{"guid": "6137c16c-329d-40e2-805e-0c9da0ee7143:b4853a39-136c-4436-a798-c982a51ce8ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1", "spisova_znacka": "1Sžd/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/24/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sžd/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1", "identifikacne_cislo": "4011200732", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4853a39-136c-4436-a798-c982a51ce8ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/24/2012\n4011200732\n16. 07. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200732.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., zast.: Mgr. Ing. Ronald Koščičák, advokát so\nsídlom advokátskej kancelárie Piaristická č. 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky (pôv. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Nitra, Krajský dopravný inšpektorát)\nso sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu\nv priestupkovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. apríla\n2012 č. k. 11S/149/2011-52, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. apríla 2012 č. k.\n11S/149/2011-52 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č.: SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 s\noporou v ustanovení § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s výkonom právomoci ministra\npostupom podľa § 4 ods. 2 veta prvá zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zrušilo k 31. decembru\n2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom\npráva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na\nstrane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod\nvšeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj\njeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov služby\nPolicajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň\nurčuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru\nmá spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred\nsúdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo\n\nním poverený policajt alebo zamestnanec. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa\norganizácie súdov.\nPodľa § 21 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 523/2004 Z.z. rozpočtová organizácia je právnická osoba\nštátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny\nrozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa\nschváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové\norganizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú\norganizáciami podľa § 22 ods. 2.\nPodľa § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z.z. rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie\nzriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť\nalebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak\nrozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom\npísomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný\ntermín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom\nfinancií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je\nzriadená osobitným zákonom.\nPodľa § 21 ods. 13 posledná veta zák. č. 523/2004 Z.z. platí, že ak rozpočtová organizácia alebo\npríspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.\n2. Rozhodnutím o odvolaní č.p.: KRPZ-NR-KDI-SK-81/2011 z 21. júla 2011 (č.l. 8) žalovaný ako odvolací\norgán v priestupkovom konaní podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru,\nOkresného dopravného inšpektorku v Nitre číslo ORPZ-MR-ODI2-Pr-492/2011 z 24.05.2011, ktorým bol\nžalobca\n- uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 372 /1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „zák. č. 372/1990 Zb.“)\n- a podľa ustanovenia § 22 odsek 2 písm. d) a e) citovaného zákona mu uložil sankciu :\no 1./ pokutu vo výške 200 € a súbežne\no 2./ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace, tento zákaz začína plynúť od\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n3. Pri svojom rozhodnutí žalovaný vychádzal zo skutkového stavu zisteným riadne prvostupňovým\nsprávnym orgánom počas výkonu hliadkovej činnosti (službukonajúci policajt Obvodného oddelenia PZ\nv Leopoldove pprap. Bc. P. Y. dňa 23.03.2011), že žalobca dňa 23.03.2011 v čase o 20.40 hod. viedol\nmotorové vozidlo zn. BMW 330XD Touring combi, EČ: NR-389EM, na križovatke ciest medzi obcami\nHlohovec a Trakonice, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty od obce Leopoldov na hlavnú cestu II\ntriedy č. 513 nerešpektoval dopravnú značku „P2“ (Stoj - daj prednosť vjazde!), vodorovné dopravné\nznačenie (priečna súvislá čiara), ktoré upresňuje miesto, kde má vozidlo zastaviť a prešiel uvedenou\nkrižovatkou bez zastavenia, pričom bol zákonným spôsobom zastavený službu konajúcim policajtom\nOO PZ Leopoldov, OR PZ Trnava pri obci Šulekovo približne 700m od uvedenej križovatky.