{"guid": "da34e2a8-9945-4b0e-9cf9-60c5ce81bd83:92abc088-4302-4866-8860-511f8571de29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1", "spisova_znacka": "8Sžf/12/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/12/2012 z 21. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2013, sp. zn. 8Sžf/12/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1", "identifikacne_cislo": "4011200376", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92abc088-4302-4866-8860-511f8571de29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/12/2012\n4011200376\n21. 02. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200376.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: COREX,\ns.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 49, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát,\ns.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom v Banskej Bystrici, Lazová ulica 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/3210-16107/2011/992128-r zo dňa 16. februára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/53/2011-41 zo dňa 24. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/53/2011-41 zo dňa 24.\njanuára 2012 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/3210-16107/2011/992128-r zo dňa\n16. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 784,22 €, z toho trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 652,22 € a iné trovy vo výške 132 €, na účet právneho zástupcu žalobcu\nvedený v W. Q. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 11S/53/2011-41 zo dňa 24. januára 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/224/3210-16107/2011/992128-r zo\ndňa 16. februára 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č.\n628/230/33-3164/10/Há zo dňa 5. mája 2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992\nZb.“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 2416,91 € z dôvodu\nporušenia ustanovenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) tým, že záručné\nopravy autobusov Karosa vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle\ndealerskej zmluvy na Slovensku za protihodnotu zdanil iba čiastočne, a to tak, že cenu vykonanej práce\nzdanil sadzbou 19 % a cenu použitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil\nvôbec. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nzmysle ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1 písm. a/, s § 9 ods. l, § 15 ods. l, § 19\nods. 2, § 22 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29\nods. 1, 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/\nES (ďalej len ,,Smernica“).\n\nKrajský súd medzi účastníkmi považoval za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. l zákona č.\n222/2004 Z. z. a to, či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do\niného členského štátu alebo či jeho ekonomická ?činnosť vykonávaná v zmysle predloženej Dealerskej\nzmluvy zo dňa 9. decembra 2003 uzavretá s obchodným partnerom v rámci EÚ (Karosa, a.s., Česká\nrepublika) - poskytovanie záručných opráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo\npotrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, t. j. službu\nv tých prípadoch, kde žalobca použil náhradné diely, ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil\nvôbec.\nKrajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období január\naž december 2007 daňový subjekt (žalobca) v zmysle Dealerskej zmluvy zo dňa 9. decembra 2003 a\njej príloh platných pre rok 2007, č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou Karosa, a.s. (od 3. januára\n2007 Iveco Czech Republik, a.s.) žalobca nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike od\nvýrobcu Iveco; nakúpený tovar od tohto dodávateľa žalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako\nintrakomunitáme nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal; následne predaj tohto tovaru\nna území Slovenskej republiky zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku; žalobca na základe\ndealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou a servisom jej\nvýrobkov a zaviazal sa pod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy\nkonečným zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na území Slovenskej republiky; žalobca vykonával\nkontrolu a úpravu výrobkov Karosy pred dodaním, záručné práce (servis), asistenčný nonstop servis,\nservis zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel Karosy, ktoré sa už nevyrábajú s tým, že Karosa\nbude dodávať zmluvné výrobky žalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených v zmluve; podľa\npríloh k tejto zmluve, platné pre rok 2007, vo veci servisu výrobkov tohto výrobcu sa žalobca zaviazal\nzabezpečovať a vykonávať záručný i pozáručný servis, ako i opravy autobusov Karosa podľa normy\nakosti na servis (príloha G) v súlade so záručnými podmienkami (príloha E4) s použitím technickej\ndokumentácie, ktorú je povinný vlastniť (príloha G1) s určenými hodinovými sadzbami za uskutočnené\npráce pri záručných opravách, ktoré je povinný účtovať Karose (príloha G2) a podľa zásad riešenia\nreklamácií (príloha G3); taktiež bolo dohodnuté, že reklamované chybné súčiastky bol dealer povinný\nvrátiť Karose v určenej lehote a dohodnutým spôsobom s tým, že nároky dealera zo záruky zanikajú\na Karosa má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak reklamované chybné súčiastky nebudú vrátené\n(príloha G3 odsek 6), ďalej, že pri záručných opravách bude dealer účtovať ceny použitých náhradných\ndielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy s tým, že výška týchto cien sa netýka spotrebného materiálu\n(olej a pod.), ktorý bol použitý v súvislosti s odstránením reklamovanej chyby (bod 2.3. prílohy G3);\nvykonané záručné práce a použité náhradné diely mal dealer fakturovať Karose dátumom splatnosti 45\ndní odo dňa vystavenia faktúry (bod 2.4. G3).