{"guid": "2058655a-e656-42c7-98bb-fef53fe7e331:f69a1b7f-fe0d-4e78-b099-55bb655b97ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1", "spisova_znacka": "5Sžo/19/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/19/2012 z 28. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžo/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1", "identifikacne_cislo": "4011200705", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-9.odsek-8", "nazov": "§ 9 ods. 8 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-9.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 11 ods. 2 písm. i) zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/49-2002/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/49#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-11", "/SK/ZZ/2002/49#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f69a1b7f-fe0d-4e78-b099-55bb655b97ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/19/2012\n4011200705\n28. 02. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200705.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu PW-REAL,\ns. r. o., Štúrová č. 11, Nitra, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Endrödym, so sídlom Štúrová\nč. 13, Nitra, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PÚ-11/1173-2/6184/64/NEM\nzo 17. augusta 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/143/2011-59\nz 21. februára 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/143/2011-59 z\n21. februára 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. PÚ-11/1173-2/6184/64/NEM zo 17.08.2011, ktorý sa stotožnil so správnosťou\nrozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Nitre č. NR-11/626-2/4499/Gaz z 24.05.2011 vo veci\nštátneho pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 14.10.2010 na nehnuteľnej národnej kultúrnej\npamiatke - Zámojskovských kaštieľ (ďalej aj „Kaštieľ“), parc. č. X a X v kat. úz. B. vo vlastníctve žalobcu.\nVlastníkovi pamiatky podľa LV č. XXX nariadil opatrenia špecifikované v rozhodnutí na nápravu.\nKrajský súd s poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)\nuviedol, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu,\nktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,\nuplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.\nĎalej krajský súd s poukazom na § 1 ods. 1, § 2 ods. 7, § 27, § 31 ods. 1 a 2 a § 44 ods. 4 zákona\nč. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n49/2002 Z. z.“ „pamiatkový zákon“) a § 44 a § 47 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že základom\npre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia podľa § 31 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona boli\nvýsledky zistení pamiatkového dohľadu vykonaného dňa 14.10.2010, pričom ku dňu štátneho dohľadu\naj ku dňu vydania rozhodnutia bol ako vlastník nehnuteľnosti vedený žalobca.\nV preskúmavanej veci krajský súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech\nnejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, teda konkrétne tvrdenie žalobcu\n(osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho\n\norgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí\npoukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva\nvšak nie je pokračujúcim konaním správneho orgánu, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza\nčinnosť správneho organu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v\nčase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Krajský súd na podklade dôkazov obsiahnutých v spise\nnemal pochybnosti o správnosti uvedených skutkových zistení a ich právnom posúdení, ktoré okolnosti\nnapokon žalobca v podanej žalobe ani nespochybnil. Zo žaloby napokon ani nevyplýva, čo bolo zo strany\nsprávnych orgánov porušené.\nV posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu žalovaný preto správne dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto správne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu. Krajský súd bol aj toho názoru, že oba správne orgány sa logicky a vecne správne vyporiadali\nso všetkými okolnosťami podstatnými pre uloženie opatrení v konaní o náprave vo veci zabezpečenia\nnápravy na národnej kultúrnej pamiatke „Kaštieľ“.\nNeobstojí námietka žalobcu, že opatrenia na nápravu neboli uložené vlastníkovi a taktiež neobstojí\nnámietka, že v konaní žalovaného sa vyskytla predbežná otázka spočívajúca v posúdení, či žalobca\nje skutočne vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky. Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky\nvyplývajú z ustanovenia § 28 pamiatkového zákona. Prípadnou povinnosťou oznámiť krajskému\npamiatkovému úradu a obci najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej\npamiatky sa žalobca neriadil zrejme z dôvodu, že na takýto postup neboli od roku 2004, t. j. od uzavretia\nkúpnej zmluvy, splnené zákonné podmienky. Úlohou orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového\nfondu preto bolo postupovať v súlade s pamiatkovým zákonom a rozhodnúť o opatreniach na nápravu,\nktoré boli zistené už v roku 2009, odkedy bol vlastník národnej kultúrnej pamiatky pri plnení so povinností\nvyplývajúcich z pamiatkového zákona nečinný. Súd považuje za potrebné uviesť, že v čase výkonu\nštátneho pamiatkového dohľadu na kaštieli žalobca bol v evidencii nehnuteľností (ďalej len „EN“)\nevidovaný ako vlastník s poznámkou, ktorá sa vzťahovala práve na konanie o proteste prokurátora vo\nvzťahu k povolenému zápisu o vklade vlastníckeho právo do EN v prospech žalobcu, avšak podaný\nprotest OP sa týkal kúpnej zmluvy v časti nehnuteľností označených ako parc. č. X, X a X k. ú. B., v\nnadväznosti na porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (vodné plochy). Kaštieľ,\nktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy z r. 2004, sa nachádza na parc. č. X, X kat. úz. B.