{"guid": "3fad841e-61da-49e2-82dd-1ebe3998b53b:05939894-5eda-45a8-ac81-0c8017b5064e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1", "spisova_znacka": "4Sžf/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/54/2012 z 28. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4Sžf/54/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1", "identifikacne_cislo": "4011200741", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05939894-5eda-45a8-ac81-0c8017b5064e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/54/2012\n4011200741\n28. 05. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200741.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr., Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nMiba Steeltec, s.r.o., Hlavná 48, Vráble, IČO: 36 565 911, zast. advokátkou Olgou Beláňovou, so\nsídlom Bratislava, Gorkého 3, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/13877 - 71802/ 2011/990268r z 19. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/152/2011 - 85 z\n22. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/152/2011-85 zo dňa 22.\nmája 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia\nžalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer DÚ Vráble z 3.4.2009 č.\n628/230/108- 2116/09/Há o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm.b)\nbod 1 zák.č. 511/1992 Zb. za zdaňovacie obdobie september 2007 zo sumy 6 981,87 eur na 1 422,98\neur. Krajský súd dôvodil tým, že:\n„V preskúmavanej veci, s poukazom na zrušujúci rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/19/2010, medzi\núčastníkmi konania naďalej zostala otázka týkajúca sa výkladu ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH,\nplatného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t.j.\nmimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s článkom 131, 146 a 147 Smernice č. 2006/112/\nES v súvislosti s kontrolovaným zdaňovacím obdobím u žalobcu ako daňového subjektu za mesiac\nseptember 2007.\nŽalobca naďalej tvrdí, že žalovaný správny orgán v tomto bode vec nesprávne právne posúdil a že\nsa nezaoberal všetkými námietkami uvedenými v jeho odvolaní. Súd považuje za potrebné uviesť, že\nžalobca zastúpený spoločnosťou, ktorá poskytuje kvalifikované právne služby, nesprávne si vykladá\nzávery Najvyššieho súdu SR uvedené v tejto veci v rozsudku 2Sžf/19/2010, pokiaľ ide o vývoz tovaru\ndo tretej krajiny mimo ES (USA, Brazília) a žalobca pri daňovej kontrole nevedel predložiť JCD o tomto\nvývoze u vyššie uvedených faktúr, hoci zákonom požadované písomné colné vyhlásenie o prepustení\ntovaru do colného režimu vývoz je podmienkou uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 47 ods. 3\nzákona o DPH.\n\nŽalobca po podaní žaloby doplnil žalobu podaním na súd dňa 23.04.2012 a rozšíril argumentáciu\nuvedenú v podanej žalobe vo vzťahu k postupu žalovaného o výpočet ustanovení zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov, účinného do 31.12.2011, argumentujúc tým, že žalobca nepokladal za\npotrebné obstarávať ďalšie alternatívne doklady, nakoľko sa v ďalšom konaní žalovaný nevyjadril, že\nalternatívne dôkazy (účtovné doklady žalobcu) už poskytnuté žalobcom pre neho nie sú dostačujúce a\ntaktiež, že žalobca nebol vyzvaný žalovaným k predloženiu alebo navrhnutiu ďalších dôkazov. Žalobca\ntvrdí, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. K tomuto podaniu\npripojil i čestné vyhlásenie zo dňa 16.12.2011 spoločnosti so sídlom v Brazílii k faktúram, ktoré boli\npredmetom daňovej kontroly v originály i s prekladateľskou doložkou súdneho prekladateľa Ing. Š.\nVrátneho zo dňa 19.04.2012.