{"guid": "b46186da-a66e-4d20-be9a-e229f467f33c:cd19db79-4b47-40bc-a291-2a78c474f5f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1", "spisova_znacka": "1Sžd/20/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/20/2012 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1Sžd/20/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1", "identifikacne_cislo": "4011200564", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-t", "nazov": "§ 25 ods. 1 písm. t) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-t", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd19db79-4b47-40bc-a291-2a78c474f5f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/20/2012\n4011200564\n09. 04. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200564.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: U., bytom\nZ., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková č. 32, Nitra), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-40/2011 zo dňa 29.04.2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/122/2011-31 zo dňa 18.10.2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/122/2011-31 zo dňa\n18.10.2011 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia č. KRPZ-NR-KDI-SK-40/2011 zo dňa 29.04.2011, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Zlatých\nMoravciach, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č.p. ORPZ-NR-ODI3-SK-185/2010 zo dňa\n25.02.2011 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uložení\npokuty podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 100 eur. O trovách konania krajský súd\nrozhodol tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v\nmedziach zákona. Krajský súd konštatoval, že v predmetnej veci nebol sporný skutkový stav - spornou\nbola iba otázka výkladu zákona o priestupkoch a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) z dôvodu uznania žalobcu vinného zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona\no priestupkoch za porušenie § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nK žalobným dôvodom krajský súd uviedol, že žalobca si nesprávne vysvetlil § 14 ods. 5 zákona č.\n513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dráhach“),\nktoré ustanovenie rieši križovanie dráh cestnými komunikáciami, pričom z doloženej fotodokumentácie\nvyplynulo, že v danom úseku, kde žalobca odstavil svoje motorové vozidlo, išlo o spoločnú prevádzku\nelektričkovej dráhy a cestnej premávky, a preto sa vzťahujú na ich prevádzku aj pravidlá cestnej\n\npremávky. Podľa poznámky č. 7 k tomuto odseku nie je sporné, že ide o zákon č. 8/2009 Z. z. a\nžalobca preto svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. b/ a § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z.\nz., keďže nerešpektoval dopravnú značku „IP 24a“ Zóna s dopravným obmedzením, státie povolené\nlen na vyznačených parkovacích miestach. V danom úseku a v tento konkrétny deň žalobca stál na\nelektričkových koľajniciach. Krajský súd zdôraznil, že povinnosťou žalobcu ako vodiča motorového\nvozidla bolo dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom č. 8/2009 Z. z. a jeho úvahy o\ntom, že neporušil žiadne ustanovenie, keď zastavil a stál s motorovým vozidlom priamo na električkovej\ndráhe, ktorá dňa 28.03.2010 nebola v prevádzke z dôvodu generálnej opravy tunela a že sa nejednalo\no spoločnú prevádzku električkovej dráhy a cestnej premávky, ako i tvrdenie, že žiadnym spôsobom\nnemohol obmedziť alebo ohroziť plynulosť cestnej premávky, preto vyhodnotil ako nedôvodné.\nPodľa krajského súdu ani námietka žalobcu, že v predmetný deň stáli na električkovej dráhe aj\niné motorové vozidlá, ktoré neboli zablokované papučou, nemala opodstatnenie, pretože predmetom\npriestupkového konania bol skutok opísaný v rozhodnutí správneho orgánu, ktorý spáchal žalobca, čo\nbolo dostatočne preukázané. Krajský súd uviedol, že žalobca si nesprávne vyložil situáciu, keď dráhový\npodnik v úseku, kde parkoval s motorovým vozidlom dňa 28.03.2010, vyvesil oznam o obmedzení\npoužívania vyznačenej zastávky električkovej trate z dôvodu opravy tunela v blízkosti trate, že si\nžalobca sám mohol rozhodnúť, že na určitom úseku koľajovej električkovej trate môže odparkovať\nmotorové vozidlo a neporušiť tým žiadny predpis. Krajský súd však zdôraznil, že hoci by aj daný úsek\nbol čiastočne sprístupnený chodcom a motorovým vozidlám, povinnosťou žalobcu ako vodiča bolo\nrešpektovať osadené dopravné značky, a nie si vyhodnocovať situáciu, či sa dopustí alebo nedopustí\ndopravného priestupku, ak osadenú dopravnú značku „IP 24a“ nebude rešpektovať.