\nKrajský súd konštatoval, že daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, že v prípade\noprávnenej reklamácie žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú spoločnosť Iveco Czech\nRepublik, a.s. za servis výrobkov Karosy vykonaných na Slovensku, konkrétne za servisné prehliadky,\nza záručné opravy, pri ktorých neboli použité náhradné diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné\ndiely použité boli, a to v celkovej výške 522 505,60 Sk, z toho cena práce ako základ dane bola 56 815,90\nSk a DPH vo výške 10 795,10 Sk, cena použitých náhradných dielov bola 454 894,60 Sk, DPH 0,00\nSk. Správca dane po kontrole zvýšil daň o 72 630,23 Sk a základ dane o 382 264,37 Sk, pretože cenu\npoužitého náhradného dielu žalobca fakturoval bez dane. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie júl 2007.\nS poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe daní krajský\nsúd uviedol, že v danej veci v postupe u oboch daňových orgánov nezistil pochybenie, ani iné ich\nporušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu\ndôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom\nna predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením\ndaňového subjektu s tým, že takto daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali, stotožniac sa s\nich skutkovými zisteniami a právnym záverom.\nKrajský súd zdôraznil, že dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady č. 2006/112/ES,\nktorá nahradila šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty, ktorá Smernica je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku,\npričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na vnútroštátne orgány s tým,\nže zákon č. 222/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31. decembra 2006 bol\n\nv súlade so Šiestou Smernicou). Krajský súd mal za to, že správca dane objasnil všetky skutočnosti\nv súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. a\nrozdiely medzi ním v nadväznosti na doklady predložené žalobcom.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri poskytovaní záručných opráv\nautobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených\nreklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, že správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane\nza zdaňovacie obdobie tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, že\nu vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili žalobcovi pri záručných opravách nepostupoval\nzmysle § 19 ods. 2 a použitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného autobusu\nnezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, žalobca ako autorizovaný dealer výrobcu autobusov\nIveco Czech Republik, a.s. (predtým Karosa, a.s.) postupoval podľa dealerskej zmluvy a v rámci záručnej\nopravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku - náhradný diel vymenil, ktorý vrátil výrobcovi\nako tovar bez DPH z dôvodu, že už raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu, a\npreto postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu v ráme v EÚ, majúc za to, že išlo o službu - servis a prevod\nvlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom rozhodujúci\ncharakter má náhradný diel - tovar, a nie služba (úhrada za pracovný čas), nesúhlasiac s tvrdením\nsprávcu dane a žalovaného.\nKrajský súd zastával názor, že v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobcom ako\ndaňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v zmysle\nDealerskej zmluvy a vzťah medzi žalobcom ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov Iveco, ktoré\nžalobca od tohto dodávateľa nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a\npozáručné opravy na nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej\nrepubliky. Uviedol, že pokiaľ žalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného\nvýrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento\nvzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle ustanovení § 411 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom\nna to, že reklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý žalobca ako predávajúci musí\ndodržať, inak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu.\nKrajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu a správcu dane, že zákon č. 222/2004 Z. z. samostatne nerieši\npostup pri reklamácii tovaru, majúc za to, že to ani nie je nutné, pretože službu a dodanie tovaru daňový\nsubjekt vždy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý ?je špecifický zákon\nvo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej veci i podnikateľský subjekt ako\nprávnická osoba a nakúpený tovar teda autobusy predáva a poskytuje i servisné služby.