\nK tomuto predloženému dokladu súd považuje za potrebné uviesť, že ak by mal slúžiť ako relevantný\ndoklad na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o\nDPH citovanej smernice a stanoviska vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu súdu\nSR v tejto veci, že mal tak urobiť v rámci odvolacieho konania a daňového konania po vrátení veci\nžalovanému, avšak z obsahu tohto čestného vyhlásenia, podľa názoru súdu, nevyplýva skutočnosť, že\nby išlo o doklad, ktorým by colný úrad potvrdil opustenie predmetného tovaru zo Spoločenstva EÚ a ani\nskutočnosť, že bol tovar vyvezený do tretej krajiny mimo ES tak, ako to mal na mysli zrušujúci rozsudok\nodvolacieho súdu. Na strane 15 odvolací súd v rozsudku č. k. 2Sžf/19/2010 jednoznačne uviedol, čo\nby akceptoval ako relevantný doklad o tom, že tovar bol vyvezený mimo ES, ak žalobca nevie predložiť\nzákonom požadovaný doklad - JCD, odvolací súd príkladmo v zátvorke uviedol, že by to mohlo byť i\nrozhodnutie z tretej krajiny, že tovar tam bol preclený a podobne. Žalobca prvostupňovému súdu však\npredložil iba čestné vyhlásenie o tvrdení označeného odberateľa podľa uvedených faktúr, že tento sa\nmal podrobiť colnému postupu colného vybavovania pre dovoz do Brazílie. Súd považuje toto čestné\nvyhlásenie iba za ničím nepodložené tvrdenie, ako je tvrdenie samotného žalobcu, že tovar bol vyvezený\ndo tretej krajiny, riadne dodaný, čo preukázal účtovnými dokladmi.\nV tomto bode argumentácie žalobcu sa súd úplne stotožňuje s odôvodnením žalovaného daňového\norgánu, ktorý jasne a nad akúkoľvek pochybnosť vysvetlil rozdiel dodania tovaru v rámci ES, ktoré je\nupravené v ust. § 43 zákona o DPH (daňový subjekt takýto vývoz preukazuje správcovi dane, avšak\npokiaľ ide o vývoz tovaru do tretej krajiny mimo Spoločenstva (upravené v ust. § 47 zákona o DPH),\ntakýto vývoz daňový subjekt preukazuje colnému orgánu, ktorý je oprávnený vydať o tom doklad - JCD\ndoklad (potvrdený výstupnou stanicou), ktorý daňový subjekt mal predložiť správcovi dane pri kontrole\na ktorý je jednou z hmotnoprávnych podmienok (okrem dokladu o odoslaní alebo preprave tovaru).\nŽalobca požadovaný doklad JCD mal mať k dispozícii pri uplatnení oslobodenia dodávky od dane,\nnajneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom\nuplatnil oslobodenie.\nV danom prípade i súd je toho názoru, že žalobca mal pri realizácii svojich dodávok venovať väčšiu\npozornosť prepravcom, ktorý neodovzdal tovar na prepravu do tretích krajín, mimo ES a vyžadovať tak\nod nich doklad o tom, komu tovar na ďalšiu prepravu (lodnú leteckú) odovzdal. Pokiaľ žalobca takúto\npovinnosť opomenul z akéhokoľvek dôvodu, musí si byť vedomý svojej zodpovednosti a následkov za\nporušenie daňových predpisov pri vývoze tovaru mimo krajín ES.\nNajvyšší súd SR v citovanom rozsudku 2Sžf/19/2010 jasne a nad akúkoľvek pochybnosť uviedol, že sa\nstotožňuje s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom rozsudku v celom rozsahu, nakoľko\nkrajský súd sa podrobne vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v žalobe, len na\nzdôvodnenie jeho správnosti uviedol, že zákonodarca v ust. § 47 ods. 1 zákona o DPH ustanovil\nhmotnoprávne podmienky na priznanie oslobodenia od DPH a súčasne v ust. § 47 ods. 3 citovaného\nzákona ustanovuje podmienky, za splnenie ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od\ndane. Ide o nevyhnutnú podmienku oslobodenia od dane a že nevyhnutnou podmienkou oslobodenia od\nDPH je skutočnosť, že tovar bol vyvezený mimo územia Spoločenstva. Toto je platiteľ povinný preukázať\npísomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený\ncolným orgánom výstup tovaru z územia európskych spoločenstiev, tzv. dôkaz o vývoze platiteľ musí mať\nk dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz. Taktiež konštatoval,\nže v danom prípade je hmotnoprávnym predpokladom oslobodenia od DPH preukázanie skutočnosti,\nže tovar bol skutočne vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa táto okolnosť preukazuje\ndokladom o vývoze, na ktorom prepustenie z colného režimu potvrdzuje štátom poverená autorita príslušný colný orgán. Vydaniu JCD predchádza colné konanie, ktoré pozostáva z viacerých krokov,\n\nvýsledkom ktorého je písomné JCD potvrdené výstupnou colnicou. Jasne a nad akúkoľvek pochybnosť\nvysvetlil aj výnimočné okolnosti, zaoberal sa aj rozsudkom ESD č. C-146/05 Albert Colleé, na ktorý\npoukazoval žalobca už v predchádzajúcom konaní, ako i ďalšie rozhodnutia ESD a týmto právnym\nnázorom v tomto bode žaloby je viazaný krajský súd a bol ním viazaný i žalovaný ako odvolací správny\norgán v daňových veciach, v zmysle ktorého i postupoval žalovaný.