\nKrajský súd ďalej uviedol, že žalobca sa v žalobe odvolal i na § 18 ods. 2, 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o\ndoprave a dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o doprave a dráhach“),\nktoré ustanovenie upravuje dopravné povinnosti pre dráhový podnik v súvislosti s obmedzením alebo\nzastavením poskytovania dopravných služieb pre objektívne prekážky, ako i oznamovaciu povinnosť pre\nzverejnenie výveskov na staniciach a zastávkach. Krajský súd opätovne poukázal na účel uvedeného\nzákona, ktorý je upravený v § 1 citovaného zákona, a to je predmet úpravy zákona, ktorý hovorí o\npodmienkach poskytovania dopravných služieb, o právach a povinnostiach dopravcov a cestujúcich vo\nverejnej osobnej doprave a podobne, teda jednoznačne pri oboch námietkach ide o špeciálne zákony z\noblasti dopravy a dráh a v danom prípade predmetom priestupkového konania neboli tieto dva uvedené\nzákony.\nK námietke žalobcu, že Mestská polícia v Bratislave podľa § 3 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii\nnebola oprávnená objasňovať prípadný priestupok spáchaný na električkovej dráhe, resp. v obvode\ndráhy, krajský súd poukázal na § 3 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, podľa ktorého obecná polícia,\nokrem iného objasňuje priestupky, zákazu zastavenia, zákazu státia a podobne, avšak vzhľadom na §\n55 ods. 3 zákona o priestupkoch, s poukazom na bydlisko žalobcu, vec odstúpila miestne príslušnému\nOR PZ ODI Zlaté Moravce na prejednanie a rozhodnutie o skutku zo dňa 28.03.2010. Krajský súd sa\nnestotožnil ani s námietkou žalobcu, že za prípadný priestupok spáchaný v obvode dráhy môže uložiť\npokutu iba vyšší územný celok, v obvode ktorého mal byť priestupok spáchaný z dôvodu jeho tvrdenia,\nže miesto, kde s vozidlom zaparkoval, nie je súčasťou cestnej premávky. Krajský súd na tomto mieste\npoukázal na samotný obsah zákona o dráhach a na to, že z jeho § 101 písm. c/ vyplýva, že vyšší územný\ncelok je orgánom verejnej správy vo veciach dráh, pričom v § 105 citovaného zákona je vymedzený\nprenesený výkon štátnej správy na vyšší územný celok, medzi iným i to, že vykonáva štátny odborný\ndozor na mestských dráhach, prejednáva priestupky podľa stavebných predpisov vo veciach stavby\nmestských dráh a ukladá pokuty za priestupky podľa § 108 a za iné správne delikty, ku ktorým došlo v\nmestských dráhach podľa § 109 a podľa stavebných predpisov. V § 108 tohto zákona nie sú zakotvené\npriestupky typu, ako uvádzal žalobca a iné správne delikty upravené v § 109 citovaného zákona sa týkajú\niba prevádzkovateľov dráhy. Podľa názoru súdu, v danom prípade kompetencia vyššieho územného\ncelku na prejednanie priestupku žalobcu za nerešpektovanie dopravnej značky „IP 24a“ jednoznačne\nnebola daná.\n\nŽalobca v žalobe ďalej namietal, že dopravná značka osadená na ulici Svoradovej, odkiaľ prichádzal,\nbola umiestnená v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z. z. a vyhláškou č. 9/2009 a že táto bola umiestnená\naž po účinnosti a platnosti uvedených zákonov. Túto námietku však žalobca ničím nepreukázal a preto\nju krajský súd považoval za účelovú obranu, nakoľko s touto otázkou sa žalovaný správny orgán\ndostatočne vyporiadal, keď poukázal na podané stanovisko KR PZ v Bratislave, KDI - dopravnoinžinierske oddelenie Bratislava 1 z 13.01.2011, ktoré zabezpečil prvostupňový správny orgán od\ninštitúcie na to oprávnenej a z ktorého vyplynulo, že dopravná značka bola osadená v súlade s § 60 ods.\n11 zákona č. 8/2009 Z.z. Preto podľa krajského súdu neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že na danú značku,\ni keď by bola osadená v rozpore s platným zákonom, nebolo možné použiť § 143 ods. 16 citovaného\nzákona, ktorý upravuje povinnosť príslušnému cestnému správnemu orgánu zabezpečiť zosúladenie už\numiestnených dopravných značiek a dopravných zariadení podľa podmienok ustanovených zákonom\ndo 30.06.2012. Túto námietku súd považoval za právne bezvýznamnú, keďže v danej veci správny\norgán nezisťoval, ani nekládol žalobcovi za vinu nerešpektovanie dopravnej značky tak, ako to opísal\nvo svojom odvolaní, že on prichádzal na Skalnú ulicu, kde odstavil motorové vozidlo z ulice Svoradovej,\nkde sa nachádzala dopravná značka v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z. z. a vyhláškou č. 9/2009 Z.\nz., keďže žalobca bol uznaný vinným za porušenie dopravných predpisov podľa § 3 ods. 2 písm. b/ a\n§ 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z. z dôvodu, že stál v zóne s dopravným obmedzením - státie\npovolené len na vyznačených parkovacích miestach a odstavil motorové vozidlo na električkovej koľaji.