{"guid": "1ba1c694-b6af-497e-b3f2-ac27c649f251:b35d2492-36f9-4f67-8070-a27798df50fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1", "spisova_znacka": "2Sžf/61/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/61/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžf/61/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1", "identifikacne_cislo": "4011200712", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b35d2492-36f9-4f67-8070-a27798df50fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/61/2012\n4011200712\n16. 10. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200712.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Odbytová\nspoločnosť, s.r.o., IČO 36552976 , so sídlom vo Vrbovej nad Váhom, Hlavná 63, zastúpeného advokátom\nJUDr. Ernestom Botkom, so sídlom v Nových Zámkoch, Björnsonova 2, proti žalovanému Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. I/224/8830-84841/2011/992128-r zo dňa 31.augusta 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11 S 145/2011-128 zo dňa 30.mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 145/2011-128 zo dňa\n30.mája 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 11 S 145/2011-128 zo dňa 30. mája 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len žalovaný) č. I/224/8830-84841/2011/992128-r zo dňa 31. augusta 2011,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Komárno č. 621/230/10114/10/Nag zo dňa 2. marca\n2010, ktorým bolo v obnovenom konaní podľa § 52 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania\nrozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) zrušené pôvodné rozhodnutie Daňového\núradu Komárno č. 621/230/17946/07/Hus zo dňa 26. apríla 2007 a podľa § 15 ods. 15 zákona č. 511/1992\nZb. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december\n2006 vo výške 85.142,41 €. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 2.565.000 Sk (85.142,40 €), ktorý\nsi žalobca uplatnil a vykázal v riadnom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december 2006\nna základe faktúry č. 000/2006201 zo dňa 31. decembra 2006, ktorú vyhotovilo Roľnícke družstvo Vrbová\nnad Váhom. Podkladom na vystavenie faktúry bola kúpna zmluva zo dňa 29.decembra 2006 uzatvorená\nmedzi Roľníckym družstvom Vrbová nad Váhom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ktorej\npredmetom bola budova na parc. č. 11383, 11384 a 11385 v k. ú. S., vedená pod inventárnym číslom\npredávajúceho 148. Kúpna cena bola stanovená dohodou bez DPH a mala byť zaplatená v splátkach. Ku\ndňu 1. decembra 2006 predávajúci pod inventárnym číslom 148 evidoval ako inventárny majetok sklad\n\nzemiakov bez bližšej špecifikácie údajov; k návrhu na vklad nebol priložený ani list vlastníctva. Z obsahu\nkúpnej zmluvy však nevyplývali skutočnosti, ktoré by potvrdzovali vlastnícke právo predávajúceho\nRoľníckeho družstva Vrbová nad Váhom (či je zapísaný na liste vlastníctva), ani dostatočná identifikácia\nnehnuteľnosti v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 162/1995 Z.\nz.), ani a preto príslušná správa katastra katastrálne konanie prerušila. Po prerušení konania predávajúci\nzrejme zistil, že tieto skutočnosti nevie preukázať a vec riešil v zmysle Notárskeho poriadku a požiadal\npríslušného notára o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.\nNotár vydal notársku zápisnicu č. N 13/2008, NZ 25587/2008 zo dňa 16. júna 2008, ktorou určil, že\nlehota na vydržanie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti bola zavŕšená dňom 1. apríla 2006. V\npôvodnom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 621/230/17946/07/Hus zo dňa 26. apríla 2007,\nktorým rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH. Roľníckemu družstvu Vrbová nad Váhom ako\npredávajúcemu nevznikla daňová povinnosť dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania podľa tretej\nvety § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 222/2004 Z. z.) a žalobcovi ako kupujúcemu nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa\n§ 49 ods. 1 citovaného zákona.\nŽalobca následne podal 26. augusta 2008 podal návrh na obnovu konania. Žalovaný rozhodnutím č.\nI/224/13878-78247/2008/992128-r zo dňa 18. novembra 2008 povolil obnovu konania z dôvodu, že\nžalobca predložil dôkazy o vzniku novej skutočnosti - notársku zápisnicu č. N 13/2008, NZ 25587/2008\nzo dňa 16.júna 2008 citovanú vyššie. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu a\nzistil, že sklad v obci Komárno postavený na pozemku parc. č. 11384 predávajúci užíval nepretržite\naj v roku 2008, čo podložil prehláseniami od člena predstavenstva RD Vrbová nad Váhom H.. O.,\nktorý potvrdil že budova je výlučným vlastníctvom RD a je užívaná na hospodárske účely (prehlásenie\nz 26.marca 2007), svedkov H. B. a H. W. z 18. januára 2008, čestným vyhlásením RD Vrbová nad\nVáhom z 26. marca 2007. V obnovenom konaní správca dane nezistil dôvody ani nové skutočnosti,\nktoré by mali vplyv na zmenu právoplatného rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu zo dňa\n26. apríla 2007. V rámci opakovanej daňovej kontroly neboli vyvrátené skutočnosti, že predávajúci\nRD Vrbová nad Váhom malo právo predať predmetnú nehnuteľnosť v zdaňovacom období december\n2006. Správca dane rozhodnutím č. 621/230/10114/10/Nag zo dňa 2. marca 2010 opätovne rozhodol\no nepriznaní žalobcovi nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2006. Žalovaný\nrozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne (rozhodnutím č. I/224/8830-58430/2010/992128-r\nzo dňa 29. júla 2010). Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/8287/2011-73 zo dňa\n3. februára 2011citované rozhodnutie žalovaného zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. Žalovaný\npo vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím č. I/224/8830-84841/2011/992128-r zo dňa 31. augusta\n2011 opätovne potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 2. marca 2010.\nKrajský súd uviedol, že správca dane má v súvislosti s podmienkami uvedenými v § 49 ods. 2 písm.\na/, § 19 ods. 1, § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. povinnosť skúmať skutočnosti, či predávajúci mal\nmožnosť disponovať s predajom kúpy, t. j. s nehnuteľnosťou, avšak nie len fakticky, ale aj po právnej\nstránke, t. j. či v čase predaja tovaru (nehnuteľnosti) bol jej vlastníkom. V konaní bolo preukázané,\nže predávajúci nemohol právne disponovať s predmetom kúpy, preto daňové orgány správne dospeli\nk záveru, že predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť dňom odovzdania nehnuteľnosti žalobcovi\npodľa § 19 ods. 1 tretej vety zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi ako kupujúcemu nevzniklo právo na\nodpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona. Krajský súd uviedol, že vydržaním sa nadobúda\nvlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť, avšak podľa zákona č. 162/1995 Z. z. sa\nvyžaduje aspoň deklarácia tohto právneho stavu, a to buď notárskym osvedčením o vydržaní alebo\nvydaním deklaratórneho rozsudku občianskoprávneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého\nvydržaním. Krajský súd nesúhlasil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že notárskou zápisnicou o\nvydržaní bolo rozhodnuté o nadobudnutí vlastníckeho práva k 1. aprílu 2006, a preto si žalobca mohol\nuplatniť nadmerný odpočet DPH podľa kúpnej zmluvy (aj keď táto bola zavkladovaná podstatne neskôr).\nTakémuto tvrdeniu odporuje práve samotná notárska zápisnica o vydržaní, svedecké výpovede a\nvyhlásenie H.. O., ktorý bol členom predstavenstva RD Vrbová nad Váhom, ktorí vo svojich výpovediach\npotvrdili, že predávajúci s nehnuteľnosťou disponoval aj v roku 2008. Krajský súd poukázal na §\n133 Občianskeho zákonníka a § 128 zákona č.162/1995 Z. z., podľa ktorých sa vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. rozhodnutím\npríslušnej správy katastra. Samotným uzavretím kúpnej zmluvy na kupujúceho nepredchádza vlastnícke\n\nprávo k nehnuteľnosti. Kúpna zmluva uzatvorená medzi RD Vrbová nad Váhom ako predávajúcim\na žalobcom ako kupujúcim bola príslušnou správou katastra zavkladovaná pod č. V-4351/2008 z\n24 .marca 2009 a V-1347/2009 z 29.mája 2009. Krajský súd tiež zdôraznil, že o návrhu na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo rozhodnuté podstatne neskôr ako si žalobca uplatnil\nnárok na nadmerný odpočet DPH (za zdaňovacie obdobie december 2006), avšak skutočnosť, ktorá\nbránila takémuto postupu z pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. bola tá, že predávajúci v čase spísania\nkúpnej zmluvy právne nedisponoval spornou nehnuteľnosťou. Žalobca pri rozhodnutiach Súdneho dvora\nEÚ neuviedol konkrétne, v akých častiach je ich možné aplikovať na predmetnú právnu vec; citovaného\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 sa týka riešenia\notázky, či platiteľ nevedel alebo mohol vedieť, či je súčasťou dodávateľského reťazca poznačeného\npodvodom vo vzťahu k DPH.