\na práve tento bol predmetom pamiatkového dohľadu.\nTakto potom krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup správneho orgánu bol z\npohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250K OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa toho,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca vo svojom odvolaní (č. l. 67 až 73 súdneho spisu) znova poukázal na neplatnosť právneho úkonu\n- kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola uskutočnená kúpa Kaštieľa a na podanie protestu prokurátora\nOkresnej prokurátorky v Topoľčanoch sp. zn. Pd 2051/2005 z 25.11.2005.\nĎalej s poukazom na ním citované príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka rozoberal platnosť\na neplatnosť kúpnej zmluvy.\nŽalobca poukázal aj na príslušné rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre -ÚGKK SR a rozhodnutie\nKrajského súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/216/2010.\nNa záver uviedol, že v čase vydania ním napadnutých rozhodnutí pamiatkových orgánov nebol\nvlastníkom predmetných nehnuteľností.\nPre prípad úspechu v konaní uplatnil náhradu jeho trov.\n\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z\njeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.\nPodľa žalovaného Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a Krajský pamiatkový úrad Nitra postupovali v\nkonaní striktne podľa príslušných ustanovení pamiatkového zákona, ktoré vo svojom vyjadrení citujú.\nPodľa žalovaného žalobca v odvolaní poukazuje na neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na\nzáklade ktorej bola uskutočnená kúpa Kaštieľa. Žalovaný citujúc príslušné ustanovenia OSP na str. 2\nsvojho vyjadrenia mal za to, že platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy by sa mal žalobca domáhať na\nobčianskoprávnom súde žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP a súd by mal rozhodnúť o určení,\nči tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je; na základe takéhoto rozsudku súdu sa žalobca môže\ndomáhať výmazu z katastra nehnuteľností a s tým súvisiacich právnych úkonov. Dovtedy pre správne\norgány na úseku ochrany pamiatkového fondu platí taký stav, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností.\nTaktiež uviedol, že žalobca v odvolaní ďalej neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na\nnové právne posúdenie veci.\nNa záver poukázal na to, že žaloba nemá požadované náležitosti, keďže žalobca v žalobe neuviedol,\nktoré jeho práva boli podľa neho konaním žalovaného dotknuté. Táto skutočnosť nebola doplnená ani\nv odvolaní zo dňa 13.04.2012 voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/7143/2011-59 zo dňa\n21.02.2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie,\nže zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie\nzákona.\nObligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo\njeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne\nodôvodniť.\nPodľa § 249 ods. 2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\n\nSúd nevyhľadáva za účastníka (žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h OSP viazaný.\nAko správne uviedol i krajský súd z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat\nultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo\nvšetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd v zhode s krajským súdom uvádza, že na základe dôkazov a skutočností obsiahnutých ako\nv súdnom tak aj administratívnom spise ani on nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení a ich\nprávnom posúdení vykonaným správnymi orgánmi, ktoré okolnosti napokon žalobca v podanej žalobe\na následnom odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ani nespochybnil. Podľa najvyššieho súdu z\nodvolania žalobcu napokon ani nevyplýva, čo bolo zo strany správnych orgánov porušené a ktoré jeho\npráva boli podľa neho v uvedenom konaní žalovaným dotknuté, keďže v zásade namieta „len“ svoju\npasívnu vecnú legitimáciu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu je právna istota a spravodlivosť.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok,\npamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti\neurópskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení\nzameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu. Reštaurovanie, regeneráciu,\nvyužívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.\nPodľa § 9 ods. 8 zákona č. 49/2002 Z. z. pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú\nštátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov\nvydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu\nsvojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na\núseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové\núrady.\nPodľa § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným\nsprávnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na\n\núseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov archeologických nálezísk, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 49/2002 Z. z. krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny dohľad nad\nstavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.\nPodľa § 11 ods. 2 písm. i/ zákona č. 49/2002 Z. z. krajský pamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie\ntohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.\nPodľa § 27 zákona č. 49/2002 Z. z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je úhrn činností a opatrení\nvykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu. Zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky,\nna trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania\na prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.