{"guid": "4fe1c5f5-1ff7-4e6d-b5e0-99ced7157493:cdd6a3ae-3462-4a12-bf03-25d3c95f4834", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1", "spisova_znacka": "2Tdo/69/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/69/2012 z 15. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. januára 2013, sp. zn. 2Tdo/69/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1", "identifikacne_cislo": "3811010792", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Krajčovič", "sudca_id": 695, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-krajcovic-695", "datum_vydania": "2013-01-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-381", "nazov": "§ 381 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-381"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "nazov": "§ 38 ods. 8 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41b.odsek-1", "nazov": "§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/#paragraf-41b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/38-1993/paragraf-41b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-125.odsek-3", "nazov": "§ 125 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-125.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "nazov": "§ 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-391", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-381", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-42", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/38#paragraf-41b", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-125", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdd6a3ae-3462-4a12-bf03-25d3c95f4834", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/69/2012\n3811010792\n15. 01. 2013\nJUDr. Peter Krajčovič\nECLI:SK:NSSR:2013:3811010792.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a\nsudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému Q. Q. pre zločin\nsexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 15. januára\n2013 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne z 3. mája 2012, sp. zn. 2 To 40/2012, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/,\nods. 2 Tr. por. na základe odvolania obvineného zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza (ďalej len\nokresný súd) z 1. februára 2012, sp. zn. 3 T 256/2011, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.\nNa základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému Q. Q. uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42\nods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. 1) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr.\nzák., § 38 ods. 7 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 4 (štyri) mesiace\na pre výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia. Krajský súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil aj výrok o treste trestného rozkazu\nOkresného súdu Prievidza, sp. zn. 1 T/3/2012, zo dňa 13. januára 2012, právoplatný dňa 1. februára\n2012, ktorým mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, na výkon ktorého bol\nzaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na\ntento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nProti rozsudku krajského súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\ngenerálny prokurátor) podaním doručeným okresnému súdu 17. septembra 2012, a to v neprospech\nobvineného.\nAko právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.\nVecne namieta:\n„Krajský súd v Trenčíne uložil odsúdenému Q. Q. trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čím\nje daný dôvod dovolania v zmysle § 371 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku.\nPodľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,\nako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný\ntrest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.\n\nPodľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac\númyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným dvoma alebo viacerými\nskutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie\ntrestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby\nodňatia slobody.\nPodľa § 38 odsek 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej\nsadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na\nzníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby.\nZ citácie ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona a s poukazom na § 38 Trestného zákona vyplýva,\nže ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona nenadväzuje na ustanovenie § 38 odsek 8 Trestného\nzákona. Z tohto dôvodu sa základ na výpočet podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona (rozdiel medzi\nhornou a dolnou hranicou) nepoužije na úpravy sadzieb podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona.\nV trestnej veci odsúdeného Q. Q. boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 41 odsek 2\nTrestného zákona, no pri ukladaní trestu malo byť Krajským súdom v Trenčíne postupované nasledovne:\nHorná hranica trestnej sadzby uvedená v osobitnej časti Trestného zákona sa zvyšuje o jednu tretinu,\npolovica upravenej sadzby sa vypočíta sčítaním zvýšenej hornej sadzby a pôvodnej dolnej trestnej\nsadzby a súčet sa vydelí dvoma. Trest mal byť uložený páchateľovi nad jednu polovicu takto určenej\ntrestnej sadzby odňatia slobody.\nVzhľadom na uvedené odsúdenému Q. Q. prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia\nslobody v rámci upravenej trestnej sadzby za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona v rozsahu od 13\nrokov 6 mesiacov do 20 rokov a nie v rámci trestnej sadzby, ktorú nesprávne s použitím § 38 odsek\n8 Trestného zákona určil Krajský súd v Trenčíne v rozsahu od 12 rokov a 4 mesiace do 17 rokov a 8\nmesiacov.“\nV závere svojho podania navrhuje rozsudok krajského súdu zrušiť pre porušenie zákon v prospech\nobvineného a vec prikázať krajskému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec\npredbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa\n§ 382 písm. a/, b/ alebo d/ až f/ Tr. por. Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú\nsplnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nJe potrebné s dovolateľom na jednej strane súhlasiť v celom rozsahu jeho argumentácie, vychádzajúc\nz právneho stavu v čase rozhodovania súdu.\nNapriek uvedenej nesprávnej aplikácii zákona účinného v čase rozhodovania nemohol najvyšší súd\ndovolaniu vyhovieť. Došlo totiž k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný\nsúd) v konaní o súlade právnych predpisov, ktoré sa týka práve dotknutého ustanovenia Trestného\nzákona.\nDovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase\nvyhlásenia tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti\nposudzovania trestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu nastalú\nv čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je\nrelevantná v súvislosti s ústavným princípom retroaktivity Trestného zákona, resp. jeho zmeny priaznivej\npre páchateľa (článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Trestného zákona) a dôsledkom\naplikácie tohto princípu pre možné rozhodovanie v novom konaní.