{"guid": "836f6b71-f2c3-47e4-8c9f-70ca36b7772f:480b26a0-9f67-4cf9-b816-71722bf1941c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1", "spisova_znacka": "4Sžf/35/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/35/2012 z 26. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2013, sp. zn. 4Sžf/35/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1", "identifikacne_cislo": "4011200425", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/480b26a0-9f67-4cf9-b816-71722bf1941c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/35/2012\n4011200425\n26. 02. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200425.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: MIKRON\nSLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nitrianska 13, Nové Zámky, IČO: 34 120 297, zastúpeného Advokátskou\nspoločnosťou s.r.o. JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/224/6225-30770/2011/990013-r zo dňa 18. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/62/2011-47 zo 17. apríla 2012, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/62/2011-47 zo dňa 17.\napríla 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Nové Zámky (dodatočný platobný\nvýmer), vydaného podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb., ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „DzP“) za rok 2002 v sume 2.937,66 Eur\na to po opakovanej daňovej kontrole.\nSúd dôvodil tým, že z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu zistil, že Daňový\núrad Nové Zámky vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DzP za rok 2002, o ktorej vyhotovil Protokol\nč. 631/320/61826/2007/Hr,Kš zo dňa 16.10.2007. Daňový úrad Nové Zámky určil žalobcovi DzP za\nrok 2002 vo výške 2.848.800 Sk, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od danej\nuvedenej v daňovom priznaní (745.500 Sk), rozdiel 2.103.300 Sk vyrubený dodatočným platobným\nvýmerom daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/764264/07/Jč z 6.11.2007.\nPočnúc dňom 12.02.2010 bola u žalobcu vykonávaná opakovaná daňová kontrola, z ktorej bol\nvyhotovený protokol č. 631/320/59862/2010/Há,Sh z 12.10.2010, ktorý bol žalobcovi doručený dňa\n28.10.2010, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 3.12.2010. Na základe výsledkov opakovanej\ndaňovej kontroly Daňový úrad Nové Zámky vyrubil žalobcovi rozdiel DzP za rok 2002 vo výške 2.937,66\nEur, a to dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky č. 631/230/70202/10/Mt z 13.\ndecembra 2010.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorého obsah je v prevažnej časti\ntotožný s obsahom žaloby.\n\nV odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktorého preskúmania sa žalobca v tomto konaní\ndomáha.\nPo preskúmaní obsahu administratívneho spisu žalovaného, napadnutých rozhodnutí, dospel krajský\nsúd k záveru, že v danom prípade bolo rozhodnutie, ako aj postup žalovaného a správneho orgánu\nprvého stupňa v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd považoval za\npotrebné uviesť, že žalobcovi nebolo možné uznať ako daňové výdavky (náklady) tie výdavky,\nktoré podľa predložených pokladničných dokladov mal vynaložiť na úhradu predložených faktúr z\n23.7.2001 a 16.1.2002, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov nebolo preukázané, že by ich dodal\ndodávateľ spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o.. V priebehu daňového konania nepreukázal reálne\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia. Súd v rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že zákon ponecháva na\nkaždom daňovníkovi spôsob preverenia svojich obchodných partnerov. Keďže žalobca dôveryhodne\nnepreukázal vynaloženie výdavkov na dodanie tovaru a služieb a preto správca dane správne\nvyradil odpisy hmotné investičného majetku z účtovníctva daňovníka. Podľa súdu nebolo predmetom\ndokazovania porušenie daňových predpisov u iných daňových subjektov. Podľa súdu nebolo preukázané\nreálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a bolo vecou podnikateľského rizika daňového subjektu, aby\npri uzatváraní obchodov dostatočne overil dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera. Podľa krajského\nsúdu daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu, krajský súd sa s takto\nzisteným skutkovým stavom stotožnil, čo platí aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu, a preto žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe\nvyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného aj dodatočného platobného výmeru a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal na to, že žalobca pochybil, keď sa stotožnil so závermi\nsprávcu dane, ktorý neuznal uplatnenie daňových výdavkov podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona\nčíslo 366/1999 Z.z. od dodávateľa spoločnosti KRIMSON, spol. s r.o., pričom žiadnym spôsobom sa\nnevysporiadal so stanoviskom správcu dane, ktorý nespochybňoval nadobudnutia existencie tovarov, čo\nvyslovene písomne uviedol správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. V súvislosti\ns vykonaným dokazovaním poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1 zákona číslo 511/1992 Zb., v zmysle\nktorého správca dane, ktorý