{"guid": "3a19314b-2ade-48d9-9288-a62c9fd66f42:8af03b2c-8b43-4ad5-b184-ef6fef3db68f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1", "spisova_znacka": "4Sžf/44/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/44/2012 z 28. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4Sžf/44/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1", "identifikacne_cislo": "4011200762", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8af03b2c-8b43-4ad5-b184-ef6fef3db68f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/44/2012\n4011200762\n28. 05. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200762.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Jozef\nKováč, IČO: 40060039, so sídlom v Šuranoch, Partizánska 3898/59A, zastúpeného advokátom JUDr.\nRastislavom Posluchom, so sídlom v Bazová 9, Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č.\nI/224/14510-75730/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/162/2011-44 zo dňa 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/162/2011-44 zo dňa 24.\napríla 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nvyššie uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, právneho predchodcu\nžalovaného, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia, dodatočného platobného výmeru Daňového\núradu Šurany č. 633/230/4271/11/Mes zo dňa 1. apríla 2011, ktorým správca dane na základe výsledkov\ndaňovej kontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nspráve daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009\nv sume 64 385,33 Eur. Dôvodom dorubenia predmetnej daňovej povinnosti bolo porušenie ustanovení §\n8 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení účinnom do 31.12.2009 (ďalej len „zákon o DPH“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nč. I/224/14510-75730/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011, vydaným podľa § 48 ods. 5 zákona o správe\ndaní, uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v postupe daňových orgánov oboch\nstupňov nezistil pochybenie, riadili sa procesnými zásadami upravenými v zákone o správe daní. Krajský\nsúd uviedol, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu a správca dane pri výkone daňovej\nkontroly vychádza z prezumpcie neviny; v prípade zistenia skutočností, následkom ktorých dôjde k\núprave daňovej povinnosti, povinnosťou správcu dane je dokázať daňovému subjektu, že postupoval\nnesprávne, čo sa v predmetnej veci stalo. Z výsledkov dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly\nvykonanej u žalobcu možno vyvodiť záver, že obchodné transakcie so spoločnosťami P.K.W., s.r.o.\nPrievidza na strane žalobcovho dodávateľa a KASTAV SK, s.r.o. Martin na strane žalobcovho odberateľa,\n\ntak ako ich deklaruje žalobca, sa reálne neuskutočnili a nezodpovedajú realite. Z uvedeného dôvodu\nsa podľa zákona o DPH zdaniteľné plnenie neuskutočnilo a žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane\nz pridanej hodnoty; taktiež krajský súd predložené faktúry vyhodnotil ako formálne. Fyzická existencia\ntovaru nebola takisto preukázaná. Žalobca v preverovanom zdaňovacom období nevedel preukázať\nreálne plnenia vyplývajúce z deklarovaných daňových dokladov, t. j. dodanie a ani predaj dodaného\ntovaru. Konateľ KASTAV SK, s.r.o. nepoprel vystavenie faktúr, avšak bližšie informácie si nepamätal,\naj keď išlo o krátke obdobie medzi realizáciou dodávky a jeho výsluchom, uviedol tiež, že mu boli\nodcudzené účtovné doklady vzťahujúce sa na kontrolované obdobie. Za dodaný tovar mal žalobca\nzaplatiť čiastočne v hotovosti pri odovzdaní tovaru, čo však nezodpovedná vystavenému výdavkovému\ndokladu podľa obsahu administratívneho spisu. Spoločnosti, s ktorými žalobca obchodoval, nevedeli\nvierohodne v súlade s daňovými predpismi preukázať, ako s nakúpeným tovarom naložili, nemali k\ndispozícii účtovnú evidenciu, prípadne so správcom dane nekomunikovali.\nSprávca dane preveroval pôvod a existenciu predmetného textilného tovaru u dodávateľa žalobcu ako i\nu jeho dodávateľa, obchodnej spoločnosti BAT-Forest, s.r.o. Z výpovede údajnej konateľky spoločnosti\nBAT-Forest, s.r.o. M. I. vyplýva, že nevie o tom, žeby bola konateľkou uvedenej spoločnosti, nevlastní\nžiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti, poprela akékoľvek obchodné transakcie, nič nepodpisovala\na konateľa spoločnosti BAT-Forest, s.r.o. Ing. D. (predchádzajúci konateľ uvedenej spoločnosti od\n15.06.2009 do 19.01.2010 - poznámka odvolacieho súdu), zapísaného v obchodnom registri, nepozná.