\nNámietky týkajúce sa osadenia dopravných značiek v rozpore so zákonom mal možnosť signalizovať\npríslušnému orgánu.\nNámietky žalobcu, že správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie pri objasňovaní priestupku,\nlebo si nezabezpečili potrebné podklady od Dráhového podniku a ani z Mestskej polície Bratislava - Staré\nMesto a či na základe zákona boli v praxi pre konkrétny prípad naplnené kumulatívne podmienky, teda či\nbola na predmetnej električkovej dráhe na ulici Skalnej prevádzkovaná doprava a či bol električkový pás\nsúčasťou cesty alebo bola električková dráha umiestnená na vlastnom telese dráhy mimo cesty, krajský\nsúd nepovažoval za dôvodné. Vykonané dokazovanie bolo podľa názoru krajského súdu v dostatočnom\nrozsahu a náležite vyhodnotené, a preto podľa § 250i ods. 2 OSP nepovažoval za potrebné ho rozšíriť.\nKrajský súd tu poukázal na judikatúru ESĽP, ako i nálezy Ústavného súdu (I. US 402/08, I. US 342/2010),\nv zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania (žalobca) bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia, ktorý by neprivodil účastníkovi priaznivejší výsledok, ale iba vtedy, ak ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže sa rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie.\nKrajskému súdu vytýkal, že rozsudok mu bol doručený v rozpore s § 158 ods. 5 OSP až po siedmich\nmesiacoch, ako aj to, že súd neskúmal v dostatočnej miere, či správnymi orgánmi vykonané dôkazy\nlogicky robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, a či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec príslušný právny predpis.\nTvrdil, že nespochybňoval oprávnenie mestskej polície ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za\npriestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý\nvyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami,\navšak naďalej trval na tom, že svojim konaním -zastavením a státím so svojim motorovým vozidlom\npriamo na električkovej dráhe, ktorá dňa 28.03.2010 nebola v prevádzke - neporušil § 3 ods. 2 písm.\nb/ a § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z., a teda sa nemohol dopustiť spáchania priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch,\nnakoľko kogentné a rigidné ustanovenie § 14 ods. 5 zákona o dráhach vymedzuje pôsobnosť zákona\nč. 8/2009 Z. z.. Pri výkone svojho oprávnenia bola aj mestská polícia povinná postupovať v súlade so\nzákonom, a najmä v medziach Ústavy SR, pričom je povinná každý prípad riešiť individuálne a skúmať,\nči konkrétny skutok je priestupkom alebo nie, a taktiež aj tú skutočnosť, či zákon (v tomto prípade zákon\nč. 8/2009 Z. z.), ktorého ustanovenia mali byť podľa názoru žalovaného konaním žalobcu porušené,\nsa môže aplikovať v mieste údajného spáchania priestupku, a či nie je pôsobnosť takéhoto zákona\nvylúčená prípadne obmedzená. Trval na tom, že osobné motorové vozidlo stálo na električkovej dráhe\n\numiestnenej na vlastnom telese dráhy, ktoré je od cestnej komunikácie oddelené (od cesty na Skalnej\nulici výškovo zábradlím a z druhej strany je električková dráha pozdĺžne od cesty na Zámockej ulici\noddelená zvýšeným pásom z dlažby, ktorý je ukončený obrubníkom, ktorý fyzicky oddeľuje električkovú\ndráhu od cesty na Zámockej ulici). Navyše v čase údajného spáchania dopravného priestupku žalobcom\nbola električková premávka zastavená. Zdôraznil, že nemožno stotožňovať pojmy električkový koľajový\npás a električková dráha, nakoľko pojem električkový koľajový pás je vymedzený v § 2 ods. 2 zákona\nč. 8/2009 Z. z. ako časť cesty určená predovšetkým na premávku električky a naproti tomu električková\ndráha je umiestňovaná na vlastnom telese dráhy, ktorá je oddelená od cestnej komunikácie a nie je\nsúčasťou cestnej siete. Podľa vyjadrenia Krajského dopravného inšpektorátu v Nitre zo dňa 13.01.2010,\nbod 4a, je električkový koľajový pás na Skalnej ulici umiestnený na vlastnom telese dráhy, ktorý je\noddelený od priľahlej cestnej komunikácie výškovo a zábradlím. Uvedené vyjadrenie je v rozpore s\nustanovením § 2 ods. 2 písm. d/ zákona 8/2009 Z. z., pretože na Skalnej ulici je električková dráha (a nie\nelektričkový koľajový pás ako mylne uvádza KDI v Nitre) umiestnená na vlastnom telese dráhy, ktorá je\nnavyše od priľahlej cestnej komunikácie výškovo a zábradlím oddelená, a nie je súčasťou cestnej siete.\nElektričkovým koľajovým pásom by bola jedine vtedy, ak by bola súčasťou cesty, avšak z dopravného\nznačenia, ktoré sa nachádza v predmetnej križovatke je zrejmé, že Skalná ulica nie je súčasťou cestnej\nsiete.