{"guid": "46d950da-7a24-4802-b6bf-e37661ff3998:9ee8f13f-ad86-4ac7-a628-81187f6b8daf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1", "spisova_znacka": "2Sžf/42/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 z 18. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. 2Sžf/42/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1", "identifikacne_cislo": "4011200763", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ee8f13f-ad86-4ac7-a628-81187f6b8daf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/42/2012\n4011200763\n18. 04. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200763.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nH. X., IČO: 40060039, so sídlom v T., R., zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Foltýnom, so\nsídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v\nBanskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu\nžalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/224/14510-75726/2011/990886r zo dňa 22. júla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n11S/163/2011-43 zo dňa 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/163/2011-43 zo dňa 24.\napríla 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 11S/163/2011-43 zo dňa 24. apríla 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len žalovaný) č. I/224/14510-75726/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie Daňového úradu Šurany č. 633/230/4252/11/Mes zo dňa 1. apríla 2011, ktorým\nsprávca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a\nods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia\nžalovaného (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.) za zdaňovacie obdobie júl 2009 vo výške 7386,85 €.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v postupe daňových orgánov oboch\nstupňov nezistil pochybenie, riadili sa procesnými zásadami upravenými v zákone č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do\n31. decembra 2011 (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Krajský súd uviedol, že dôkazné bremeno je na\nstrane daňového subjektu a správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádza z prezumpcie neviny;\nv prípade zistenia skutočností, následkom ktorých dôjde k úprave daňovej povinnosti, povinnosťou\nsprávcu dane je dokázať daňovému subjektu, že postupoval nesprávne, čo sa v predmetnej veci\nstalo. Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu vyplynulo, že obchodné transakcie so spoločnosťami\nBAT-Forest, s.r.o., KASTAV SK, s.r.o., PKW, s.r.o. a R.P.B., s.r.o., tak ako ich deklaruje žalobca, sa\nreálne neuskutočnili a nezodpovedajú realite, preto sa v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. zdaniteľné\nplnenie neuskutočnilo a žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty; predložené\nfaktúry boli len formálne. Fyzická existencia tovaru nebola takisto preukázaná. Žalobca v preverovanom\n\nzdaňovacom období nevedel preukázať reálne plnenie dodaného tovaru. Konateľ KASTAV SK, s.r.o.\nnepoprel vystavenie faktúr, avšak bližšie informácie si nepamätal, aj keď išlo o krátke obdobie medzi\nrealizáciou dodávky a jeho výsluchom, uviedol tiež, že mu boli odcudzené účtovné doklady vzťahujúce\nsa na kontrolované obdobie. Za dodaný tovar mal žalobca zaplatiť čiastočne v hotovosti pri odovzdaní\ntovaru, čo však nezodpovedná vystavenému výdavkovému dokladu o prijatí celej fakturovanej sumy 60\n000 € od žalobcu. Spoločnosti, s ktorými žalobca obchodoval, nevedeli vierohodne v súlade s daňovými\npredpismi preukázať, ako s nakúpeným tovarom naložili, nemali k dispozícii účtovnú evidenciu, prípadne\nso správcom dane nekomunikovali. Z výpovede údajnej konateľky spoločnosti BAT-Forest, s.r.o. E. U.\nvyplýva, že nevie o tom, žeby bola konateľkou uvedenej spoločnosti, nevlastní žiadne doklady týkajúce\nsa tejto spoločnosti, poprela akékoľvek obchodné transakcie, nič nepodpisovala a konateľa spoločnosti\nBAT-Forest, s.r.o. Z.. X., zapísaného v obchodnom registri, nepozná.\nKrajský súd vyhodnotil námietku o nezákonnom postupe daňových orgánov oboch stupňov ako\nneopodstatnenú. Krajský súd uviedol, že právo žalobcu zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach, na\nktorých boli vypočutí konatelia vyššie uvedených spoločností, nebolo porušené, nakoľko ich predvolanie\nbolo neúspešné pre nepreberanie si zásielok, neexistenciu adresáta podľa zápisu v Obchodnom registri\na pod. Správca dane preto ani nemohol určiť pevný termín výsluchu konateľov. V prípade Z.. X.