\nKrajský súd vyhodnotil námietku o nezákonnom postupe daňových orgánov oboch stupňov ako\nneopodstatnenú. Krajský súd uviedol, že právo žalobcu zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach, na\nktorých boli vypočutí konatelia vyššie uvedených spoločností, nebolo porušené, nakoľko ich predvolanie\nbolo neúspešné pre nepreberanie si zásielok, neexistenciu adresáta podľa zápisu v Obchodnom registri\na pod. Správca dane preto ani nemohol určiť pevný termín výsluchu konateľov. V prípade Ing. D.\nišlo o konateľa viacerých spoločností (KASTAV SK, s.r.o., PKW, s.r.o. a ďalších), ktoré žalobcovi\ndodávali tovar alebo od nich žalobca odoberal tovar. Ing. D. sa síce dostavil na výsluch, ale doklady\nani v dodatočnom termíne správcovi dane nepredložil, neobhájil svoje obchodné aktivity vo vzťahu k\nžalobcovi. Krajský súd poukázal na to, že daňové zákony neupravujú spôsob, akým si majú daňové\nsubjekty preveriť dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, ale ponechávajú na zvážení daňových\nsubjektov, akým spôsobom a či vôbec si preveria dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V\nprípade nezrovnalostí však už daňový subjekt znáša následky aj v podobe neuznania nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty. Ak si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na\nodpočet dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne\nuskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo na základe predložených dodacích listov\na faktúr, a to aj osobou uvedenou na predmetných dokladoch. Žalobca však realizáciu zdaniteľného\nobchodu nepreukázal; poukazoval len na neúplnosť účtovníctva svojich obchodných partnerov, na\nich porušenie daňových a účtovných predpisov. Správca dane nie je povinný preukazovať existenciu\ndaňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú\ntransakciu na základe daňových dokladov preukázal a či ju deklaroval správne.\nKrajský súd uviedol, že Šiesta Smernica Rady zo 17. mája 1977, č. 77/388/EHS, ako aj Smernica Rady\nz 28. novembra 2006, č. 2006/112/ES, ktorou bola od 1. januára 2007 zrušená Šiesta Smernica, boli\ntransponované do zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca sa však podľa krajského súdu týmito právnymi\npredpismi neriadil. V daňovom konaní a ani zo žaloby nie je možné zistiť, v čom daňové orgány podľa\nžalobcu pochybili a ktoré konkrétne ustanovenia porušili, prípadne v čom je rozpor medzi národnou\nlegislatívou a legislatívou Európskeho spoločenstva.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi\nuplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a domáhal sa,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu\ntrov konania.\n\nNamietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu došlo k\nporušeniu jeho práva podľa § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní. Daňový subjekt má právo klásť\nsvedkovi pri ústnej výpovedi počas daňovej kontroly otázky, čo žalobcovi nebolo umožnené. V dôsledku\ntoho nemohol žalobca nie z vlastnej viny preukázať prostredníctvom eventuálnych otázok kladených\nsvedkovi Ing. L. D., že k dodaniu tovaru fakturovaného žalobcom práve tomuto svedkovi ako konateľovi\nodberateľa žalobcu KASTAV SK, s.r.o. faktúrou č. 24110109 zo dňa 24.11.2009 skutočne došlo. Taktiež\nžalobca napáda, že nebol oboznámený s konaním výsluchu uvedeného svedka ako konateľa jeho\nodberateľa PKW, s.r.o. na dožiadanom Daňovom úrade Martin dňa 12.05.2010 a nemohol klásť otázky\npri výsluchu tohto svedka. Zároveň došlo k porušeniu zásady zákonnosti vyjadrenej v § 2 ods. 1\nzákona o správe daní. Krajský súd nezobral do úvahy, že obchody deklarované vyradenými faktúrami v\nzdaňovacom období november 2009 neboli v rámci daňovej kontroly výpoveďami obchodných partnerov\nžalobcu spochybnené, práve naopak, konateľom spoločnosti KASTAV SK, s.r.o. boli dokonca potvrdené\n(tou istou osobou, Ing. L. D. - poznámka odvolacieho súdu). V súvislosti s neplnením si zákonných\npovinností obchodnými partnermi žalobcu, má ten za to, že správca dane mal postupovať podľa §\n29 ods. 6 zákona o správe daní a obchodným partnerom žalobcu (t. j. dodávateľovi aj odberateľovi\nžalobcu - pozn. odvolacieho súdu), ktorých správca dane označil za nedôveryhodných, určiť a vyrubiť\ndaň podľa pomôcok, a nie postihovať a prenášať ťarchu v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že v\nprípade vyradených faktúr správca dane vykonal dokazovanie iba formou dožiadaní a vôbec nevyužil\npostup podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Ak obe strany obchodného vzťahu tvrdia, že došlo k\nzdaniteľnému obchodu, potom má správca dane určiť daň podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní tej\nstrane obchodu, ktorá si neplní povinnosti v zmysle zákona o DPH. Poukázal na rozsudky Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/65,66/2001, 4Sž/113,114/2001.