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej\nlehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného aj\nprvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože\nrozhodnutie správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci; uplatnil si nárok\nna náhradu trov konania. Podľa žalobcu je kľúčovou otázkou pre posúdenie veci, či predávajúci v\nčase spísania kúpnej zmluvy právne nedisponoval spornou nehnuteľnosťou. Konštatovanie krajského\nsúdu v tejto otázke nevychádza zo správneho právneho názoru a je mylné. Logickým výkladom a\nvýkladom a contrario možno dospieť k záveru, že keby predávajúci nedisponoval predmetom prevodu\n29. decembra 2006 len fakticky, ale aj právne, potom by nebol postup oboch správnych orgánov\nvyjadrený v napadnutých rozhodnutiach právne správny a zrejme žalobcov odpočet DPH by bol v\nporiadku. Žalobca však má za to, že v skutočnosti tomu aj tak bolo a že predávajúci v čase prevodu\n(29. decembra 2006) disponoval s predmetnou nehnuteľnosťou fakticky aj právne. Žalobca pripustil,\nže vlastnícke právo prevodcu bolo zapísané do katastra nehnuteľností neskôr ako je to obvyklé,\navšak podľa jeho názoru postupoval podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého je\npri prevode alebo prechode nehnuteľností dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania\nv prípade, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra\nnehnuteľností. Žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného č. I/224/13878-78247/2008-992128-r zo\ndňa 18. novembra 2008, ktorým bola povolená obnova konania a podľa ktorého „predloženýmI dôkazmi\nbolo preukázané, že v momente predaja k 29. decembru 2006 predávajúci ... disponoval právom\nužívať nehnuteľnosť ako vlastník, a teda následne mohol toto právo užívania nehnuteľnosti previesť\nna inú osobu“. Žalobca predložil dôkazy o prenájme nehnuteľnosti tretiemu subjektu; táto skutočnosť\nnebola daňovými orgánmi vyvrátená, čím podľa jeho názoru vyvrátil pochybnosť správneho orgánu o\ntom, že napriek právnym vzťahom, ktoré mali nastať pred kúpnou zmluvou, žalobca nielen právne,\nale ani fakticky s touto nehnuteľnosťou nedisponoval. Poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva financií\nSlovenskej republiky č. MF/8287/2011-73zo dňa 3. februára 2011, ktorým bol stanovený ďalší postup\nžalovaného v konaní. Žalovaný ani krajský súd však právny názor ministerstva vôbec nezobrali do úvahy,\nani ho nerešpektovali.\nŽalobca v písomnom podaní z 19. augusta 2013 označeným ako „Vyjadrenie sa k\nžalobe 11S/31/2011-22“ súdu predložil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.\nMF/8287/2011-73 zo dňa 3. februára 2011. Rozsudok krajského súdu považuje za nezákonný, pretože\nvychádzal z konštatovaní, ktoré v čase rozhodovania súdu neboli platné.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k\nžalobe č. I/1040506/2012/4895 zo dňa 4. januára 2012, pretože odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne\nnové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril. Žalovaný súhlasí s vysloveným právnym\nzáverom krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín verejného\n\nvyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej\nstránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných\nprostriedkov prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu.\nPodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nPredmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Komárno, ktorým okrem iného žalobcovi podľa § 15 ods.15 zákona č. 511/1992 Zb.\nnepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december\n2006 vo výške 85.142,41 €.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Jednou\nzo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zásada zákonnosti,\nktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2\nods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom\nprihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou ods. 3 a 6. Platiteľ\n\nmôže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,\nktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné, v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a vec bola posúdená vecne\nsprávne. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP,\nkeď verejné vyhlásenie rozhodnutia vopred oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP. Odvolací súd nezistil\nprocesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Nitre.\nRozsudok krajského súdu sa podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov, námietkami\nžalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v plnom\nrozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody\nsi odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje\nna jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú totožné s\ndôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal\na odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca ako nadobúdajúci a spoločnosť Roľnícke\ndružstvo Vrbová nad Váhom ako predávajúci uzatvorili dňa 29. decembra 2006 kúpnu zmluvu, ktorej\npredmetom bol prevod stavby-budovy v kat. úz. S. pod inventárnym číslom 148. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že ku dňu 1. decembru 2006 predávajúci pod inventárnym číslom 148 evidoval ako\ninventárny majetok sklad zemiakov bez bližšej špecifikácie údajov v zmysle katastrálneho zákona a\nsprávne krajský súd dôvodí, že k návrhu na vklad vlastníckeho práva nebol účastníkmi právneho úkonu\npripojený ani list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.\nŽalovaný rozhodnutím zo dňa 18. novembra 2008 povolil obnovu konania v zmysle § 51 ods. 1\npísm. a/ zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu, že daňový subjekt predložil dôkazy o vzniku\nnovej skutočnosti a to notársku zápisnicu č. N 13/2008, NZ 25587/2008 zo dňa 16. júna 2008, ktorou\nbolo osvedčené vyhlásenie Roľníckeho družstva Vrbová nad Váhom o vydržaní vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam (sklad na parcele č. 11 384 v kat. úz. S.) s tým, že vydržanie vlastníckeho práva bolo\nurčené dňom 1. apríla 2006. Na základe vykonanej opakovanej daňovej kontroly správcom dane a to\npo povolení obnovy konania správne zistil správca dane, že neexistujú dôvody a ani nové skutečnosti,\nktoré by mali mať vplyv na zmenu právoplatného rozhodnutia o nepriznaní nadmerného odpočtu zo dňa\n26. apríla 2007.\nTaktiež z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol zapísaný ako vlastník\nnehnuteľnosti súpisné číslo 215, čo predstavuje poľnohospodársku budovu a sklad na parc. č. 11384\na to až na základe odstránenia nedostatkov návrhu na vklad, doplnenia kúpnej zmluvy o ďalšie listiny\n(rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, listu vlastníctva predávajúceho a pod.) požadované správou\nkatastra a zápis bol vykonaný pod číslom B. XXXX/XX a titulom bola kúpna zmluva z 29. mája 2009 a nie\nkúpna zmluva z 29. decembra 2006. Správne preto ustálil žalovaný ako i krajský súd, že v zdaňovacom\nobdobí december 2006 žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet\ndane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH z titulu vystavenej faktúry č. 000/ 2006201 zo dňa 31. decembra\n2006, ktorú vyhotovilo Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom v nadväznosti na kúpnu zmluvu zo dňa\n29. decembra 2006 za predaj predmetnej nehnuteľnosti v zmysle daňového priznania DPH na riadku\n14, 18 a 22.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu SR, keďže vklad vlastníckeho práva z predmetnej kúpnej zmluvy\nuzatvorenej účastníkmi právneho úkonu, bol príslušným katastrálnym orgánom povolený až v roku 2009,\nnemohol žalobca právne účinným spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti\n\nuž v roku 2006 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2006, ako sa to mylne daňový subjekt\ndomnieva a preto žalobcovi ako kupujúcemu nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane podľa § 49 ods.\n1 zákona o DPH.\nTaktiež rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú žalobcovi nemohlo vzniknúť v danom prípade právo na\nodpočet dane je, že predávajúci Roľnícke družstvo Vrbová nad Váhom mal predmetnú nehnuteľnosť\nvo svojej faktickej moci ešte aj v roku 2008, keď s touto nehnuteľnosťou sám disponoval, ktorá\nskutočnosť vyplýva i zo svedeckej výpovede a vyhlásenia Ing. Brányika, ktorý bol členom predstavenstva\nRoľníckeho družstva Vrbová nad Váhom. Nie je potom ani reálne možné, aby sa žalobca stal vlastníkom\npredmetných nehnuteľností v roku 2006, keďže predávajúci ešte minimálne v roku 2008 disponoval\nso spornými nehnuteľnosťami a teda nemohlo dôjsť ani k ekonomickému prevodu vlastníckeho práva.\nTvrdeniam žalobcu tiež odporuje i notárska zápisnica o vydržaní vlastníckeho práva, z ktorej vyplýva, že\npredávajúci mal predmetné nehnuteľnosti v držbe nepretržite od roku 1996, ktorá skutočnosť tiež logicky\nvylučuje argumenty, ktorými sa snaží dôvodiť žalobca.\nV odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi\notázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol zákonné\nustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal\naj s právnou argumentáciou žalobcu.\nNajvyšší súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať,\nže napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej\npovinnosti.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší\nsúd SR nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu v danej veci\nodchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust.\n§ 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní\núspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/145/2011", "guid": "32016cc9-ed7e-4cc6-b580-86121a3adc22:638d8fa9-7b76-4120-a87c-0b1175958c4c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}