{"guid": "aba3b81d-7889-4a8c-adc7-d3061abe3166:6b7b5aa5-efa8-4498-9525-f84c02f98f09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1", "spisova_znacka": "1Sžr/126/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/126/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sžr/126/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1", "identifikacne_cislo": "4011200774", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/64/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/64-1997/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1997/64#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b7b5aa5-efa8-4498-9525-f84c02f98f09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/126/2012\n4011200774\n16. 07. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200774.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcov: l/ G.O., nar. XX.XX.XXXX a manželka G., rod. R., obaja bytom U. XXX XX H., 2/ OZ SZZ\n8-10 Šaľa - mesto záhradková osada č. 1 Pri kúpalisku, IČO: 36 099 937, obaja zast. JUDr. Petrom\nBelovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie P. Pázmaňa č. 3, Šaľa, proti žalovanému:\nObvodný pozemkový úrad v Nitre (pôv. Krajský pozemkový úrad Nitra), so sídlom Štefánikova trieda č.\n69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. mája 2012 č. k. 26S/19/2011-53, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. mája 2012 č. k.\n26S/19/2011-53 p o t v r d z u j e.\nŽalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. V zmysle § 1 písm. e) zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej\nspráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 01. januára 2013 zrušujú\nkrajské pozemkové úrady. Na základe nižšie citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky preukázané, že do postavenia Krajského pozemkového úradu v Nitre ako pôvodne žalovaného\nsprávneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Obvodný pozemkový úrad Nitra. Uvedená právna\nzmena sa premietla v zákone Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o\npozemkových spoločenstvách najmä prostredníctvom jeho ustanovenia § 5 ods. 6.\nPreto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod\nvšeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 4 ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z. pôsobnosť krajských pozemkových úradov ustanovená osobitnými\npredpismi prechádza na obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov.\nPodľa § 4 ods. 8 zák. č. 345/2012 Z.z. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úseku štátnej správy v pôsobnosti\n\nkrajského pozemkového úradu začaté do 31. decembra 2012, dokončí obvodný pozemkový úrad v sídle\nkraja, v ktorého územnom obvode mal krajský pozemkový úrad sídlo.\nPodľa § 5 ods. 6 zák. č. 330/1991 Zb. obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov vykonávajú štátnu\nsprávu na úsekoch pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa odseku 4 v územnom\nobvode kraja, v ktorom majú sídlo.\n2. Rozhodnutím č. A/2011/00192-Pe z 08.08.2011 (v pripojenom administratívnom spise) žalovaný\nako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\na v medziach ustanovenia § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Nových Zámkoch č. ObPÚ-57-11/5389/LV z 02.06.2011.\nUvedeným rozhodnutím prvostupňového orgánu bolo vyslovené, že žalobcovia 1/ nie sú účastníkmi\nkonania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade č. 1 Pri kúpalisku v k.ú. H.\npodľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní\nvlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.“\na záhradková organizácie Slovenského zväzu záhradkárov len „ZO SZZ“) a odvolanie zamietol.\n3. Vo svojom zamietajúcom rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobcovia 1/ boli ako účastníci vylúčení\nz konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradných osadách podľa § 7 zák. č.\n64/1997 Z.z. z dôvodu nedostatku ich aktívnej legitimácie.\nPodľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j.\nz 08.08.2011)konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú\nvýmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci\nodmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej\nv § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2.