{"guid": "37569129-9e12-460d-bc4e-1e44fe01c05d:b73c6515-90ae-4879-b6bc-23322b99be46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1", "spisova_znacka": "6Sžf/52/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/52/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sžf/52/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1", "identifikacne_cislo": "4011200759", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b73c6515-90ae-4879-b6bc-23322b99be46", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/52/2012\n4011200759\n29. 05. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200759.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu :\nJozef Kováč, IČO: 40060039, so sídlom v Šuranoch, Partizánska 3898/59A, zastúpeného JUDr.\nRomanom Foltýnom, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.\nI/224/14510-75724/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/160/2011-58 zo dňa 12. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/160/2011-58 zo dňa 12.\njúna 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/160/2011-58 zo dňa 12. júna 2012 postupom podľa ust. §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného\nDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. I/224/14510-75724/2011/990886-r\nzo dňa 22. júla 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Šurany č. 633/230/4213/11/\nMes zo dňa 1. apríla 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej\nv texte len „DPH“) za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zák. č. 222/2004\nZ. z.“ alebo „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2009 vo výške 7642,79 €.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v postupe daňových orgánov oboch\nstupňov nezistil pochybenie, riadili sa procesnými zásadami upravenými v zákone č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.\ndecembra 2011 (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“).\nKrajský súd uviedol, že žalovaný sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a vec posúdil správne\npo právnej stránke na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom, keď\nfakturáciu predmetného textilného tovaru ako podklad na uplatnenie nárokov v zmysle zák. č. 222/2004\nZ. z. neuznal, nakoľko fyzická existencia tovaru, ako aj uskutočnenie zdaniteľného plnenia (dodanie\ntovaru) nebolo preukázané. Uviedol, že pri faktúre č. 090002, č. 090003 z 30. apríla 2009 žalobca\n\nvystupoval ako odberateľ tovaru dodaného od dodávateľa KASTAV s.r.o. Martin a nie je sporné, že\nkonateľ tejto spoločnosti bol vypočutý k jednotlivým obchodným transakciám vo vzťahu k daňovému\nsubjektu - žalobcovi, pričom nevedel preukázať reálne plnenie tohto dodaného tovaru žalobcovi,\nnepoprel vystavenie faktúry a do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že (i keď išlo o krátke časové\nobdobie od realizácie dodávky) si nepamätá podrobnosti, že mu boli odcudzené účtovné doklady z\npodnikania vzťahujúce sa na kontrolované obdobie.\nŽalobca nevedel preukázať pôvod tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a správca dane\nani pri jednom fakturovanom nákupe u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť pôvod\ntovaru a preukázať existenciu tohto tovaru, teda daňové orgány urobili správny záver, že daňový doklad\nje z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené\núdaje odrážajú skutočnosť, teda, že tovar bol i reálne dodaný. Správca dane za zdaňovacie obdobie\npodľa protokolu preveril vyjadrenia konateľa spoločnosti sa KASTAV SK s.r.o. Martin k jednotlivým\nfaktúram, pokiaľ uviedol, odkiaľ tovar nadobudol, avšak šetrením u miestne príslušných správcov\ndane bolo nesporne preukázané, že označené subjekty ako napríklad O. L. I. B. nevedeli vierohodne,\nv súlade sa daňovými predpismi preukázať, ako s nakúpeným tovarom naložili, nemali k dispozícii\núčtovnú evidenciu, nemali skladové priestory pri takom veľkom množstve obchodných komodít, berúc\ndo úvahy prípadné reklamačné konanie pri vzniknutých obchodnoprávnych vzťahoch založených na\nčestnom podnikaní, tak ako to vyplýva z Obchodného zákonníka a zákona o DPH, vrátane Ústavy\nSlovenskej republiky, pričom taktiež v sídlach spoločností, tak ako deklarovali v obchodnom registri\nsa nenachádzali.