{"guid": "91fa175c-3729-4994-a840-62b517f501a1:14bd008c-ca9c-4508-9039-4ffdc0fd0801", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1", "spisova_znacka": "4Sžf/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/40/2012 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2013, sp. zn. 4Sžf/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1", "identifikacne_cislo": "4011200624", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14bd008c-ca9c-4508-9039-4ffdc0fd0801", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/40/2012\n4011200624\n19. 02. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200624.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobkyne\nPANNA, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, Palárikovo, zastúpenej Advokátskou spoločnosťou s.r.o.,\nJUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/10334-52819/2011/990886-r zo dňa 9. mája 2011, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre, č. k. 11S/133/2011-38 zo dňa 4. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/133/2011-38 zo dňa 04.\nmája 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“)\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne,\nktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia,\ndodatočného platobného výmeru vydaného Daňovým úradom Nové Zámky (ďalej aj „správca dane“) č.\n631/230/57817/10/Ši zo dňa 28.09.2010, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly\npodľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“)\nvyrubil žalobkyni rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nIV. štvrťrok 2005 v sume 728,27 Eur. Dôvodom dorubenia rozdielu DPH bolo neuznanie žalobkyňou\nuplatneného práva na odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období vyplývajúceho z faktúr\nvyhotovených dodávateľom žalobkyne, obchodnou spoločnosťou Stavebniny Čiky s.r.o. (od 27.07.2005\npo predaji obchodných podielov, zmene konateľa a obchodného mena spoločnosti - Stavebniny Néma,\ns.r.o., č. 162, 935 35 Tehla, ďalej uvádzanej len ako „Stavebniny Néma, s.r.o.“), č. fa VF 05/057 zo\ndňa 31.12.2005 a č. fa VF 05/058 zo dňa 31.12.2005. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na\nzáklade vyhodnotených výsledkov dokazovania konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2005 (ďalej len „zákon o DPH“), nakoľko v\npriebehu daňovej kontroly nebolo možné overiť vznik deklarovanej daňovej povinnosti u dodávateľa.\nPreverovaním reálnosti obsahu žalobkyňou predložených faktúr bolo správcom dane zistené, že na\ntýchto faktúrach vystavených za spracovanie účtovníctva za rok 2005, práce a služby za IV. Q. 2005, nie\nsú uvedené čísla účtov na faktúrach uvedeného dodávateľa, t. j. Stavebniny Néma, s.r.o., ale súkromné\nnepodnikateľské bankové účty predchádzajúcej konateľky uvedenej obchodnej spoločnosti, pani U. M..\nPodľa zistení správcu dane dodávateľ služieb Stavebniny Néma, s.r.o. na adrese sídla zapísanej v\n\nobchodnom registri v skutočnosti nemá sídlo, konateľ spoločnosti so správcom dane nekomunikuje a\nnie je možné preveriť reálne dodanie predmetných služieb.\nKrajský súd v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré predchádzalo ich\nvydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade so\nzákonom, pretože v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav a správne aplikovali príslušné zákonné\nustanovenia.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu poukázal na dokazovaním zistený skutkový stav:\nZo spisu žalovaného vyplýva, že správca dane na zistenie žalobkyňou označených dodávateľských\nfaktúr od Stavebniny Čiky s.r.o., Palárikovo Čiky (Stavebniny Néma s.r.o., Tehla 162) č. VF 05/057 a\nVF 05/058 vykonal rozsiahle šetrenie, a to nielen podľa návrhov žalobkyne, ale i na základe vlastného\nuváženia správcu dane. Z daňovej kontroly, ktorá sa začala na podnet fyzickej osoby L. D., občana USA,\nktorý vo svojom podnete okrem iného uviedol, že P. M. falšuje doklady, falšuje pečiatku daňového úradu,\nokráda štát a ľudí a uviedol mená spoločností, prostredníctvom ktorých P. M. tieto aktivity realizuje.