\n4. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie zákona č. 229/1991 Zb. o\npôde, najmä na jeho ustanovenie § 22 ods. 2 a 3 a vyslovil právny názor, že vzhľadom na zákonný zánik\nužívacieho práva a jeho nahradenie zákonným nájmom s účinnosťou od 24.06.1991 (t.j. od nadobudnutia\núčinnosti zák. č. 229/1991 Zb.) boli akékoľvek „prevody\" užívacieho práva k záhradke zo strany ZO SZZ\nneplatné, pretože táto (myslená ZO SZZ) po uvedenom dátume nemala k pozemkom žiadne dispozičné\nprávo s pozemkami nakladať.\n5. Ďalej žalovaný poukázal aj na to, že v predloženom spise je evidovaná Zmluva o odovzdaní pozemku\nna dočasné užívanie v záhradkovej osade na parcelu označenú č. 40 o výmere 300 m2 zo dňa\n07.12.1982 pre užívateľku O. K., bytom H.. Jedná sa o tú istú parcelu, na ktorú neskôr, t.j. 31.07.1996\nuzatvorila ZO SZZ Šaľa -mesto v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o prenájme\nso žalobcami 1/.\n6. Avšak podľa žalovaného zmena užívacieho práva k záhradke po nadobudnutí účinnosti zák. č.\n229/1991 Zb. bola a je možná len so súhlasom vlastníka pozemku, prípadne Slovenského pozemkového\nfondu. Ak teda ZO SZZ dala žalobcom 1/ do užívania záhradku zmluvou zo dňa 31.07.1996, užívali ju títo\nžalobcovia 1/ bez právneho dôvodu, pretože s vlastníkom pozemkov - Mestom Šaľa uzavreli nájomnú\nzmluvu až dňa 03.12.2003.\nV súvislosti s uvedeným žalovaný vyslovil názor, že pri uzatváraní Zmluvy o prenájme prekročil SZZ\nsvoje právomoci a kompetencie, nakoľko porušil hlavnú zásadu zmluvných vzťahov, ktorá hovorí o tom,\nže sám môžem druhému postúpiť iba toľko práv, koľko práv držím.\n\n7. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k právnemu záveru, že žalobcovia 1/ nespĺňajú podmienky\nužívateľa podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. a preto nemôžu ani byť účastníkmi konania\nv zmysle ustanovenia § 6 zák. č. 64/1997 Z.z.\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. v hore citovanom znení nájomcom alebo užívateľom pozemkov\nv zriadenej záhradkovej osade (ďalej len \"užívateľ\") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý\nna základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo\ninou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom\nzáhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné\nhygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len \"spoločný pozemok\").\nPodľa § 6 zák. č. 64/1997 Z.z. v hore uvedenom znení účastníkmi konania sú\na) užívatelia,\nb) záhradkárska organizácia,\nc) vlastníci,\nd) Slovenský pozemkový fond.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali žalobu z\n03.10.2011 na Krajský súd v Nitre.\n9. Žalobcovia 1/ vyslovili presvedčenie, že žalovaný ich svojím rozhodnutím ukrátil na ich právach,\nkonkrétne na práve byť účastníkom konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených\nzáhradkových osadách podľa ustanovenia § 7 zák. č. 64/1997 Z.z.\nV súvislosti s uvedeným zastávajú názor, že v § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. je pojem osoby aktívne\nlegitimovanej na podanie návrhu na začatie konania o vyporiadanie a otázka minimálnych požiadaviek\nna počet aktívne legitimovaných osôb, ktoré musia podať návrh na vyporiadanie, definovaná jasne a\nzrozumiteľne tým, že „návrh podáva nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí užívajú (žalobcovia pri tom\nzdôraznili prítomný čas slovesa, nie užívali k dátumu 24.06.1991, t.j. nie pôvodný užívateľ alebo užívateľ\nk dátumu do 24.06.1991) nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných\npozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom\nceny alebo že sa vlastníci k návrhu zmluvy nevyjadrili.“\n10. Žalobcovia 1/ ďalej tvrdili, že sú (a aj v čase podania návrhu na vyporiadanie v r. 2008 boli)\noprávnenými užívateľmi pozemku a v konaní bolo preukázané aj splnenie podmienky o tom, že vlastník\npozemku navrhnutú cenu neakceptoval, resp. sa v určenej lehote nevyjadril.\n11. Taktiež poukázali aj na to, že zákonodarca do ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.\nnezakomponoval podmienku členstva v záhradkárskej organizácii v čase do 24.06.1991. Preto podľa\nžalobcov aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu je užívateľ a na to, aby správny orgán začal\nkonať vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, je nutné, aby\nnávrh podala nadpolovičná väčšina užívateľov.