{"guid": "75e57b05-7a27-4053-b34b-4c3de5b918b8:aab53d4f-8460-4b4d-89fd-20264a920eb8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1", "spisova_znacka": "5MCdo/2/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/2/2011 z 29. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 5MCdo/2/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1", "identifikacne_cislo": "3708208353", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aab53d4f-8460-4b4d-89fd-20264a920eb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/2/2011\n3708208353\n29. 04. 2013\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2013:3708208353.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Raven, a.s. so sídlom v Považskej Bystrici,\nŠoltésovej 420/2, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ MUDr. V. W., bývajúcemu v S., 2/ Ing. I. Q.,\nbývajúcej v V., 3/ Mgr. V. Q., bývajúcemu v V. 4/ Mgr. X. K. bývajúcej v V., 5/ B. C., bývajúcej v Q. a 6/ A.\nQ., bývajúcej v S., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica\npod sp.zn. 8 C 156/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 24. marca 2010, č.k. 8 C 156/2008-217, v časti výroku\no trovách konania a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2010 sp.zn. 17 Co 155/2010,\nv časti ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a výroku o náhrade trov\nodvolacieho konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2010 sp.zn.\n17 Co 155/2010 v časti výroku, ktorým potvrdil výrok rozsudku prvostupňového súdu o trovách konania\na vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 24.\nmarca 2010 č.k. 8 C 156/2008-217, v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v rozsahu\nzrušenia vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 24. marca 2010, č.k. 8 C 156/2008- 217 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti a účinnosti odstúpenia od zmluvy, vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že so žalovanými uzatvoril\nkúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k pozemku parc. č. 910/1 ostatné plochy o výmere 5 513 m, k.ú.\nP. Q.. Nakoľko po uzatvorení kúpnej zmluvy a prevode vlastníctva zistil, že cez predmetný pozemok\nvedú inžinierske siete - optické káble, pre ktoré nemôže realizovať výstavbu haly, ako mal v úmysle\na predávajúci ho o tejto ťarche v kúpnej zmluve neinformovali, odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy.\nŽalobca žiadal od žalovaných zaplatiť bezdôvodné obohatenie, a to od žalovaného 1/ vo výške 10\n064,89 €, od žalovanej 2/ vo výške 10 065,89 €, od žalovanej 3/ vo výške 10 064,89 €, od žalovanej 4/\nvo výške 20 129,78 €, od žalovanej 5/ vo výške 20 129,78 € a od žalovanej 6/ vo výške 10 064,89 €.\nSúd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemal právo od\nzmluvy odstúpiť, pretože neexistoval dôvod, ktorý by umožňoval platné odstúpenie od zmluvy. Žalobcu\nzaviazal zaplatiť žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov konania vo výške 24 709,01 €. Pri stanovení výšky\nnáhrady trov konania vychádzal súd z hodnoty veci v sume 60 385,-€. Pri stanovení hodnoty jedného\núkonu právnej pomoci stanovil výšku odmeny pri jednom žalovanom z celkovej sumy 60 385,- € na sumu\n546,05 €, tieto sumy následne vynásobil počtom odporcov 5, resp. 6 a túto sumu v súlade s § 13 ods.\n2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb znížil o 20 %. Tak bola stanovená hodnota odmeny za\njeden úkon právnej pomoci pri zastupovaní piatich žalovaných na sumu 2.184,20 € a pri zastupovaní\nšiestich žalovaných na sumu 2 620,08 €.\n\nKrajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu, ako aj žalovaných rozsudkom z 24. augusta 2010 sp.zn. 17\nCo 155/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Žalovaným\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil podmienky\npre možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré neboli naplnené. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového\nkonania potvrdil, keď nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcov v tejto časti výroku rozsudku súdu\nprvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznal, nakoľko si náhradu trov\nkonania neuplatnili spôsobom upraveným v § 151 O.s.p., napriek tomu, že boli v odvolacom konaní\núspešní.\nNa podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)\nmimoriadne dovolanie proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania v spojení\ns rozsudkom odvolacieho súdu. Žiadal súdne rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods.\n1 písm. c/ O.s.p.). Pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzali okresný aj krajský súd z\nhodnoty sporu v sume 60 385,-€, čo predstavovalo výšku bezdôvodného obohatenia požadovaného\nžalobcom od žalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd síce\nuviedol aj hodnotu sporu 80 514,- € pri zastupovaní 6 žalovaných, pri výpočte výšky odmeny však z\ntejto sumy nevychádzal. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplynulo, že suma 60 385,- €\nbola ako výpočtový základ tarifnej odmeny použitá vo vzťahu ku každému zastúpenému účastníkovi\nna strane žalovaných napriek skutočnosti, že výška požadovaného bezdôvodného obohatenia vo\nvzťahu k jednotlivým žalovaným bola rozdielna a nepomerne nižšia, ako celková výška bezdôvodného\nobohatenia, z ktorej bolo vychádzané. Takýto postup pri výpočte odmeny a následne trov konania\npovažoval za pochybenie tak okresného, ako aj krajského súdu. Mimoriadny dovolateľ uviedol, že\nzákladom pre výpočet tarifnej odmeny advokáta síce je hodnota veci, avšak výpočtový základ pri\nvýpočte tarifnej odmeny za zastupovanie jednotlivých účastníkov je v uvedenom prípade pri viacerých\nžalovaných výška od nich požadovaného bezdôvodného obohatenia, ktorá je u jednotlivých účastníkov\nrôzna. Takýto postup má oporu aj v § 140 ods. 1 O.s.p., kedy spoločné trovy účastníci platia podľa\npomeru účastníctva na veci a na konaní. Z podaného návrhu, ako aj z jeho petitu, bolo zrejmé, že návrh\nna začatie konania sa každého z účastníkov dotýka len v rozsahu od neho požadovaného bezdôvodného\nobohatenia. Tarifnú hodnotu veci, resp. práva v zmysle dikcie § 9 ods. 1 vyhlášky, z ktorej sa vypočíta\nvýška tarifnej odmeny, bolo preto treba posudzovať vo vzťahu k jednotlivým účastníkom rozdielne, v\nzávislosti od veľkosti od nich požadovaného bezdôvodného obohatenia. Nesprávny bol postup súdu,\nak výšku tarifnej odmeny vypočítaval vo vzťahu k jednotlivým účastníkom tak, že za hodnotu veci, resp.\npráva pre výpočet tarifnej odmeny považoval hodnotu celého bezdôvodného obohatenia, napriek tomu,\nže predmetný spor sa jednotlivých účastníkov dotýka len v rozsahu ich podielov na tomto bezdôvodnom\nobohatení. Pochybením okresného súdu bola tiež skutočnosť, že v konaní došlo k spojeniu vecí, ktoré\nmohli byť uplatňované samostatnými návrhmi, pričom súd pri stanovení tarifnej odmeny nepostupoval\nv súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky a nestanovil výšku tarifnej odmeny tak, že základná sadzba tarifnej\nodmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou by sa zvýšila o polovicu základnej sadzby\ntarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.\nŽalobca sa stotožnil s mimoriadnym opravným prostriedkom generálneho prokurátora.\nŽalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po\nzistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu\nžalobcu (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\n\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. V preskúmavanej veci neboli tieto procesné vady konania mimoriadnym dovolateľom namietané\na ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudky súdov nižšieho stupňa v časti výroku o\ntrovách konania spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.).\nDovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti rozhodnutí napadnutých mimoriadnym dovolaním\nv časti výroku o trovách konania z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v mimoriadnom dovolaní\nvýslovne uplatnil vrátane jeho obsahového vymedzenia.Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne\nposúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené\nadvokátovi nemožno obmedziť.\nPrávnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môže zastupovať\núčastníka na základe plnomocenstva v konaní (§ 26 ods. 4 O.s.p.).\nPodľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane\nsúdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára\nza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,\nktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho\nhotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.\nKaždý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu (§ 140 ods. 1\nprvá veta O.s.p.).\nÚčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).\nO povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr\ndo troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných\npre náhradu mzdy a hotových výdavkov.\nSadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom rozumie aj vyhláška\nč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\nvyhláška). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky (účinnej do 31. mája 2010 v predmetnej veci) sa základná sadzba\ntarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej\nslužby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva,\nže ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nstanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bližšie toto ustanovenie vyhlášky). Podľa §\n10 ods. 2 vyhlášky platí, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného\nplnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 13 ods.\n2 vyhlášky kladná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa\n\nzákladná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.\nV prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí viacerých účastníkov, považuje\nsa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. Uvedené konania\no čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. V súdenej\nveci sa domáhal žalobca bezdôvodného obohatenia pri odstúpení od zmluvy, pričom vyčíslil výšku (v\npeniazoch) tohto nároku pri začatí konania voči jednotlivým žalovaným, vrátane neskoršieho spojenia\nveci a výška týchto jednotlivých nárokov predstavovala tarifnú hodnotu v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhlášky,\nz ktorej mal súd pri určení výšky náhrady trov u každého zo žalovaných vychádzať. Súd prvého stupňa\ntakto pri výpočte trov jednotlivých účastníkov nepostupoval a odvolací súd túto zjavnú nesprávnosť\nvo svojom rozhodnutí potvrdil. Opodstatnená je i námietka mimoriadneho dovolateľa, ktorou poukázal\npotrebu postupu pri stanovení tarifnej odmeny podľa § 13, ods. 3 vyhlášky v súdenej veci.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku\nodvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania v spojení s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa\no trovách konania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne\npodal proti nim mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté výroky týchto rozsudkov zrušil a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}