\nĎalej krajský súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné\npovažovať za službu každé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za\nto, že na správnosti rozhodnutia správcu dane nemení ani skutočnosť, že správca dane použil\nterminológiu ,,zložená služba“ a takýmto spôsobom vyložil ustanovenie § 9, teda službu poskytovanú\nžalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil, v čom bol nesprávny postup žalobcu, teda v čom porušil\nzákon č. 222/2004 Z. z. pokiaľ' poskytoval záručný a pozáručný servis reklamovaných autobusov v\nzmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup žalobcu, ktorý v prípade oprávnenej reklamácie vyhotovil\nv prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil k cene práce (vynaložený pracovný\nčas), avšak cenu použitého náhradného dielu v jeho vlastníctve fakturoval bez dane a uplatnil pritom\nrežim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa názoru súdu\nsprávca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie, že tento postup môže uplatniť daňový\nsubjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte,\nbol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu,\nkeď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly, u žalobcu nešlo o takýto\nprípad, pretože reklamované chybné súčiastky žalobca iba vrátil výrobcovi do Českej republiky, teda do\niného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej\nzmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi žalobcom a výrobcom, s poukazom na to, že zákonodarca\nv zákone č. 222/2004 Z. z. jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania\na poskytnutie služby, kde tiež upravuje podmienky dodania služby spolu s následkami.\nPodľa názoru krajského súdu ak sa poskytuje služba na výrobok, kde je potrebné vymeniť súčiastku,\nktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie poškodeného\n\ndielu predaného autobusu), takúto službu nie je možné rozdeliť na službu za prácu podľa § 9 zákona č.\n222/2004 Z. z. a náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., ako to\ntvrdí žalobca, pretože takýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. a je súčasťou\nslužby ako takej poskytnutej za protihodnotu. Záver žalovaného a správcu dane, že u žalobcu išlo o\nposkytnutie služby, považoval za správny a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. a so Smernicou Rady\nč. 2006/112/ES, keďže pri posudzovaní poskytovania záručných a pozáručných opráv na reklamovaných\nautobusoch žalobcom vychádzali zo skutočného obsahu právneho úkonu.\nKrajský súd dospel k záveru, že ak žalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa Dealerskej zmluvy\nvracal výrobcovi autobusov Iveco so sídlom v Českej republike chybné súčiastky, bolo to z dôvodu, aby\nv prípade oprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky zo zmluvy podľa prílohy\nG3 odsek 6, keďže ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru a zákazníka - žalobcu ako odberateľa\nvýrobkov, ktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky,\navšak ako samostatný subjekt, ktorý nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda\nnejde o subjekt prepojený ekonomicky s materskou organizáciou, t. j. výrobcom - Iveco, správca dane\nv súlade so zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel DPH\nza zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/ bod prvý zákona č. 511/1992 Zb., s poukazom na\nsprávnosť záveru daňových orgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe predložených\nfaktúr a dokladov u tých prípadoch, v ktorých žalobca použil náhradné diely v rámci servisných služieb do\npredaných autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a žalobca túto službu,\nt. j. vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon č. 222/2004 Z. z., lebo službu v\nzmysle daňových predpisov je potrebné vykladať tak, že ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, ?teda\nnielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej súčiastky, ktorá bola\npoužitá, a teda nie je možné charakter takejto služby rozdeliť na dve časti tak, ako to vykladal žalobca.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že záručný a pozáručný servis, ktorý žalobca poskytoval na území\nSlovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice, ktorá\nupravuje miesto poskytovania služby zdaniteľnou osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, že\nide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má táto osoba\nzriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, majúc za to, že žalobca v kontrolovaných prípadoch podľa\npredložených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. a v tých prípadoch, kde poskytol službu - servis záručnej opravy autobusu (predaného\nzákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na vymenený náhradný diel, ktorý bol\nv jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďže vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s\npoukazom na to, že išlo o službu, kde základom dane bola proti hodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal\nprijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za zdaniteľný obchod znížená o daň (§ 22 ods. 2 zákona),\ns tým, že základ dane v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu\npoužitého náhradného dielu a dňom dodania predmetnej služby vznikla žalobcovi daňová povinnosť z\nposkytnutej služby záručnej opravy vrátane použitých náhradných dielov. Uviedol, že v preskúmavanej\nveci žalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťažení reklamovaného náhradného dielu (chybná\nsúčiastka) daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval o zaťažení použitého náhradného dielu, ktorý\nbol vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i\nžalobca v podanej žalobe, že daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.\nKrajský súd neprihliadol ani na námietky žalobcu uvedené v žalobe v súvislosti namietaného procesného\npostupu zamestnancov správcu dane, ako i v súvislosti s tabuľkou uvedenou v rozhodnutí, ktorá\npredstavuje finančné vyjadrenie služby a cenu náhradných dielov vráteného do Českej republiky.