{"guid": "72122385-bfc7-45f7-a763-e7e6f48f8f1e:fb817fee-9124-4783-9288-5fbec5263968", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1", "spisova_znacka": "5MCdo/15/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/15/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 5MCdo/15/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1", "identifikacne_cislo": "3811203322", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Magura", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb817fee-9124-4783-9288-5fbec5263968", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/15/2012\n3811203322\n29. 04. 2013\nJUDr. Vladimír Magura\nECLI:SK:NSSR:2013:3811203322.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou MCGA legal,\ns.r.o. so sídlom v Bratislave, Partizánska č. 2, IČO: XXXXXXXX, proti povinnému O. V., hlásený pobyt\nbezdomovca v K., o vymoženie 992,51 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza\npod sp.zn. 16 Er 586/2011, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo 16. marca 2011 č.k. 16 Er 586/2011-12 a proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trenčíne z 15. júla 2011 sp.zn. 6 CoE 237/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie\nsumy 992,51 € s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 12. mája 2010 sp.zn. M1308211 (ďalej len „exekučný titul“) vydaným\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so\nsídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie.\nOkresný súd Prievidza (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo 16. marca 2011 č.k. 16 Er 586/2010-12\nžiadosť súdneho exekútora Mgr. X. J., F., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.\nfebruára 2011 zamietol. Vychádzal zo zistenia, že dňa 2. júna 2006 bola medzi právnym predchodcom\noprávnenej a povinným uzavretá zmluva o úvere č. 2454276706, na základe ktorej bol povinnému\nposkytnutý úver vo výške 30 000 Sk. S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred\npripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu\na na vzťah medzi veriteľom (oprávnenou) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia\nspotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere\npodľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak, aby z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho\nzákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS bola kvalifikovaná\nako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.\nJednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl súd v tom, že faktickým subjektom, ktorý\ndefinuje kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnená, pretože táto zostavila znenie\nrozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnená v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.\n\nMal za to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je však neprijateľnou\npodmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor o neprimeranej\npovahe rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 4.\njúna 2009. Uviedol, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom\nprávomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na\nktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie\nvydané osobou na to oprávnenou. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie teda neprebehlo riadne\nrozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla\nbyť vedená exekúcia. Z týchto dôvodov preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci\nrozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,\nnemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením\nz 15. júla 2011 sp.zn. 6 CoE 237/2011 uznesenie exekučného súdu ako vecne správne v zmysle § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil. Mal za to, že exekučný súd správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako\nnulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej\nrozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/\nExekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44\nods. 2 Exekučného poriadku). K námietke oprávnenej, že exekučný súd nemá právomoc zaoberať sa v\nrámci postupu podľa § 44 ods. 1 samotným obsahom úverovej zmluvy, teda dojednanými podmienkami,\nvrátane rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukázal na osobitnú právnu úpravu v ustanovení § 45\nzákona č. 244/2002 Z.z., z ktorej pre súd vyplýva povinnosť ex offo zaoberať sa exekučným titulom. Ak\nexekučný titul bol vydaný na základe spotrebiteľského úveru, ktorého dojednania musia byť v súlade s\nustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôžu obsahovať práva a povinnosti, ktoré nie sú\nv rovnováhe, a preto sú považované za nekalé a sankcionované absolútnou neplatnosťou, v dôsledku\nčoho samotnému exekučnému titulu možno odoprieť vykonateľnosť. Na podporu tohto názoru odvolací\nsúd poukázal tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že\nna rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti\nprihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné\njeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd obe\nuznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením veci oboma súdmi v otázke, či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej\nzmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Zároveň namietal odňatie\nmožnosti oprávnenej konať pred súdom tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom a\nkonštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonaní dokazovania.\nNesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že súdy pri jej riešení vychádzali\nz nesprávnej interpretácie (v dôsledku nesprávneho prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej únie\nsp.zn. C-40/08 zo 6. októbra 2009 vo veci Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez Nogueira\n(Asturcom), podľa ktorej uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív\npreskúmať platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského štátu\nv exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie Asturcom má byť\nsprávne interpretované tak, že vnútroštátny exekučný súd v konaní o návrhu na výkon rozhodcovského\nrozsudku musí ex offo posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky, ak mu to v rámci tohto konania\numožňuje vnútroštátne právo a ak má pre takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Podľa\nnázoru generálneho prokurátora však zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť\nexekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. V slovenskom právnom poriadku je na\nposúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný len súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka\nrozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku.\n\nPre prípad, že sa dovolací súd nestotožní s názorom o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť\nrozhodcovskej doložky, generálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávnenej riadne konať pred\nsúdom. K takémuto nesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že\nrozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez\ntoho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nNapokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi v otázke samotnej\nneprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení platnom a\núčinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (11. novembra 2005) povinný nemal povinnosť prijať návrh\nrozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o\nznalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993\nZ.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nOprávnená, povinný a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k\nzáveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (PT.) a povinným bola dňa 2. júna 2006 uzavretá zmluva o úvere, v ktorej\npovinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasí s ich obsahom\na prijíma návrhy v nich predložené. V článku 9. 2 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006)\nbolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere\na obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma\nnávrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom\npri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., a že miestom rozhodcovského\nkonania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere z 2. júna 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné\n(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky\ntreba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna\núprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je\nspôsobilé ani založiť prekážku rei iudicatae.\n\nV súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie\n(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné\nrozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného\nprávneho vzťahu.\nPokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia\nzákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.\n2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre\nneplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského\nsúdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada\n(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“\nalebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než\nspotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a\ntým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali\nsvoj zmysel - boli by nadbytočné.\nAk je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento\nzáver neplatí. Už v rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura\nscripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych\nokolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj\nkeď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu\nalebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade\nzisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,\nznamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených\nustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje\nnaplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej\nnerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.\nOchrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne\na kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať\nzákladné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nToto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný\nnejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát\nposkytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú\nspravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Dovolací\nsúd sa preto nestotožnil s právnym názorom generálneho prokurátora o nemožnosti exekučného súdu\nskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského súdu.\nZa dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej riadne\nkonať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na\npojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\n\ntvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný\nsúd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §\n122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí\nexekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnená v odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu ani\nnijako nespochybnila skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá\nindividuálne, namietala len jeho právne závery.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o\ntejto možnosti mal vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu oprávnenej\npovinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z\nneho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh\nna riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a\nteda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nÚčastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor, ani oprávnená\nneboli v konaní úspešní a povinnému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}