\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., v zmysle ktorého úprava\ncestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej\núprave cestnej premávky. Uviedol, že z dopravného značenia na križovatke ulíc Pilárikova, Kapucínska,\nZámocká a Židovská je zrejmé, že predmetná križovatka sa skladá len zo štyroch ciest (hlavná išla z\nPilárikovej na Kapucínsku a vedľajšie boli Zámocká a Židovská), pričom električková dráha na Skalnej\nulici podľa dopravného značenia v križovatke nie je súčasťou cestnej siete v zmysle zákona č. 8/2009 Z.\nz. Zdôraznikm že ako vodič motorového vozidlo rešpektoval predmetné dopravné značenie a poslúchol\naj zákaz odbočenia na Zámockú ulicu, pričom s poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že zastavením\na státím na električkovej dráhe nemohol porušiť dopravnú značku „IP 24a“, ktorá platí iba na cestách,\npretože z dopravného značenia je nespochybniteľné, že Skalná ulica nie je cesta, nie je súčasťou cestnej\nsiete, a preto tam dopravná značka „IP 24a“ neplatí. Ďalej dôvodil, že miesto, kde vozidlo žalobcu\nstálo, nie je súčasťou cestnej siete, je vyňaté z pôsobnosti zákona o cestnej premávke, a teda na\nmieste zastavenia vozidla žalobcu sa nepoužijú ustanovenia zákona o cestnej premávke, pretože v\ntomto konkrétnom prípade sa nejedná o spoločnú prevádzku električkovej dráhy a cestnej premávky. Za\nprípadný priestupok spáchaný v obvode dráhy môže uložiť prípadnú pokutu jedine vyšší územný celok,\nv obvode ktorého mal byť údajný priestupok spáchaný. Ten fakt, že v zákone o dráhach (§ 108) nie je\nuvedené, že priestupku sa dopustí ten, kto so svojim motorovým vozidlom zastaví na električkovej dráhe,\nnie je možné pričítať na ťarchu žalobcu, pričom platí, že pri akýchkoľvek pochybnostiach je potrebné\npostupovať v prospech domnelého páchateľa priestupku.\nŽalobca v odvolaní trval na tom, že jeho konaním nedošlo k nerešpektovaniu dopravnej značky „IP 24a“,\nktorá bola podľa jeho názoru navyše umiestnená v rozpore s platnou legislatívou. Krajský dopravný\ninšpektorát v Nitre síce vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že predmetné dopravné značenie je\nplatné, avšak ani inšpektorát, ani konajúce správne orgány a ani prvostupňový súd nepredložili dôkaz\no tom, že predmetné dopravné značenie bolo umiestnené pred účinnosťou zákona č. 8/2009 Z. z.\n(oprávnená námietka žalobcu ako účastníka správneho konania, s ktorou sa doposiaľ správne orgány\na ani súd nevysporiadali), pričom v zmysle § 32 ods. 1 SP boli správne organy povinné zistiť presne a\núplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\nĎalej argumentoval, že mu bola uložená sankcia za porušenie § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009\nZ. z., v ktorom je ustanovené, že „Vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by medzi vozidlom a\nnajbližšou električkovou koľajnicou nezostal voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m.“ Podľa názoru\nžalobcu aplikácia predmetného ustanovenia zo strany správneho orgánu na „skutok\" ním spáchaný,\nje v rozpore so zdravým rozumom, pretože v mieste, kde svoje vozidlo odstavil, objektívne nemohol\nponechať voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m, nakoľko po pravej strane vozidla nie je cesta a po\nľavej strane vozidla bola električková dráha (nie električkový koľajový pás, ktorý by bol súčasťou cestnej\nsiete) a súčasne predmetná električková dráha ako celok bola dlhodobejšie mimo prevádzky a slúžila\npre potreby stavby.\n\nKrajskému súdu žalobca vytýkal jeho záver, že v danej veci medzi účastníkmi skutkový stav nebol\nsporný, pretože medzi účastníkmi ostali sporné viaceré záležitosti, ktoré sa priamo alebo nepriamo\ntýkajú skutkového stavu (napr. dátum umiestnenia predmetného dopravného značenia a jej platnosť,\nskutočnosť, či v čase údajného spáchania priestupku bola električková dráha v prevádzke, či miesto,\nkde stálo vozidlo, je súčasťou cestnej siete, atď.).\nSvoje tvrdenia, že svojim konaním žiadnym spôsobom nemohol obmedziť alebo ohroziť plynulosť cestnej\npremávky, ako aj tvrdenie, že úsek, kde zastavil so svojim motorovým vozidlom, nie je úsekom spoločnej\nprevádzky električkovej dráhy a cestnej premávky, považoval za dôvodné a z ustanovenia § 14 ods. 5\nzákona o dráhach podľa neho jednoznačne vyplýva, kedy sa na prevádzku električkovej dráhy vzťahujú\naj pravidlá cestnej premávky. Iba ak sú splnené kumulatívne podmienky, t. j. ak je električková dráha\nv prevádzke a súčasne ide o spoločnú prevádzku električkovej dráhy a cestnej premávky, len vtedy\nsa vzťahujú na ich prevádzku aj pravidlá cestnej premávky. Dňa 28.03.2010 bola električková dráha\nmimo prevádzky a súčasne električková dráha podľa dopravného značenia v križovatke (Pilárikova,\nKapucínska, Zámocká, Židovská) nebola súčasťou cestnej siete, nebola súčasťou cestnej premávky, a\nteda nebola naplnená ani jedna z kumulatívnych podmienok taxatívne stanovených zákonodarcom na\naplikáciu zákona o cestnej premávke v úseku, kde žalobca zastavil a stál so svojim motorovým vozidlom,\nt. j. správny orgán v rozpore so zákonom o dráhach na daný skutok aplikoval ustanovenia zákona o\ncestnej premávke. Na električkovej dráhe, ktorá prechádza po uliciach Kapucínska a Skalná, bola v čase\núdajného spáchania priestupku žalobcom úplne zastavená prevádzka električkovej dopravy.