\nUviedol, že tieto námietky neboli uplatnené v podanom odvolaní, a preto nemôžu byt' ani predmetom\nsúdneho prieskumu. Konštatoval, že nezistil procesné pochybenia, ani také vady konania žalovaného,\nktoré by spôsobovali nezákonnosť rozhodnutia. Súd neprihliadol ani na argumentáciu žalobcu, ktorou\npoukazoval na platnú judikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej by malo vyplývať, že každé plnenie\nby malo byť považované za odlišné a nezávislé plnenie, keďže žalobca rozhodnutia neoznačil a v žalobe\nlen všeobecne poukazuje na judikatúru ako takú.\n? Žalobca sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolal a navrhol napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmeniť, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na\nnové konanie. V dôvodoch odvolania sa nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na\npovinnosti žalobcu pri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov, v ktorej\nsúvislosti poukázal na to, že postup pri reklamáciách je v danom prípade presne upravený v zmysle\n\nplatného zákona v uzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený reklamačný postup ako aj to, že\nžalobca nie je bežným ale výhradným zástupcom v Slovenskej republike, s určitými pravidlami, právami\na obmedzeniami.\nNamietal, že správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili\nskutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov\n(autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutiach citovali a vyvodili z nich nesprávny\nprávny záver. Uviedol, že tým, že vystavil faktúru za poškodený náhradný diel - súčiastku pre výrobcu\nKarosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.) ?vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s. bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.\nDôvodil, že v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku,\npri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, že v tomto prípade správca dane\ndodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a\npodľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru,\nčo ale nezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., keď\nvlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Tvrdil, že z\ndôvodu, že ide o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôže byť vystavená pre\nmajiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretože tomu nová vymenená\nsúčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto spoločnosť COREX, s.r.o. pre výrobcu\n- Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. vystavila faktúru, ktorej predmetom bol použitý náhradný\ndiel, z dôvodu, že vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť. Vytýkal správcovi dane, že nebral\ndo úvahy dôkaz predložený spoločnosťou COREX, s.r.o., z ktorého je jednoznačné, že tovar, ktorý\nbol predmetom vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko - Slovenskú republiku, keď poškodené\nnáhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v systéme INTRASTAT,\ns poukazom na to, že z uvedených dôkazov vyplýva, že tovar uvedený na faktúre je tovar, ktorý je\nuvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil tuzemsko a bol dodaný (za protihodnotu)\na prepravený do iného členského štátu. Namietal, že tým, že správca dane dodaňuje nové náhradné\ndiely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu dane mali byť\nfakturované s daňou pre IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, nerieši základnú podmienku\nvlastnícke právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Vyslovil názor, že\nnakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôže byť vystavená\npre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých podmienok platí za reklamáciu,\ns poukazom na to, že keďže zákon č. 222/2004 Z. z. nerieši reklamačné konanie, tak podnikateľský\nsubjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zákon\nč. 222/2004 Z. z. v jeho základnej podstate.\nĎalej namietal, že správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky obchodných partnerov\npre fakturáciu služby, použitého materiálu a tovaru, tvrdiac, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v\nmedziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté\npodmienky, s poukazom na to, že z dôvodu, že zákon č. 222/2004 Z. z. samostatne nerieši postup\npri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných dielov, apod.), nemožno z jeho ustanovení\ndospieť k záveru, že bol porušený zákon, ak žalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi tak, že\npostupuje podľa v zmluve dohodnutých a popísaných podmienok v rozsahu zákona č. 222/2004 Z. z.,\nkeďže spoločnosť COREX, s.r.o., na základe dohodnutých podmienok, obchodný vzťah, poskytnutú\nslužbu zdanila podľa skutočného plnenia a cien, ktoré boli dohodnuté a uvedené v zmluve a použitú\nreklamovanú súčiastku, (ktorá bola vymenená za nový náhradný diel) vrátila do krajiny pôvodu výrobcovi\nbez dane - Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s.\nĎalej dôvodil, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu\nzdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe\ntejto analýzy je možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré\nodlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane, ide, teda či ide o dodanie\ntovaru alebo poskytnutie služby, s poukazom na to, že Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom\na zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo\nčiastočne a súčasne, ?že z platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že každé plnenie má byť\nzvyčajne považované za odlišné a nezávislé plnenie.