\nŽalobca podaním zo dňa 30. augusta 2012, podaným na poštovú prepravu dňa 30. augusta 2012,\noznačeným ako „Doplnenie odvolania zo dňa 28. júna 2012; Oprava chýb v písaní“ napadol rozsudok\nkrajského súdu aj z dôvodu § 205a ods. 1 písm. d) OSP, pretože až po podaní odvolania sa dozvedel,\nže sa vyskytli nové dôkazy a skutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť\ndo rozhodnutia krajského súdu. Ide o rozhodnutia daňových orgánov Českej republiky - Finančného\núradu Brno č. 11319/12-1301-707271 a č. 11320/12-1301-707270, z ktorých podľa žalobcu vyplýva,\nže zdaniteľným obchod medzi žalobcom a spoločnosťou JOKOW WORKS, s.r.o., Brno sa uskutočnil.\nPoukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11\nvo veci Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága\na Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdil bez priznania náhrady trov konania žalobcovi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\n\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 13 prvá veta zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a) veta prvá zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 prvé dve vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 76 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré\nboli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr\npodľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, zistil, že daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009\n(okrem iných) sa začala 13. apríla 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol č.\n633/320/1564/2011/Vlk zo 7. februára 2011, ktorý bol žalobcovi doručený 10. marca 2011. Žalobca sa v\nprekluzívnej lehote ôsmych pracovných dní v zmysle § 15 ods. 10 druhá a tretia veta zákona o správe\ndaní písomne nevyjadril. Protokol bol so žalobcom prerokovaný 24. marca 2011, kedy správcovi dane\npredložil aj písomné stanovisko, na ktoré však už nebolo možné vzhľadom na prekluzívny charakter\nosemdňovej lehoty prihliadať.\nSprávca dane dodatočným platobným výmerom č. 633/230/4271/11/Mes zo dňa 1. apríla 2011 žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 64 385,33 Eur. Z dodatočného platobného výmeru\n\nvyplýva, že správca dane vyradil dve žalobcom predložené faktúry: OF č. 241109 z 24.11.2009 a DF\nč. 090011 z 15.11.2009. Vyradenie faktúry č. 241109 z 24.11.2009 pre odberateľa KASTAV SK, s.r.o.\nMartin v sume 35 200 Eur za predaj textilu správca dane odôvodnil tým, že daňový subjekt KASTAV\nSK, s.r.o. je problematický daňový subjekt, na adrese sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri\nnesídli, nepredložil účtovníctvo a neuviedol, ako bolo ďalej nakladané s tovarom uvedeným na faktúre či bol predaný a komu alebo je na sklade. Žalobca tým, že odviedol daň z tovaru na základe vystavených\nfaktúr bez reálneho dodania porušil § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona o DPH. V druhom prípade\nsprávca dane odôvodnil vyradenie faktúry č. 090011 z 15.11.2009 pre dodávateľa PKW s.r.o., Prievidza\nv sume 438 455,50 Eur za dodaný textilný tovar s odôvodnením, že PKW s.r.o. je problematický daňový\nsubjekt, na adrese spoločnosti uvedenej v obchodnom registri nesídli, nedalo sa s ním skontaktovať,\npokus o predvedenie konateľa bol neúspešný, nepredložil účtovníctvo, neuviedol odkiaľ mal dodaný\ntovar, nepreukázal existenciu tovaru. Pri ústnom pojednávaní konateľ uvedenej spoločnosti Ing. L. D.\nuviedol, že je imobilný, a preto svoju činnosť vykonáva z miesta svojho trvalého bydliska. Účtovníctvo\nmal správcovi dane predložiť do 26. mája 2010, kedy mal aj objasniť nákup fakturovaného tovaru. Ing. D.\nuvedený termín nedodržal, účtovné doklady vôbec nepredložil, nákup fakturovaného tovaru neobjasnil.\nSprávca dane preto ústnu výpoveď Ing. D. vyhodnotil ako nehodnovernú. Existencia tovaru nebola\npreukázaná, nebolo preukázané ani dodanie tovaru z vystavenej faktúry. Tým, že si žalobca uplatnil\nodpočet dane bez dodania tovaru na základe vystavených faktúr, porušil § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a ods.