 250d\nods. 3 OSP a konanie zastaviť.\n\nOdvolací súd preto uznesenie krajského súdu zrušil, a keďže zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej\npodmienky, ktorý bránil súdu pokračovať v konaní, konanie zastavil (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení\ns 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250d ods. 3 OSP).\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 224\nods. 2 OSP a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania, keďže konanie bolo zastavené a u žiadneho z nich nezistil zákonný nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}