\nKrajský súd zdôraznil, že vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH zákonodarca požaduje, pokiaľ si\nplatiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tak ako sú deklarované v\ndaňovom doklade (faktúra). Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobia\npopísané v protokole, nesporne vyplynulo, že obchodné transakcie tak, ako ich žalobca deklaruje,\nsa reálne neuskutočnili, teda nezodpovedajú realite, t.j. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o\nDPH sa neuskutočnilo, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je\nzákladnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Na základe šetrenia tak konštatoval v súlade so\nzabezpečenými dôkazmi ako i svedeckými výpoveďami, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili a išlo\nlen o formálnu existenciu faktúr. Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm podľa\nvystavených faktúr nemohlo byť predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH,\nkeďže sa nejednalo o zdaniteľné plnenia.\nPodľa názoru súdu žalovaný i správca dane správne aplikovali zák. č. 511/1992 Zb., a preto neobstojí\nnámietka žalobcu, že z ich strany išlo o nezákonný procesný postup, keď dožiadaný správca dane\nneprizval žalobcu k jednotlivým ústnym pojednávaniam, aby mohol realizovať svoje právo podľa § 15\nods. 5 citovaného zákona. Súd zhodne ako daňové orgány bol toho názoru, že uvedené procesné\nprávo žalobcu v daňovom konaní nebolo porušené a že nebolo potrebné upovedomiť žalobcu o\nvýsluchu konateľov spoločnosti (svedkov), ktorí vystupovali v prejednávanom prípade ako dodávatelia\nalebo odberatelia tovaru podľa predložených faktúr, keďže ich predvolanie bolo bezúspešné vzhľadom\nna nepreberanie poštových zásielok, neexistenciu adresáta podľa zápisu v obchodnom registri a\npodobne ), teda dožiadaný daňový úrad v podstate ani nemohol určiť pevný termín výsluchu konateľov\npodľa dostupných informácií a záznamov, čo nesporne vyplýva i zo samotného uznesenia Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. zo dňa 22. apríla 2010 ČVS: ORP - 699/4 - OSVBA 2/2010 o prerušení trestného stíhania za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1\nTrestného zákona voči neznámemu páchateľovi, ktoré uznesenie predložil sám označený konateľ N..\nW., zo skutku (výrokovej časti) tohto uznesenia vyplýva, že bol konateľom viacerých spoločností okrem\nKASTAV SK s.r.o. Martin a PKW s.r.o. Prievidza, ktoré žalobcovi dodávali tovar alebo žalobca od nich\nodoberal tovar. Zistenie pobytu a kontaktovanie sa príslušným daňovým úradom s týmto konateľom,\nbolo možné vzhľadom na preverovanie obchodných transakcií s inými daňovými subjektmi, resp. u iných\nkontrolovaných daňových subjektov na základe dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní. Uvedený\nkonateľ sa napokon dostavil na jeden výsluch, kde uviedol, že doklady predloží v dodatočne určenom\ntermíne, čo neurobil, nemal záujem dokladovať a obhájiť svoje obchodné aktivity v nadväznosti na\npovinnosti vo vzťahu k daňovým orgánom a napokon i k samotnému žalobcovi.\nKrajský súd uviedol, že správca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti s nesplnením podmienok\nv zmysle § 49 a nasledovné zákona o DPH v nadväznosti na predložené faktúry a listiny zo strany\n\nžalobcu a vysvetlil i rozdiel medzi jednotlivými zdaniteľnými plneniami dodania tovaru žalobcovi ako\nodberateľovi a opačne. Krajský súd poukázal na to, že daňová kontrola končí vyhotovením protokolu\na jeho prejednaním daňovým subjektom, čo v tomto prípade bolo splnené a žalobca mal možnosť sa\nvyjadriť ku každému zabezpečenému dôkazu a reagovať na každý zabezpečený dôkaz relevantným\n(nespochybniteľným) dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení, pričom žalobca iba zotrval na\nsvojich účelových tvrdeniach, že dodávky tovarov sa uskutočnili a mal faktúry, v snahe vyhnúť sa\nzodpovednosti podľa zákona o DPH. Pokiaľ žalobca poukazoval na neúplnosť účtovníctva svojich\nobchodných partnerov a na ich porušenie daňových a účtovných predpisov v nadväznosti na jeho\npredkladaný právny záver vyslovený v žalobe o porušení jeho procesného práva a nedodržaní zákona\no správe daní a poplatkov účinného v kontrolovanom zdaňovacom období