{"guid": "3be75b46-3069-4061-8aed-91d7032859c8:7dcd698d-419a-4fe2-a708-35c1943ca753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1", "spisova_znacka": "5Sžf/12/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/12/2012 z 28. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf/12/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1", "identifikacne_cislo": "4011200377", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dcd698d-419a-4fe2-a708-35c1943ca753", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/12/2012\n4011200377\n28. 02. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200377.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu COREX,\ns. r. o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 49, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav\nBarát, s. r. o., so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/3226-16398/2011/992128-r zo 16. februára 2011, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre, č. k. 11S/54/2011-43 z 24. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/54/2011-43 z 24. januára\n2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/3226-16398/2011/992128-r z 16. februára 2011\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132 eur titulom súdneho\npoplatku a v sume 637,68 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet advokátskej kancelárie JUDr.\nLadislav Barát, s. r. o., so sídlom v Nitre, do troch dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16.02.2011 č. I/224/3226-16398/2011/992128-r, ktorým žalovaný\npotvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble z 05.05.2010 č. 628/230/33-3165/10/Há,\nvydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“),\nktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august\n2007 v sume 4.294,13 eura z dôvodu porušenia ustanovenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH“).\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi bol sporný výklad\nustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. 1 zákona o DPH a záver o tom, či žalobkyni vznikol nárok na\noslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, alebo či jeho ekonomická\nčinnosť vykonávaná v zmysle predloženej dealerskej zmluvy, uzavretá s obchodným partnerom v rámci\nEurópskej únie - poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov,\nbolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH,\nt. j. službu v tých prípadoch, kde žalobkyňa použila náhradné diely, ktoré mala v osobnom vlastníctve\na tieto nezdanila vôbec.\n\nZ administratívneho spisu žalovaného rajský súd zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období január\naž december 2007 žalobkyňa v zmysle dealerskej zmluvy z 09.12.2003 a jej príloh platných pre rok\n2007 č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou Karosa, a. s. (od 03.01.2007 Iveco Czech Republik, a. s.)\nnakupovala a predávala tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco. Nakúpený tovar od tohto\ndodávateľa žalobkyňa uviedla do daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru,\nktorý zdanila a daň si odpočítala. Následne predaj tohto tovaru na území Slovenskej republiky zdanila\na zákazníkom poskytla dvojročnú záruku. Žalobkyňa na základe dealerskej zmluvy vystupovala ako\nautorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazala sa pod svojím\nmenom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy konečným zákazníkom, ktorých sídlo sa\nnachádza na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa vykonávala kontrolu a úpravu výrobkov Karosy pred\ndodaním, záručné práce (servis), asistenčný nonstop servis, servis zameraný na opravy, ako i opravy\nvozidiel Karosa, ktoré sa už nevyrábajú s tým, že Karosa bude dodávať zmluvné výrobky žalobkyni so\nvšetkými právami podľa záruk uvedených v zmluve. Podľa príloh k tejto zmluve platných pre rok 2007\nvo veci servisu výrobkov tohto výrobcu sa žalobkyňa zaviazala zabezpečovať a vykonávať záručný i\npozáručný servis, ako i opravy autobusov Karosa podľa normy akosti na servis v súlade so záručnými\npodmienkami s použitím technickej dokumentácie určenými hodinovými sadzbami za uskutočnené\npráce, ktoré je povinná účtovať Karose a podľa zásad riešenia reklamácií. Taktiež bolo dohodnuté, že\nreklamované chybné súčiastky je dealer povinný vrátiť Karose v určenej lehote a dohodnutým spôsobom\ns tým, že nároky dealera zo záruky zanikajú a Karosa má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak\nreklamované chybné súčiastky nebudú vrátené (príloha G3 odsek 6). Ďalej, že pri záručných opravách\nbude dealer účtovať ceny použitých náhradných dielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy s tým,\nže výška týchto cien sa netýka spotrebného materiálu, ktorý bol použitý v súvislosti s odstránením\nreklamovanej chyby a vykonané záručné práca a použité náhradné diely mal dealer fakturovať Karose\ns dátumom splatnosti 45 dní odo dňa vystavenia faktúry.\nKrajský súd konštatoval, že daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, že v prípade\noprávnenej reklamácie žalobkyňa vyhotovila odberateľské faktúry pre dodávateľskú spoločnosť Iveco\nCzech Republik, a. s. za servis výrobkov Karosy vykonávaných na Slovensku, konkrétne za servisné\nprehliadky a záručné opravy, pri ktorých neboli použité náhradné diely a za záručné opravy, pri\nktorých náhradné diely použité boli. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 4.294,13 eura\nz dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH s tým, že záručné\nopravy autobusov vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej\nzmluvy na Slovensku za protihodnotu zdanila iba čiastočne, a to tak, že cenu vykonanej práce zdanila\nsadzbou 19 % a cenu použitých náhradných dielov, ktoré mala vo svojom vlastníctve nezdanila vôbec.\nS poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe daní krajský súd\nuviedol, že v danej veci v postupe oboch daňových orgánov nezistil pochybenia ani iné ich porušenia\nzákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného\nprostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. ktorú správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na\npredložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením\ndaňového subjektu s tým, že takto daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali stotožniac sa s\nich skutkovým a právnym záverom.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že dňom 01.01.2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES\nz 28.11.2006 (ďalej len „Smernica“), ktorá nahradila šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS z 17.05.1977\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ktorá je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ\nide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy a metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na\nvnútroštátne orgány s tým, že zákon o DPH je vypracovaný v súlade s touto Smernicou. Krajský súd mal\nza to, že správca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z\nustanovenia § 8 a § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi\nnimi v nadväznosti na doklady predložené žalobcom.\nPodľa názoru krajského súdu žalobkyňa si nesprávne vysvetlila svoj postup pri poskytovaní záručných\nopráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdila, že správca dane postupoval\nnesprávne, ak jej vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak, ako to je uvedené v prvostupňovom\nrozhodnutí a dorubil jej daň z dôvodu, že u vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili\nžalobkyni pri záručných opravách nepostupovala v zmysle § 19 ods. 2 a použitý náhradný diel na\nvýmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného autobusu nezdanila pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi\n\ntvrdiac, že ako autorizovaný dealer na výrobu autobusov Iveco Czech Republik, a. s. postupovala podľa\ndealerskej zmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastky vymenila\na vrátila výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, že už raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako\nsúčiastka autobusu, a preto postupovala podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnila\noslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v rámci Európskej únie,\nmajúc zato, že išlo o službu - servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného\ndielu, pričom rozhodujúci charakter má náhradný diel tovar, a nie služba, ktorou bola úhrada za pracovný\nčas pri oprave alebo výmene náhradného dielu.\nKrajský súd bol toho názoru, že v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobkyňou ako\ndomovým subjektom vo vzťahu k svojím zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v zmysle\ndealerskej zmluvy a vzťah medzi žalobkyňou ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov, ktoré\nžalobkyňa od tohto dodávateľa nakupovala a zároveň sa zaviazala poskytovať záručné a pozáručné\nopravy na nakúpené autobusy od výrobcu ňou predané zákazníkom na území Slovenskej republiky.\nKrajský súd ďalej uviedol, že žalobkyňa ako predajca autobusov, ktoré pred tým odkúpila od uvedeného\nvýrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojím zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento\nvzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle § 411 a nasledovné Obchodného zákonníka. S poukazom na\nto, že reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise ktorý žalobkyňa ako predávajúci musí\ndodržať, inak by niesla sankcie podľa príslušného právneho predpisu.\nKrajský súd súhlasil s tvrdením žalobkyne a správcu dane, že zákon o DPH samostatne nerieši postupy\nreklamácii tovaru, majúc však za to, že to ani nie je nutné, pretože službu dodanie tovaru daňový subjekt\nmusí vždy posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH, ktorý je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému\nsubjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej veci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený\ntovar, teda autobusy predáva a poskytuje i servisné služby.\nKrajský súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 9 zákona o DPH je potrebné považovať za službu\nkaždé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to, že na správnosti rozhodnutia\nsprávcu dane nemení nič ani skutočnosť, že správca dane použil terminológiu „zložená služba“ a takýmto\nspôsobom vyložil ustanovenie § 9 zákona o DPH teda službu poskytovanú žalobkyňou, pričom správca\ndane jasne vysvetlil v čom bol jej postup nesprávny, teda v čom porušila zákon o DPH, pokiaľ poskytovala\nzáručný a pozáručný servis reklamovaných autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup\nžalobkyne, ktorá v prípade oprávnenej reklamácie vyhotovila v prospech výrobcu odberateľskú faktúru,\nale DPH v nej uplatnila k cene práce (vynaložený pracovný čas), avšak cenu použitého náhradného\ndielu v jej vlastníctve fakturovala bez dane a uplatnila pritom režim dodávok oslobodených od dane v\nzmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH.\nPodľa názoru krajského súdu, správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie, že\ntento postup môže uplatniť daňový subjekt len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre\ndaň v členskom štáte a bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pričom predaj\nbol uskutočnený za protihodnotu, pričom nad akúkoľvek pochybnosť nešlo o takýto prípad, pretože\nreklamované chybné súčiastky žalobkyňa iba vrátila výrobcovi do Českej republiky, teda do iného\nčlenského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej\nzmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi žalobkyňou a výrobcom s poukazom na to, že zákonodarca\nv zákone o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania a\nposkytnutie služby, kde tiež upravuje podmienky dodania služby spolu s následkami.\nĎalej podľa názoru krajského súdu, ak sa poskytuje služba na výrobok, kde je potrebné vymeniť\nsúčiastku, ktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie\npoškodeného dielu predaného autobusu), takúto službu nie je možné rozdeliť na službu za prácu podľa\n§ 9 zákona o DPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí\nžalobkyňa, pretože takýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH a je súčasťou služby ako\ntakej poskytnutej za protihodnotu.\nKrajský súd taktiež dospel k záveru, že správca dane v súlade so zákonom vydal dodatočný platobný\nvýmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\naugust 2007 podľa § 44 ods. 6 písm. v/ bod prvý zákona o správe daní s poukazom na správnosť\nzáverov daňových orgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe predložených faktúr a\ndokladov v tých prípadoch, ktorých žalobkyňa použila náhradné diely v rámci servisných služieb do\n\npredaných autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a žalobkyňa túto službu,\nt. j. vymenený náhradný diel fakturovala bez dane, čím porušila zákon o DPH, lebo službu v zmysle\ndaňových predpisov je potrebné vykladať tak, že ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, teda nielen za\nčas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnotu samotnej súčiastky, ktorá bola použitá.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že záručný a pozáručný servis, ktorý žalobkyňa poskytovala na území\nSlovenskej republiky, je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice,\nktorý upravuje miesto poskytovania služby zdaniteľnou osobou z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva,\nže ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má táto\nosoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, majúc za to, že žalobkyňa v kontrolovaných prípadoch\npodľa predložených faktúr mala postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm.\nb/ zákona o DPH a v týchto prípadoch kde poskytla službu - servis záručnej opravy autobusu v rámci\nzákonnej reklamácie mala vystaviť faktúru i na vymenený náhradný diel, ktorý bol v jej vlastníctve s\ndaňou. Uviedol, že v preskúmavanej veci sa nerozhodovalo o zaťažení reklamovaného náhradného\ndielu daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval o zaťažení použitého náhradného dielu, ktorý bol\nvo vlastníctve žalobkyne, ktorý bol zdanený pri jeho kúpe od dodávateľov v tuzemsku, čo potvrdila i\nžalobkyňa v podanej žalobe a daň z tohto tovaru si odpočítala, tovar však zostal na území SR.\nKrajský súd neprihliadol na argumentáciu žalobkyne, ktorou poukazovala na platnú judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie, v zmysle ktorej by malo vyplývať, že každé plnenie by malo byť považované\nza odlišné a nezávislé plnenie, keďže žalobkyňa rozhodnutia neoznačila a v žalobe len všeobecne\npoukazuje na judikatúru ako takú.\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 OSP a žalobkyni\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože nemala vo veci úspech.\nProti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa namietajúc, že krajský súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že správne orgány oboch\nstupňov ako aj krajský súd nesprávne vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania\nmedzi zmluvnými partnermi - reklamácie výrobkov alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutiach\ncitovali a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Uviedla, že tým, že vystavila faktúru za poškodený\nnáhradný diel vo výške 95 % tarifnej ceny firme Karosa, a. s. (Iveco Czech Republik, a. s.) bez dane,\nuskutočnila finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.\nPodľa názoru žalobkyne v zmysle zákona o DPH, dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného\nmajetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva s poukazom na to, že v tomto prípade\nsprávca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách a podľa správcu\ndane mali byť fakturované s daňou pre Iveco Czech Republik, a. s., ako dodanie tovaru, čo ale\nnezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s ustanovením § 8 zákona o DPH, keď\nvlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Žalobkyňa\ntvrdila, že z dôvodu, že sa jedná o doklad - faktúru za dodanie tovaru, nemôže byť vystavená pre\nmajiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretože tomu nová vymenený\nsúčiastka nebude dodaná, ani sa nestane je vlastníkom, a preto spoločnosť Corex, s. r. o. pre výrobcu\nvystavila faktúru, ktorej predmetom bol použitý náhradný diel z dôvodu, že vlastnícke právo prechádza na\nuvedenú