\nRovnako vyžadovanie dôkazu o členstve žalobcov 1/ v záhradkárskej organizácii ku dňu 24.06.1991\n(k čomu podľa mienky žalobcov 1/ smerovala napríklad výzva prvostupňového orgánu zo 07.01.2011)\nnemá oporu v zákone vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu § 2 ods. 2 a § 7 zák. č. 64/1997 Z.z.\n\n12. Žalobcovia 1/ rovnako označili rozhodnutie, ktorým správny orgán vyslovil, že návrh môže podať\niba nadpolovičná väčšina pôvodných užívateľov, ktorí záhradky užívali k 24.06.1991, že je v rozpore s\nprincípmi a znením zák. č. 64/1997 Z.z., pretože zo žiadneho ustanovenia zákona takáto požiadavka\nnevyplýva, a teda je nezákonné. Takáto požiadavka je aj absolútne nelogická a absurdná, pretože\nje nepravdepodobné, aby od nadobudnutia účinnosti zákona po podanie návrhu na vyporiadanie\nvlastníctva všetci pôvodní užívatelia ešte žili.\nB)\n13. Ďalej žalobca 2/ sa cíti byť ukrátený na svojich právach, konkrétne na práve na vyporiadanie\nvlastníctva v zriadenej záhradkovej osade za splnenia podmienok ustanovených v § 7 zák. č. 64/1997,\nkeď postupom žalovaného dôjde postupne k vylúčeniu ďalších účastníkov konania pretože iba 16 z\nnavrhovateľov (o vyporiadanie vlastníctva) sú pôvodnými užívateľmi, ktorí pozemky užívali k 24.06.1991\na ostatní navrhovatelia v počte 33, nakoľko neboli užívateľmi pozemkov k uvedenému dátumu\n24.06.1991, nie sú podľa žalovaného aktívne legitimovaní na podanie návrhu a teda nie je splnená\npodmienka pre začatie konania podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997.\n14. Podľa žalobcov, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa iného\npredpisu, vznikol medzi nimi nájomný vzťah dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 64/1997 Z.z. (t.j.\ndňom 26.03.1997 a nie dňom 24.06.1991).\nZ uvedeného podľa právneho názoru žalobcov vyplýva, že aktívne legitimovanou osobou na podanie\nnávrhu na vyporiadanie vlastníctva je každý užívateľ, ktorý spĺňa definíciu podľa ustanovenia § 2 ods.\n2 zák. č. 64/1997 Z.z.\nC)\n15. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa\nust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že\nžaloba nebola dôvodná, nakoľko postup a rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Na základe uvedeného\nžalobu následne zamietol.\n16. Krajský súd s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 a § 6 zák. č. 64/1997 Z.z.\na § 2 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. a) až f) a odsekov 2 a 3 zák. č. 229/1991 Zb. vyslovil záver, že\nvypustením odseku 3 v ustanovení § 22 zák. č. 229/1991 Zb. (pri nadobudnutí účinnosti zák. č. 64/1997\nZ.z.) mal zákonodarca v úmysle podrobnejšie a precíznejšie riešiť vysporiadanie vlastníckych vzťahov\nk pozemkom nachádzajúcich sa v záhradkových osadách, ako tomu bolo v už citovanom odseku 3.\n17. Ďalej pre krajský súd je nepochybné, že pôvodne, t.j. prijatím zák. č. 229/1991 Zb., zákonodarca\nprezentoval snahu vyriešiť vlastnícke vzťahy k pozemkom v zákone vymedzeným v čase, ktorý existoval\nv čase jeho prijatia, t.j. ku dňu 24.06.1991. Práve na túto úpravu následne nadväzoval neskorší zák.\nč. 64/1997 Z.z., z čoho je pre krajský súd zrejmé, že aj táto podrobnejšia úprava reagovala na vzťahy,\nktoré existovali v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.\nPreto krajský súd označil ako správne tvrdenie žalovaného, že na to, aby sa užívateľ alebo nájomca\npozemku nachádzajúceho sa v záhradkovej osade mohol domáhať postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č.\n64/1997 Z.z. musel byť užívateľom ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. t.j. ku dňu\n24.06.21991.\n18. V súvislosti s uvedeným krajský súd položil dôraz na dôvodovú správu k zák. č. 64/1997 Z.z., z\nktorej pre prejednávanú vec mu vyplýva, že účelom prijatia tohto zákona bolo zosúladiť vlastníctvo\nk pozemkom v záhradkových osadách zriadených SZZ do 24.06.1991. Z dôvodovej správy ďalej\nvyplýva, že vysporiadanie vlastníctva v uvedených prípadoch sa umožňuje v rozsahu pozemkov fakticky\nužívaných členmi záhradkárskej organizácie k 24.06.1991.