v nadväznosti na Šiestu\nsmernicu Rady zo dňa 17. mája 1977 č. 77/388/EHS, ako i odporúčania Výboru ministrov Rady Európy\na Rezolúciu krajský súd uviedol, že tvrdenia žalobcu sa javia ako účelové vytvárajúce dojem, že\nžalobca sa stal obeťou nečestných obchodných partnerov v označených obchodných transakciách. K\nuvedenej námietke žalobcu súd považoval za potrebné uviesť, že Šiesta smernicu Rady zo dňa 17. mája\n1977 č. 77/388/EHS bola zakomponovaná do zák. č. 222/2004 Z. z., avšak od 1. januára 2007 táto\nsmernica bola nahradená smernicou Rady 2006/112/ ES z 28. novembra 2006 a citovaný zákon o DPH\nbol novelizovaný. Žalobca sa však neriadil týmito právnymi predpismi, i keď na ich obsah sa odvoláva\nvo svojej žalobe a tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane, je nezákonné a uložením povinnosti v zmysle jeho výroku bol poškodený na\nsvojich právach a ani v priebehu súdneho konania z obsahu žaloby nebolo možné zistiť v čom daňové\norgány pochybili a ktoré konkrétne ustanovenia porušili (okrem uvedeného § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992\nZb.), teda v súlade so žalovaným i súd bol názoru, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, v ktorých\nprípadoch vznikol rozpor medzi národnou legislatívou a legislatívou Európskeho spoločenstva.\nKrajský súd uviedol, že daňové zákony - ani zákon o dani z pridanej hodnoty - neukladajú daňovým\nsubjektom, akým spôsobom si majú preveriť subjekt s ktorým obchodujú a či osoba s ktorou obchodujú\nje skutočne tá, za ktorú sa vydáva a podobne, ale zákon ponecháva na zvážení každého daňového\nsubjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, pričom nemusí\nich dôveryhodnosť preverovať vôbec. V takom prípade sa však vystavujú riziku, že nesplnia zákonné\npodmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ DPH uplatnil nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov,\nčo žalobca nevedel preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č . 511/1992\nZb.\nZáverom prvostupňový súd uviedol, že v rámci daňovej kontroly sa overuje, či daňový subjekt\ndeklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov preukázal a či deklaroval\nsprávne, teda v súlade s hmotnoprávnym predpisom (zákon o DPH) a uplatnil si svoj nárok v zmysle\nprocesnoprávneho predpisu podaním daňového priznania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa\n§ 250k ods. 1 O.s.p., tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nPrávny zástupca žalobcu prevzal rozsudok krajského súdu dňa 27. júla 2012.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 9. augusta 2012, t.j.\nv zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňového daňového orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie; zároveň si\nuplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva podľa § 15 ods. 5 písm. e/\nzákona č. 511/1992 Zb., pretože daňový subjekt má právo klásť svedkovi pri ústnej výpovedi počas\ndaňovej kontroly otázky, čo mu nebolo umožnené. V dôsledku toho nemohol žalobca nie z vlastnej\nviny v rámci daňovej kontroly ako správneho konania na prvom stupni preukázať prostredníctvom\neventuálnych otázok kladených vypočúvaným svedkom svoje tvrdenia (jednalo sa o výpoveď svedka\nO. L. ako odberateľa žalobcu ako aj o výpoveď svedka N.. K. W. ako konateľa dodávateľa žalobcu\nKASTAV SK, s.r.o.), že k dodaniu ako aj odberu tovaru skutočne došlo tak, ako to deklarujú príslušné\nfaktúry za zdaňovacie obdobie DPH apríl 2009. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom\nsúdu prvého stupňa - ktorý nezistil pri postupe žalovaného správneho orgánu vrátane prvostupňového\n\nrozpor s § 15 ods. 5 písm. e/ zák. č. 511/1992 Zb. - pretože ako daňový subjekt mohol existenciu\ntovaru fakturovaného vyradenými faktúrami v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2009\npreukázať jedine predložením listinných dôkazov, čo aj urobil už v rámci prvostupňového správneho\nkonania a tiež svedeckými výpoveďami a otázkami kladenými svedkom, čo mu do značnej miery\numožnené nebolo, pretože v čase výkonu daňovej kontroly už predmetným tovarom nedisponoval,\nlebo od jeho nákupu po časový interval daňovej kontroly ubehli skoro dva roky. Žalobca zdôraznil, že\npráve otázky kladené vypočúvaným svedkom z jeho strany a svedecké výpovede vykonané v súlade so\nzákonom mohli podstatným spôsobom ovplyvniť skutkové závery prezentované ako dôkazné zistenia vo\nvýsledkoch z daňovej kontroly. Dožiadaný správca dane DÚ Nitra vykonal výsluch odberateľa žalobcu\npána L. a dožiadaný správca dane DÚ Prievidza vykonal výsluch konateľa dodávateľa žalobcu - N.. K.