\nVzhľadom na vyššie uvedené a potvrdzujúci záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci vo vzťahu\nk výkladu § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH, platného v kontrolovanom období, pokiaľ ide o vykonanú\ndaňovú kontrolu u žalobcu, súdu prvého stupňa nezostáva iné, ako konštatovať iba to, čo uviedol k\ntomuto bodu už v zamietajúcom rozsudku 11S/115/2009, a to, že záver žalovaného a právne posúdenie\nje v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od\ndane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s\nust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré ustanovenie stanovuje\njednoznačne podmienku uplatnenia tohto postupu, a to, že odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je\nprípad žalobcu, ktorý uvádza, že tovar bol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho\nštátu - USA, ale nevedel pri kontrole predložiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do\nrežimu vývoz s potvrdením colného orgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho spoločenstva, čo\nje jednou z hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia v spojení s\ndruhou podmienkou, a to časovou, že platiteľ dane musí mať toto vyhlásenie - JCD o prepustení tovaru\ndo colného režimu vývoz k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení\nzdaňovacieho obdobia.“ (koniec cit. rozsudku KS)\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom zhrnul svoju argumentáciu tak, že\nkrajský súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal alternatívny dôkaz potrebný na zistenie\nrozhodujúcich skutočností. V dôsledku toho dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam,\nna ktorých v konečnom dôsledku založil svoj rozsudok. Súd porušil právo žalobcu na riadne\nodôvodnenie rozsudku, neuviedol, prečo alternatívny dôkaz nevykonal. Vada odôvodnenia zakladá\nnepreskúmateľnosť rozsudku a porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca vytýkal súdu\nnedoručenie doplnenia žaloby spolu s prílohami žalovanému, nevyhodnotil a nedoručil dôkaz doručený\nžalobcom . Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a žalobe vyhovel.\nŽalovaný sa vecne k obsahu odvolania nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednohlasne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté\nvady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 OSP veta prvá pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa názoru odvolacieho súdu krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil podrobne a zrozumiteľne po\nstránke skutkovej aj právnej. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi\nzávermi krajského súdu, tak ako ich uviedol aj v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku. V postupe\nkrajského súdu pritom nezistil také vady konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré by\nodôvodnili zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozsudku.\nNa doplnenie dôvodov rozsudku krajského súdu, resp. na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, odvolací\nsúd uvádza nasledovné:\n1. Je nesporné, že rozsudkom najvyššieho súdu 2Sžf/19/2010 - 124 bolo zrušené rozhodnutie\nžalovaného a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď čiastočne vyhovel odvolaniu žalobcu, v\nčasti, ktorá sa týkala neuznania faktúr za poskytnutie služby od zahraničných dodávateľov pre účely\nodpočítania dane.\n2. Najvyšší súd vo vzťahu k faktúram za dodávky tovarov do tretích krajín predmetným rozsudkom\nvyslovil nasledovné:\n„Pokiaľ ide o dodanie tovaru do tretej krajiny a nepreukázanie jeho oslobodenia od dane jednotným\ncolným vyhlásením, odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom\nrozsudku v celom rozsahu, nakoľko krajský súd sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami\nuvádzanými žalobcom v žalobe a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť\nnasledovné:\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 1 zákona o DPH, platného v rozhodnom\nzdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých priznáva oslobodenie od\nDPH tak, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim\nalebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.