spoločnosť. Vytýkala správcovi dane, že nevzal do úvahy, že dôkaz predložený spoločnosťou\nCorex, s. r. o., z ktorého je jednoznačné, že tovar ktorý bol predmetom vystavených faktúr skutočne\nopustil tuzemsko, keď poškodené náhradné diely boli zaslané na posúdenie výrobcovi. Namietala,\nže správca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách daňou z\npridanej hodnoty ako dodanie tovaru a nerieši základnú otázku, t. j., že vlastnícke právo k tovaru, v\ntomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Podľa názoru žalobkyne sa jedná o záručnú opravu\na faktúra za dodanie tovaru nemôže byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý\nv zmysle dohodnutých podmienok platí za reklamáciu s poukazom na to, že keďže zákon o DPH\nnerieši reklamačné konanie, tak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o\nreklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zákon o DPH v jeho základnej podstate.\nĎalej namietala, že správca dane nevzal do úvahy zmluvné dohodnuté podmienky obchodných\npartnerov k fakturácii služby použitého materiálu tovaru tvrdiac, že pokiaľ sú zmluvné podmienky\ndohodnuté v medziach zákona a zákon ich priamo neupravuje správcovi dane neprináleží spochybňovať\n\ndohodnuté podmienky s poukazom na to, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii\ntovaru.\nNapokon žalobkyňa dôvodila, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv\nvykonať analýzu zdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre\nzákazníka. Na základe tejto analýzy je možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom\ndane alebo o viaceré odlišné plnenia a stanoviť o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane ide,\nteda či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s poukazom na to, že Súdny dvor Európskej únie\nsa opiera o to, čo je účelom a zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu\nzodpovedá úplne, čiastočne a súčasne, že z platnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva,\nže každé plnenie má byť zvyčajne považované za odlišné a nezávislé plnenie.\nNa záver žalobkyňa vyslovila názor, že rozsudok krajského súdu nie správny, keď sa tento stotožnil s\nnázorom daňových orgánov o tom, že nebol dodržaný zákon o DPH, a preto svoje odvolanie v zmysle §\n205 ods. 2 OSP odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a súd na základe výkonných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nŽalobkyňa poukazovala na to, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s prevodom práva nakladať\ns tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 zákona o DPH), t. j. uvedené plnenie - poskytnutú službu dodanie\ntovaru, reklamovaného a dodaného do iného členského štátu prekvalifikoval do zloženého plnenia, ktoré\nmá charakter služby napriek tomu, že bol dodaný tovar do iného členského štátu namietajúc, že správca\ndane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku, pretože dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale\nv skutočnosti bol dodaný do iného členského štátu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava podrobných písomných\nvyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou administratívneho spisu.\nUviedol, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadril. Odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211\nods. 2 OSP a § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba považovať za dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým\nkrajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a súčasne aj zrušenie prvostupňového\nsprávneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie august 2007 v sume 4.294,13 eura žalobkyni.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o DPH platného v čase zdaniteľného plnenia, predmetom dane je:\na/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\n\nb/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou,\nc/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev\n(ďalej len „členský štát“),\nd/ dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o DPH platného v čase zdaniteľného plnenia dodaním tovaru je:\na/ dodanie hmotného majetku pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva ak tento zákon\nneustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako je\nelektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,\nako je ich nominálna hodnota, alebo za iné cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú\nmenu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,\nb/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy oddielov alebo inej obchodnej zmluvy.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa\n§ 8 vrátane:\na/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva priemyselnému vlastníctvu, alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb/ poskytnutie práva užívať hmotný majetok,\nc/ prijatie záväzku zdržať sa konania, alebo strpieť konanie alebo stav,\nd/ služby dodané na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí\nprotihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie\ntovaru alebo služby, zníženú o daň.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte.\nNajvyšší súd pre preskúmanie veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nžalovaný v danom prípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci si\nnezadovážil skutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobkyňou. Skutkové zistenia náležite nevyhodnotil, čo má za\nnásledok, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté predčasne s prihliadnutím na to, že žalovaný sa\nnámietkami žalobkyne vznesenými v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne a z toho\ndôvodu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci dostatočne zistil skutkový stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\n\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu sú teda skúmané\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie) preskúmava súd, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovil zákonné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa poskytuje v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom\nkonaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi pri vyžadovaní plnenia si ich povinnosti v tomto konaní\npoužije len také prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú a umožňujú pri tom správne vyrubiť a vybrať daň.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane pri\nuplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkoch preto zakotvuje\noprávnenie daňových orgánov aby mohli zisťovať či daňového subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.\nPodľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) výklad na uplatňovanie\nústavných zákonov a ostatných všeobecných záväzných predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že výklad pri uplatňovaní všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto nemôže v činnosti orgánov aplikujúcich právo\ndochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný\nústavne konformným spôsobom. Najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nmedzi účastníkmi konania v tomto individuálnom prípade spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu\nustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy je kumulatívnou právnou normou,\nktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon, vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami.\nTomu zodpovedá i čl. 152 ods. 4 ústavy. Pozitivistický právny prístup aplikácie zákonov založený na\nrešpektovaní dikcie zákona je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným\nvýkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu\nzákonných pojmov.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bola zabezpečená požiadavka na ústavnú konformnú aplikáciu a výklad zákona\njej súčasnej zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť\n\ninterpretovaná izolovane od zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie ktorý zákon sleduje. Zákony\nnie sú samoúčelne prijímané na to, aby sa slepo a formálne dodržiavali.\nZ vyjadrenia k žalobe i z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný tvrdí, že vo svojej činnosti\ndôsledne rešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor, že nakoľko poskytnutie\nzáručných opráv, vrátane použitých náhradných dielov je zloženým plnením s jedným základom dane,\npri ktorom prevláda charakter služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, dňom dodania predmetných\nslužieb spoločnosti žalobkyne vznikla daňová povinnosť z poskytnutej služby záručnej opravy, vrátane\nnáhradných dielov, a preto podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH základ dane v danom prípade\nzahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu použitého náhradného dielu, z ktorých dôvodov iba\nčiastočným zdanením predmetnej služby žalobkyňa porušila ustanovenie § 19 ods. 2 v spojení s § 2\nods. 1 písm. b/ zákona o DPH.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonodarca v právnej úprave zákona o DPH\nexplicitne neupravuje zákonné podmienky v prípade reklamácie pri dodaní tovaru alebo služby\nsamostatným spôsobom, z ktorých dôvodom je povinnosťou daňových orgánov subsumovať vykonanie\nreklamácie pod zákonnú úpravu dodania tovaru alebo služby konformným spôsobom a účelom zákona\no DPH. Posúdenie týchto právnych skutočností sa však môže vykonať až na základe podrobnej analýzy\nprávnych úkonov daňového subjektu, na základe ktorých si plnil svoju daňovú povinnosť alebo uplatnil\noslobodenie od dane, vychádzajúc zo zmluvného záväzku na základe ktorého transakciu uskutočňoval.\nŽalovaný pochybil, keď pri rozhodnutí podrobne neuviedol, ako právne posúdil predmetný daňový úkon\nžalobkyne a zároveň musí zdôvodniť svoj názor na jeho právne hodnotenie, či sa podľa jeho názoru\njedná o služby alebo o uplatnenie zodpovednosti za vady podľa § 422 a nasledovné Obchodného\nzákonníka.\nNajvyšší súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade ide o zložené plnenie pozostávajúce\nz vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca a dodanie tovaru, avšak\nnesúhlasí s jeho tvrdením, že v predmetných plneniach prevláda charakter služby, ktorú bola žalobkyňa\nako platiteľ dane povinná zdaniť. Z charakteru plnenia v zmysle faktúr vyplýva, že žalobkyňa vykonala\nslužbu opravu autobusu a dodala tovar. Vzhľadom na osobitný charakter vykonaných prác a dodania\ntovaru v rámci finančného vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo\npovinnosťou daňových orgánov posudzovať každú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej\núpravy zákona o DPH.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce\nsa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí\nv rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o DPH, čo malo za následok prijatie predčasného\nprávneho záveru. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa tým, že vystavila faktúru za výmenu\npoškodeného dielu náhradným dielom, ktoré sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka\nKarosa, a. s. (IVECO Czech Republic, a. s.) vo výške 95 % tarifnej ceny Karosa, a. s. - IVECO Czech\nRepublic, a. s. bez dane a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi, uskutočnili finančné vyrovnanie\nv zmysle dealerskej zmluvy.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sa žalovaný náležite nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne,\nktorou namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 22 v spojení s ustanovením § 19 ods. 2 zákona\no DPH, keď správca dane posúdil problém ako celok a zahrnul do základu dane celú fakturovanú\nprotihodnotu s poukazom na to, že v rámci reklamačných konaní sa jedná o poškodený reklamovaný\nnáhradný diel, ktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú službu, ktorú zabezpečuje Corex, s. r. o.\ntvrdiac, že v danom prípade postupovala tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturovala finančné\nvyrovnanie za poškodený náhradný diel, a že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane\ns tým, že predmetom dane je poskytnutá servisná služba, ktorú fakturovala s daňou. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd dáva do pozornosti, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva k\npoškodenému dielu, ktorý žalobkyňa po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie zákazníka,\n\ns faktúrou ceny náhradného vymeneného dielu vracala k výrobcovi, pretože napriek tomu, že vrátenie\ntohto výrobku žalobkyni vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie reklamácie, ide o samostatný\nprávny úkon, s ktorým zákonodarca spája aj podľa úpravy zákona o DPH právne účinky. Vzhľadom na\ncharakter plnenia je preto otázne, či dodanie náhradného dielu je služba.\nSúčasne najvyšší súd zastáva názor, že žalovaný v danom prípade sa pri posudzovaní vzniku daňovej\npovinnosti žalobkyne sa náležite nevyporiadal so zmluvnými podmienkami obchodných partnerov žalobkyne a spoločnosti Iveco Czech Republik, a. s. pre fakturáciu služby, použitého materiálu a tovaru,\nsúhlasiac s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon\nich priamo neupravuje, správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté podmienky s poukazom aj\nna to, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných\ndielov a pod.) a nemožno z jeho ustanovení dospieť k záveru, že bol porušený zákon. Najvyšší súd v tejto\nsúvislosti dáva do pozornosti, že vzhľadom na charakter zmluvného záväzku zostala nezodpovedaná\notázka, či žalobkyňa mohla očakávať preplatenie faktúry Karosou, ktorá si vyhradila právo, že ak\nreklamáciu opravy autobusu neuzná, potom faktúru žalobkyni, ktorá v rámci servisnej služby opravu\nautobusu vykonala a súčasne dodala náhradný diel, nezaplatí, pričom v tomto prípade žalobkyňa vystaví\nfaktúru na zaplatenie opravy náhradného dielu zákazníkovi s DPH.\nPokiaľ žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že daňové orgány v danej veci\nnepostupovali v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie bez označenia konkrétneho\nrozhodnutia, najvyšší súd dáva do pozornosti žalovanému, že súčasťou postupu daňových orgánov v\nsúlade so zákonnou zásadou zákonnosti ustanovenej v § 2 zákona o správe daní je nielen postupovať\nv súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi Slovenskej republiky ale aj v súlade s\nmedzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie postupovať tiež v súlade s právnymi aktmi Európskej\núnie, v rámci ktorého postupu je povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nv danej oblasti a o to skôr, keď právna úprava v slovenskom právnom poriadku absentuje.\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nNitre podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 211 ods. 2 OSP a 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nSprávny orgán v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).\nLen doplnením dokazovaním z hora naznačenom smere môže byť náležite zistený skutkový stav veci\na dodržané základné princípy a zásady daňového konania včítane princípov ústavných ako princíp\nprávneho štátu, právo na spravodlivý proces ako aj zásada rovnosti.\nO náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 769,68 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady\nza zaplatený súdny poplatok 2 x 66 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2011 (prevzatie a príprava, vrátane prvej porady s klientom, spísanie žaloby) po\n123,50 eura, za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (účasť na pojednávaní krajského súdu\na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu) po 127,16 eura (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a\nc/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), plus\n2 krát režijný paušál po 7,41 eura a 2 krát režijný paušál po 7,63 eura. Vzhľadom k tomu, že právny\nzástupca je platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty o 20 %, t. j. o sumu\n106,28 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov celého konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet\nadvokátskej kancelárie JUDr. Ladislav Barát, s. r. o., so sídlom v Nitre do troch dní v zmysle § 149 ods.\n1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\n\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom\nv Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave\nt. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná z vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}