\nW. v rámci vykonania daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie DPH apríl 2009, pričom žalobca\nnebol o týchto procesných úkonoch žiadnym spôsobom upovedomený a nemohol sa ich zúčastniť a tak\nrealizovať svoje základné právo v rámci daňového konania podľa ust. § 15 ods. 5\npísm. e/\nzák. č. 511/1992 Zb.\nPodľa názoru žalobcu zároveň došlo aj k porušeniu zásady zákonnosti vyjadrenej v § 2 ods. 1 zákona\nč. 511/1992 Zb., pretože správne orgány upreli a svojím postupom zmarili uplatnenie žalobcovho práva,\nktoré mu zákon výslovne priznáva.\nKrajský súd nezobral do úvahy, že obchody deklarované vyradenými faktúrami v zdaňovacom období\napríl 2009 neboli v rámci daňovej kontroly výpoveďami obchodných partnerov žalobcu spochybnené,\npráve naopak, boli dokonca potvrdené. Správca dane mal postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. a dodávateľovi, ktorého označil za nedôveryhodného, určiť a vyrubiť daň podľa pomôcok,\nktorými by mohli byť práve daňové spisy žalobcu, a nie automaticky postihovať žalobcu. Žalobca\nnamietal, že v prípade oboch vyradených faktúr správca dane vykonal dokazovanie iba formou dožiadaní\na vôbec nevyužil postup podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. u obchodných partnerov žalobcu, čím\nmohol dospieť k iným skutkovým zisteniam, pričom vady, nedostatky a neplnenie zákonných povinností\nu obchodných partnerov žalobcu vyhodnotil v konaní na ťarchu a v neprospech žalobcu a uspokojil sa\niba s konštatovaním, že výpovede obchodných partnerov žalobcov nie sú vierohodné. Zdôraznil, že keď\nobe strany obchodného vzťahu (v tomto prípade žalobca a jeho odberateľ O. L. - I. ako aj žalobca a jeho\ndodávateľ KASTAV SK, s.r.o. zastúpený konateľom N.. K. W.) zhodne tvrdia, že došlo k zdaniteľnému\nobchodu tak ako to deklaruje príslušná faktúra, tak zo strany príslušného správcu dane by bolo na mieste,\naby tej strane obchodu, ktorá si neplní povinnosti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. (v tomto prípade\ndodávateľ aj odberateľ žalobcu) určil daň podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a nie v rozpore s §\n2 zák. č. 511/1992 Zb. postihoval ten daňový subjekt, ktorý si svoje povinnosti podľa zákona splnil (teda\nžalobcu). Žalobca uviedol, že správne orgány pochybili, keď okrem iného nerešpektovaním základných\nzásad daňového konania uvedených v § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. vo vzťahu k žalobcovi\nzistili a vyhodnotili skutkový stav v tomto prípade hneď v neprospech žalobcu a s nevyužitím všetkých\nmožností, ktoré im zákon č. 511/1992 Zb. umožňuje, skutkový stav zistili nedostatočne a vyvodili z neho\nnesprávny právny záver, čo súd prvého stupňa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nneodstránil.\nŽalobca v súvislosti s obchodmi realizovanými faktúrami č. 090002 a č. 090003 - obe z 30. apríla 2009,\nvystavené dodávateľom KASTAV SK, s.r.o. - poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie\nzo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében Kft proti Nemzeti\nAdó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága a Péter Dávid proti Nemzeti Adó-és\nVámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Föigazgatósága, publikované v tlačovom komuniké Súdneho\ndvora Európskej únie č. 85/12, kde v obdobnej veci pri zisťovaní opodstatnenosti a oprávnenosti nároku\nna odpočítanie DPH Súdny dvor Európskej únie vyslovil názor: „Odpočítanie DPH v zásade nemôže\nbyť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry“. Žalobca tiež poukázal na\nzávery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/65,66/2001, 4Sž/113,114/2001.\nŽalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30. augusta 2012, podaným na\npoštovú prepravu dňa 30.08.2012, označeným ako „Doplnenie odvolania zo dňa 9. augusta 2012;\nOprava chýb v písaní“ napadol rozsudok krajského súdu aj z dôvodu uvedeného v § 205a ods.