\nSúčasne v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých\ndaňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je nevyhnutnou podmienkou\noslobodenia od DPH preukázanie tej skutočnosti, že tovar bol vyvezený mimo územia Spoločenstva,\nnakoľko len a len vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva je dôvodom na oslobodenie od DPH.\nZo samotnej Smernice vyplýva, že vývoz tovaru je potrebné určitým spôsobom preukázať,\nkonkrétne potvrdením faktúry alebo iného relevantného dokladu colným úradom, ktorým tovar opustil\nSpoločenstvo. Preto, ak zákonodarca priamo v skutkovej podstate právnej normy ustanovuje, že\nodoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je\nplatiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz,\nv ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, tzv. dôkaz o\nvývoze, platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu\nvývoz.\nZ výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci však vyplýva, že žalobca správcovi dane nevedel\npredmetný doklad predložiť a v priebehu daňovej kontroly a ani dodatočne v priebehu daňového konania\npožadovaný doklad nepredložil.\nPokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že správny orgán nespochybňoval vývoz tovaru do tretej krajiny, toto\ntvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z protokolu o miestnom zisťovaní vyplýva iba tá\nskutočnosť, že bola preukázaná preprava tovaru a úhrada týchto faktúr zahraničnými osobami, t. j. boli\n\npredložené iba účtovné doklady. Vývoz tovaru zo Spoločenstva však preukázaný nebol a to nielen tým,\nže nebol predložený JCD, ale ani iný relevantný doklad o tom, že tovar bol vyvezený (napr. rozhodnutie\nz tretej krajiny, že tovar tam bol preclený, alebo iný vierohodný doklad o tom, že tovar vystúpil v tretej\nkrajine).\nOdberateľom podpísaná faktúra spolu s výpisom z účtu dodávateľa na preukázanie týchto skutočností\nnemôže postačovať, nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, ide len o účtovné doklady platiteľa.\nOdvolací súd súhlasí s námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozsudku ESD č. C-146/05 „Albert Colleé“ a\njeho aktuálnosti v súvislosti s prijatím Smernice, a za určitých okolností aj s jeho aplikovateľnosťou na\nprípad ako je tento.\nAvšak, je plne v súlade s týmto rozsudkom postup správnych orgánov v danom prípade, pretože tak\nrozsudok ESD vychádza z predpokladu, že predloženie určitého konkrétneho formálneho dôkazu môže\nbyť opomenuté, pokiaľ platiteľ iným relevantným spôsobom preukáže, že skutočne došlo k naplneniu\nhmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH.\nV danom prípade, ako už bolo povedané vyššie, je hmotnoprávnym predpokladom oslobodenia od DPH\npreukázanie skutočnosti, že tovar bol skutočne vyvezený, pričom v súlade s komunitárnym právom sa\ntáto okolnosť preukazuje dokladom o vývoze, na ktorom prepustenie z colného režimu potvrdzuje štátom\npoverená autorita - príslušný colný orgán. Vydaniu JCD predchádza colné konanie, ktoré pozostáva z\nviacerých krokov, výsledkom ktorého je JCD potvrdené výstupnou colnicou.\nOdvolací súd pripúšťa, že výnimočne môžu nastať okolnosti, keď platiteľ nemôže predložiť požadovaný\nJCD formulár, avšak v takom prípade musí predložiť iný dôkaz o vývoze tovaru a tým nad všetku\npochybnosť preukázať, že došlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky oslobodenia od DPH pri vývoze\ntovaru, t. j. k samotnému vývozu tovaru. V celom administratívnom konaní žalobca nezdôvodnil, prečo\nnepredložil požadované JCD a to ani v dodatočnej lehote, až v odvolaní proti rozsudku súdu prvého\nstupňa sa objavila ničím nekonkretizovaná poznámka, že tieto doklady predložiť nemohol z dôvodu ich\nstraty. Preto sa touto poznámkou v odvolacom konaní nezaoberal.