vedie daňové konanie, vykonáva dokazovanie a je zodpovedný za jeho\npriebeh. Správca dane má dbať pri výkone dokazovania na povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nurčenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Podľa jeho názoru správca dane môže podľa\nustanovenia § 29 ods. 8 zákona číslo 511/1999 Zb. požadovať od daňového subjektu len také dôkazy,\nku ktorým má zákonnú povinnosť nimi disponovať. Žalobca tvrdí, že nemôže zodpovedať za personálnu\norganizáciu dodávateľa. Daňový subjekt nemôže taktiež niesť zodpovednosť za neplnenie povinností a\npodmienok vyplývajúcej pre jeho dodávateľa z ustanovenia § 673 a nasledujúcich zákona číslo 513/1991\nZb. upravujúcich zmluvu o tichom spoločenstve, a to ani v prípade, ak k takejto zmluve mal vedomosť.\nZároveň poukázala na ustanovenie § 13 v nasledujúcich Obchodného zákonníka upravujúcich konanie\npodnikateľa. Taktiež nemožno proti daňovému subjektu použiť ako dôkaz skutočnosť, že iný daňový\nsubjekt si neplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 31 a nasledujúcich zákona číslo 511/1992 Zb.\nPrávna zástupkyňa poukázala na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona číslo 366/1999 Z.z. V odôvodnení\nplatobného výmeru správca dane uviedol konštatovanie, že nezistil chybovosť v náležitostiach daňových\ndokladov a nespochybnil ani zistiť jeho deklarovaného tovaru alebo služieb ako aj následné uskutočnenie\nzdaniteľných plnení svojim odberateľom. Poukázal na rozporuplnosť výpovedí Z. U. a U. Y. citujúc\npritom ustanovenie § 13 z § 14 alebo § 27 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu z okolností prípadu\nvyplýva, že správca dane poznatky, ktoré odôvodnenosť nasvedčujú porušeniu povinností dodávajúceho\ndaňového subjektu nepreveril v súlade z ustanovení § 29 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb. ako aj § 2 ods.\n3 citovaného zákona. Taktiež poukázal na ustanovenie § 29 ods. 8 citovaného zákona ktorej podľa jej\nnázoru potrebné vykladať v súlade s ustanovením článku 2 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky. Žalobca\ntaktiež poukázal na skutočnosť, že neexistencia daňovej evidencie u dodávajúceho subjektu nemôže byť\npoužitá ako dôkaz proti kontrolovanému daňovému subjektu. Keďže žalobca nebol povinný na základe\nustanovenia článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 29 ods. 8 a § 2 ods. 1 zákona\nčíslo 511/1992 Zb. preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, ktorú absenciu zapríčinil\niný daňový subjekt, správca dane sa nemôže dovolávať na porušenie ustanovenia § 24 ods. 1 zákona\nčíslo 366/1999 Z.z. Na základe týchto skutočností pokladá žalobca dodatočný platobný výmer číslo\n631/230/70201/10/Mt a rozhodnutie žalovaného, ktorým bol tento dodatočný platobný výmer potvrdený,\nza rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 a 3, § 29 ods. 2 a § 45 ods. 1 zákona\n\nčíslo 511/1992 Zb. A z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo\ndňa 26. októbra 2011 spisová značka 15 S/2011 - 76 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a\nzrušuje rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu\ntrov konania.\nŽalovanému bolo odvolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu zo 17. apríla 2012 doručené dňa 5.\njúna 2012, pričom žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že odvolanie neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti a že sa pridržiava svojho vyjadrenia č. I/224/13448-68704/2011 z 29.6.2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné\na podľa § 250j ods. 3 a § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu\ndane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a\ndaňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.\n3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové\nsubjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej\nzásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),\nktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky\n(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady)\nna obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného\nmajetku vylúčeného z odpisovania (§ 23).\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom\npreukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje\nosobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky\ntohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno\nzahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 25 ods. 1 veta prvá zákona o daniach z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),\nktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch)\ndaňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, bolo úlohou krajského súdu v danom prípade posúdiť, či daňové orgány\npri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho\nnázoru, či žalobca ako daňovník mohol do daňových výdavkov zahrnúť náklady na odpis hmotného\ninvestičného majetku za tovary od dodávateľa KRIMSON spol. s r.o. vo výške 354.400 Sk, ktorý mu\npodľa správcu dane nedodal tento dodávateľ a o ktoré správca dane upravil výsledok hospodárenia\npodľa zákona č. 366/1993 Z.z. o dani z príjmov v celkovej sume 354.400 Sk, čo pri 25% sadzbe dane\npredstavovalo sumu daňového nedoplatku 88.500 Sk (88.500/30,126 je suma 2.937,66 Eur).