\n4. Následne bol vodič zákonným postupom vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na vedenie\na prevádzku motorového vozidla. Z požadovaných dokladov vodič nepredložil doklady o vykonaní\ntechnickej kontroly a emisnej kontroly, a tiež obhliadkou čelného skla kontrolovaného vozidla bolo\nzistené, že sa tam nenachádzajú nálepky dokazujúce, že vozidlo bolo podrobené uvedeným kontrolám.\n5. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm.\nb), § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g) (závažné porušenie pravidiel v cestnej\n\npremávke) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom\nznení a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\nustanovenia § 22 ods. 1 písm. j) a k) zák. č. 372/1990 Zb.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. v znení platnom v čase spáchania skutku žalobcom je vodič\npovinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z.z. v citovanom znení účastník cestnej premávky je ďalej\npovinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\n6. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie žalovaný konštatoval, že bola stanovená dôvodne, nakoľko je\nznáme, aké konkrétne okolnosti boli podkladom pre uloženie sankcie. Určenie výšky sankcie v rámci\nurčeného rozpätia je výsledkom správneho uváženia. Prvostupňový správny orgán sa podľa žalovaného\nzaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako premisy takejto úvahy ustanovuje. Za tým účelom si\nobstaral potrebné dôkazy, vyvodil z nich skutkové a právne zistenia a až potom, na základe zákonom\npovolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzi, ktoré zákon ustanovuje, dospel\npri dodržaní pravidiel logického posudzovania k rozhodnutiu.\nPrvostupňový správny orgán sa vyrovnal so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle\nustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., a nie iba s niektorými, ním vybranými.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. j) a k) zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto\nj) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom podľa osobitného predpisu,\nk) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť\npokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť\npokutu do 100 eur.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n7. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom svojej pôvodnej právnej zástupkyne podal žalobu\nz 20.09.2011 na Krajský súd v Nitre.\n8. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom,\nnedostatočné zistenie skutkového stavu veci na posúdenie veci a zistenie takej vady v konaní správneho\nsúdnictva, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n9. Mal za to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku bez náležitého a\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu a na základe tejto skutočnosti nie je možné považovať predmetné\nrozhodnutie za správne a dôvodné, a to i s poukazom na ust. § 32 ods. 1 Správny poriadok.\nV súvislosti s ospravedlnením svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku poukázal\nna ust. § 74 ods. 1 druhá veta zák. č. 372/1990 Zb. a uviedol, že v tomto zákonnom ustanovení\nnie je uvedená lehota, v ktorej by mal žalobca povinnosť predložiť ospravedlnenie svojej neúčasti na\nprejednaní priestupku, a preto sa správny orgán nemôže vyjadriť k včasnosti podania ospravedlnenia.\n\nKonštatoval, že o nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní informoval príslušný správny orgán\nbezodkladne telefonicky v nasledujúci deň po prejednaní priestupku, teda ihneď, ako mu to dovoľoval\njeho zdravotný stav a zároveň ihneď, ako mal možnosť sa telefonicky spojiť s príslušným prejednávacím\nsprávnym orgánom.\n10. Čo sa týka protiargumentácie žalovaného o tom, že fotokópia lekárskej správy (potvrdenia) o ošetrení\nžalobcu v deň pojednávania na orthp ambulancii nedokazuje zdravotnú indispozíciu žalobcu, ktorá by mu\nbránila v ospravedlnení sa z pojednávania, žalobca poukázal na ust. § 2, § 4 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č.\n576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj na zák. č. 578/2004 Z.z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých\nnevyplýva, že by prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán boli poskytovateľmi zdravotnej\nstarostlivosti príslušnými posudzovať zdravotnú indispozíciu žalobcu alebo závažnosť tejto indispozície.