\nSprávca dane v priebehu dokazovania vypočul niekoľko svedkov štatutárneho zástupcu žalobkyne bývalého, aj súčasného konateľa dodávateľov a iných svedkov. Svedkyňa U. M., bývalá konateľka\nobchodnej spoločnosti Stavebniny Čiky s.r.o., na účet ktorej boli realizované úhrady faktúr č. VF 05/057 a\nVF 05/058 sa nevedela vyjadriť k okolnostiam, ktoré sa týkali úhrady faktúr na jej osobný účet. Potvrdila,\nže v mene spoločnosti Stavebniny Néma s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť. Jej účty boli pre túto\nobchodnú spoločnosť používané z dôvodu, že stavebniny mali zablokovaný účet. Ďalším rozsiahlym\nšetrením, v rámci ktorého bol vypočutý otec konateľa spoločnosti Stavebniny Čiky s.r.o. (Stavebniny\nNéma s.r.o.) a starosta Obce Tehla bolo zistené, že konateľ spoločnosti U. O. dlhodobo, v období\nviacerých rokov sa zdržiaval v zahraničí. Sporné faktúry vystavené v kontrolovanom období, daňové\npriznania vrátane hlásenia o vyúčtovaní dane boli podávané poštovou prepravou v Nových Zámkoch s\ntým, že dokumenty vyhotovil U. O..\nPodľa krajského súdu medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, ale rozdielny bol ich výklad § 49, §\n51 a § 71 v spojení s § 19 zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené určenie medzí súdneho prieskumu\nkonštatoval:\n„V danom prípade sa súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného. Žalovaný\nsprávne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede, ktoré sa týkali posudzovaných\nobchodných a účtovných transakcií, ktoré za žalobcu realizoval splnomocnený zástupca P. M.. V\nprípadoch, ktoré sa týkali dodávateľa Stavebniny Čiky s.r.o. (Stavebniny Néma s.r.o.) faktúr č. VF\n05/057 a 05/058 žalobca nepoprel zistenia, ktoré sa týkali úhrady fakturovaných prác a služieb\nvrátane dane z pridanej hodnoty na nepodnikateľský účet predchádzajúcej konateľky (bývalej manželky\nsplnomocneného zástupcu P. M.) U. M.. Po ukončení daňovej kontroly daňový subjekt vo svojom\nodvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru na dani z pridanej hodnoty potvrdil, že stavebniny\nmali zablokovaný účet. Preverovaním spornej obchodnej transakcie sa daňovou kontrolou potvrdilo\nporušenie zákona.\nŽalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu dôsledne\nvysporiadal s námietkami daňového subjektu - žalobcu, pojatými do odvolania proti dodatočnému\nplatobnému výmeru na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005. Vec správne po právnej stránke\nposúdil. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) ako i v § 5l ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.\nz. sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon\nneumožňuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu ani za dobromyseľnosti platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje, aby\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH.\nPokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr,\nmusí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované\nv daňovom doklade (faktúra).\nZ daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, popísanej v\nodôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nesporne vyplynulo, že obchodná transakcie tak, ako ju\nžalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnila, teda nezodpovedá realite, t. j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľné\n\ntransakcie) v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnila, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie\ndane neboli splnené, čo je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Správca dane na\nzáklade šetrenia konštatoval v súlade so zabezpečenými dôkazmi, ako i svedeckými výpoveďami, že\nzdaniteľné plnenie podľa dodávateľskej faktúry, na ktoré žalobca v konkrétnom zdaniteľnom období\nrealizoval daňový odpočet vzhľadom na zistenia, že išlo o porušenie zákona a možno povedať, že išlo\nlen o formálnu existenciu faktúr. Potom aj samotné preukazovanie zaplatenia predmetnej sumy podľa\nvystavenej faktúry nemohla byť predpokladom na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH,\nkeďže sa nejednalo o zdaniteľné plnenia, ale iba o plnenia ako také. Súd zhodne ako žalovaný a správca\ndane dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade sa nejednalo iba o hodnotenie správnosti alebo\nnesprávnosti textu na daňovom doklade, ale o skúmanie splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia\na rozhodovania. Zákon o DPH sa vzťahuje na platiteľov dane z pridanej hodnoty a tento nie je možné\naplikovať, resp. jeho ustanovenia na neplatiteľov DPH. Pokiaľ si žalobca ako platiteľ dane z pridanej\nhodnoty uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ju deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle\npredložených dokladov a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel listinami\npreukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.