\nPodľa odvolacieho súdu daňovník má povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a na ktoré bol vyzvaný správcom v priebehu daňového konania, ako aj na vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovníkom. Keď bolo správcom\ndane preukázané na základe šetrenia, ktoré vykonal kriminalistický a expertízny ústav SR- pravosť\npodpisu Z. U., pričom týmto posudkom bolo preukázané, že tento nepodpisoval sporné faktúry v roku\n2001 a v uvedenom období obchodná spoločnosť KRIMSON spol. s r.o. nedodávala daňovníkovi ani\ntovar, ani služby. Samotné účtovné doklady musia byť vo vzájomnej súvislosti, ktorými sa preukazuje\nvecná súvislosť výdavkov vo vzťahu k podnikaniu daňovníka. V prípade, ak nie je preukázané, že osoba\nuvedená ako dodávateľ dané tovary a služby uvedené na dokladoch reálne dodala daňovníkovi, tak\npotom nejde o daňový výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov daňovníka v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona číslo 366/1999 Z.z. Ak daňovník\nreálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby si\npri uzatváranie obchodov dostatočne zistil a overil dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera. Ak tak\nneurobí, je povinný znášať takéto dôsledky a to aj tým, že predmetný majetok nemôže zaradiť do\npríslušnej evidencie, účtovať o ňom a robiť z neho odpisy.\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, dospel zhodne s názorom krajského súdu k názoru, že daňové orgány\ndostatočne zistili skutkový stav na riadne určenie dane, pričom vykonaným dokazovaním preukázali, že\nuvedený tovar a služby ktoré vyradil správca dane z nákladov na odpisovanie HIM daňovníka, nemohol\ndodať ako dodávateľ spoločnosť KRIMSON spol. s r.o. Bolo povinnosťou daňovníka, aby správcovi dane\npreukázal, v prípade, ak správca dane relevantným spôsobom preukázal, že tovar a služby nemohla\ndodať spoločnosť KRIMSON, spol. s r.o., že mu tento tovar a služby dodal iný dodávateľ a v súlade\ns preukázaným skutkovým stavom označiť (uviesť) na účtovných dokladoch skutočného dodávateľa\ntovaru.\n\nPokiaľ ide o dôkazné bremeno a vykonanie dokazovania, tak podľa odvolacieho súdu toto je primerane\nrozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním\npreukáže, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ, je povinnosťou daňovníka\npreukázať, respektíve označiť skutočného (reálneho) dodávateľa. Ak daňovník skutočného (reálneho)\ndodávateľa neoznačí, alebo správcovi dane neoznačí alebo neoznámi inou osobu, ktorá by mohla byť\nskutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohoto svojho konania, že\nriadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby v súlade s ustanovením § 24 zákona\nčíslo 366/1999 Z.z.\nPreto dospel najvyšší súd k záveru, že daňové (správne) orgány oboch stupňov dostatočne zistili\nskutkový stav a správne vykonali dokazovanie v súlade s ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní. Žalobca nevyvrátil žiadnymi ďalšími dôkazmi tvrdenia správcu dane, že uvedené tovary a služby\ndodal na nich označený dodávateľ a preto vecne správne uvedené faktúry vyradil z účtovnej evidencie.\nKeďže žalobca ani pri prerokovaní protokolu o kontrole nevedel sporné tvrdenia preukázať a nevyvrátil\nich ani v samotnej žalobe a ani nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, dospel odvolací súd k záveru,\nže rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne.\nPre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky\nzákladu dane nepostačuje ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru len preukázaním daňového\ndokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne\npreukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k\nprijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok\ntovarov a služieb jednotlivými dodávateľmi (v tomto prípade spoločnosťou KRIMSON spol. s r.o.). Pokiaľ\nnie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane.\nV danom prípade, aj podľa názoru najvyššieho súdu, z obsahu administratívneho spisu ako aj z obsahu\nnapadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že vo veci bolo vykonané dostatočné\ndokazovanie, avšak žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy, resp. neoznačil iné dôkazy na\npodporu svojich tvrdení, že predmetné dodávky tovarov a služieb vykonala spoločnosť KRIMSON spol.\ns r.o., resp. neoznačil žiadnu inú osobu ako dodávateľa predmetných tovarov a služieb, a teda správca\ndane dostatočne preukázal, že týmto dodávateľom nemohla byť žalobcom označená spoločnosť\nKRIMSON spol. s r.o.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu ako aj žalovaného, že žalobca v konaní\nnepreukázal, že vecné plnenia fakturované spornými faktúrami boli žalobcovi dodané od spoločnosti\nKRIMSON spol. s r.o. a že žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8\nzákona o správe daní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 219 potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1OSP, žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a preto mu\nnáhrada trov konania nepatrí a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}