\nSúhlasil so záverom, že nie je potrebné, aby na každý argument účastníka konania bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak medzi základné princípy patrí to, že s každou námietkou\n(nie argumentom) účastníka konania sa súdy, ako aj správne orgány, musia vo svojom rozhodnutí\nvysporiadať, a to najmä vtedy, ak ide o námietku, ktorá je pre rozhodnutie rozhodujúca a mohla by\núčastníkovi konania privodiť priaznivejší výsledok. Preto je podľa žalobcu logické a nespochybniteľné, že\nak by sa potvrdili námietky žalobcu (doposiaľ neboli vierohodne vyvrátené, ani sa s nimi konajúce orgány\ndostatočne nevysporiadali), a to konkrétne, že predmetná dopravná značka „IP 24a“ bola umiestnená až\npo účinnosti zákona č. 8/2009, a že v danom úseku sa nejedná o spoločnú prevádzku cestnej premávky\na električkovej dráhy, tak tieto by boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie a v konečnom dôsledku\nsú pre túto záležitosť rozhodujúce.\nŽalobca tiež zdôraznil, že na Svoradovej ulici umiestnená dopravná značka „IP 24a“, ktorej porušenia,\nresp. nerešpektovania sa mal podľa rozhodnutia žalovaného dopustiť, bola umiestnená až v roku 2010\nv rozpore so zákonom o cestnej premávke aj s vyhláškou (t. j. značka „IP 24a\" bola umiestnená\naž po platnosti a účinnosti zákona č. 8/2009 Z. z., a teda na predmetnú značku nemožno aplikovať\nprechodné ustanovenie § 143 ods. 16 tohto zákona). V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že za\nprípadné nerešpektovanie predmetnej dopravnej značky nie je možné prípadného rušiteľa (páchateľa\npriestupku) sankcionovať, nakoľko povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach, avšak nie v rozpore so zákonom a vyhláškou, ktorou sa zákon vykonáva. Správne\norgány, ako aj súd vychádzali z mylnej domnienky, že predmetná dopravná značka bola umiestnená\npred účinnosťou a platnosťou zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. správny orgán nepostupoval v súlade so\nzákonom, keďže si nesplnil svoju zákonnú povinnosť „zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie“. Žalobca ako účastník správneho konania\nnemôže predložiť dôkaz o tom, že predmetná dopravná značka bola umiestnená po účinnosti zákona (a\npreto je umiestnená v rozpore s právnymi predpismi), keďže on ju fyzicky nenainštaloval, a keďže táto\nskutočnosť je medzi účastníkmi sporná, tak povinnosťou správnych orgánov (súdu) bolo vysporiadať\nsa s tou námietkou účastníka konania predložením vierohodného dôkazu o tom, že kedy bola v\nskutočnosti umiestnená, a že za jej prípadné porušenie je možné „páchateľov\" sankcionovať. Navyše\nv deň údajného spáchania priestupku žalobcom nemohol žalobca predmetnú dopravnú značku na\nSvoradovej ulici rešpektovať, nakoľko táto bola zakrytá konármi stromu. Žalobca teda namietal nielen\nnezákonné umiestnenie predmetnej dopravnej značky, ale súčasne aj jej prekrytie konármi stromu.\nPodľa názoru žalobcu správne orgány konali v rozpore s § 32 ods. 1 SP (a túto nezákonnosť neodstránil\nani Krajský súd v Nitre), nakoľko si nesplnili svoju zákonnú povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný, nesplnením si povinnosti\nzistiť úplne a presne skutkový stav veci, porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces a je\n\nnesporné, že aj v dôsledku nesplnenia si tejto primárnej povinnosti zo strany žalovaného, sú rozsudok\nsúdu ako aj rozhodnutia správnych orgánov nezákonné a procesy, ktorých výsledkom bolo vydanie\ntýchto nezákonných rozhodnutí, mali viaceré podstatné vady.\nŽalobca namietal nerovnoprávnosť pred zákonmi a orgánmi verejnej moci a zjavnú diskrimináciu\nspočívajúcu v tom, že v tom istom čase, ako sa mal dopustiť priestupku, stáli na predmetnej električkovej\ndráhe aj ďalšie motorové vozidlá, avšak tieto neboli zablokované „papučou“. Žalobca je naďalej\ntoho názoru, že zvyšných 7 majiteľov motorových vozidiel bolo konaním príslušníka mestskej polície,\nzvýhodnených oproti žalobcovi.