\nPodľa § 30 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil\nzákladnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29\na nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje\nzákladnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,\nzačne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady\nnápravu, a to najmä uvedením vecí do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.\nPodľa § 31 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná\ndokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady. Krajský pamiatkový úrad v konaní podľa\nodseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.\nPodľa § 44 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PÚ-11/1173-2/6184/64/\nNEM zo 17.08.2011 a prvostupňového správneho orgánu Krajského pamiatkového úradu v Nitre č.\nNR-11/626-2/4499/Gaz z 24.05.2011 ako rozhodnutia, ktorým rozhodol o opatreniach v konaní o náprave\nvo veci zabezpečenia nápravy na národnej kultúrnej pamiatke Zámojskovských kaštieľ v Hajnej Novej\nVsi vo vlastníctve žalobcu podľa LV č. 489 podľa zákona č. 49/2002 Z. z..\nZ obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané, že Krajský pamiatkový úrad Nitra\nrozhodnutím zo dňa 24.05.2011 č. NR-11/626-2/4499/Gaz podľa § 11 ods. 2 písm. i/ a § 31 ods. 1 a 2\nzákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ako vecne a miestne príslušný správny orgán\npodľa § 9 ods. 5 a § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na základe zistení štátneho pamiatkového\ndohľadu vykonaného dňa 14.10.2010 na nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatke - Zámojskovských\nkaštieľ, parc. č. X a X v kat. úz. B., č. ÚZPF 159/1, spoločnosti PW-REAL, s. r. o. - vlastníkovi\npamiatky podľa LV č. XXX nariadil opatrenie na nápravu. Dôvodil tým, že kaštieľ v Hajnej Novej Vsi\nje nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, v ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaný\npod č. 159/1, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia pamiatkového zákona. Kaštieľ je dlhodobo nevyužívaný\na bez požadovanej základnej údržby, dôsledkom čoho sa nachádza v havarijnom stave s následným\nzánikom jeho pamiatkových hodnôt.\nNajvyšší súd v zhode s krajským súdom, po oboznámení sa s obsahom súdneho ako aj\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány v danej veci postupovali v súlade s vyššie\n\ncitovanými zákonnými ustanoveniami. Správne orgány oboch stupňov sa logicky a vecne správne\nvyporiadali so všetkými okolnosťami podstatnými pre uloženie opatrení vo veci zabezpečenia nápravy\nžalobcom na národnej kultúrnej pamiatke Zámojskovských kaštieľ.\nPodľa § 7 ods. 1 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné\nprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a\nrozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej\nsamosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo\nnajmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.\nZ citovaných zákonných ustanovení ako aj zhora citovaných ustanovení § 244 ods. 1, 2 a § 247 ods. 1\nOSP je zrejmé, že súdy v správnom súdnictve nemôžu rozhodovať spory o neplatnosť právneho úkonu\na ani si túto otázku nemôžu riešiť ako otázku predbežnú.\nK podanému odvolaniu žalobcu s poukazom na právne posúdenie veci krajským súdom najvyšší súd\npreto považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca obmedzil svoje námietky na neplatnosť právneho\núkonu (kúpnej zmluvy) týkajúcej sa kúpy Kaštieľa, ktorú súd v správnom súdnictve nie je oprávnený\nriešiť. Žalobca v správnom konaní ani v konaní pred súdom nepreukázal, že by nebol vecne pasívne\nlegitimovanou osobou na uloženie opatrenia podľa pamiatkového zákona, keďže v čase výkonu štátneho\nohľadu v čase vydania rozhodnutia bol v katastrálnom operáte vedený ako vlastník Kaštieľa, pričom\npodľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“)\núdaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi tieto záväzné údaje\npatria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a\no iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu,\nmeno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o\nprávnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami\nk nehnuteľnostiam (§ 7 písm. c/ katastrálneho zákona). Nemožno pritom opomenúť, že žalobca, hoci s\nobmedzeniami, je na liste vlastníctva č. XXX v kat. úz. B. stále (t. j. aj ku dňu rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky) vedený ako vlastník parciel č. X a X Zámojskovských kaštieľ - národná\nkultúrna pamiatka, súpisné číslo XXX.\nDovtedy, kým nebude údaj o žalobcovi ako o vlastníkovi Kaštieľa z katastra nehnuteľnosti odstránený,\nči už na základe konania o vklade v súvislosti s protestom prokurátora, či na základe určovacej žaloby\npodľa § 80 písm. c/ OSP, platí pre správne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu i pre súd\nv správnom súdnictve taký stav, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností. Takto potom najvyšší súd\npovažuje celé odvolanie žalobcu vo vzťahu k preskúmavaným správnym rozhodnutím ako aj vo vzťahu\nk napadnutého rozsudku krajského súdu za právne irelevantné.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom sa v zásade stotožnil s právnym posúdením\na dôvodmi krajského súdu (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) súc viazaný\ntiež dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Vady konania pred\nsprávnymi orgánmi, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 OSP v spojení s § 212 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) najvyšší súd nezistil, rovnako ako\n\nnezistil vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP v\nspojení § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v konaní pred krajským súdom.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný\na žalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}