\nišlo o konateľa viacerých spoločností (KASTAV SK, s.r.o., PKW, s.r.o. a ďalších), ktoré žalobcovi\ndodávali tovar alebo od nich žalobca odoberal tovar. Z.. X. sa síce dostavil na výsluch, ale doklady\nani v dodatočnom termíne správcovi dane nepredložil, neobhájil svoje obchodné aktivity vo vzťahu k\nžalobcovi. Krajský súd poukázal na to, že daňové zákony neupravujú spôsob, akým si majú daňové\nsubjekty preveriť dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ale ponechávajú na zvážení daňových\nsubjektov, akým spôsobom a či vôbec si preveria dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V\nprípade nezrovnalostí však už daňový subjekt znáša následky aj v podobe neuznania nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty. Ak si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na\nodpočet dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne\nuskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na základe predložených dodacích listov\na faktúr, a to aj osobou uvedenou na predmetných dokladoch. Žalobca však realizáciu zdaniteľného\nobchodu nepreukázal; poukazoval len na neúplnosť účtovníctva svojich obchodných partnerov, na\nich porušenie daňových a účtovných predpisov. Správca dane nie je povinný preukazovať existenciu\ndaňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú\ntransakciu na základe daňových dokladov preukázal a či ju deklaroval správne.\nKrajský súd uviedol, že Šiesta Smernica Rady zo 17. mája 1977, č. 77/388/EHS, ako aj Smernica Rady\nz 28. novembra 2006, č. 2006/112/ES, ktorou bola od 1. januára 2007 zrušená Šiesta Smernica, boli\ntransponované do zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca sa však podľa krajského súdu týmito právnymi\npredpismi neriadil. V daňovom konaní a ani zo žaloby nie je možné zistiť, v čom daňové orgány podľa\nžalobcu pochybili a ktoré konkrétne ustanovenia porušili, prípadne v čom je rozpor medzi národnou\nlegislatívou a legislatívou Európskeho spoločenstva.\nPrávny zástupca žalobcu prevzal rozsudok krajského súdu dňa 15. júna 2012.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28. júna 2012, t.j. v\nzákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňového daňového orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil\nsi nárok na náhradu trov konania. Namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č.\n511/1992 Zb. Daňový subjekt má právo klásť svedkovi pri ústnej výpovedi počas daňovej kontroly\notázky, čo žalobcovi nebolo umožnené. V dôsledku toho nemohol žalobca nie z vlastnej viny preukázať\nprostredníctvom otázok kladených svedkovi Z.. A. X., že k dodaniu tovaru fakturovaného žalobcovi,\nresp. týmto svedkom ako konateľom dodávateľa žalobcu KASTAV SK, s.r.o. faktúrou č. 09007 zo dňa\n22. júla 2009, ako aj k predaju tovaru zo strany žalobcu deklarovaného faktúrou č. 220709 zo dňa 20.\njúla 2009 pre daňový subjekt KASTAV SK, s.r.o. v oboch prípadoch skutočne došlo. Zároveň došlo k\nporušeniu zásady zákonnosti vyjadrenej v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd nezobral do\n\núvahy, že obchody deklarované vyradenými faktúrami v zdaňovacom období júl 2009 neboli v rámci\ndaňovej kontroly výpoveďami obchodných partnerov žalobcu spochybnené, práve naopak, konateľom\nspoločnosti KASTAV SK, s.r.o. boli dokonca potvrdené. Správca dane mal postupovať podľa § 29 ods. 6\nzákona č. 511/1992 Zb. a dodávateľovi, ktorého označil za nedôveryhodného, určiť a vyrubiť daň podľa\npomôcok, ktorými by mohli byť daňové spisy žalobcu, a nie postihovať žalobcu. Žalobca namietal, že\nv prípade oboch vyradených faktúr správca dane vykonal dokazovanie iba formou dožiadaní a vôbec\nnevyužil postup podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Ak obe strany obchodného vzťahu tvrdia,\nže došlo k zdaniteľnému obchodu, potom má správca dane určiť daň podľa § 29 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. tej strane obchodu, ktorá si neplní povinnosti v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Poukázal\nna rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/65,66/2001, 4Sž/113,114/2001.\nŽalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30. augusta 2012, podaným\nna poštovú prepravu dňa 30. augusta 2012, označeným ako „Doplnenie odvolania zo dňa 28. júna\n2012; Oprava chýb v písaní“ napadol rozsudok krajského súdu aj z dôvodu § 205a ods. 1 písm. d/\nObčianskeho súdneho poriadku, pretože až po podaní odvolania sa dozvedel, že sa vyskytli nové dôkazy\na skutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia krajského súdu. Ide\no rozhodnutia daňových orgánov Českej republiky - Finančného úradu Brno č. 11319/12-1301-707271\na č. 11320/12-1301-707270, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že zdaniteľným obchod medzi žalobcom\na spoločnosťou JOKOW WORKS, s.r.o., Brno sa uskutočnil. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho\ndvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti\nAdó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és\nVámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis žalovaného, zistil, že daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009\n(okrem iných) sa začala 13. apríla 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol č.\n633/320/1564/2011/Vlk zo 7. februára 2011, ktorý bol žalobcovi doručený 10. marca 2011. Žalobca sa v\nprekluzívnej lehote ôsmych pracovných dní v zmysle § 15 ods. 10 druhá a tretia veta zákona č. 511/1992\nZb. písomne nevyjadril. Protokol bol so žalobcom prerokovaný 24. marca 2011, kedy správcovi dane\npredložil aj písomné stanovisko, na ktoré však už nebolo možné vzhľadom na prekluzívny charakter\nosemdňovej lehoty prihliadať.\nSprávca dane dodatočným platobným výmerom č. 633/230/4252/11/Mes zo dňa 1. apríla 2011 žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 7386,85 €. Z dodatočného platobného výmeru vyplýva,\nže správca dane vyradil dve žalobcom predložené faktúry: č. 200709 z 20. júla 2009 a č. 090007 z 22. júla\n2009. Vyradenie faktúry č. 200709 z 20. júla 2009 pre odberateľa KASTAV SK, s.r.o., DIČ: 2022282383\nv sume 20 000 € za predaj textilu správca dane odôvodnil tým, že daňový subjekt KASTAV SK, s.r.o.\nje problematický daňový subjekt, na adrese sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri nesídli,\nnepredložil účtovníctvo a neuviedol, ako bolo ďalej nakladané s tovarom uvedeným na faktúre - či bol\npredaný a komu alebo je na sklade. Žalobca tým, že odviedol daň z tovaru na základe vystavených\nfaktúr bez reálneho dodania porušilo § 8 ods. 1 písm. e/, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. V\ndruhom prípade správca dane odôvodnil vyradenie faktúry č. 090007 z 22. júla 2009 pre dodávateľa\nKASTAV SK, s.r.o., DIČ: 2022282383 v sume 60 000 € za dodaný textilný tovar tým, že KASTAV SK,\n\ns.r.o. je problematický daňový subjekt, na adrese spoločnosti uvedenej v obchodnom registri nesídli,\nnepredložil účtovníctvo, neuviedol odkiaľ mal dodaný tovar, nepreukázal existenciu tovaru. Pri ústnom\npojednávaní konateľ uvedenej spoločnosti Z.. A. X. uviedol, že je imobilný, a preto svoju činnosť\nvykonáva z miesta svojho trvalého bydliska. Účtovníctvo mal správcovi dane predložiť do 26. mája 2010,\nkedy mal aj objasniť nákup fakturovaného tovaru. Z.. X. uvedený termín nedodržal, účtovné doklady\nvôbec nepredložil, neuviedol, od koho nakúpil fakturovaný tovar. Správca dane preto ústnu výpoveď Z..\nX. vyhodnotil ako nehodnovernú. Existencia tovaru nebola preukázaná, nebolo preukázané ani dodanie\ntovaru z vystavenej faktúry. Tým, že si žalobca uplatnil odpočet dane bez dodania tovaru na základe\nvystavených faktúr, porušil § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.\nŽalovaný rozhodnutím č. I/224/14510-75726/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011 dodatočný platobný\nvýmer správcu dane potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky primárne poukazuje na to, že úpravu postupu pri preukazovaní\noprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu dokazovania podľa\nzákona č. 511/1992 Zb. Zákon č. 222/2004 Z. z. z dôvodov náročnosti a zložitosti pri kontrole dane\nz pridanej hodnoty stanovil pre dokazovanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty prísnejšie\npodmienky ako pri nárokoch z iných daní. Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nnestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j. preukázať dodanie (v prípade faktúry č. 090007 z 22. júla 2009)\na prevzatie (v prípade faktúry č. 200709 z 20. júla 2009) predmetného tovaru spoločnosťou KASTAV\nSK, s.r.o.\nPodľa ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ\nmá nárok na odpočet dane ak\na) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo,\nb) daň na vstupe zaúčtoval,\nc) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,\nd) ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ, a doklad o zaplatení\ndane.\nUvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna podmienka nie je splnená,\nnemôže si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.\nV predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka uvedená pod písmenom a/, nakoľko žalobca\nnepreukázal, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo so spoločnosťou KASTAV SK, s.r.o. Správca\ndane nemohol u tejto spoločnosti preveriť faktúru, na základe ktorej sa zdaniteľné plnenie malo\nuskutočniť, pretože uvedený daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, doklady preukazujúce\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia správcovi dane nepredložil s odôvodnením, že mu boli odcudzené;\nostatné doklady mal konateľ spoločnosti KASTAV SK, s.r.o. správcovi dane predložiť 26. mája 2010, čo\nvšak neurobil. Konateľ uvedenej spoločnosti Z.. X. na ústnom pojednávaní dňa 12. mája 2010 (zápisnica\nč. 666/320/32015/2010/Cve) uviedol, že v rokoch 2009 a 2010 obchodoval so žalobcom; potvrdil faktúru\nč. 12/2009 aj dodací list z 22. júla 2009, tovar mal kúpiť cez internet (od koho presne tovar kúpil mal\nuviesť na ústnom pojednávaní 26. mája 2010) a nechal si ho doviezť a vyskladniť na adresu firmy žalobcu\nv T., tovar prevzal súčasne so žalobcom. K faktúre č. 200709 uviedol, že tovar kúpil od žalobcu, odber si\nzabezpečil zbernou službou (cez špedičnú firmu), ktorej názov mal predložiť na ústnom pojednávaní 26.\nmája 2010; tovar mal ísť priamo k odberateľovi, ktorého mal tiež oznámiť 26. mája 2010; faktúra mala\nbyť zaúčtovaná a zaevidovaná v záznamoch DPH. Ako už bolo uvedené konateľ spoločnosti KASTAV\nSK, s.r.o. sa na ústne pojednávanie 26. mája 2010 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, účtovné\ndoklady nepredložil ani bližšie neobjasnil realizáciu zdaniteľného obchodu so žalobcom.\n\nOdvolací súd má za to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nz faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený s dodávateľom\nKASTAV SK, s.r.o., resp. pre odberateľa KASTAV SK, s.r.o.\nPodľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte žalobcovi - ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú\npovinnosť pri určení výšky dane, nastupuje možnosť dohodnúť daň s daňovým subjektom, prípadne\nurčenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 5, ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Predloženie dokladov je len\njednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca,\nsamé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tieto doklady nie\nsú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne\nuskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez\nohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie.\nV daňovom konaní o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet dane\nz pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty musí daňový subjekt splniť zákonné podmienky (§ 49 ods. 1, ods.\n2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.), ale je nutné aj preukázanie tvrdení, ktoré\nboli uvádzané daňovým subjektom v daňovom priznaní a v priebehu daňového konania (dodanie tovaru\nspoločnosťou a pre spoločnosť KASTAV SK, s.r.o.).\nV záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových\nvzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko,\nčo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti\nohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej\npozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania\nväčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní\nvedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (pozri napríklad uznesenie\nÚstavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011).\nNa základe uvedených skutočností je preto dôvodné konštatovanie správcu dane a krajského súdu,\nže v predmetnej právnej veci nebolo preukázané, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, čo by\nodôvodňovalo uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na druhej strane konštatuje, že žalobca nebol prítomný na ústnom\npojednávaní pred správcom dane dňa 12. mája 2010, na ktorom ako svedok vypovedal konateľ\nspoločnosti KASTAV SK, s.r.o. Z.. A. X., hoci v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č.