\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho\nrozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že\npri rozhodovaní sa vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom bola správne posúdená\ndôkazná situácia, všetky dostupné dôkazy boli zhodnotené a tým bolo dostatočne preukázané spáchanie\npriestupku žalobcom. Priestupok bol prejednaný v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym\nporiadkom. Správne orgány, ktoré sa predmetnou vecou zaoberali, pri rozhodovaní správne posúdili\ndôkaznú situáciu, zhodnotili všetky dostupné dôkazy, dostatočne preukázali spáchanie, ako aj zavinenie\npriestupku žalobcom a svojím konaním neodopreli žiadne procesné práva žalobcovi a umožnili mu\naktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.\nŽalovaný vyjadril názor, že správny orgán môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané. Nebol\npritom daná dôvod pochybovať o spracovaní vyjadrenia z 13.01.2011, z ktorého bol zrejmý jednoznačný\nzáver, pričom KR PZ Nitra nepovažoval za nedostatok tú skutočnosť, že nebol presne uvedený\ndátum osadenia dopravnej značky „IP24a“. Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých\npravdivosť musí byť v správnom konaní zistená a ktoré majú význam pre to, aby bol získaný predpoklad\npre správne posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Prvostupňový správny orgán si pre vydanie\nsvojho rozhodnutia o priestupku teda zadovážil podklady zákonným spôsobom, podľa svojich možností\na podstatu uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia, pričom odvolací správny orgán taktiež\nvychádzal z predloženého spisového materiálu pri vydávaní rozhodnutia o odvolaní.\nŽalovaný poukázal na odvolanie žalobcu, kde tento sám uviedol, že zastavil a stál s motorovým vozidlom\nna električkovej dráhe, priamo na električkových koľajniciach, pričom v žalobe opakovane opisuje a\nuvádza, že električková dráha nebola dňa 28.03.2010 v prevádzke, čo si správny orgán nepreveril,\npričom uvedené je zrejmé aj z fotografií, ktoré sú súčasťou odvolania voči rozhodnutiu o priestupku.\nTu je potrebné opakovane uviesť skutočnosť uvedenú už v rozhodnutí o odvolaní, že ustanovenie\n§ 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z. nepozná a nepripúšťa žiadnu výnimku, teda ani takú,\nči električková dráha je v prevádzke alebo nie. Zo spisového materiálu je zrejmé, že Skalná ulica\nvrátane električkového koľajového pásu nebola v predmetný deň uzavretá úplne ani čiastočne. V oblasti\nrekonštrukcie električkovej trate sa nachádzalo dočasné dopravné značenie, avšak toto sa žiadnym\nspôsobom nevzťahovalo na citované ustanovenie. Nebolo preto v kompetencii žalobcu hodnotiť, či sa\nelektričkové koľaje využívajú k svojmu účelu alebo nie. Námietky predmetného typu považuje odvolací\nsprávny orgán za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.\nK časti odvolania, kde žalobca poukazoval na zákon o dráhach, pričom uvádzal, že električková dráha,\nna ktorej zastavil a stál s motorovým vozidlom, nie je súčasťou cestnej siete, ale patrí do obvodu\ndráhy, je umiestnená na vlastnom telese dráhy a za prípadný priestupok spáchaný v obvode dráhy\nmôže uložiť prípadnú pokutu jedine vyšší územný celok, pričom tu poukazuje aj na vyjadrenie KR PZ v\nBratislave, je potrebné uviesť, že v ustanovení § 14 ods. 5 zákona o dráhach je uvedené, že ak ide o\nelektričkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, ktorá používa cestnú komunikáciu, úrovňový styk dráhy\na cestnej komunikácie sa neoznačuje ani nezabezpečuje. Ak ide o spoločnú prevádzku električkovej\ndráhy alebo trolejbusovej dráhy a cestnej premávky, vzťahujú sa na ich prevádzku aj pravidlá cestnej\npremávky, pričom tu odkazuje na zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K vyjadreniu KR PZ v\nBratislave, ktoré vychádzalo zo situácie zo dňa 28.03.2010, je potrebné uviesť, že predmetné vyjadrenie\nje jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci. Prvostupňový\nsprávny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie z dôvodu spoľahlivého zistenia stavu veci a určenia\n\nzavinenia. Z rozhodnutia o priestupku je dostatočne zrejmé, z akých dôkazných materiálov prvostupňový\nsprávny orgán pri rozhodovaní vychádzal. Tu je tiež nutné uviesť, že odvolací správny orgán nemá\ndôvod pochybovať o odbornosti predmetného vyjadrenia. Žalovaný dodal, že žalobca si mylne vysvetľuje\npredmetné ustanovenie.