{"guid": "a472fc81-2f61-4c4f-ba29-58836e00101d:d2b150ef-82dd-4d95-adfc-bb3e57d4bef2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1", "spisova_znacka": "4MCdo/6/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/6/2012 z 25. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2013, sp. zn. 4MCdo/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1", "identifikacne_cislo": "3510200982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2013-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí", "Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "nazov": "§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-93b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/483#paragraf-93b", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2b150ef-82dd-4d95-adfc-bb3e57d4bef2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/6/2012\n3510200982\n25. 04. 2013\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2013:3510200982.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, proti povinnej V. C., bývajúcej v A., o vymoženie 1.534,23 Eur\ns príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7 Er 94/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nNové Mesto na Váhom z 28. októbra 2010 č.k. 7 Er 94/2010-14 a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne\nz 31. januára 2011 sp. zn. 6 CoE 23/2010 takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie\nsumy 1.534,23 EUR s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej vymáhanú sumu preukazovala\nrozhodcovským rozsudkom z 21. októbra 2009 sp. zn. M1308129 (ďalej len „exekučný titul“)\nvydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA\na MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7. Súdny exekútor následne v zmysle\n§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o\nzmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Nové Mesto\nnad Váhom o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 28. októbra 2010č.k.\n7 Er 94/2010-14 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z exekučného titulu vyplynulo, že povinná ním bola zaviazaná\nna peňažné plnenie z dôvodu nesplatenia úveru poskytnutého jej právnou predchodkyňou oprávnenej\n(Poštovou bankou, a.s.) na základe zmluvy o úvere. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah\nzmluvy dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a na vec bolo preto potrebné aplikovať\nSmernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\n(ďalej len „smernica“). Vychádzal z názoru, že v exekučnom konaní je exekučný súd povinný už pri\nrozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\nex offo (z úradnej povinnosti) posúdiť povahu zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorou je\nzaložená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a to z hľadiska jej primeranosti\n(prijateľnosti), a teda jej platnosti. Konštatoval, že medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou)\na povinnou bola dohodnutá rozhodcovská doložka umožňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne v\nrozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných\npodmienok formulárovej zmluvy o úvere bez možnosti povinnej - spotrebiteľky - ovplyvniť jej obsah, a\nteda nebola dohodnutá individuálne. Vyslovil záver, že takáto rozhodcovská doložka bola v neprospech\npovinnej, preto bola neprijateľná. Povinná totiž mohla buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa\n\npodrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne\nspor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde. Exekučný titul bol tak vydaný\nna základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom.\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej uznesením\nz 31. januára 2011 sp. zn. 6 CoE 23/2010 uznesenie exekučného súdu potvrdil. Uviedol, že uznesenie\nsúdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky rozhodcovskej\ndoložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli 31. júla 2006 a je v kolerácii s rozhodovaním\nsúdov v analogických prípadoch a nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup\na rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa svoje\nrozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167\nods. 2 O.s.p., preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukázal v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa.\nNa základe podnetu oprávnenej podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho\nsúdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd obe\nuznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že súdy\nsvojim postupom odňali oprávnenej možnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s §\n237 písm. f/ O.s.p.) tým, že dôkazy nevykonali zákonom predpísaným spôsobom, ako aj tým, že ustálili\nskutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súdy zároveň v otázke posúdenia platnosti\nrozhodcovskej doložky vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Odňatie možnosti\nkonať pred súdom podľa generálneho dovolateľa bolo potrebné vidieť v tom, že súd prvého stupňa\nvykonal dôkaz listinou, a to „obchodnými podmienkami“, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Obchodné\npodmienky si súd vyžiadal od oprávneného, pričom tieto mu boli zaslané vo forme fotokópie zo spisu\nrozhodcovského súdu. Tento dôkaz listinou vykonal súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania.\nÚčastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu. Exekučný súd má pri posúdení\nžiadosti súdneho exekútora vychádzať z obsahu listín predložených súdnym exekútorom a oprávneným\na v určitých situáciách môže zisťovať aj skutkové elementy, ktoré v týchto listinách obsiahnuté nie\nsú a na zistenie ktorých je potrebné vykonať dokazovanie. Ak taký prípad nastane, exekučný súd je\npovinný vykonať dokazovanie spôsobom predpokladaným ústavou a zákonom. a procesné pochybenie\ngenerálny prokurátor považoval tiež to, že súdy prijali ako skutkový záver konštatovanie, že povinná ani\nnemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, pričom pre prijatie takéhoto skutkového záveru nebol\nvykonaný jediný dôkaz a žiadny z účastníkov sa nevyjadril, či možnosť ovplyvniť obsah tejto doložky\nbola alebo nebola spotrebiteľovi daná. Generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie\nveci súdmi v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa § 93b\nzákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\nbankách“) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v júli 2006 medzi povinnou a\nPoštovou bankou, povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti\nmala vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, vyplývajúcu z § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.\nOprávnená, povinná a ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k\nzáveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nV preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou\npredchodkyňou oprávnenej (Poštovou bankou, a.s.) a povinnou bola dňa 31. júla 2006 uzavretá zmluva\no úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami, súhlasí\ns ich obsahom a prijíma návrhy v nich predložené. V článku 9.2 obchodných podmienok pre úver (verzia\n2/2006) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o\núvere a obchodných podmienok budú riešené dohodou, a že v prípade nedosiahnutia dohody klient\n\nprijíma návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom\npri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., a že miestom rozhodcovského\nkonania je Bratislava.\nVychádzajúc z uvedeného skutkového stavu dovolací súd považuje za správny právny záver\nexekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej\ndoložky dohodnutej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinným v obchodných podmienkach\nk zmluve o úvere z 31. júla 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno\nvyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa\nako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa.\nV zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či\nexekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,\nale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke\nformálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie\nsúdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných\norgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal\nprávomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné\n(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky\ntreba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna\núprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je\nspôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.\nDovolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti oprávnenej\nriadne konať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola\ndohodnutá individuálne, vyvodili z listiny - obchodných podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali\nna pojednávaní s možnosťou oprávnenej sa k nemu vyjadriť.\nV preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, vydané v štádiu\nexekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných\npredpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o\nudelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.\nPritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu\npripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne\nvykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené\nvšeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd\nskúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie\nalebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z\ntvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný\nsúd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §\n122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené\nokolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce\nnariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania\nneprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát\ndozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí\nexekúcie.\nVecnú správnosť dovolaním napadnutých uznesení nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o\nnesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,\nže podľa § 93b zákona o bankách povinná nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy,\na že o tejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právnu predchodkyňu\n\noprávnenej povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,\naby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať\nnávrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé,\nže jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v\nrozhodcovskom konaní. Pokiaľ právna predchodkyňa oprávnenej takto nepostupovala, resp. pokiaľ\ntakýto postup nebol oprávnenou doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne\nkonštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle\noboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.\nOprávnená sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť\nani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením\njeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,\njeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú\nodôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych\nsúvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a\nteda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov\n(akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.\njeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. K rovnakému záveru dospel\nNajvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom uznesení z 19. januára 2013 sp. zn. 6 MCdo 9/2012.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné\nzamietol.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania\nproti oprávnenej, ktorá podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorá úspech nemala (§\n148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal,\npretože jej žiadne trovy tohto konania nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nhlasov 3 : 0.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/94/2010", "guid": "9b943cae-3d84-4ae6-915c-fb96f38b7ceb:6155d8ce-78ae-45d9-8e90-96132b1ce29e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}