\n11. Ďalej v žalobe vytkol správnemu orgánu, že posúdil lekársku správu ako nepravdivú s tým, že\nnepotvrdzuje námietky účastníka konania v jeho odvolaní, nakoľko prvostupňovému správnemu orgánu\nbolo predložené náležité a riadne ospravedlnenie.\n12. Takisto žalobca uviedol, že priestupok, ktorého sa mal dopustiť, nebol nikdy zadokumentovaný\nžiadnym technickým zariadením, ktoré by preukázateľne dokazovalo, že sa žalobca skutočne dopustil\npriestupku a naviac v predmetnej veci absentujú i výpovede od osôb odlišných od službukonajúceho\npolicajta OO PZ Leopoldov, s výnimkou príslušníka železničnej polície.\nB)\n13. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzo dňa 21.07.2011, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby, bez\nnariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\n14. Krajský súd po tom, čo zrekapituloval základné udalosti tvoriace zistený priestupok, následne citoval\naj tvrdenie žalobcu, že on sa žiadneho priestupku nedopustil, na križovatke zastavil na mieste, kde mal\nnáležitý rozhľad a až potom pokračoval vjazde. Ďalej uviedol, že TK a EK má, avšak doklad o tom\nzabudol doma a na čelnom skle nemá nálepky z toho dôvodu, že si menil predné sklo (viď záznam o\npodaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zo dňa 23.03.2011).\nTiež krajský súd poukázal na fotodokumentáciu uvedeného miesta, ktorá je priložená k\nadministratívnemu spisu, a to umiestnenia dopravnej značky „STOP\", ktorá bola vyhotovená v dennej\ndobe, nakoľko v nočnej dobe nie je možné s dostupnou technikou toto vykonať, aby bolo miesto dobre\nviditeľné.\n15. Nakoľko sa žalobca domáhal videozáznamu z uvedeného priestupku, avšak v zmysle NP PZ č.\n12/2009 51. 16 ods. 14 je stanovený taký postup pri zistení priestupku, že policajt takýto priestupok\nzadokumentuje záznamovou časťou technického prostriedku, ak je takýmto prostriedkom hliadka\nvybavená. Pretože sa však na OO PZ Leopoldov takýto záznamový prostriedok nenachádza a hliadka\nním nebola vybavená, krajský súd dôvodil, že nebolo možné takýto záznam vyhotoviť.\n16. Krajský súd ďalej uviedol, že v preskúmavanej veci vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita\npartium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 O.s.p., teda za osobitnú\nnáležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z\nprávneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie\npráva.\n\n17. Z administratívnych spisov oboch správnych orgánov pre krajský súd nie je sporné a je zjavné, z\nakých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzali, a tiež krajský súd nezistil pochybnosti,\nnajmä k hore uvedenej fotodokumentácii, ako aj k záznamu pod č. ORP-P-85/LP-TT-211, o ich\nzákonnosti a vierohodnosti. Najmä otázku vierohodnosti uvedeného záznamu krajský súd odôvodnil\ntým, že ho vyhotovil príslušník policajného zboru, ktorý vykonával hliadkovú činnosť, teda činnosť, na\nktorú je oprávnený v zmysle zákona, a priestupok - porušenie predpisov o cestnej premávke žalobcom\nopísal (najmä podrobný opis spôsobu jazdy) tak, ako ho vnímal svojimi zmyslami, avšak v nadväznosti\nna plnenie si svojich služobných povinností v zmysle zákona.\nNavyše skutočnosť, že ďalší príslušník (príslušník železničnej polície) nevedel potvrdiť, či sa žalobca\npredmetného priestupku, t.j. konkrétneho porušenia pravidiel cestnej premávky dopustil, aj podľa názoru\nkrajského súdu neznamená, že žalobca sa takéhoto priestupku nedopustil.\n18. Rovnako žalobca podľa krajského súdu svoje tvrdenie o výmene čelného skla predmetného vozidla\nnepreukázal správnemu orgánu ani do nariadenia ústneho prejednania priestupku dňa 24. mája 2011,\no ktorom bol riadne vyrozumený a predvolanie osobne prevzal dňa 26.04.2011, teda nepreukázal svoje\ntvrdenie o opaku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.\n19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa v podstate týkajú jeho ospravedlnenia pri ústnom prejednaní\npriestupku, v spojitosti s doloženou lekárskou správou (MUDr. X. B. - ortopéd), krajský súd sa v\nzmysle ustálenej judikatury (najmä R 58/1995) stotožnil so záverom žalovaného. Z pripojeného\nadministratívneho spisu je nesporné, že žalobca bol riadne predvolaný na nariadené ústne pojednávanie\n(deň, hodina a miesto) a predvolanie riadne prevzal vrátane písomného poučenia o následkoch, ak sa\nnedostaví na prejednanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia.\nHoci žalobca v podanej žalobe opisným spôsobom urobil svoj výklad predloženého lekárskeho nálezu,\nkrajský súd zaujal stanovisko o právnej bezvýznamnosti tejto argumentácia žalobcu, nakoľko označený\nlekár na predloženej lekárskej správe uviedol, že žalobca je jeho pacientom, avšak takýto doklad\nnevystavil, jeho návštevu v ordinácii nemá v počítači zaznamenanú, hoci pripustil, že žalobca bol za ním,\navšak na presný dátum návštevy si nevie spomenúť. Pokiaľ žalobca mal v tom čase zdravotné problémy,\nnič mu podľa krajského súdu nebránilo sa riadne osobne alebo telefonicky alebo prostredníctvom inej\npoverenej osoby ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní ešte pred jeho termínom, t.j. do 10,00 hod. dňa\n24.05.2011, čo však žalobca neurobil.\n20. Krajský súd preto dospel k záveru, že priestupkové konanie bolo od počiatku vedené v súlade\ns jeho účelom, a to ust. § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a správne orgány objasňujúce priestupok\nbez akýchkoľvek pochybností preukázali, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchal ho\nžalobca, ktorý nie je vyňatý z pôsobnosti orgánov objasňujúci priestupok podľa zákona vtedy platného a\nspáchanie priestupku mu bolo preukázané v súlade s ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona o priestupkoch.\nIII.\nOdvolanie žalobcu, stanoviská\n21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 21.06.2012 (č.l. 60) proti celému rozsudku prvostupňového súdu\nžalobca ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a zároveň §\n221 ods. 1 písm. h) O.s.p.\n22. Predovšetkým žalobca poukázal na to, že jediným dôkazom, na ktorý krajský sud vo svojom\nodôvodnení poukazuje a tiež pri svojom rozhodovaní zohľadnil, je vyjadrenie službukonajúceho policajta\nObvodného oddelenia Policajného zboru v Leopoldove pprap. Bc. P. Y..\nNaopak príslušník železničnej polície, ktorý bol v čase vykonávania kontroly prítomný na mieste hliadky\nspolu so službukonajúcim policajtom OO PZ Leopoldov, podľa žalobcu nebol ani správnym orgánom\nprvého či druhého stupňa a ani krajským súdom vypočutý.\n\n23. Takisto žalobca poukázal na to, že priestupok nebol nikdy zadokumentovaný žiadnym technickým\nzariadením, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti vylučovalo možnosť omylu, a to najmä s prihliadnutím\nna zníženú viditeľnosť v čase spáchania údajného priestupku (20.40 hod. dňa 23.03.2011).\nPreto v súvislosti s uvedeným žalobca opakovane navrhol výsluch svedkyne, a to pani M. V., ktorá sa\ns ním v čase údajného spáchania priestupku nachádzala v motorovom vozidle, pričom ani žalovaný ani\nkrajsky súd na uvedený návrh žalobcu žiadnym spôsobom nereagovali.\n24. Vo vzťahu k otázke riadneho ospravedlnenia svojej neprítomnosti na určený termín ústneho\npojednávania priestupku žalobca navrhoval vypočuť ako svedka MUDr. X. B..\nV súvislosti s uvedeným žalobca odkázal na ustanovenie a § 33 Správneho poriadku, ktoré malo byť\nporušené, že mu nebolo umožnené navrhnúť dôkazy a ich doplnenie, resp. pri vykonano dokazovaní\nklásť svedkom otázky.\n25. Preto žalobca vyslovil svoj názor, že správny orgán tak vychádzal pri vydaní rozhodnutia výlučne z\ndôkazov svedčiacich proti obvinenému, a naopak dôkazy svedčiace v prospech obvineného nevykonal,\nresp. vôbec nevzal do úvahy.\n26. Záverom žalobca požadoval zrušenie rozsudku krajského súdu tak, že mu vec vráti na ďalšie\nkonanie.\nB)\n27. Prostredníctvom svojho vyjadrenia doručeným na krajský súd dňa 06.07.2012 (č.l. 70) žalovaný\nzdôraznil, že žalobca opakovane uvádza zhodné skutočnosti, ku ktorým sa žalovaný už podrobne\nvyjadril.\nK otázke presného zistenia skutočného stavu veci poukázal na podklady od iných štátnych orgánov\n(najmä posudky, stanoviská službukonajúcich policajtov a iné vyjadrenia príslušných orgánov verejnej\nsprávy), ktoré majú kvalifikovaný preukazný význam a svedčí im domnienka správnosti, pokiaľ sa\nnepreukáže opak.\n28. Ďalej k možnosti účastníka sa ospravedlniť žalovaný odkázal na dikciu ustanovenia § 74 ods. 1 zák.\nč. 272/1990 Zb., z ktorého je zrejmé, že iný termín musí byť dohodnutý pred stanoveným časom, teda\npred termínom vytýčeného ústneho pojednávania.\nNejasnosti žalobcom predloženej lekárskej správy bola táto správa telefonicky preverená u MUDr. B.,\npričom bolo zistené, že on takúto správu žalobcovi na deň 24.05.2011 nevystavil, nebol predložený\noriginál tejto správy a ani iná lekárska správa, ktorá by potvrdzovala takú zdravotnú indispozíciu žalobcu\nv tom smere, že by nebol schopný sa dňa 24.05.2011 aspoň telefonicky ospravedlniť.\n29. Záverom žalovaný vyslovil, že konanie a rozhodovanie v predmetnej veci je vecne správne, zákonné\na preto navrhuje, aby odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní zo dňa\n21.07.2011 je vydané v súlade so zákonom.