\n511/1992 Zb. mu toto právo patrí; z administratívneho spisu nevyplýva, žeby bol na ústne pojednávanie\npredvolaný. Zároveň je však potrebné uviesť, že na uvedenom ústnom pojednávaní Z.. X. vypovedal\nv prospech žalobcu, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, avšak bez bližšieho špecifikovania jeho\nrealizácie. K predloženiu dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení, rozhodných v\npredmetnej právnej veci, a k bližšej špecifikácii zdaniteľného plnenia malo prísť na ústnom pojednávaní\n26. mája 2010, na ktoré však Z.. X. neprišiel a svoju neúčasť neospravedlnil. Zrušenie rozhodnutia\nžalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu absencie žalobcu na výsluchu Z.. X., ktorý svedčil\nv prospech žalobcu, by viedlo len k formálnemu zopakovaniu výsluchu svedka, ktorým by opätovne\ndošlo k výpovedi, ktorú by žalobca nemal dôvod konfrontovať práve s ohľadom na favorizovanie žalobcu.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti predmetnej právnej\nveci nebol zásah do práva žalobcu klásť svedkovi otázky takej intenzity, ktorý by odôvodňoval zrušenie\nrozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň však Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvádza, že k intenzívnejšiemu zásahu do práva žalobcu klásť svedkom otázky mohlo prísť\naž 26. mája 2010, kedy mali byť Z.. X. predložené doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných\n\nplnení (kedy by mohlo prísť k odlišnostiam v účtovníctve medzi daňovými subjektmi, a teda k potrebe\nkonfrontácie medzi žalobcom a konateľom KASTAV SK, s.r.o.); ústne pojednávanie sa dňa 26. mája\n2010 pre neprítomnosť Z.. X. neuskutočnilo, doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia\nnepredložil, preto neexistoval subjekt (svedok), ktorému by žalobca mohol klásť otázky (§ 15 ods. 5\npísm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na doplnenie odvolania z 30. augusta 2012, podaného\nna poštovú prepravu 30. augusta 2012. V zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 v spojení s § 246c ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odolanie. V predmetnej veci právny zástupca žalobcu prevzal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu 15. júna 2012, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol\n2. júl 2012 - v tejto lehote mohol žalobca rozšíriť rozsah a dôvody podaného odvolania (odvolanie bolo\npodané na poštovú prepravu 28. júna 2012), čo však v uvedenej zákonnej lehote neurobil. K rozšíreniu\ndôvodov odvolania a predloženiu rozhodnutí Finančného riaditeľstva v Brne č. 11319/12-1301-707271\na č. 11320/12-1301/707271 došlo až 30. augusta 2012, teda po uplynutí lehoty upravenej v § 205 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku. Navyše, uvedené rozhodnutia sa týkajú spoločnosti JOKOW WORKS,\ns.r.o., Brno, ktorá v zdaňovacom období júl 2009 nebola dodávateľom ani odberateľom žalobcu.\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) pripomenul boj proti\npodvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady\n2006/112/ES. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.\nV predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie,\nktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že\nfaktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však\nnebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nebola teda splnená jedna z podmienok, za\nktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci\nnebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené\nv smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich\núčtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla\n2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza,\nFrankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11,\nC 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s\ncieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení,\nktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nna zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,\nzávisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nMahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že postup\na rozhodnutie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, bol v súlade so zákonom č.\n222/2004 Z. z., č. 511/1992 Zb. a Občianskym súdnym poriadkom, preto rozsudok Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/163/2011-43 zo dňa 24. apríla 2012 ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní\núspešný a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}