\n\n19. Následne sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že úmyslom zákonodarcu prijatím zák. č.\n64/1997 Z.z nebolo legalizovať protiprávny stav, ktorý nastal po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. (t.j.\npo 24.06.1991), ale reagoval na vzťahy vzniknuté pred 24.06.1991. Ak teda žalobcovia 1/ nadobudli do\nužívania - nájmu pozemky vo vlastníctve mesta Šaľa až na základe zmluvy so ZO SZZ Šaľa zo dňa\n31.07.1996, nielen, že sa na nich ustanovenie § 7 zák. č. 64/1997 Z.z. podľa krajského súdu nevzťahuje,\nale tieto pozemky dostali do užívania - nájmu bez súhlasu vlastníka, a teda v rozpore so zákonom. Na\ntento záver krajského súdu nemá vplyv ani následné legalizovanie užívania pozemkov žalobcami 1/, a\nto na základe zmluvy zo dňa 03.12.2003, ktorú už uzatvorili s Mestom Šaľa.\nNa základe uvedených skutočností preto krajský súd žalobu zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalobcov/stanoviská\nA)\n20. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 27.06.2012 (č.l. 64) proti rozsudku prvostupňového súdu\nžalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na odvolacie dôvody:\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2\npísm. f/ O.s.p.) a\n- súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods.\n2 písm. f/ O.s.p.).\n21. Žalobcovia poukázali na základnú otázku, t.j. či aktívna legitimácia na podanie návrhu v zmysle §\n7 ods. 1 zák. č. 64/1995 Z.z. prislúcha iba tým užívateľom, ktorí nimi boli do 24.06.1991 a pozemky\nužívali nielen do tohto dátumu, ale aj po ňom, alebo je nutné prihliadnuť aj na znenie § 22 ods. 1 písm.\na) zák. č. 229/1991 Zb.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 229/1991 Zb. dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k\nmajetku uvedenému v § 1 ods. 1\na) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi\npoľnohospodárskeho družstva,\nb) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,\nc) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,\nd) právo bezplatného užívania rybníkov,\ne) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,\nf) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.\n22. Podľa žalobcov spôsob využívania prítomného času zákonodarcom v texte ustanovenia § 7 zák. č.\n64/1997 Z.z. jednoznačne potvrdzuje jeho úmysel zahrnúť do okruhu aktívne legitimovaných účastníkov\naj žalobcov 1/.\nNavyše podľa žalobcov zák. č. 64/1995 Z.z. výslovne neobsahuje podmienku členstva v záhradkárskej\norganizácii v čase do 24.06.1991. Preto sa žalobcovia 1/ ako užívatelia pozemkov domnievajú, že splnili\npodmienky na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zmysle spomínaného zákona.\n23. Žalobcovia súčasne s poukazom na čl. 2 Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky, Úradu geodézie, kartografie a katastra a Slovenského pozemkového fondu na\n\nrealizáciu zákona č. 64/1997 Z.z. najmä zdôraznili, že ani z tohto predpisu nevyplýva povinná podmienka\nčlenstva pred dátumom 24.06.1991.\nV súvislosti s uvedeným žalobca 2/ vyslovil pochybnosti o správnosti záverov krajského súdu, nakoľko\nby na základe týchto záverov došlo k postupnému vylúčeniu aj ďalších účastníkov konania (iba 15\núčastníkov je pôvodných a zvyšných 34 neboli užívateľmi pozemkov do dátumu 24.06.1991).\n24. Ďalej žalobcovia vyslovili pochybnosti o riadnosti odôvodnenia, hoci mnohostránkové odôvodnenie\nrozsudku krajským súdom vyvoláva pocit úplnosti. Najmä krajský súd sa podľa mienky žalobcov\nnevysporiadal s námietkou, že aplikácia ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) až f) zák. č. 229/1991 Zb.\nnemá oporu v zákone.\nTakisto krajský súd podľa žalobcov nedostatočne objasnil, prečo nájomná zmluva uzavretá na naliehanie\nMesta Šaľa v roku 2003 by nemala byť relevantná pre toto konania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že\nžalobcovia neevidujú žiadny spor o platnosť tejto zmluvy.\n25. Záverom žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. a na základe zistených poznatkov, resp.\nargumentov žalobcov rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného\na vráti mu na ďalšie konanie, alternatívne zruší napadnutý rozsudok a vec vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Pri tom všetkom požiadali o priznanie vyčíslenej náhrady trov konania.