\n1 písm. d/ O.s.p., pretože až po podaní odvolania sa dozvedel, že sa vyskytli nové dôkazy a\nskutočnosti, ktoré nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia krajského súdu. Ide\no rozhodnutia daňových orgánov Českej republiky - Finančného úradu Brno č. 11319/12-1301-707271\n\na č. 11320/12-1301-707271, z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že zdaniteľný obchod medzi žalobcom a\nspoločnosťou JOKOW WORKS, s.r.o., Brno sa uskutočnil.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril. Súhlasil s právnym názorom vysloveným v napadnutom\nrozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v\nmedziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk/> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona o správe daní správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri\nposkytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods.\n13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným\npreukazom.\nPodľa § 14 ods. 3 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať\nvýpis alebo kópiu z účtovných záznamov, záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na\nnáklady daňových subjektov.\n\nPodľa § 14 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť\nzamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie\nmiestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nPodľa § 19 ods. 1 prvé dve vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 76 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré\nboli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr\npodľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, zistil, že daňová kontrola k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009\n(okrem iných) sa začala 13. apríla 2010. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol č.\n633/320/1564/2011/Vlk zo 7. februára 2011, ktorý bol žalobcovi doručený 10. marca 2011. Žalobca sa v\nprekluzívnej lehote ôsmych pracovných dní v zmysle § 15 ods. 10 druhá a tretia veta zákona č. 511/1992\nZb. písomne nevyjadril. Protokol bol so žalobcom prerokovaný 24. marca 2011, kedy správcovi dane\npredložil aj písomné stanovisko, na ktoré však už nebolo možné vzhľadom na prekluzívny charakter\nosemdňovej lehoty prihliadať.\nSprávca dane dodatočným platobným výmerom č. 633/230/4213/11/Mes zo dňa 1. apríla 2011\nžalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 vo výške 7642,79 €.\nZ dodatočného platobného výmeru vyplýva, že správca dane zistil rozdiel dane na základe faktúr:\n- č. 220409 z 22. apríla 2009 od odberateľa Ľudovít Paška Luis, Mikovíniho 2, Nitra, DIČ: 1039049429,\nIČO: 40232425 za predaj dámskych šiat a za predaj textilného tovaru\n- č. 090002 a 090003 obe z 30.04.2009 od dodávateľa KASTAV SK, s.r.o., Kozmonautov 35, Martin,\nDIČ: 2022282383, IČO: 36700542.\nSprávca dane uvedené faktúry vyradil, a to z nasledovných dôvodov.\nNa základe šetrenia a z odpovede na dožiadanie vykonané príslušným správcom dane Daňovým\núradom Nitra II bolo zistené, že O. L. uviedol, že nakúpený tovar použil na osobnú spotrebu, resp.\nodpredal známym bez dokladu, daň z nakúpeného tovaru odvedená nebola, pričom bolo zistené, že pán\nL. nemal v účtovníctve, skladovej evidencii a ani v evidencii DPH vedené záznamy o nákupe, nakladaní\na spôsobe použitia tovaru.\nSprávca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca neevidoval žiadne zásoby k 1. januáru\n2009 a nemal na sklade druh tovaru, ktorý bol uvedený na vystavenej faktúre - č. 220409 z 22. apríla\n2009 od odberateľa Ľudovít Paška Luis a za mesiace január - apríl 2009 nepredložil faktúry, ktorými\nby preukázal nákup alebo vlastníctvo takéhoto druhu tovaru.\nSprávca dane horeoznačené faktúry č. 090002 a 090003 obe z 30. apríla 2009 od dodávateľa KASTAV\nSK, s.r.o. vyradil z dôvodu, že vykonaným šetrením prostredníctvom Daňového úradu Martin zistil, že\nide o problematický daňový subjekt, ktorý nepredložil účtovníctvo, správcovi dane nevedel uviesť odkiaľ\nnakúpil uvedený textilný tovar, nepriznal a neodviedol daň z uvedených faktúr, so správcom dane\n\nnespolupracoval a na viaceré výzvy správcu dane nereagoval. Pri ústnom pojednávaní dňa 12. mája\n2010 konateľ uvedenej spoločnosti N.. K. W. uviedol, že za rok 2009 mu boli odcudzené všetky účtovné\ndoklady. Uviedol, že je imobilný, a preto svoju činnosť vykonáva z miesta svojho trvalého bydliska.