\nK takej zmene došlo na základe nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106 /2011 z 28. novembra 2012,\nvyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 (čiastka 104) 21. decembra\n2012.\nVýrok tohto nálezu znie:\n\n1. V § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte\nza bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia\nslobody“ n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Vo zvyšnej časti návrhu Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e.\nPodľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods. 2 slová v texte za bodkočiarkou\n„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto\nustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od\nvyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\nČlánok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky znie:\nTrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nNeskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n§ 2 ods. 1 Trestného zákona znie:\nTrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nAk v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť\nčinu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nK strate účinnosti predpisu, jeho časti alebo ustanovenia v zmysle v článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, respektíve § 41a ods. 1 zákona číslo 38 /1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len zákon o organizácii ústavného súdu)\ndochádza dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ex nunc),\nnie spätne od nadobudnutia účinnosti dotknutého právneho predpisu alebo jeho zmeny (ex tunc).\nÚčelom inštitútu podľa § 41b ods. 1 zákona o organizácii ústavného súdu je však reparácia konkrétnych\ndôsledkov nastalého a nálezom ústavného súdu odstraňovaného nesúladu právnych predpisov, a\nto prostredníctvom obnovy konania podľa Trestného poriadku v jednotlivých právoplatne skončených\ntrestných veciach.\nToto ustanovenie znie:\nAk súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125\nÚstavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho\npredpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení\nTrestného poriadku.\nV obnovenom konaní sa potom uplatnia vyššie citované ustanovenia Ústavy (Čl. 50 ods. 6) a Trestného\nzákona (§ 2 ods. 1), ktoré určujú jeho časovú pôsobnosť. To umožňuje, ak rozsudok nebol vykonaný,\nrozhodnúť v prospech odsúdeného (páchateľa) na základe nálezom ústavného súdu vyvolanej zmeny\nzákona, aj keď ku nej došlo po spáchaní trestného činu a po odsúdení jeho páchateľa.\nRovnako, pri opätovnom prerokovaní veci na základe príkazu dovolacieho súdu v zmysle § 388\nods. 1 Trestného poriadku sa pri posúdení trestnosti činu a ukladaní trestu použije ustanovenie v\nčlánku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré je\njeho zákonným odrazom a ktoré v rozsahu svojej úpravy prikazuje retroaktivitu zákona priaznivú pre\npáchateľa (a zakazuje retroaktivitu pre neho nepriaznivú). To platí aj v prípade, ak pri dovolacím súdom\npreskúmavanom konaní a rozhodovaní bol porušený zákon v prospech obvineného (a bez ohľadu na\ndôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia).\nNa základe uvedeného najvyšší súd napriek porušeniu zákona pri rozhodovaní v pôvodnom konaní\nnemohol zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Viazanosť\nprávnym názorom dovolacieho súdu (k § 391 ods. 1 Trestného poriadku) vysloveným podľa právneho\nstavu v čase rozhodovania napadnutým rozhodnutím by totiž v ďalšom konaní bránila uplatneniu vyššie\n\npopísaného princípu uvedeného v § 2 ods. 1 Trestného zákona. Došlo by k tomu v situácii, keď je\nsplnenie dovolacieho dôvodu, a to v otázke ukladania trestu, založené na porušení ustanovenia, o\nktorom bolo v medziobdobí rozhodnuté ústavným súdom, že nie je v súlade s Ústavou, s čím je spojená\nsankcia straty účinnosti takého ustanovenia.\nNaopak, právny názor dovolacieho súdu musí vychádzať z aktuálnej zmeny právneho poriadku,\nvyvolanej nálezom ústavného súdu z 28. novembra 2012. Je tomu tak preto, že ku zmene zákona\nvyvolanej stratou účinnosti časti vety za bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza\nv prospech obvineného, u ktorého by už pri opätovnom rozhodovaní v novom (a teda právoplatne\nneskončenom) konaní po rozrušení napadnutého rozhodnutia neprichádzalo do úvahy obligatórne\nuloženie trestu nad jednu polovicu zákonom určenej trestnej sadzby so zvýšenou hornou hranicou (ak\nby k tomu konajúci súd nebol nútený právnym názorom dovolacieho súdu). Dôvodom dovolania je pritom\npráve uloženie trestu pod jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby, teda mimo sadzby celkovo upravenej\nv zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona (v čom spočíva uplatnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. h) Trestného poriadku).\nSplnenie dovolacieho dôvodu, podmieňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia, je teda (ako už bolo\nuvedené), založené na nezákonnosti pri rozhodovaní, ktorá už nie je pre ďalšie konanie aktuálna. V\nzmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona by sa pri rozhodovaní v novom konaní použilo výhodnejšie\nmedzitýmne znenie zákona (po strate účinnosti slov za bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona), aj\nkeby do okamihu takého rozhodovania došlo ku zmene dotknutého ustanovenia zákonodarcom podľa\nčlánku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právnym názorom ústavného súdu, avšak\nv neprospech páchateľa oproti zneniu účinnému od 21. decembra 2012 (použil by sa zákon v znení\nnajvýhodnejšom pre páchateľa).\nPreto najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nJe totiž zrejmé, že nie sú totiž splnené dôvody dovolania, konkrétne dotknutým dovolaním uplatnený\ndôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, resp. jeho použitie na základe chyby pri\nrozhodovaní by v novom konaní nemohlo viesť ku jej náprave.\nDovolanie nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím súdom zistené porušenie\nzákona nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia. Dovolanie by v takom prípade v konečnom\ndôsledku nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný účel nápravy, ani ak by mu dovolací súd vyhovel,\nčím by stratilo procesnú povahu opravného prostriedku. Preto dovolací súd také dovolanie odmietne\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku\n(uznesenie najvyššieho súdu z 5. júna 2012, sp. zn. 2 Tdo 24/2012, prijaté trestnoprávnym kolégiom\nnajvyššieho súdu 10. decembra 2012 pod sp. zn. Tpj 76/2012 ako rozhodnutie určené na publikáciu v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).\nNajvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa § 381 Tr. por.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}