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade\nso zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\n31. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n32. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka, či podklady vyhotovené k rozhodnutiu\npodstatným spôsobom odrážali skutkový stav. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n33. Žalobca svoje odvolanie okrem námietok proti zisteniu skutkového stavu oprel o ďalšie námietky.\nZa účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne\nvysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti postupu správneho orgánu\nsmerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky).\n34. Po oboznámení sa so súdnym spisom v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd\nvopred avizuje, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s\nprihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s\nním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení\nnásledne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku\na doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219\nods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového\nsúdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej otázke.\n35. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že priestupkové konania vo svojej podstate\npredstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje\nnielen o vine, ale aj o uložení sankcie. Nakoľko z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by\nvytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.),\nNajvyšší súd nemusel správnosť výberu mechanizmu nápravy posúdiť.\nPredovšetkým žalobca spochybňoval to, že na vyslovenie záveru o spáchaní priestupku žalobcom\npostačoval iba samotný záznam službukonajúceho policajta, keď niektoré okolnosti (najmä neskorý\n\nčas 20.40 hod.) mohol signalizovať zhoršenú viditeľnosť a s tým spojené nepresné skutkové zistenia\nkonajúcej úradnej osoby.\n36. Na prvom mieste Najvyšší súd odmieta argumentáciu žalobcu, že iba na základe zdokumentovania\nčinnosti je možné páchateľa priestupku jednoznačne usvedčiť. Zhodne ako správny orgán vo svojom\nstanovisku uviedol, aj Najvyšší súd považuje záznam vyhotovený podľa § 60 ods. 2 zák. č. 372/1990\nZb. zo dňa 23.03.2011 o 20.55 hod. za vyjadrenie príslušných orgánov verejnej správy, ktoré majú\nkvalifikovaný preukazný význam s domnienkou správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. V uvedenom\nzázname sa nenachádza žiadna zmienka o osobe spolujazdkyne, ktorá mala byť v čase spáchania\npriestupku, resp. zastavenia policajtom vo vozidle prítomná. Žalobca sa výsluchu takejto osoby, a ešte\nbez jej identifikácie („aj mohlo byť potvrdené svedkom, ktorý\nsa so mnou v čase\núdajného spáchania priestupku nachádzal vo vozidle, pričom trvám na jeho vypočutí a jeho osobné údaje\noznámim na požiadanie správneho orgánu.“) domáhal až prostredníctvom administratívneho odvolania\nz 06.06.2011.\nPreto Najvyšší súd vyhodnotil návrh žalobcu na vypočutie svedkyne M. V. ako nedôvodný.\n37. Obdobne aj snahu žalobcu, že spáchanie uvedeného priestupku nebolo preukázané jeho vyjadrením\nmal potvrdil aj nemenovaný príslušník železničnej polície, ktorý mal byť v čase vykonávania kontroly\nprítomný spolu s policajtom OO PZ Leopoldov a vyjadril sa vtom zmysle, že nevidel a nemôže potvrdiť,\nže žalobca uvedený priestupok spáchal, nemohol Najvyšší súd akceptovať a vyhodnotil ako neskoro a\nnepresne podaný dôkazný prostriedok.\nPokiaľ si totiž žalobca chcel svoje právo na vykonanie tohto dôkazného prostriedku uplatniť, mal ho\nnavrhnúť tak, aby správny orgán bol schopný ho vykonať. Avšak v argumentácii žalobcu sa nikde\nnenachádzajú údaje o tom, kto je ten príslušník železničnej polície, kto ho vypočul a kde sa v\nadministratívnom spise nachádza zápisnica o jeho vypočutí. Navyše žalobcom tvrdená argumentácia\npríslušníka železničnej polície nespochybňuje hodnovernosť záverov žalovaného.\nPodľa § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju\nobhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.\n38. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd musí zdôrazniť, že vo svojej judikatúre zdôrazňuje viazanosť\nvšeobecných súdov zásadou zákonnosti, ktorá je na jednej strane vymedzená princípom „iura novit\ncuria“ (súd pozná právo) a na strane druhej limitovaná rozhodovacou nezávislosťou „secundum et intra\nlegem“ (podľa, na základe a v medziach zákona). Uvedená zásada zákonnosti je ústavne vymedzená\nprostredníctvom článku 152 ods. 4, článku 2 ods. 2 a článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa článku 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa článku 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa článku 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú\nviazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n39. Avšak všeobecný súd musí v tomto rámci aj zohľadňovať ústavnú kolíznu normu (tzn. čl. 7\nako aj čl. 154c ústavy) upravujúcu nielen transpozíciu dokumentu medzinárodného práva verejného\ndo vnútroštátneho práva (viď najmä článok 1 ods. 2 ústavy), ale aj jej hierarchické začlenenie do\nmonistického systému slovenského právneho poriadku.