\n\nSúčasne žalobca poukázal na to, že úmyslom spoločnosti COREX, s.r.o. nie je podvádzať a krátiť\ndane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce plniť s tým, že správca\ndane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybňuje hodnovernosť žalobcu a zároveň tým\nspochybňuje hodnoty, ktoré žalobca uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou.\nĎalej poukázal aj na skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov, osôb, a ďalších osôb a nie je v žiadnom rozpore s\nich povinnosťou chrániť záujmy štátu.\nZáverom vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa stotožnil s názorom\ndaňových orgánov s tým, že nebol dodržaný zákon č. 222/2004 Z. z., t. j. uvedené plnenie predstavuje\nposkytnutá služba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok - zložené plnenie, má charakter služby s\npovinnosťou zdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, namietajúc, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s prevodom práva nakladať s\ntovarom ako vlastník (§ 8 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z.), t. j. uvedené plnenie poskytnutú službu\na dodanie tovaru - poškodeného, reklamovaného dodaného do iného členského štátu (§ 43 zákon č.\n222/2004 Z. z. oslobodenie od dane), prekvalifikoval do zloženého plnenia, ktoré má charakter služby,\nnapriek tomu, že bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc, že správca dane neoprávnene zdanil\ndodanie tovaru v tuzemsku, pretože k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný\ndo iného členského štátu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava podrobných písomných\nvyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou administratívneho spisu, s poukazom na to,\nže podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadril. Odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. l veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 v spojení s §\n246c ods. l veta prvá Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba\npovažovať za dôvodné. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.),\npričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a súčasne zrušenie prvostupňového správneho\norgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Daňového úradu Vráble, ktorým správca dane\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 2416,91 €,\na preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä ?z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis, zistil, že príslušný správca dane Daňový úrad Vráble vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, na základe\nktorej bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona č. 511/1992 Zb. ustanovuje základné zásady daňového\nkonania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. l). Správca dane postupuje\nv daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v\ntomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť\n\na vybrať' daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je ?povinný začať' daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky\npre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere\nnesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom\nkonaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nurčenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva\na povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať' so\nsprávcom dane v daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. účinného v čase zdaniteľného plnenia predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\nb) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev\n(ďalej len ,,členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je\na) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon\nneustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj\nelektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,\nako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú\nmenu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.\n? Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním\ntovaru podľa § 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\n\nPodľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo\nna ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n?Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nžalovaný v danom prípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami, majúce za\nnásledok, že v predmetnej veci rozhodol predčasne.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého postupu je ich\npovinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia medzi účastníkmi konania\nv tomto konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu ustanovení zákona o dani z pridanej\nhodnoty.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kumulatívnou právnou\nnormou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami. Tomu zodpovedá i čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na rešpektovaní dikcie\nzákona) je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú\naplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve\ntu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zákony nie sú samoúčelné,\nprijímané na to, iba aby sa ,,slepo“ a formálne dodržiavali.\nOdvolací súd v danom prípade zastáva názor, že skutkový stav nie je v podstate sporný: žalobca v\nkontrolovanom zdaňovacom období január až december 2007 v zmysle Dealerskej zmluvy zo dňa 9.\ndecembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou Karosa, a.s. od 3. januára 2007 Iveco Czech Republik, a.s., nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike\nod výrobcu Iveco, zákazníkom poskytoval záručný a pozáručný servis a na základe uvedenej zmluvy\nvýrobcovi fakturoval servisné práce a nahradené diely, ktoré použil na výmenu poškodených a súčasne\nvýrobcovi vracal poškodené súčiastky tak, že servisné práce zdanil a dodanie náhradných dielov\nfakturoval bez dane. Sporným ostala aplikácia právnej úpravy na skutkový stav a tomu predchádzajúci\nprístup žalovaného i správcu dane k výkladu na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 222/2004 Z.\nz. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s účelom zákona č. 222/2004 Z. z.\n\nZ vyjadrenia k žalobe i z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že žalovaný tvrdil, že vo svojej činnosti\ndôsledne rešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor, že nakoľko poskytnutie\nzáručných oprav vrátane použitých náhradných dielov je zloženým plnením s jedným základom dane,\npri ktorom prevláda charakter služby, v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. dňom dodania\npredmetných služieb spoločnosti žalobcu vznikla daňová povinnosť z poskytnutej služby záručnej opravy\nvrátane náhradných dielov, a preto podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základ dane\nv danom prípade zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu použitého náhradného dielu, z ktorých\ndôvodov iba čiastočným zdanením predmetnej služby žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 2 v spojení\ns § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z.\nZákonodarca v právnej úprave zákona č. 222/2004 Z. z. neupravuje zákonné podmienky v prípade\nreklamácie pri dodaní tovaru alebo služby samostatným spôsobom, z ktorých dôvodov je povinnosťou\ndaňových orgánov subsumovať vykonanie reklamácie pod zákonnú úpravu dodania tovaru alebo služby\nkonformným výkladom s účelom zákona č. 222/2004 Z. z. Posúdenie týchto právnych skutočností však\nmôže vykonať až na základe podrobnej analýzy právnych úkonov daňového subjektu, na základe ktorých\nsi plnil svoju daňovú povinnosť, alebo uplatnil oslobodenie od dane, vychádzajúc zo zmluvného záväzku,\nna základe ktorého transakciu uskutočňoval.\nŽalobca tvrdil, že pri vystavení faktúr postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval\nfinančné vyrovnanie za poškodený náhradný diel, vo faktúre označený pre jeho presnú identifikáciu v\nrámci záruk, majúc za to, že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, a že predmetom\ndane je len poskytnutá servisná služba - práca, ktorú aj fakturoval s daňou, s poukazom na to,\nže reklamovaný náhradný diel dodal zákazníkovi - slovenskej spoločnosti - slovenskému platiteľovi\nbezodplatne, pretože ide o výmenu náhradného dielu v rámci reklamačného konania a vlastnícke práva\nk novým náhradným dielom získal zákazník - majiteľ autobusu a súčasne v zmysle zmluvy výrobcovi\nvrátil diel poškodený.\nOdvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade ide o zložené plnenie pozostávajúce\nz vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca a dodanie tovaru, avšak\nnesúhlasí s jeho tvrdením, že v predmetných plneniach prevláda charakter služby, ktorú bol žalobca ako\nplatiteľ dane povinný zdaniť. Z charakteru plnenia v zmysle faktúr vyplýva, že žalobca vykonal službu\nopravu autobusu a dodal tovar. Vzhľadom na osobitý charakter vykonaných prác a dodania tovaru v\nrámci finančného vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo povinnosťou\ndaňových orgánov posudzovať každú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej úpravy zákona\no dani z pridanej hodnoty.\nOdvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce\nsa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí,\nv rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty, majúce za následok prijatia\npredčasného právneho záveru. Dáva do pozornosti, že žalobca tým, že vystavil faktúru za výmenu\npoškodeného dielu náhradným dielom, ktoré sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka\nKarosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.) vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s. bez dane a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi, uskutočnil finančné vyrovnanie v\nzmysle dealerskej zmluvy.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný sa náležite nevyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu,\nktorou namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 22 v spojení s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.,\nkeď správca dane posúdil problém, ako celok a zahrnul do základu dane celú fakturovanú protihodnotu,\ns poukazom na to, že v rámci reklamačných konaní ide o poškodený reklamovaný náhradný diel,\nktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú službu, ktorú zabezpečuje COREX, s.r.o. tvrdiac, že v\ndanom prípade postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za\npoškodený náhradný diel, a že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, s tým, že\npredmetom dane je poskytnutá servisná služba, ktorú fakturoval s daňou. V tejto súvislosti odvolací súd\ndáva do pozornosti, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva k poškodenému\ndielu, ktorý žalobca po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie zákazníka, s faktúrou ceny\nnáhradného vymeneného dielu vracal výrobcovi, pretože napriek tomu, že vrátenie tohto výrobku\nžalobcovi vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie reklamácie, ide o samostatný právny úkon, s\nktorým zákonodarca spája aj podľa úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty právne účinky. Vzhľadom\nna charakter plnenia je preto otázne, či dodanie náhradného dielu je služba.