\nK namietanému nedostatku právomoci mestskej polície, ktorý podľa názoru žalobcu nebol oprávnený\nobjasňovať prípadný priestupok spáchaný na električkovej dráhe, resp. v obvode dráhy, žalovaný\nodkázal na skutočnosti už uvedené v rozhodnutí o odvolaní, že medzi oprávnenia mestskej polície patrí\naj ukladanie a vyberanie pokút v blokovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej\ndopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky.\nŽalovaný konštatoval, že konaním žalobcu došlo k nerešpektovaniu dopravnej značky „IP24a“, ktorá\nv súlade s platnou legislatívou patrí medzi informatívne značky, ktoré poskytujú účastníkom cestnej\npremávky potrebné informácie alebo slúžia na jeho orientáciu, alebo mu ukladajú určité povinnosti.\nDodatkové tabuľky spresňujú význam dopravnej značky, pod ktorou sú umiestnené. Preto je potrebné\nďalej uviesť, že dopravná značka „IP 24a“ (zóna s dopravným obmedzením) informuje, že státie\nvozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky - v tomto prípade\nlen na vyznačených parkovacích miestach. K umiestneniu predmetnej dopravnej značky, ktoré žalobca\npovažuje za nezákonné, je potrebné uviesť, že dopravná značka je umiestnená v zmysle platných\nprávnych predpisov, pričom uvedené je podrobne opísané v rozhodnutí o odvolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 09.04.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre pričom práva a povinnosti zrušenej\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane\nžalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Preto bude\ns týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným\noznačením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu\npodľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že\nORPZ v Nitre, ODI Zlaté Moravce rozhodnutím č. p. ORPZ-NR-ODI3-SK-185/2010 zo dňa 25.02.2011\nuznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch,\nktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 28.03.2010 v čase o 12:09 hod. v Bratislave, na Skalnej ulici\nnerešpektoval dopravnú značku „IP24a“ Zóna s dopravným obmedzením s dodatkom státie povolené\nlen na vyznačených parkovacích miestach, keď s motorovým vozidlom zn. K. EČ: I. zastavil a stál na\nelektričkových koľajniciach mimo vyznačeného miesta na parkovanie, čím porušil povinnosť ustanovenú\nv § 25 ods. 1 písm. t/ v spojení s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z.. Za tento skutok mu bola\npodľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta v sume 100 eur.\nV odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca uviedol v podstate totožné dôvody\nako v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.\n\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 29.04.2011 konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo\ntak, ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. skutočnosť, teda že žalobca nerešpektoval dopravnú\nznačku „IP24a“, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch. Žalovaný\npoukázal na to, že § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z., nepozná a nepripúšťa žiadnu výnimku,\nteda ani takú, či električková dráha je v prevádzke alebo nie. V oblasti rekonštrukcie električkovej trate\nna Skalnej ulici sa v čase priestupku nachádzalo dočasné dopravné značenie. Nebolo v kompetencii\nžalobcu hodnotiť, či sa električkové koľaje využívajú k svojmu účelu alebo nie. Svojim konaním žalobca\nnerešpektoval dopravnú značku „IP24a“, ktorá v súlade s platnou legislatívou patrí medzi informatívne\nznačky poskytujúce účastníkom cestnej premávky potrebné informácie alebo slúžiace na jeho orientáciu\nalebo ukladajúcemu určité povinnosti. Dodatkové tabuľky spresňujú význam dopravnej značky, pod\nktorou sú umiestnené. Dopravná značka „IP24a“ - zóna s dopravným obmedzením - informuje, že státie\nvozidiel je dovolené len za dodržania podmienok vyplývajúcich z použitej značky, v tomto prípade len\nna vyznačených parkovacích miestach. K umiestneniu predmetnej dopravnej značky, ktoré žalobca\npovažoval za nezákonné, odkázal na vyjadrenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, KDI dopravnoinžinierske oddelenie Bratislava 1 zo dňa 13.01.2011, v zmysle ktorého bola dopravná značka osadená\nv súlade so zákonom. K námietke, kde žalobca poukazoval na § 14 ods. 5 zákon o dráhach, uviedol,\nže ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, ktorá používa cestnú komunikáciu, úrovňový\nstyk dráhy a cestnej komunikácie sa neoznačuje, ani nezabezpečuje. Ak ide o spoločnú prevádzku\nelektričkovej dráhy alebo trolejbusovej dráhy a cestnej premávky, vzťahujú sa na ich prevádzku aj\npravidlá cestnej premávky. Zákon tu odkazuje na zákon č. 8/2009 Z. z..