\nÚčtovníctvo mal správcovi dane predložiť do 26. mája 2010, kedy mal aj objasniť nákup fakturovaného\ntovaru. N.. W. uvedený termín nedodržal, účtovné doklady vôbec nepredložil, neuviedol, od koho nakúpil\nfakturovaný tovar. Správca dane preto ústnu výpoveď N.. W. vyhodnotil ako nehodnovernú. Existencia\ntovaru nebola preukázaná, nebolo preukázané ani dodanie tovaru z vystavených faktúr. Tým, že si\nžalobca uplatnil odpočet dane bez dodania tovaru na základe vystavených faktúr, porušil § 19 ods. 1,\n§ 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.\nŽalovaný rozhodnutím č. I/224/14510-75724/2011/990886-r zo dňa 22. júla 2011 dodatočný platobný\nvýmer správcu dane potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky primárne poukazuje na to, že úpravu postupu pri preukazovaní\noprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu dokazovania podľa\nzákona č. 511/1992 Zb. Zákon č. 222/2004 Z. z. z dôvodov náročnosti a zložitosti pri kontrole dane\nz pridanej hodnoty stanovil pre dokazovanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty prísnejšie\npodmienky ako pri nárokoch z iných daní. Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nnestačí preukázať zdaniteľné plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení\nu žalobcovho odberateľa LUIS - Ľudovít Paška a u dodávateľa KASTAV SK s.r.o., bola konfrontácia\ns evidenciou ich účtovných prípadov a daňovými dokladmi absenciou týchto dokladov znemožnená.\nVzhľadom na okolnosti ďalšieho nakladania s tovarom, ako aj na okolnosti spojené s informáciami\nohľadne dodávateľa a odberateľa žalobcu, preverované zdaniteľné plnenia sa javia ako objektívne\nspochybnené.\nDožiadaný Daňový úrad Nitra II za účelom preverenia žalobcom priznanej dane (§ 1a písm. c/ zákona\no správe daní) z predaja tovaru odberateľovi LUIS - Ľudovít Paška, vykonal u tohto daňového subjektu\nmiestne zisťovanie (§ 14 zákona o správe daní) a tento v súvislosti s preverovanými skutočnosťami,\nkeďže nevedel zdaniteľný obchod doložiť žiadnymi daňovými dokladmi ani listinnými dôkazmi, podal\nsprávcovi dane potrebné vysvetlenia formou odpovedí na doplňujúce otázky. Zo zápisnice o miestnom\nzisťovaní č. 827/320/67524/2010 zo dňa 26. októbra 2010 vyplýva, že platiteľ dane LUIS - Ľudovít Paška\nrealizáciu žalobcom deklarovaného dodania tovaru potvrdil, avšak ju, vzhľadom na vyššie uvedené\nzistenia, nevedel inak preukázať. Tieto zistenia, v spojení so zisteniami prvostupňového daňového\norgánu ohľadne absencie evidencie predaného tovaru u žalobcu (predmetný tovar nemal evidovaný na\nsklade a v relevantnom období január až apríl 2009 taký tovar nenakúpil), dávajú logický záver, že taký\nsporný tovar nemohol predať, a teda, že vyradená odoslaná faktúra č. 220409 2009 z 22. apríla 2009\nneodráža faktický stav. Dôkazné bremeno, spočívajúce na žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní),\ntento neuniesol, pričom opak pri vzniknutých pochybnostiach nepreukázal.\nPostup dožiadaného daňového úradu pri vykonaní miestneho zisťovania nemožno považovať za\nporušenie žalobcovho práva vyplývajúceho z ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, t. j. nedošlo\nk porušeniu práva žalobcu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. V priebehu daňovej kontroly\nžalobcovi zákon o správe daní ustanovením § 15 ods. 5 písm. d/ zaručuje právo nahliadnuť do zápisnice\nz miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s výkonom jeho daňovej\nkontroly. Žalobca mohol toto právo využiť a na základe zistených skutočností mohol navrhnúť vykonanie\nvýsluchu svedka, to však neurobil. Bolo by už na správcovi dane, ako by sa s takýmto návrhom žalobcu,\nvzhľadom na dosiaľ zistené skutočnosti a charakter podaného vysvetlenia O. L. v rámci miestneho\nzisťovania (mimochodom v prospech žalobcu) vysporiadal. Voľba a vyhodnotenie vykonaných dôkazov\nv súlade so zásadou ich voľného hodnotenia patrí do právomoci správneho orgánu.