\nPožadovanie predloženia dôkazu o vývoze zo strany správnych orgánov nemôže byť považované za\nformalizmus, ktorý je v rozpore so zásadami daňového konania, prípadne ide nad rámec Smernice,\nnakoľko porušenie týchto žalobcom označovaných „formálnych“ požiadaviek je prekážkou poskytnutia\ndostatočného dôkazu, že materiálne požiadavky na oslobodenie od dane boli splnené.“\nOdvolací súd v prejednávanej veci sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedeného skoršieho\nrozsudku najvyššieho súdu.\n3. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie - platobný výmer len z dôvodu zmeny právneho posúdenia\ninej otázky, a to dodania služby zahraničnou osobou žalobcovi, čo viedlo k zníženiu dodatočne vyrubenej\ndane. Zmena v rozhodnutí žalovaného teda nesúvisí s iným posúdením otázky oslobodenia vývozu ,\npretože v tomto smere rozsudok najvyššieho súdu nezaviazal žalovaného k inému právnemu posúdeniu\nveci. Preto v ďalšom konaní mohlo byť predmetom konania žalovaného a prípadnej následnej žaloby\nrozhodnutie žalovaného len v tej časti, pokiaľ sa zmena týkala výsledku nového ( ďalšieho ) konania v\nsúlade so záverom najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 2Sžf/19/2010.\n4. Vzhľadom na uvedené pod bodom 1 - 3 zastáva odvolací súd stanovisko, že v prejednávanej\nveci preskúmavaný rozsudok krajského súdu, ktorý sa cítil viazaný rozsudkom najvyššieho súdu\n2Sžf/19/2010 z 25.5.2011, nie je v rozpore so zákonom. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení,\nktoré tu boli v čase vydania pôvodného rozhodnutia žalovaného, a to vo vzťahu k právnemu posúdeniu\noslobodenia od DPH pri vývoze do tretích krajín, čo krajský súd náležite odôvodnil už vo svojom rozsudku\n\n11S/115/2009 - 90 zo 16.2.2010 a čo najvyšší súd rozsudkom 2Sžf/19/2010 uznal ako vecne správne. V\nprejednávanej veci preto odvolací súd nezistil dôvod opakovane posudzovať vecnú správnosť právneho\nposúdenia veci v časti týkajúcej sa vývozu do tretích krajín, keďže by išlo o opätovné preskúmanie tej\nistej právnej veci.\n5. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v ďalšom súdnom konaní predložil\nlistiny - čestné prehlásenia - datované 16.12.2011, pretože otázka oslobodenia od DPH pri vývoze do\ntretích krajín, už nemohla byť predmetom konania. Krajský súd dôvodne podľa § 250i ods. 1 OSP\nvychádzal zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania pôvodného rozhodnutia, pričom ani v ďalšom\nkonaní daňovým orgánom žalobca neprodukoval relevantné dôkazy o vývoze tovaru. Pokiaľ krajský súd\nvyjadril stanovisko k predloženému čestnému vyhláseniu (str. 7 ods. 2 rozsudku KS), odvolací súd\nkonštatuje, že hoci ide o stanovisko nad rámec predmetu konania, je logickým vyústením skutočnosti, že\nžalobca v samotnom daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a dodatočne ponúkané dôkazy samé\nosebe svojim obsahom (púhe prehlásenia obchodného partnera bez doloženia písomností svedčiacich o\nrozhodnutí orgánov tretích krajín) nemôžu reálne preukázať rozhodujúcu skutočnosť samotného vývozu\ntovaru, čo krajský súd náležite zdôvodnil.\n6. Odvolací súd zo spisovej dokumentácie naviac zistil, že doplnenie žaloby s písomnosťami označenými\nako čestné vyhlásenia boli žalovanému súdom zaslané listom z 25.4.2012 (č. l. 76 spisu). Nezodpovedá\npreto tvrdeniu uvedenému žalobcom v odvolaní, že súd uvedené písomnosti žalovanému nezaslal a tým\nporušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd naviac poznamenáva, že bremeno dôkazu\nsvedčilo žalobcovi vo vzťahu k orgánu daňovej správy, v štádiu daňového konania , ktoré žalobca pred\nvydaním preskúmavaného rozhodnutia zjavne neuniesol.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a\n§ 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/152/2011", "guid": "b2703560-238e-44ee-ba95-2243f161e86d:87feac77-269a-4162-9ddb-053fe6268d56", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}