\nB)\n26. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 26.07.2012 (č.l. 74) k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so\nskutkovými a právnymi závermi krajského súdu.\n27. Podľa mienky žalovaného žalobcovia nepredložili žiadne nové dôvody, ktoré by preukázali, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného by nemalo byť nezákonné.\n28. Žalovaný po procesnej stránke nenavrhol žiadne riešenie odvolacieho konania.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcov\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po\npreskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n30. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si\nich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania,\nako aj žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovaného, je predovšetkým\n(viď bod č. 31) právna otázka, či aplikácia ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 64/1995 Z.z. umožňuje priznať\naktívnu legitimáciu aj tým členom ZO SZZ, ktorých členstvo vzniklo po dátume 24.06.1991. Práve tento\nprávny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n\n31. Žalobcovia svoje súdne odvolanie opreli o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré\nžalobcovia využili na spochybnenie zákonnosti aplikácie práva správnym orgánom smerujúceho k\nvysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení jej nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo\nžalobcom na ďalší prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).\n32. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba\nna rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich\nodlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n33. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcov,\npreto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, primárne v medziach odvolacích dôvodov\n(§ 212 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania sekundárne (čl. 46 ods. 1 a 2 v spojené s čl. 152 ods. 4 ústavy) skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcov, tzn. účastníkov správneho konania, a či sa v konaní nevyskytli také jeho vady, ktoré\nby mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n34. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje charakter a subjekty právnych vzťahov pri užívaní\npozemkov v zriadených záhradkových osadách. Tieto vzťahy, postup príslušných orgánov verejnej\nsprávy, práva a povinnosti vlastníkov pozemkov, ich nájomcov, ako aj užívateľov pozemkov (spolu s\nich právnym vymedzením) v konaní o pozemkových úpravách za účelom vyporiadania vlastníctva k\npozemkom v zriadených záhradkových osadách upravuje zák. č. 64/1997 Z.z.\nPodľa § 6 zákona č. 64/1997 Z.z. účastníkmi konania sú\na) užívatelia,\nb) záhradkárska organizácia,\nc) vlastníci,\nd) Slovenský pozemkový fond.\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. v hore citovanom znení nájomcom alebo užívateľom pozemkov\nv zriadenej záhradkovej osade (ďalej len \"užívateľ\") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý\nna základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo\ninou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom\nzáhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné\nhygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len \"spoločný pozemok\").\n35. Na otázku, kto je užívateľom, poskytuje zákonodarca prostredníctvom ustanovenie § 2 ods. 2 zák.\nč. 64/1997 Z.z. čiastočnú odpoveď s tým, že zdôrazňuje členský vzťah k záhradkárskej organizácii a\nv spojitosti s týmto vzťahom sa na základe právneho vzťahu k nej alebo k inej organizácii (zmluvný\ntitul) nadobudol právo konkrétne pozemky obhospodarovať a ďalej užívať tie pozemky, ktoré slúžia\nvšetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové\ncesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia.\n\nAvšak na intertemporálnu časť tejto otázky, t.j. od kedy by mal tento vzťah existovať, zákonodarca\nnedáva jednoznačnú odpoveď, a preto tu podľa Najvyššieho súdu nastala medzera v zákone („vacuum\niuris“) ako neplánovaná nedokonalosť v tom čase platného právneho poriadku. Je iba úlohou orgánov\nsúdnej moci (najmä čl. 1 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy) túto medzeru\nvýkladovým postupom zaplniť.\nPodľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. sa konanie začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov,\nktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí\npreukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej\nvo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo, že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote\npodľa odseku 2.\n36. Je nepochybné, a ani účastníci súdneho prieskumu túto otázku nespochybňujú, že návrh na začatie\nkonania o poskytnutí náhradného pozemku vlastníkovi pôdy v zriadenej záhradkovej osade v zmysle\nhore citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. môže podať iba kvalifikovaný subjekt.\nKvalifikáciu žiadateľa, ako mnohopočetného subjektu (procesné spoločenstvo) zákonodarca vymedzil\nkvantifikačným kritériom, tzn. počtom „nadpolovičná väčšina užívateľov“, a to tých užívateľov, ktorí\npreukážu, že vlastníci s nimi neuzatvorili kúpnu zmluvu k užívaným pozemkom.\n37. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou návrhu, ktorá musí byť splnená pri jeho podaní, tzn. v čase\nzačatia konania, je to, aby kvalifikovaný žiadateľ (hore uvedená nadpolovičná väčšina užívateľov)\npreukázal, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej\nvo výške náhrady uvedenej v § 11 zák. č. 64/1997 Z.z. alebo, že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy\nnevyjadrili.\n38. Odpoveď na samotnú otázku intertemporálneho (t.j. časového) vplyvu na vymedzenie pojmu užívateľ\nje nutné hľadať v úmyslu zákonodarcu (teleologický výklad), s ktorým pristúpil k prijatiu zák. č. 64/1997\nZ.z. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. jednoznačne vyplýva úmysel (zámer) zákonodarcu\nvyriešiť spornú otázku vlastníctva, ktorá vznikla po roku 1989 (zákonodarca prostredníctvom definičného\nustanovenia § 2 zák. č. 64/1991 Z.z. kladie dôraz na časový moment vymedzený dátumom „do 24.\njúna 1991“) medzi vlastníkmi pozemkov v zriadených záhradkových osadách na jednej strane a ich\nnájomcami, resp. užívateľmi na strane druhej.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. b) zák. č. 64/1997 Z.z. tento zákon upravuje postup obvodných pozemkových\núradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len \"vlastníci\"), nájomcov a\nužívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní\no pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu 1) (ďalej len \"konanie\") na účely vyporiadania\nvlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.\n39. Hore opísaný úmysel je jednoznačne prezentovaný predkladateľom vo Všeobecnej časti Dôvodovej\nsprávy návrhu zákona nasledujúcim textom:\n„Návrh zároveň nadväzuje na riešenie problematiky vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených\nzáhradkových osadách podľa § 29 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorá rieši problematiku prechodu vlastníctva v\nzáhradkových osadách. Predložený návrh zákona nadväzuje práve na vyššie uvedené ustanovenie §\n29 zákona SNR č. 330/1991 Zb. tým, že upresňuje podmienky, kedy sa špecifické pozemkové úpravy\ns cieľom vyporiadať vlastníctvo v zriadených záhradkových osadách začnú, aký bude ich priebeh\na predovšetkým ustanovuje, za akých podmienok sa doterajší užívatelia a nájomcovia pozemkov v\nzriadených záhradkových osadách stanú ich vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi.\nSkúsenosti z doterajšieho priebehu pozemkových úprav, ktoré sú často veľmi zdĺhavé v dôsledku\nrôznych procesných úkonov, motivujú predkladateľa k predloženiu niektorých ustanovení modifikujúcich\nkonanie podľa zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Navrhované modifikácie sú\ndo určitej miery analogické s procesnými ustanoveniami zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých\n\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkov. Táto analógia je veľmi dôležitá i z toho hľadiska,\nže vo viacerých katastrálnych územiach budú súčasne, alebo nadväzne prebiehať konania o obnove\nevidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. i\nkonania podľa tohto zákona.