\nPodľa článku 154c ods. 1 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\n\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n40. Nakoľko Slovenská republika prevzala na seba záväzok z pristúpenia predchádzajúceho štátneho\nútvaru (1991) k Rade Európy, je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd krytý článkom\n154c ods. 1 ústavy. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nepochybne\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), ako aj judikatúra naň sa\nvzťahujúca predstavuje pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad\na uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čím sa normuje rámec, ktorý tieto orgány verejnej moci nemôžu prekročiť.\n41. Prostredníctvom článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru sa členské štáty Rady Európy, tzv. aj Slovenská\nrepublika, zaviazali zabezpečiť „každému právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.“\nEurópsky súd pre ľudské práva pri aplikácii čl. 6 ods. 1 na skutkové okolnosti veci Kadubec v. Slovensko\n(02.09.1998) naznačil, že pojem „trestný čin“ by sa mohol vzťahovať aj na sankcie uložené v procese\nsprávneho trestania, napríklad za dopravné priestupky, čo aj Rada Európy presadila v minulosti najmä\nprostredníctvom Odporúčania (91) 1 Výboru ministrov Rady Európy o správnom trestaní.\n42. Na základe uvedeného, tzn. najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru a judikatúry ESLP (najmä Kadubec\nv. Slovensko) je nutné vykladať kasačný opravný mechanizmus, ktorý je nosným prvkom výkonu\nsprávneho súdnictva. Zákonodarca však uvedenú koncentračnú zásadu, ktorá je charakteristická a\nzákladná pre súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov postupom podľa 5. časti O.s.p. prelomil v\nprospech úplného apelačného opravného mechanizmu tým, že do ustanovení § 250i ods. 2 a 3 O.s.p.\nvýslovne zakotvil pre niektoré prípady správneho trestania prieskum zákonnosti ex offo, tzn. ex offo\nprieskumu výskytu vád s vplyvom na zákonnosť.\nPodľa § 250i ods. 2 O.s.p. platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo\no inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov\n(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho\norgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa\ntretej časti druhej hlavy.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n43. Žalobca namietal, že sa nemohol zúčastniť ústneho pojednávania dňa 24.05.2011 a riadne sa\nospravedlnil. Jeho telefonické ospravedlnenie je zachytené až v úradnom zázname zo dňa 25.05.2011,\npričom z ustanovenia § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. vyplýva nepochybne úmysel zákonodarcu, aby\nsvoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil vopred, ak je to možné.\nZ úradného záznamu žalovaného z 21.07.2011 jednoznačne vyplýva, že MUDr. X. B. - ortopéd nepotvrdil\nobranu žalobcu, že dňa 24.05.2011 a v aký presný čas ho žalobca navštívil a s akým zdravotným\nproblémom. Preto záver žalovaného o tom, že potvrdenie (fotokópia) doložená k odvolaniu p. Z. G.\nsa nezakladá na pravde, je logický.\nPodľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne\npojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne\ndostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého\nospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.\n\n44. Na základe uvedeného si Najvyšší súd nemohol osvojiť závery žalovaného, že krajský súd\nnerešpektoval pri súdnom prieskume ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a túto námietku odmietol\nako nedôvodnú.\nV.\n45. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami\na právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky\nznaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n46. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd, s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n47. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania.\n48. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/149/2011", "guid": "79197432-b30a-452a-a108-840cd0d62302:fa75bdf7-35b0-476c-ab6a-56b50b919d07", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}