\n\nSúčasne odvolací súd zastáva názor, že žalovaný v danom prípade pri posudzovaní vzniku daňovej\npovinnosti žalobcu sa náležite nevyporiadal so zmluvnými podmienkami obchodných partnerov - žalobcu\na spoločnosti Iveco Czech Republik, a.s. pre fakturáciu služby, použitého materiálu a tovaru, súhlasiac\ns tvrdením žalobcu, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich\npriamo neupravuje, správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom aj\nna to že zákon č. 222/2004 Z. z. samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok,\nnáhradných dielov, a pod.), nemožno z jeho ustanovení dospieť k záveru, že bol porušený zákon.\nOdvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vzhľadom na charakter zmluvného záväzku ostala\nv danej veci nezodpovedaná otázka, či žalobca mohol očakávať preplatenie faktúry Karosou, ktorá si\nvyhradila právo, že ak reklamáciu opravy autobusu zákazníkom neuzná, potom faktúru žalobcovi, ktorý\nv rámci servisnej služby opravu autobusu vykonal a súčasne dodal náhradný diel, nezaplatí, v ktorom\nprípade žalobca vystaví faktúru na zaplatenie opravy náhradného dielu zákazníkovi s DPH.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v žalobe namietal, že daňové\norgány v danej veci nepostupovali v súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora bez\noznačenia konkrétneho rozhodnutia, odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému, že súčasťou postupu\ndaňových orgánov v súlade so zásadou zákonnosti ustanovenou v § 2 zákona č. 511/1192 Zb. je nielen\npostupovať v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj v\nsúlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať\ntiež v súlade s právnymi záväznými aktmi Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého\npostupu je ich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti, a o to\nskôr, keď právna úprava v slovenskom právnom poriadku absentuje.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom\nprípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci neboli zadovážené\nskutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď v daňovom konaní postupoval v súčinnosti\ns daňovým subjektom - žalobcom, skutkové zistenia náležite nevyhodnotil, majúce za následok, že v\npredmetnej veci bolo rozhodnuté predčasne, s prihliadnutím na to, že žalovaný sa s námietkami žalobcu\nvznesenými v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne, z ktorých dôvodov rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého\nstupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. l veta prvá a\ns § 250k ods. l Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo\nvýške 132 €, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za žalobu 66 € a za odvolanie 66 €.\nNakoľko žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku trovy nevyčíslil, odvolací\nsúd mu s poukazom na § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku priznal len náhradu trov konania\nvyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č.\n757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. l vetou prvou\na s § 250k ods. l Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania\nvo výške 414,79 €. Náhrada trov konania bola vyčíslená v zmysle ustanovení § 11 ods. 4, § 14, § 15\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Výška\nnáhrady trov konania 414,79 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a za zaplatené súdne\npoplatky:\n· prevzatie veci a príprava (rok 2011) -101,25 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky),\n· podanie žaloby na súd (19. apríla 2011) -101,25 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n\n· vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (6. decembra 2011) - 101,25 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n· účasť na pojednávaní pred krajským súdom (24. januára 2011) - 101,25 € (§ 14 ods. 1 písm. c/\nvyhlášky),\n· podanie odvolania (6. februára 2012) - 101,25 € (§ 14 ods. 1 písm. e/ vyhlášky),\n· režijný paušál v roku 2011: 4 x 7,41 € = 29,64 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),\n· režijný paušál v roku 2012: 1 x 7,63 € = 7,63 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),\n· daň z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 543,52 € = 108,70 €,\n· zaplatené súdne poplatky za žalobu 66 € a za odvolanie 66 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že žalobcovi by patrila náhrada trov konania vo\nvyššej sume, než akú vyčíslil jeho právny zástupca, nakoľko právny zástupca žalobcu pri vyčíslení\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny postupoval nesprávne podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom\nsprávne malo byť podľa ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky, ktoré sa expressis verbis vzťahuje na konanie\nv správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zároveň korigoval žalobcom uvedený výpočet režijného paušálu podľa § 15 písm. a/ vyhlášky,\na to trikrát režijný paušál v roku 2011 a jedenkrát režijný paušál v roku 2012 (právny zástupca žalobcu\nnesprávne uviedol štyrikrát režijný paušál v roku 2012). Keďže konanie o náhrade trov konania je\nnávrhovým konaním (§ 151 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku),\nNajvyšší súd Slovenskej republiky bol viazaný návrhom na rozhodnutie o náhrade trov konania a ich\nvyčíslením, majúc za to, že žalobca náhradu trov konania vo vyššej sume nežiadal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č.\n757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/53/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}