\nTak ako citovaný zákon platný v SNR, i predložený návrh umožňuje, aby sa pozemok v zriadenej\nzáhradkovej osade vrátil do užívania vlastníkovi. Konanie o pozemkových úpravách podľa § 29 ods. 1\nzákona SNR č. 330/1991 Zb. totiž nezačne, ak vlastník alebo vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov\nv zriadenej záhradkovej osade ponúknu záhradkárom náhradu za nimi vynaložené investície vo výške\nuvedenej v § 3 ods. 4 a 5.\nPredkladateľ návrhu zákona si je plne vedomý toho, že tento návrh má veľmi významné ústavnoprávne\nprvky. Predovšetkým je zreteľná jeho veľmi tesná súvislosť s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky,\npretože v dôsledku realizácie postupov uvedených v návrhu príde k odňatiu vlastníckeho práva k\npozemkom v zriadených záhradkových osadách ich vlastníkom. V dôsledku tejto skutočnosti predložený\nnávrh musí rešpektovať, že odňatie vlastníctva môže zákon upraviť len pokiaľ je to vo verejnom záujme\na za primeranú náhradu.\nVerejný záujem na vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, teda aj\nna vyvlastnení časti občanov vidí predkladateľ v tom, že pozemkové vlastníctvo v Slovenskej republike\nnemožno úplne vyporiadať bez toho, že by sa usporiadalo i vlastníctvo k pozemkom v zriadených\nzáhradkových osadách. Verejný záujem odňatia vlatníckeho práva vlastníkom pozemkov v zriadených\nzáhradkových osadách spočíva práve v záujme na úplnom usporiadaní pozemkového vlastníctva v\nSlovenskej republike. Väzbu medzi týmito dvomi problémami zvýraznila už Koncepcia usporiadania\npozemkového vlastníctva v SR, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 869 z 23.\nnovembra 1993.\nVyporiadanie vlastníctva pozemkov v zriadených záhradkových osadách aj za cenu odňatia vlastníckeho\npráva istej časti občanov je vo verejnom záujme i z dôvodu, že prispeje k posilneniu právnej istoty, a to\nnielen záhradkárov a užívateľov ale aj samotných vlastníkov.\nVerejne významná časť vlastníkov pozemkov v Slovenskej republike totiž nemôže v dôsledku § 22\nods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku disponovať svojim vlastníctvom. Toto obmedzenie bude vo väčšine prípadov platiť ešte nie roky\nale desaťročia. Predkladateľ považuje sa verejný záujem dať vlastníkovi do vlastníctva iný primeraný\npozemok, ku ktorému by mal plné dispozičné právo.“\n40. Otázku vyporiadania vlastníctva k pozemkom po roku 1989 zákonodarca najviac a zásadným\nspôsobom riešil prostredníctvom zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, kde prostredníctvom jeho preambuly\nvyslovil:\nFederálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe\n- zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho\na lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,\n- dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných\nvlastníckych vzťahov k pôde a\n- upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s\npožiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia\nuznieslo sa na tomto zákone.\n41. Čo sa týka vyporiadania vlastníctva k pozemkom, na ktorých bola zriadená záhradková alebo\nchatová osada, po roku 1989 zákonodarca riešil predovšetkým prostredníctvom ustanovenia § 22\ncitovaného zák. č. 229/1991 Zb. v prospech zriadenia predkupného práva počas predlženého nájmu. Už\n\ntoto ustanovenie naznačuje, že úmyslom zákonodarcu bolo riešenie užívacích a vlastníckych vzťahov\nvzniknutých najneskôr ku dňu účinnosti citovaného zákona.\nPodľa § 22 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. v znení platnom do marca 1997 platilo, že ak je na pozemku\nzriadená záhradková alebo chatová osada, skončí sa výpovedná lehota dňom, keď malo skončiť právo\ndočasného užívania pozemku. Nájomca má právo na predĺženie nájmu o ďalších desať rokov, ak sa\núčastníci nedohodnú inak. Nájomca má po dobu nájmu predkupné právo k pozemku. Výška nájomného\na kúpna cena sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku v čase vzniku práva užívania. Ustanovenia §\n21 vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 182/1988 Zb. o cenách\nstavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a\nnáhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov a § 21 vyhlášky Ministerstva\nfinancií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,\ntrvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné\nužívanie pozemkov v znení neskorších predpisov umožňujúce zvýšenie zistenej ceny sa v tomto prípade\nnepoužijú.