\n\nPodľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte\n- žalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť\npri určení výšky dane, nastupuje možnosť dohodnúť daň s daňovým subjektom, prípadne určenie dane\npodľa pomôcok (§ 29 ods. 5, ods. 6 zákona o správe daní). Predloženie dokladov je len jednou z\nhmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe\nešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tieto doklady nie sú bez reálneho\npreukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože\ntechnicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto\nplnenie skutočne realizované bolo alebo nie.\nV daňovom konaní o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet dane\nz pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní. Pre uplatnenie nároku na\nodpočet dane z pridanej hodnoty musí žalobca splniť zákonné podmienky (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/\nzákona o DPH), ale je nutné aj preukázanie ich splnenia, t. j. reálne dodanie tovaru žalobcovi platiteľom\nDPH.\nV predmetnej právnej veci žalobca tiež nepreukázal, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo so\nspoločnosťou KASTAV SK, s.r.o. Správca dane nemohol u tejto spoločnosti preveriť faktúry, na základe\nktorých sa zdaniteľné plnenie malo uskutočniť, pretože uvedený daňový subjekt so správcom dane\nnespolupracoval, doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia správcovi dane nepredložil\ns odôvodnením, že mu boli odcudzené; ostatné doklady mal konateľ spoločnosti KASTAV SK, s.r.o.\nsprávcovi dane predložiť 26. mája 2010, čo však neurobil. Konateľ uvedenej spoločnosti Ing. W.\nna ústnom pojednávaní dňa 12. mája 2010 (zápisnica č. 666/320/32015/2010/Cve) uviedol, že v\nrokoch 2009 a 2010 obchodoval so žalobcom. Konateľ spoločnosti KASTAV SK, s.r.o. sa na ústne\npojednávanie 26. mája 2010 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, účtovné doklady nepredložil ani\nbližšie neobjasnil realizáciu zdaniteľného obchodu so žalobcom.\nOdvolací súd má za to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\nz faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený s dodávateľom\nKASTAV SK, s.r.o.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nV súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na právne dôvody uvedené v odôvodnení\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 2Sžf/42/2012 z 18.apríla 2013 (týkajúceho sa totožných\núčastníkov konania, pričom žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH za mesiac júl 2009), ktorého časť v\nodôvodnení uvádza a s ktorou sa plne stotožňuje.\n„V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových\nvzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko,\nčo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti\nohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej\npozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania\nväčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní\nvedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (pozri napríklad uznesenie\nÚstavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011).\n\nNa základe uvedených skutočností je preto dôvodné konštatovanie správcu dane a krajského súdu,\nže v predmetnej právnej veci nebolo preukázané, že skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu, čo by\nodôvodňovalo uplatnenie nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na druhej strane konštatuje, že žalobca nebol prítomný na ústnom\npojednávaní pred správcom dane dňa 12. mája 2010, na ktorom ako svedok vypovedal konateľ\nspoločnosti KASTAV SK, s.r.o. N.. K. W., hoci v zmysle ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č.\n511/1992 Zb. mu toto právo patrí; z administratívneho spisu nevyplýva, žeby bol na ústne pojednávanie\npredvolaný. Zároveň je však potrebné uviesť, že na uvedenom ústnom pojednávaní N.. W. vypovedal\nv prospech žalobcu, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, avšak bez bližšieho špecifikovania jeho\nrealizácie. K predloženiu dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení, rozhodných v\npredmetnej právnej veci, a k bližšej špecifikácii zdaniteľného plnenia malo prísť na ústnom pojednávaní\n26. mája 2010, na ktoré však N... W. neprišiel a svoju neúčasť neospravedlnil. Zrušenie rozhodnutia\nžalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu absencie