\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní\nžalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch a o uložení\npokuty vo výške 100 €, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia\npravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, iným konaním, ako sa\nuvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť\npokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa § 25 ods. 1 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde by medzi\nvozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou nezostal voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ možno uložiť\npokutu do 100 eur.\nV správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny\norgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie\nniektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nOdvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo.\nSprávne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2\ntohto zákona vo výške 100 €.\nRovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými\nnámietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu názoru, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov\nžalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 28.03.2010 v čase o 12:09 hod. v Bratislave na Skalnej\nulici zastavil a stál so svojim vozidlom na električkových koľajniciach mimo vyznačeného miesta na\nparkovanie, napriek dopravnej značke „IP24a“ - zóna s dopravným obmedzením, s dodatkom - státie\npovolené len na vyznačených parkovacích miestach.\nŽalobca počas konania namietal, že dňa 28.03.2010 doprava na električkovej dráhe na Skalnej ulici\nbola mimo prevádzku a súčasne električková dráha podľa dopravného značenia v križovatke (Pilárikova,\nKapucínska, Zámocká, Židovská), nebola súčasťou cestnej siete, nebola súčasťou cestnej premávky,\na teda nebola naplnená ani jedna z kumulatívnych podmienok taxatívne stanovených zákonodarcom\nna aplikáciu zákona č. 8/2009 Z. z.. Žalobca teda tvrdil, že správny orgán v rozpore so zákonom o\ndráhach na daný skutok aplikoval ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z.. Mal za to, že miesto, kde zastavil\na stál, nebolo cestou, nejedná sa tam o spoločnú prevádzku električkovej dráhy a cestnej premávky,\nlebo električková dráha je umiestnená na vlastnom telese dráhy a od cesty na Skalnej ulici je oddelená.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa žalobca svojim konaním uvedeného priestupku dopustil. Sám\nnepopieral, že stál s vozidlom na koľajniciach električky, ale situáciu si napriek exsitujúcemu dopravnému\nzančeniu vyhodnotil tak, že keďže v úseku prebiehala rekonštrukcia, mohol stáť s vozidlom na\nkoľajniciach, lebo tým neobmedzil premávku a nikoho tým neohrozil. Žalobca však v prvom rade ako\nvodič je povinný dodržiavať doptavné značenie. Zo značenia daného úseku v čase, kedy sa mal žalobca\npriestupku dopustiť, aj s ohľadom na vyjadrenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, KDI dopravnoinžinierske oddelenie Bratislava 1 zo dňa 13.01.2011, v zmysle ktorého bola dopravná značka „IP24a“\nosadená v súlade so zákonom, nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalobca na uvedenom úseku\nmohol zaparkovať len na vyznačených miestach. Keď tak neurobil, jednoznačne porušil svoju zákonnú\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z.. V tomto sa odvolací\nsúd v plnej miere stotožňuje so záverom žalovaného ako aj krajského súdu a v ďalšom odkazuje na\nich argumentáciu.\nSkutočnosť, že žalobca odstavil vozidlo na úseku, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 8/2009 Z. z., je zrejmá\npodľa odvolacieho súdu z dôkazov zabezpečených správnymi orgánmi v konaní. Žalobca poukazoval\nna § 14 ods. 5 zákona o dráhach. Z doloženej fotodokumentácie mestskej polície, ako i prvostupňového\nsprávneho orgánu, vyplýva, že v danom úseku, kde žalobca zaparkoval svoje motorové vozidlo, ide o\nspoločnú prevádzku električkovej dráhy a cestnej premávky, a preto sa vzťahujú na ich prevádzku aj\npravidlá cestnej premávky.\nOdvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, s ktorou sa náležite vysporiadal už prvostupňový\nsúd. Podľa podkladov obsiahnutých v spisovom materiáli je nesporné, že žalobca sa priestupku\njednoznačne dopustil tak, ako to správne orgány ustálili, zastavil vozidlo na koľajniciach - bezpochybne\nmimo vyznačeného miesta, teda v rozpore s dopravným značením, správne orgány v konaní vykonali\npotrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, pričom žalobca mal možnosť využiť všetky svoje\nprocesné práva.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\n\nrozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}