\n2 zákona o DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky primárne poukazuje na to, že úpravu postupu pri preukazovaní\noprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH\nje potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu dokazovania podľa zákona o správe\ndaní. Zákon o DPH z dôvodov náročnosti a zložitosti pri kontrole dane z pridanej hodnoty stanovil pre\ndokazovanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri nárokoch z iných\ndaní. Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné plnenie\nlen po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia.\nV predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka, nakoľko žalobca nepreukázal\nreálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení. Správca dane nemohol u dodávateľa ani odberateľa\nžalobcu preveriť faktúru, na základe ktorej sa zdaniteľné plnenie malo uskutočniť, pretože uvedený\ndaňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia správcovi dane nepredložil s odôvodnením, že mu boli odcudzené; ostatné doklady mal\nkonateľ spoločnosti KASTAV SK, s.r.o. správcovi dane predložiť 26. mája 2010, čo však neurobil.\nKonateľ uvedenej spoločnosti Ing. D. na ústnom pojednávaní dňa 12. mája 2010 (zápisnica č.\n666/320/32015/2010/Cve) uviedol, že v rokoch 2009 a 2010 obchodoval so žalobcom; potvrdil kúpu\ntovaru od žalobcu na základe faktúry č. 241109 z 24.11.2009, odber tovaru si mal zabezpečiť cez\nšpedičnú firmu, pričom tovar mal ísť rovno k odberateľovi. Špedičnú firmu ani odberateľov nevedel\nuviesť ani preukázať daňovými dokladmi, ktoré podľa prísľubu nepredložil. Konateľa spoločnosti PKW\ns.r.o., odberateľa žalobcu, sa dožiadanému daňovému úradu nepodarilo predviesť, pričom konateľ\nspoločnosti doručil správcovi dane fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení z polície o odcudzení\nvšetkých účtovných dokladov spoločnosti PKW s.r.o.\nV administratívnom spise žalovaného sa nachádza uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave\nII ČVS:ORP-699/4-OSV-BA2/2010, z ktorého vyplýva, že pán Ing. L. D. oznámil na OO PZ Prievidza,\nže mu neznámy páchateľ dňa 23.02.2010 nezisteným spôsobom bez použitia násilia odcudzil z kufra\nslužobného osobného motorového vozidla zn. Škoda SuperB, okrem iného, i čierny diplomatický kufrík\ns účtovníctvom firiem KASTAV SK, s.r.o. a PKW s.r.o. za rok 2009.\nOdvolací súd má za to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nz faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený s dodávateľom\nPKW s.r.o., resp. pre odberateľa KASTAV SK, s.r.o.\nPodľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte žalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\n\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť\npri určení výšky dane, nastupuje možnosť dohodnúť daň s daňovým subjektom, prípadne určenie dane\npodľa pomôcok (§ 29 ods. 5, ods. 6 zákona o správe daní). Predloženie dokladov je len jednou z\nhmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe\nešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tieto doklady nie sú bez reálneho\npreukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože\ntechnicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto\nplnenie skutočne realizované bolo alebo nie.\nV daňovom konaní o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet dane\nz pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty musí daňový subjekt splniť zákonné podmienky (§ 49 ods. 1, ods. 2\npísm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie tvrdení, ktoré boli uvádzané\ndaňovým subjektom v daňovom priznaní a v priebehu daňového konania (dodanie tovaru spoločnosťou\nPKW s.r.o. a pre spoločnosť KASTAV SK, s.r.o.).\nV záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových\nvzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko,\nčo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti\nohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej\npozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania\nväčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní\nvedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (pozri napríklad uznesenie\nÚstavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011).\nNa základe uvedených skutočností je preto dôvodné konštatovanie správcu dane a krajského súdu,\nže v predmetnej právnej veci nebolo preukázané, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, čo by\nodôvodňovalo uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na druhej strane konštatuje, že žalobca nebol prítomný na ústnom\npojednávaní pred správcom dane dňa 12. mája 2010, na ktorom ako svedok vypovedal konateľ\nspoločnosti KASTAV SK, s.r.o. Ing. L. D., hoci v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e) zákona o\nspráve daní mu toto právo patrí. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bol na ústne pojednávanie\npredvolaný. Zároveň je však potrebné uviesť, že na uvedenom ústnom pojednávaní Ing. D. vypovedal\nv prospech žalobcu, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, avšak bez bližšieho špecifikovania jeho\nrealizácie. K predloženiu dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení, rozhodných v\npredmetnej právnej veci, a k bližšej špecifikácii zdaniteľného plnenia malo prísť na ústnom pojednávaní\n26. mája 2010, na ktoré však Ing. D. neprišiel a svoju neúčasť neospravedlnil. Zrušenie rozhodnutia\nžalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu absencie žalobcu na výsluchu Ing. D.,\nktorý svedčil v prospech žalobcu, by viedlo len k formálnemu zopakovaniu výsluchu svedka, ktorým\nby opätovne došlo k výpovedi, ktorú by žalobca nemal dôvod konfrontovať práve s ohľadom na\nfavorizovanie žalobcu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že s ohľadom na\nokolnosti predmetnej právnej veci nebol zásah do práva žalobcu klásť svedkovi otázky takej intenzity,\nktorý by odôvodňoval zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nvšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že k intenzívnejšiemu zásahu do práva žalobcu klásť\nsvedkom otázky mohlo prísť až 26. mája 2010, kedy mali byť Ing. D. predložené doklady preukazujúce\nrealizáciu zdaniteľných plnení (kedy by mohlo prísť k odlišnostiam v účtovníctve medzi daňovými\nsubjektmi, a teda k potrebe konfrontácie medzi žalobcom a konateľom KASTAV SK, s.r.o.); ústne\npojednávanie sa dňa 26. mája 2010 pre neprítomnosť Ing. D. neuskutočnilo, doklady preukazujúce\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia nepredložil, preto neexistoval subjekt (svedok), ktorému by žalobca\nmohol klásť otázky (§ 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na doplnenie odvolania z 30. augusta 2012, podaného\nna poštovú prepravu 30. augusta 2012. V zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 v spojení s § 246c ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže\nodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odolanie. V predmetnej veci právny zástupca žalobcu prevzal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu 15. júna 2012, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol\n2. júl 2012 - v tejto lehote mohol žalobca rozšíriť rozsah a dôvody podaného odvolania (odvolanie bolo\npodané na poštovú prepravu 28. júna 2012), čo však v uvedenej zákonnej lehote neurobil. K rozšíreniu\ndôvodov odvolania a predloženiu rozhodnutí Finančného riaditeľstva v Brne č. 11319/12-1301-707271\na č. 11320/12-1301/707271 došlo až 30. augusta 2012, teda po uplynutí lehoty upravenej v § 205\nods. 3 OSP. Navyše, uvedené rozhodnutia sa týkajú spoločnosti JOKOW WORKS, s.r.o., Brno, ktorá v\nzdaňovacom období november 2009 nebola dodávateľom ani odberateľom žalobcu.\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) pripomenul boj proti\npodvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady\n2006/112/ES. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.\nV predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie,\nktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že\nfaktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však\nnebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nebola teda splnená jedna z podmienok, za\nktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci\nnebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené\nv smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich\núčtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla\n2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza,\nFrankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11,\nC 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s\ncieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení,\nktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nna zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,\nzávisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nMahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že postup a\nrozhodnutie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, bol v súlade so zákonom o DPH,\nzákonom o správe daní a OSP, preto rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/162/2011-44 zo dňa 24.\napríla 2012 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP a\núčastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}