{"guid": "52ad6d75-dfba-4cf2-b678-b1880600b7ee:2e5e4d8a-48c6-4ad0-ba58-3ba72a84f7f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1", "spisova_znacka": "4Sžf/6/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/6/2012 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 4Sžf/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1", "identifikacne_cislo": "4011200371", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e5e4d8a-48c6-4ad0-ba58-3ba72a84f7f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/6/2012\n4011200371\n29. 01. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:4011200371.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: COREX, s.r.o.,\nso sídlom Štefánikova 49, Nitra, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so\nsídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\nulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. februára 2011\nč. I/224/ 2875 - 14635/2011/992128-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.\n11S/48/2011-45 zo dňa 22. novembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S//48/2011-45 zo dňa 22.\nnovembra 2011 m e n í tak, že podľa § 250j ods.2, písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného zo dňa\n16. februára 2011, č. I/224/2875 - 14635/2011/992128-r z r u š u j e a vracia žalovanému na\nďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 132 €, do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Nitra.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nuvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Vráble zo dňa 05. 05. 2010, č. 628/230/33-3147/10/Há, ktorým správca dane na základe výsledkov\ndaňovej kontroly vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie február 2007 v sume 4743,74 eur z dôvodu porušenia ust. § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2\nods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon o DPH alebo zákon č. 222/2004 Z.z.).\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju v zmysle § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nzmysle ustanovení § 2 ods. 1, písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1, písm. a/, s § 9 ods. 1, s § 15 ods. 1,\ns § 19 ods. 2, s § 22 ods. 1 a s § 43 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29\n\nods. 1, 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/\nES (ďalej len Smernica).\nKrajský súd považoval medzi účastníkmi za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. 1\nzákona o dani z pridanej hodnoty, a to či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu. Či ekonomická činnosť, vykonávaná v zmysle predloženej\nDealerskej zmluvy, uzavretej s obchodným partnerom v rámci EU - poskytovanie záručných opráv\nautobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v\nspojení s § 2 ods. 1, písm. b/ citovaného zákona, t. j. ako službu v tých prípadoch, kde žalobca použil\nnáhradné diely, ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.\nKrajský súd z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol i spis správcu dane, zistil, že\nv kontrolovanom zdaňovacom období január až december 2007 daňový subjekt (žalobca), v zmysle\nDealerskej zmluvy zo dňa 09.12.2003 a jej príloh platných pre rok 2007 č. 3/2004/SK uzavretej so\nspoločnosťou Karosa, a.s. (od 03.01. 2007 Iveco Czech Republic, a.s. žalobca ako dealer nakupoval\na predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco. Tovar od tohto dodávateľa žalobca\nuviedol do daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si\nodpočítal; následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku.\nŽalobca na základe Dealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou\na servisom jej výrobkov a zaviazal sa pod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky\nKarosy konečným zákazníkom, ktorých sídlo sa nachádza na území SR. Žalobca vykonával kontrolu\na úpravu výrobkov Karosy pred dodaním, záručné práce (servis), a asistenčný nonstop servis, servis\nzameraný na opravy, ako i opravy vozidiel Karosy, ktoré sa už nevyrábajú s tým, že Karosa bude dodávať\nzmluvné výrobky žalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených v zmluve; podľa príloh k tejto\nzmluve, platné pre rok 2007.\nKrajský súd konštatoval, že daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, že v prípade\noprávnenej reklamácie žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú spoločnosť Iveco Czech\nRepublic, a.s. za servis výrobkov Karosy vykonaných na Slovensku, konkrétne za servisné prehliadky, za\nzáručné opravy, pri ktorých neboli použité náhradné diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné diely\npoužité boli. Správca dane po kontrole zvýšil daň a základ dane, pretože cenu použitého náhradného\ndielu žalobca fakturoval bez dane. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume 4 743,74\neur z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. zákona o\ndani z pridanej hodnoty s tým, že záručné opravy autobusov vykonané v rámci oprávnených reklamácií\nzákazníkov a zároveň v zmysle Dealerskej zmluvy na Slovensku a za protihodnotu zdanil iba čiastočne,\na to tak, že cenu vykonanej práce zdanil sadzbou 19 % a cenu použitých náhradných dielov, ktoré mal vo\nsvojom vlastníctve, nezdanil vôbec. Žalobca v žalobe v podstate uviedol rovnaké dôvody ako v odvolaní.\nKrajský súd zdôraznil, že dňom 01.01.2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11.\n2006 (ďalej len Smernica), ktorá nahradila šiestu smernicu Rady č.77/388/EHS zo 17. mája 1977 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá Smernica je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ\nide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná na\nvnútroštátne orgány s tým, že Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade s touto Smernicou\n(a do 31.12. 2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou), majúc za to, že správca dane objasnil všetky\nskutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 8 a § 9 o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov a rozdiely medzi ním v nadväznosti na doklady predložené žalobcom.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri poskytovaní záručných\nopráv autobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike a predaných na Slovensku) v rámci\noprávnených reklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, že správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil\nrozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil\nmu daň z dôvodu, že u vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili žalobcovi pri záručných\nopravách nepostupoval v zmysle § 19 ods. 2 a použitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky\nu reklamovaného autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, že ako autorizovaný\n\ndealer výrobcu autobusov Iveco Czech Republic a.s. (predtým Karosa, a.s.) postupoval podľa Dealerskej\nzmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku - náhradný diel\nvymenil, ktorý vrátil výrobcovi ako tovar bez DPH z dôvodu, že už raz vymenený náhradný diel bol\nzaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnil\noslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v rámci EU, majúc za to, že\nišlo o službu - servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu prešla na\nvýrobcu, pričom rozhodujúci charakter má náhradný diel tovar, a nie služba (úhrada za pracovný čas),\nnesúhlasiac s tvrdením správcu dane a žalovaného.\nKrajský súd zastával názor, že v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobcom ako\ndaňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v zmysle\nDealerskej zmluvy a vzťah medzi žalobcom ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov Iveco, ktoré\nžalobca od tohto dodávateľa nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a\npozáručné opravy na nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej\nrepubliky. Uviedol, že pokiaľ žalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného\nvýrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento\nvzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na to, že\nreklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý žalobca ako predávajúci musí dodržať,\ninak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu. Krajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu a\nsprávcu dane, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru, majúc za to, že to ani nie\nje nutné, pretože službu a dodanie tovaru daňový subjekt vždy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona\no DPH, ktorý je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej\nveci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený tovar. Teda autobusy predáva a poskytuje\ni servisné služby.\nĎalej krajský súd konštatoval, že v zmysle ust. § 9 zákona o DPH je potrebné považovať za službu\nkaždé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to, že na správnosti rozhodnutia\nsprávcu dane nemení ani skutočnosť, že správca dane použil terminológiu „zložená služba“ a takýmto\nspôsobom vyložil ust. § 9 službu poskytovanú žalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil, v čom\nbol nesprávny postup žalobcu, teda v čom porušil zákon o DPH pokiaľ poskytoval záručný a pozáručný\nservis reklamovaných autobusov v zmysle Dealerskej zmluvy a uplatnený postup žalobcu, ktorý v\nprípade oprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil\nk cene práce (vynaložený pracovný čas), avšak cenu použitého náhradného dielu v jeho vlastníctve\nfakturoval bez dane a uplatnil pritom režim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona\no DPH. Podľa názoru súdu správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie, že tento\npostup môže uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej\npre daň v členskom štáte, bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol\nuskutočnený za protihodnotu, keď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly,\nu žalobcu nešlo o takýto prípad, pretože reklamované chybné súčiastky žalobca iba vrátil výrobcovi do\nČeskej republiky, teda do iného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky\npodľa uzavretej Dealerskej zmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi žalobcom a výrobcom, s\npoukazom na to, že zákonodarca v zákone o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje\ni podmienky tohto dodania a poskytnutie služby, kde tiež upravuje podmienky dodania služby spolu s\nnásledkami.\nPodľa názoru krajského súdu ak sa poskytuje služba na výrobok, kde je potrebné vymeniť súčiastku,\nktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie poškodeného\ndielu predaného autobusu), takúto službu nie je možné rozdeliť na službu za prácu podľa § 9 zákona o\nDPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí žalobca, pretože\ntakýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH a je súčasťou služby ako takej poskytnutej\nza protihodnotu, považujúc záver žalovaného a správcu dane, že u žalobcu išlo o poskytnutie služby,\nza správny a v súlade so zákonom o DPH a so Smernicou Rady č. 2006/112/ES, keďže vychádzali pri\nposudzovaní poskytovania záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch žalobcom zo\nskutočného obsahu právneho úkonu.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že ak žalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa Dealerskej zmluvy\nvracal výrobcovi autobusov Iveco so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to z dôvodu, aby v prípade\noprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek\n6, keďže ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru a zákazníka - žalobca ako odberateľa výrobkov,\nktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak\nako samostatný subjekt, ktorý nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda o subjekt\nprepojený ekonomicky s materskou organizáciou, t. j. výrobcom - Iveco, správca dane v súlade so\nzákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/ bod prvý zákona o správe daní a poplatkov,\ns poukazom na správnosť záveru daňových orgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe\npredložených faktúr a dokladov v tých prípadoch, v ktorých žalobca použil náhradné diely v rámci\nservisných služieb do predaných autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku\na žalobca túto službu, t. j. vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon o DPH,\nlebo službou v zmysle daňových predpisov je potrebné vykladať tak, že ide o poskytnuté plnenie za\nprotihodnotu, teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej\nsúčiastky, ktorá bola použitá, a teda nie je možné charakter takejto služby rozdeliť na dve časti tak, ako\nto vykladá žalobca.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že záručný a pozáručný servis, ktorý žalobca poskytoval na území\nSlovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice,\nktorá upravuje miesto poskytovania služby zdaniteľnou osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva,\nže ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má táto\nosoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, majúc za to, že žalobca v kontrolovaných prípadoch\npodľa predložených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15. § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/\nzákona o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol službu - servis záručnej opravy autobusu (predaného\nzákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na vymenený náhradný diel, ktorý bol\nv jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďže vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s\npoukazom na to, že išlo o službu, kde základom dane bola protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal\nprijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za zdaniteľný obchod znížená o daň (§ 22 ods. 2 zákona)\ns tým, že základ dane v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu\npoužitého náhradného dielu a dňom dodania predmetnej služby vznikla žalobcovi daňová povinnosť z\nposkytnutej služby záručnej opravy vrátane použitých náhradných dielov. Uviedol, že v preskúmavanej\nveci žalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťažení reklamovaného náhradného dielu (chybná\nsúčiastka) daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval o zaťažení použitého náhradného dielu, ktorý\nbol vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i\nžalobca v podanej žalobe, že daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.\nŽalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého\nstupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec\nmu vráti na nové konanie.\nV dôvodoch odvolania sa nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na povinnosti žalobcu\npri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov, v ktorej súvislosti poukázal\nna to, že postup pri reklamáciách je v danom prípade presne upravený v zmysle platného zákona v\nuzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený reklamačný postup ako aj to, že žalobca nie je bežným,\nale výhradným zástupcom v SR, s určitými pravidlami, právami a obmedzeniami.\nNamietal, že správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili\nskutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov\n(autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutia citovali a vyvodili z nich nesprávny\nprávny záver. Uviedol, že tým, že vystavil faktúru za poškodený náhradný diel - súčiastku pre výrobcu\nKarosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.) vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s. bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle Dealerskej zmluvy.\n\nDôvodil, že v zmysle zákona o DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku, pri\nktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, že v tomto prípade správca dane\ndodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov)\na podľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre IVECO Czech Republic, s.r.o. ako dodanie\ntovaru, čo ale nezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona o DPH v\nznení neskorších predpisov, keď vlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na\nmajiteľa autobusu. Tvrdil, že z dôvodu, že ide o záručnú opravu daňový doklad - faktúra za dodanie\ntovaru nemôže byť vystavená pre majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre\nvýrobcu, pretože tomu nová vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto\nspoločnosť COREX, s.r.o. pre výrobcu - Karosa, a.s. - IVECO Czech republic, a.s. vystavila faktúru, ktorej\npredmetom bol použitý náhradný diel, z dôvodu, že vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť.\nVytýkal správcovi dane, že nebral do úvahy dôkaz predložený spoločnosťou COREX, s.r.o., z ktorého je\njednoznačné, že tovar, ktorý bol predmetom vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko - Slovenskú\nrepubliku, keď poškodené náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované v\nsystéme INTRASTAT, s poukazom na to, že z uvedených dôkazov vyplýva, že tovar uvedený na faktúre\nje tovar, ktorý je uvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil tuzemsko a bol dodaný (za\nprotihodnotu) a prepravený do iného členského štátu. Namietal, že tým, že správca dane dodaňuje nové\nnáhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa správcu\ndane mali byť fakturované s daňou pre IVECO Czech republic, a.s. ako dodanie tovaru, nerieši základnú\npodmienku vlastnícke právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Vyslovil\nnázor, že nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôže byť\nvystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých podmienok platí za\nreklamáciu, s poukazom na to, že keďže zákon o DPH nerieši reklamačné konanie, tak podnikateľský\nsubjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní a zároveň rešpektoval zákon\no DPH v jeho základnej podstate.\nĎalej dôvodil, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu\nzdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe\ntejto analýzy je možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré\nodlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane ide, teda či ide o dodanie\ntovaru alebo poskytnutie služby, s poukazom na to, že Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom\na zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo\nčiastočne a súčasne že z platnej judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že každé plnenie má byť zvyčajne\npovažované za odlišné a nezávislé plnenie.\nSúčasne žalobca poukázal na to, že úmyslom spoločnosti COREX, s.r.o. nie je podvádzať a krátiť\ndane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce plniť s tým, že správca\ndane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybňuje hodnovernosť žalobcu a zároveň tým\nspochybňuje hodnoty, ktoré žalobca uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou.\nZáverom vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa stotožnil s názorom\ndaňových orgánov s tým, že nebol dodržaný zákon o DPH, t.j. uvedené plnenie predstavuje poskytnutá\nslužba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok - zložené plnenie, má charakter služby s povinnosťou\nzdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 OSP odôvodňuje tým, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vôbec sa nevysporiadal s prevodom\npráva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1 zákona o DPH), t. j. uvedené plnenie poskytnutú službu\na dodanie tovaru - poškodeného, reklamovaného dodaného do iného členského štátu (§ 43 zákon DPH\noslobodenie od dane) prekvalifikoval do zloženého plnenia, ktoré má charakter služby, napriek tomu,\nže bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc, že správca dane neoprávnene zdanil dodanie\ntovaru v tuzemsku, pretože k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného\nčlenského štátu.\n\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.01.2012 k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava podrobných vyjadrení,\nktoré boli zaslané Krajskému súdu v Nitre a sú súčasťou spisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1veta\nprvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a podľa § 250j ods. 2, písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP ak najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už\nbola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné\nrozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nOdvolací senát v prejednávanej zistil, že v konaní 3Sžf/5/2012 už bolo rozhodnuté v obdobnej veci ako\nje vec prejednávaná s tým rozdielom, že sa týkala zdaňovacieho obdobia apríl 2007. Skutkové a právne\ndôvody rozhodnutia v uvedenej veci si odvolací súd osvojil aj v prejednávanej veci a preto poukazuje na\ndôvody rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené vo veci 3Sžf/5/2012 nasledovne :\n\"Ide o právny a daňový vzťah medzi žalobcom ako dealerom a spoločnosťou Iveco Czech Republic,\na.s. Vysoké Mýto, Česká republika ako výrobcom autobusov, vyplývajúci zo záručných opráv autobusov,\nrealizovaných žalobcom ako dealerom na území Slovenskej republiky, v prospech koncových\nzákazníkov žalobcu.\nZ obsahu spisu najvyšší súd zistil, že správca dane prekvalifikoval zdaniteľné plnenie , ktoré bolo\ndeklarované žalobcom v predmetných faktúrach ako intrakomunitárne dodanie vadného náhradného\ndielu výrobcovi Karosa, a.s (IVECO Czech Republic, a.s., ) za odplatu vo výške 95 % z tarifnej ceny\nvýrobcu.\nSpor v prvom rade spočíva v tom, či na faktúrach žalobcu deklarované dodanie tovaru Ivecu Czech\nRepublic, a.s. sa týka nového náhradného dielu, ktorý bol použitý (vymenený) pri oprave alebo či\ndeklarované dodanie tovaru sa týka vadného náhradného dielu, ktorý žalobca v zmysle zmluvných\npodmienok záručných opráv na základe Dealerskej zmluvy č. 3/2004/SK zo dňa 09.12.2003 a jej prílohy G3, vracal výrobcovi Ivecu Czech Republic, a.s. Česká republika. Prvotný problém podľa zistenia senátu\nspočíva v identite tovaru deklarovaného vo faktúrach.\nŽalobca tvrdil, že vo faktúrach deklarované zdaniteľné plnenie je tovar - vrátený vadný náhradný diel\n- súčiastka, zaslaný výrobcovi do iného členského štátu EU (Českej republiky). V tomto prípade ide o\noslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu EU v zmysle § 43 zák. č. 222/2004\nZ.z.. Dodanie tovaru do ČR je preukázané. Cena poškodeného náhradného dielu ako aj jeho hmotnosť\nsú uvedené na faktúre a totožné s hlásením, ktoré bolo vystavené štatistickým systémom INTRASTAT\npre obeh tovaru v rámci EU, platný v roku 2007.\nNaproti tomu správca dane vychádzal zo zistenia, že deklarovaným tovarom boli nové náhradné diely,\nvymenené (použité) pri oprave, ktoré sa stali súčasťou celkovej služby žalobcu, poskytnutej žalovanému\nna území SR. Správca dane pritom vychádzal zo zmluvných podmienok medzi žalobcom a Ivecom\nCzech Republic, a.s., podľa ktorých mal žalobca vyúčtovať cenu služby a použitého náhradného dielu.\nZmluvné podmienky, príloha G3 Dealerskej zmluvy hovoria o použitom náhradnom diele, ktorý pojem\nvýkladom zodpovedá novému náhradnému dielu, ktorý bol pri záručnej oprave namontovaný.\n\nSenát dospel k záveru, že nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že faktúry súčasne plnili funkciu\ndodacieho listu. Tovar bol na faktúrach jednoznačne identifikovaný ako vadný náhradný diel popisom\ni hmotnosťou, ktorý žalobca vracal výrobcovi do Českej republiky. Použitá formulácia „vývozca\nvýrobkov uvedených v tomto dokumente vyhlasuje...“. Uvedené nasvedčuje, že žalobca vystavoval\nfaktúry v rozpore s dikciou zmluvných podmienok, ktoré mu určovali faktúrou vyúčtovať použitý, t.j.\nnový náhradný diel. Odchýlenie sa od zmluvných podmienok je však súkromnoprávnou záležitosťou\ndaňových subjektov, ktoré môžu zavedením vlastných obchodných zvyklostí dať autonómny význam\nneurčitým zmluvným pojmom a zmeniť spôsob uskutočňovania vzájomných plnení. Či k takémuto\npostupu došlo by malo potvrdiť Iveco Czech Repoublic, a.s.. Z hľadiska daňového a pre správcu dane je\nrozhodujúce reálne, materiálne uskutočnené plnenie a skutočnosť, aby toto reálne plnenie zodpovedalo\ndeklarovanému plneniu vo faktúre. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zo skutočností, ktoré mu\nboli predložené, vyplýva, že ide o jedno plnenie, bez ohľadu na zmluvnú štruktúru plnení (Súdny dvor\nEU C- 425/06 Part Service Srl, bod 54).\nOkolnosti nasvedčujú tomu, že žalobca skutočne vo faktúrach uvádzal dodanie vadného náhradného\ndielu za protihodnotu 95% tarifných cien výrobcu. Ide o atypickú daňovú transakciu, spočívajúcu v\nodplatnom plnení za vadný náhradný diel, ktorá v kontexte záručnej opravy však môže mať reálny\nhospodársky dôvod. Pokiaľ ide o spätný prevod vlastníckeho práva k vadnej súčiastke ako hnuteľnej\nveci ten sa ex lege uskutočňoval tradíciou, reálnym odovzdaním. Výrobca v dôsledku reklamácie k\nvymenenému náhradnému dielu vlastnícke právo nenadobúdal. To prešlo na konečného zákazníka,\nktorý bol vlastníkom v záručnej lehote opravovaného autobusu. V konaní nebolo osvedčené, že cieľom\ntransakcie by bolo zneužitie systému DPH. V tejto súvislosti senát považuje za potrebné poukázať\nna bod 47 rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C- 425/06 Part Service Srl „voľba podnikateľa medzi\noslobodenými plneniami a plneniami podliehajúcimi dani sa môže zakladať na množstve prvkov a\nnajmä na úvahách daňovej povahy, týkajúcich sa objektívneho režimu DPH. Keď má platiteľ dane\nmožnosť výberu medzi dvoma plneniami, šiesta smernica mu neukladá vybrať si to, ktoré implikuje platbu\nnajvyššieho DPH. Naopak, platiteľ dane má právo vybrať si štruktúru svojej činnosti tak, aby obmedzil\nsvoj daňový dlh( Rozsudok Halifax a i. už citovaný, bod 73).\nPokiaľ predmetom reálneho dodania tovaru výrobcovi autobusov do Českej republiky bol vadný\nnáhradný diel oproti finančnému vyrovnaniu 95 % tarifných cien výrobcu, správca dane nemôže\n„skutkovo“ prekvalifikovať toto plnenie tak, že jeho predmetom bol nový náhradný diel. Identita reálnej\ndaňovej transakcie a reálneho dodania tovaru sa „skutkovo“ prekvalifikovať nedá, bez zmeny dôkaznej\nsituácie. Prekvalifikácia môže spočívať iba v inej subsumpcii materiálne daného skutkového stavu.\nPre DPH je rozhodujúce zachovanie princípu daňovej neutrality. V prípade dodania tovaru do iného\nčlenského štátu EU je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený\nz tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať. Je dôležité, či výrobca\nIveco Czech Republic, a.s. Vysoké Mýto Česká republika pri dodaní - vrátení vadnej súčiastky žalobcom\nuplatnil systém samozdanenia dodania tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky ako iného\nčlenského štátu EU (reverse - charge). Mechanizmus reverse charge uľahčuje odberateľovi ,v tomto\nprípade výrobcovi zdaniť tovar - vadnú súčiastku vo svojom štáte bez zložitého uplatňovania nároku na\nodpočet dane v inom štáte (SR).\nSenát ďalej vyhodnotil ako podstatnú skutkovú okolnosť (konštatovanú aj súdom prvého stupňa na str.\n6 rozsudku), že žalobca ako dealer od výrobcu autobusy aj nakupoval a následne ich vo vlastnom mene\npredával konečným zákazníkom (bod 59.1.1. Dealerskej zmluvy). Táto skutočnosť nebola žalovaným v\ndaňovom konaní podrobnejšie analyzovaná. Vyplýva z nej však, že ak bol dealer súčasne v postavení\nkupujúceho, právny režim jeho nárokov zo záruky je obdobný ako režim konečných zákazníkov, t.j. nárok\nex lege vrátiť vadnú súčiastku a žiadať finančnú kompenzáciu.\nPosúdenie, ktorý z prvkov uskutočnenej daňovej transakcie prevláda má povahu zásadnej právnej\notázky, ktorá nie je explicitne riešená ani v zákone o DPH ani v smernici. Inštitút tzv. zloženého plnenia a\njeho právnej kvalifikácie je vytvorený judikatúrou Súdneho dvora EU. Pokiaľ žalovaný predmet konania\nposúdil ako zložené plnenie mal sa pri svojej subsumpcii odvolať aj na konkrétne rozsudky Súdneho\n\ndvora EU. Pri neexistencii explicitného ustanovenia v zákone o DPH a v smernici, rozsudky Súdneho\ndvora vypĺňajú právnu medzeru. V prípade, že žalovaný dôjde k záveru, že na danú situáciu neexistuje\nrozsudok, v tom prípade musí svojou argumentáciu vytvoriť súdu podklad pre prípadné položenie\nprejudiciálnej otázky v následnom súdnom konaní. \"\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok\nna náhradu trov konania, ktorý nárok uplatnil v žalobe i v odvolaní. Trovy konania však v zmysle § 151\nods.1 O.s.p. nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreto podľa § 151 ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1, prvá veta O.s.p., priznal žalobcovi náhradu trov\nkonania vyplývajúcich zo spisu, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej žaloby 66 € a\nz náhrady súdneho poplatku z podaného odvolania 66 € .\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}