\nŽalobca správcovi dane ani žalovanému nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa účtovaných prác a\nslužieb dodávateľom Stavebniny Číky s.r.o. z dôvodu, že práce a služby vrátane dane účtované faktúrami\nVF 05/057 a VF 05/0580 boli uhradené na nepodnikateľský účet predchádzajúcej konateľky spoločnosti\nU. M. z dôvodu, že dodávateľ mal zablokovaný účet.\nŽalovaný i správca dane preto správne aplikovali zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.\nNeobstojí preto námietka žalobcu týkajúca sa nezákonného procesného postupu. Správca dane objasnil\nvšetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok v zmysle § 49 zákona o DPH v nadväznosti\nna predložené faktúry a listiny zo stany žalobcu. Vysvetlil rozdiel medzi jednotlivými zdaniteľnými\nplneniami dodanie tovaru alebo služby, teda preukázal existenciu skutočností rozhodujúcich pre svoje\nrozhodnutie, pre určenie rozdielu dane. Daňová kontrola bola ukončená vyhotovením protokolu bez\nprejednania s daňovým subjektom, ktorý neprejavil záujem, resp. nevyužil svoje právo protokol so\nsprávcom dane prejednať. Po skončení daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade so zákonom\no správe daní a zo zistení uvedených v protokole urobil záver formou vydania dodatočného platobného\nvýmeru na dani z pridanej hodnoty. Svoj záver vo výroku rozhodnutia náležite zdôvodnil a podložil\ndôkazmi zabezpečenými v rámci vykonanej daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt výsledky\nvykonaného dokazovania nespochybnil. Žalobca mal dostatočný priestor na zaujatie stanoviska k\njednotlivým skutkovým zisteniam správcu dane. Mal možnosť vyjadriť sa ku kontrolovaným daňovým\ndokladom, byť prítomný pri výsluchu vypočutých svedkov a mal možnosť klásť im otázky a zaujať\nstanovisko.\nPokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora ES v spojených prípadoch C-439/04 a C-440/04 (rieši dodávku\nuskutočnenú platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou\npodvodu spáchaného predávajúcim), na ktorý žalovaný poukazoval, súd považuje za potrebné uviesť,\nže tento sa na prejednávanú vec nevzťahuje, nakoľko v danej veci daňový subjekt porušoval účtovné\npredpisy, v dôsledku ktorého nezákonného postupu nesplnil podmienky pre odpočítanie dane z\ndeklarovaných služieb a tovaru, resp. stratil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.“\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnej žalobkyni\nuplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f) OSP a domáhala sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že zruší rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania.\nPodľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, nakoľko v preskúmavanom daňovom konaní daňové orgány nesprávne aplikovali\njednotlivé ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov, na ktoré sa sami v napádaných rozhodnutiach\n\nodvolávajú. Žalobkyňa poukazuje na porušenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a 2, § 29 ods. 2 a\n§ 45 ods. 1 zákona o správe daní. Zdôrazňuje, že správca dane v daňovom konaní neprihliadal na jej\nzákonom chránené záujmy, pri vydaní rozhodnutia neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom\nkonaní vyšli najavo, z výsledkov dokazovania vyvodil nesprávny záver, pričom porušenia uvedených\nustanovení zákona žalobkyňa ďalej konkrétne alebo podrobnejšie neuvádza. Podľa žalobkyne správca\ndane počas priebehu daňovej kontroly a daňového konania spochybňoval reálne dodanie služieb od\nobchodnej spoločnosti Stavebniny Néma, s.r.o., pričom žalobkyňa už v podanej žalobe poukazovala\na odôvodňovala reálnosť dodania služieb okrem iného tým, že náklady vynaložené na služby sú v\npriamej súvislosti s príjmami a tržbami žalobkyne, následkom čoho je dosiahnutý hospodársky výsledok\nžalobkyne. Žalobkyňa namieta, že touto jej argumentáciou sa žalovaný ani krajský súd nezaoberali, hoci\nje nepochybné, že na dosiahnutie tržieb museli byť reálne náklady vynaložené. Žalobkyňa má za to,\nže reálne dodanie služieb preukázala predložením daňových dokladov, správnosť ktorých z hľadiska\núčtovného a daňového po formálnej stránke žalovaným nebola spochybnená ani na strane žalobkyne\na ani na strane jej dodávateľa služieb. Týmto žalobkyňa vyčerpala svoje dôkazné bremeno, neuznaním\nňou predložených daňových dokladov sa dostal do dôkaznej núdze správca dane, nakoľko nad rámec\nzákona požaduje od žalobkyne preukázať skutočnosti (ohľadne obchodných partnerov), ku ktorým ona\nzabezpečiť listinné dôkazy nemôže.