\n42. V poradí ďalším právnym predpisom, ktorý riešil vysporiadanie vlastníctva k pozemkom, bol zákon č.\n330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Otázku sporu okolo ich prechodu do vlastníctva\nužívateľov za náhradu riešil osobitným vyvlastňovacím konaním pred pozemkovým úradom.\nV každom prípade však časové účinky pre vymedzenie pojmu užívateľ viazal najneskôr ku dňu účinnosti\ntohto zákona, t.j. 12. júla 1991.\nPodľa zák. č. 330/1991 Zb. v konaní o pozemkových úpravách podľa § 28 [začaté do 3 mesiacov po\núčinnosti uvedeného zákona, t.j. 12. júla 1991] pozemkový úrad rozhodne na návrh užívateľov pozemkov\nv záhradkových alebo chatových osadách zriadených podľa doterajších predpisov, 17) ak sa užívatelia\nnedohodnú s vlastníkmi inak, že tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu.\nDoterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na vyrovnanie podľa § 11 s výnimkou, ak ide o\npozemky vo vlastníctve štátu, za ktoré patrí finančná náhrada.\n43. Na základe doteraz citovaných právnych záverov sa Najvyšší súd nestotožnil s názorom žalobcov,\nže zákonodarca chcel zahrnúť do pozície užívateľa v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. aj osoby,\nktoré zákonné podmienky členstva a užívania dotknutých pozemkov nespĺňali pred dátumom do 24.\njúna 1991. Naopak sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, že žalobcovia\nrozhodnutím žalovaného neboli ukrátení na svojich právach a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\nz platnej právnej úpravy.\nČo sa týka námietky nezrozumiteľnosti, Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje v súlade so\nsvojou doterajšou judikatúrou, že nezrozumiteľnosť ako jeden z typov nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu je zásadnou vadou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, lebo je zapríčinená\ndostatkom ale nezrozumiteľných vzhľadom k výroku dôvodov. Tým vlastne nezrozumiteľné rozhodnutie\nvytvára na jednej strane dojem kvantitatívne na dôvody bohatého rozhodnutia, ale na druhej strane\nabsentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nSkutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých je možné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre\nnezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky\nvtedy, keď správny orgán vyvodil rozhodovacie dôvody alebo ich oprel o skutočnosti v správnom konaní\nnezisťované, poprípade zistené v rozpore s logickými zásadami (najmä výkladu a hodnotenia), alebo\ntam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy na ich vytvorenie vykonané.\n44. Ďalšími dôvodmi, pre nedostatok ktorých je možné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre\nnezrozumiteľnosť, sú také vady procesných zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody alebo sú\npodkladom pre tvorbu rozhodnutia samotného. Medzi nezrozumiteľná procesná zistenia by napríklad\npatril nedostatok vo nevymedzení okruhu účastníkov.\n\n45. Vo svetle prezentovaných záverov preto nepochybil krajský súd, keď zamietol žalobu žalobcov,\nnakoľko zo správnych rozhodnutí vyplývalo, s ktorými účastníkmi - užívateľmi pozemkov správne orgány\nmali konať.\n46. K ďalším námietkam žalobcov sa Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedený názor (procesný charakter\nrozhodnutia neumožňuje riešiť aj meritórne námietky) sa nebude vyjadrovať.\nV.\n47. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcov a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu judikatúru (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr/20/2011 z 19.07.2011), pri ktorej Najvyšší súd nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie\nodlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\n48. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.,\nnakoľko iba úspešnému žalobcovi sa náhrada trov konania priznáva, čo však v prejednávanej veci\nnenastalo.\n49. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava reštitučného konania o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/19/2011", "guid": "66fd4c02-1166-494e-a181-85c5f3b38b8a:72260be7-0a5d-47cc-afd5-af1fa11f83b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}