žalobcu na výsluchu N.. W.,\nktorý svedčil v prospech žalobcu, by viedlo len k formálnemu zopakovaniu výsluchu svedka, ktorým\nby opätovne došlo k výpovedi, ktorú by žalobca nemal dôvod konfrontovať práve s ohľadom na\nfavorizovanie žalobcu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že s ohľadom na\nokolnosti predmetnej právnej veci nebol zásah do práva žalobcu klásť svedkovi otázky takej intenzity,\nktorý by odôvodňoval zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nvšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že k intenzívnejšiemu zásahu do práva žalobcu klásť\nsvedkom otázky mohlo prísť až 26. mája 2010, kedy mali byť N.. W. predložené doklady preukazujúce\nrealizáciu zdaniteľných plnení (kedy by mohlo prísť k odlišnostiam v účtovníctve medzi daňovými\nsubjektmi, a teda k potrebe konfrontácie medzi žalobcom a konateľom KASTAV SK, s.r.o.); ústne\npojednávanie sa dňa 26. mája 2010 pre neprítomnosť N.. W. neuskutočnilo, doklady preukazujúce\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia nepredložil, preto neexistoval subjekt (svedok), ktorému by žalobca\nmohol klásť otázky (§ 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb.).\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) pripomenul boj proti\npodvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady\n2006/112/ES. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na\nodpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.\nV predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie,\nktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že\nfaktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však\nnebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nebola teda splnená jedna z podmienok, za\nktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci\nnebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené\nv smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich\núčtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. júla\n2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza,\nFrankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11,\nC 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s\ncieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení,\nktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nna zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,\nzávisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nMahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že postup\na rozhodnutie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, bol v súlade so zákonom č.\n222/2004 Z. z., č. 511/1992 Zb. a Občianskym súdnym poriadkom, preto rozsudok Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/163/2011-43 zo dňa 24. apríla 2012 ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n\nOdvolací súd v posudzovanej veci zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a\nvyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v\nzmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky neprihliadol na doplnenie odvolania z 30. augusta 2012, podaného\nna poštovú prepravu 30. augusta 2012. V zmysle ustanovenia § 205 ods. 3 v spojení s § 246c ods.\n1 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do\nuplynutia lehoty na odvolanie. V predmetnej veci právny zástupca žalobcu prevzal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu 27. júla 2012, posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 13. augusta 2012\n- v tejto lehote mohol žalobca rozšíriť rozsah a dôvody podaného odvolania (odvolanie bolo podané\nna poštovú prepravu 9. augusta 2012), čo však v uvedenej zákonnej lehote neurobil. K rozšíreniu\ndôvodov odvolania a predloženiu rozhodnutí Finančného riaditeľstva v Brne č. 11319/12-1301-707271\na č. 11320/12-1301/707271 došlo až 30. augusta 2012, teda po uplynutí lehoty upravenej v § 205\nods. 3 O.s.p. Navyše, uvedené rozhodnutia sa týkajú spoločnosti JOKOW WORKS, s.r.o., Brno.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v\nBratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.\nč. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica,\nodvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože nebol v tomto konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}