\nŽalobkyňa považuje za preukázaný dôvod dodania služieb, ktorým je absencia jej vlastných\nzamestnancov, čo bolo dôvodom objednania si služieb od dodávateľov. Podľa žalobkyne žalovaný\nspochybnil všetky jej námietky vznesené v preskúmavanom konaní v podstate z dôvodu, že niektoré\núkony dodávateľa boli na základe splnomocnenia vykonávané tou istou osobou, pričom táto skutočnosť\npodľa žalobkyne nie je v rozpore so zákonom a nemôže spochybňovať reálne uskutočnenie\npreverovaných obchodov.\nŽalobkyňa v odvolaní uvádza, že sa správala pri výkone svojej podnikateľskej činnosti trhovo a\nzabezpečovala si za účelom dosiahnutia zisku vstupy pre svoje podnikanie v rámci svojich možností a v\nrámci zákonom povolených úkonov a v súlade s tým si náklady na zabezpečenie vstupov pri zdaňovaní\npríjmov aj uplatňuje. Toto svoje právo žalobkyňa odvodzuje od obsahu ustanovenia § 2 písm. i) zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, definujúci daňový výdavok, ktorý v tejto\nsúvislosti cituje. Žalobkyňa odkazuje na svoje odvolanie a podania vyjadrení k zápisniciam o ústnom\npojednávaní správcovi dane zo dňa 16.11.2010, 01.04.2010 a 13.05.2010, kde predložila správcovi dane\nvysvetlenie k jednotlivým neuznaným faktúram.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 18.06.2012 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, ktorej dôvody\nsú totožné s dôvodmi odvolania žalobkyne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne\nnie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\n\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 19 ods. 2 vety prvej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i s výsledkami\ndokazovania vykonaného daňovými orgánmi konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia dopĺňa nasledujúce dôvody.\nPredmetom súdneho prieskumu bolo zistiť, či správca dane a žalovaný správne vyhodnotili zistený\nskutkový stav potrebný na určenie daňovej povinnosti a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona\no DPH upravujúce právo platiteľa DPH na vrátenie dane, nadmerného odpočtu DPH, zaplatenej ním na\nvstupe za nákup tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.\nMedzi účastníkmi bolo sporné jednoznačné preukázanie, či žalobkyni ako platiteľovi DPH vzniklo právo\nna odpočítanie dane za dodanie služieb, ktoré jej mali byť dodané obchodnou spoločnosťou Stavebniny\nNéma, s.r.o., ktorá si mala DPH voči žalobkyni uplatniť na základe vystavených faktúr č. VF 05/057 zo\ndňa 31.12.2005 a č. VF 05/058 zo dňa 31.12.2005.\n\nZ výsledkov dokazovania vyplynulo, že na vyššie uvedených faktúrach boli namiesto čísla účtu\ndodávateľa uvedené čísla súkromných účtov (vedených v dvoch rôznych finančných ústavoch) bývalej\nkonateľky a spoločníčky dodávateľa, U. M., ktorá bola taktiež do 30.03.2007 spoločníčkou žalobkyne a\ndo 05.08.2005 jej konateľkou. Samotná žalobkyňa potvrdila vyplatenie fakturovaných súm na súkromné\núčty vyššie uvedenej fyzickej osoby, a to s odôvodnením, že dodávateľská spoločnosť Stavebniny Néma,\ns.r.o. mala v tom čase kvôli výkonu exekúcie zablokovaný účet. Svedkyňa U. M. vo výpovedi pred\nsprávcom dane uviedla, že nevie, ako sa jej účty dostali na predmetné faktúry vystavené dodávateľom\nslužieb, pričom dispozičné právo k účtom mal jej bývalý manžel pán P. M. (konateľ žalobkyne ako i\nosoba splnomocnená v relevantnom čase realizácie zdaniteľného obchodu konať v mene dodávateľa\nStavebniny Néma, s.r.o.).\nOdvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že výsluchmi majiteľky nepodnikateľských účtov,\nU. M., pána P. M., ani na základe ďalších úkonov s cieľom preveriť reálnosť sporného dodania služieb u\nnekontaktného dodávateľa, sa nepodarilo jednoznačne potvrdiť, že sa peňažné prostriedky smerované\nna účet tretej osoby, t. j. nie na účet dodávateľa fakturovaných služieb, dostali do jeho dispozície. Týmto,\nz hľadiska úplného zistenia podmienok stanovených zákonom o DPH na vznik nároku na odpočet DPH\nzaplatenej na vstupu z dodanej služby, možno konštatovať nesplnenie hmotnoprávnej podmienky nároku\nna odpočet DPH, a síce, že bola DPH voči žalobkyni v pozícii odberateľky uplatnená iným platiteľom\nDPH, ktorý mal dodať fakturované služby (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH). Reálnosť uplatnenia\nDPH za dodané, resp. poskytnuté služby registrovaným platiteľom DPH spočíva v tom, že sa DPH z\ndodanej služby, dostane do jeho dispozície za účelom ďalšieho postupu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu\nvyplývajúcemu zo zákona o DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.\na) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie\nsa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku\nzodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca\npožaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na\nodpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ\nsi platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že\nzdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011 z 22. augusta\n2012, sp. zn. 5Sžf 52/2011 z 28. júna 2012, ako aj rozsudok sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z\nodôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8\nzákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť\ndôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk <.).\nS prihliadnutím na kumulatívne hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na odpočet DPH, nie je\nrelevantná námietka žalobkyne s poukazom na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov ohľadne daňových výdavkov, ktoré mala v súvislosti so zabezpečením jej\npríjmov z podnikania, nakoľko podľa tohto zákona sa splnenie zákonných podmienok na odpočet dane\nneposudzuje.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že cena\nspornej služby vrátane DPH uplatnená voči žalobkyni dodávateľom, bola aj zaplatená či už na jeho účet,\nalebo iným spôsobom do dispozície dodávateľa. Za daného skutkového a právneho stavu žalobkyni ako\nplatiteľovi DPH teda nemohlo vzniknúť právo na odpočet dane (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH), lebo\ndodávateľovi zaplatené nebolo.\n\nVzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou a jej dodávateľom, Stavebniny Néma, s.r.o., bolo personálne\nprepojenie osobou oprávnenou konať v mene oboch spoločností, pánom P. M., ako i realizovanie platby\nna nepodnikateľský účet jemu blízkej osoby a nemožnosťou preverenia uskutočnenia deklarovaných\nzdaniteľných plnení u dodávateľa z dôvodov uvádzaných v napádaných rozhodnutiach, je spochybnený\naj reálny základ faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré sa vo svetle vykonaného\ndokazovania logicky javia ako fiktívne. Z uvedeného dôvodu taktiež neobstojí tvrdenie žalobkyne, že\nnemôže zodpovedať za chyby vo vedení účtovníctva dodávateľského subjektu.\nNa základe obsahu administratívneho spisu a výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že\nsprávca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní\nrešpektujúc jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti\nboli zistené čo najúplnejšie, pričom spolupracoval so žalobkyňou a zároveň dbal na zachovávanie jej\npráv a právom chránených záujmov ako i na dodržanie jej procesných práv zabezpečením jej prítomnosti\npri výsluchoch svedkov a možnosti klásť im otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam ako i k vykonaným\ndôkazom s možnosťou navrhovať vykonanie ďalších za účelom preukázanie jej tvrdení (§ 29 ods. 8\nzákona o správe daní). Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný\nustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.\nV súvislosti s odvolacím dôvodom žalobkyne o vyrubení daňovej povinnosti po uplynutí prekluzívnej\nlehoty podľa § 45 ods. 1 zákona o správe daní odvolací súd konštatuje, že zákonná lehota na vyrubenie\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 mala uplynúť dňom 31.12.2010. Pred\nuplynutím tejto lehoty, dňa 27.09.2010, bol so žalobkyňou prerokovaný protokol o výsledku daňovej\nkontroly a na základe tejto skutočnosti od začiatku roka 2011 začala plynúť nová lehota na vyrubenie\ndane podľa § 45 ods. 2 zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať námietku\nžalobkyne vo vzťahu k zániku práva vyrubiť daň za preskúmavané zdaňovacie obdobie.\nVzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súdu a správnych orgánov v medziach podaného\nodvolania dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku\nnie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako\nje uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a §\n246c OSP. Žalobkyňa nemala úspech vo veci, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/133/2011", "guid": "34008a01-d964-4802-b918-c4226de9062c:33f69fc5-3fe0-41e4-a4c8-6a45547ee111", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}