{"guid": "991bc1e3-010a-4685-87b9-7cc26fc8fa1a:8ca6d9a1-4c91-4b9b-a93d-f728809af6f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1", "spisova_znacka": "2Sžz/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžz/2/2013 z 18. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. 2Sžz/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1", "identifikacne_cislo": "3111206548", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ca6d9a1-4c91-4b9b-a93d-f728809af6f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžz/2/2013\n3111206548\n18. 04. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3111206548.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa E.\nY., nar. XX. G. XXXX, bytom v F. X. H., R., proti odporcovi Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Banskej Bystrici, Švermova 43, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNavrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 19. marca 2011,\npôvodne podanom na Okresnom súde Trenčín dňa 23. marca 2011, postúpeným Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky 1. júna 2012, podľa ustanovenia § 250t ods. 1, ods. 4 Občianskeho súdneho\nporiadku domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť, resp. zaregistrovať ochrannú\nznámku do registra vo veci vedenej pod č. VS 6-2011. Podľa ustanovenia § 250v ods. 1, ods. 4\nObčianskeho súdneho poriadku sa domáhal, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní\nnavrhovateľovho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva vlastniť majetok, jeho zákonný obsah a ochranu podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, súčasne malo byť odporcovi prikázané obnoviť stav pred zásahom, ak je to možné.\nNavrhovateľ uviedol, že požadoval zaregistrovať svoju ochrannú známku pre absolútne všetky tovary\na služby, preto považuje postup odporcu za nezákonný. Uviedol, že zákon neukladá navrhovateľovi\npovinnosť špecifikovať zoznam tovarov a služieb v konkrétnej forme, preto aj navrhovateľovo písomné\nvyjadrenie „absolútne všetky tovary a služby“ je snáď určité a zrozumiteľné. Ani odporca neuviedol,\nv akej forme si predstavuje konkrétny zoznam, ibaže odporca je zvyknutý na numerické vyjadrenie.\nNavrhovateľova žiadosť je po obsahovej a formálnej stránke perfektná v súlade s § 34, § 35 a § 40\nObčianskeho zákonníka a zákona č. 506/2009 Z.z. Navrhovateľ preto považuje výzvu odporcu z 23.\nfebruára 2011 na doplnenie žiadosti za nadbytočnú. Riadne nezaevidovanie a neakceptovanie prihlášky\nje podľa navrhovateľa protiprávnym zásahom do navrhovateľových práv.\nNavrhovateľ uviedol, že podáva návrh bez vyčerpania prostriedkov, ktoré neexistujú (§ 250v ods.\n3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) ako aj v zákonnej subjektívnej lehote plynúcej dňom\nnasledujúcim po dni doručenia listu z 23. februára 2011. Podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach\na podnetu prokuratúre považuje za nadbytočné a nereálne. Je preto jeho slobodnou vôľou, ktoré právo a\nprostriedok nápravy využije, keďže sú navzájom viaceré prípustné odhliadnuc od ich obsahu. Podaním\nktoréhokoľvek iného prostriedku nápravy by došlo k zmeškaniu lehoty 30 dní na podanie. Rešpektujúc\n\nzásadu subsidiarity zakotvenú v ustanovení § 250v ods. 3 a § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nnavrhovateľ považuje svoj návrh za objektívne prípustný.\nOdporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Keďže\nargumentácia navrhovateľa týkajúca sa návrhov na začatie konania podľa § 250t a § 250v Občianskeho\nsúdneho poriadku sa prekrýva, odporca poukázal na svoje vyjadrenie vo veci nečinnosti (vedenej na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sžnč/3/2012, pozn. súdu), kde uviedol, že dňa\n21. februára 2011 mu bola doručená žiadosť navrhovateľa o zápis ochrannej známky „EURO, € +\nvšetky (absolútne všetky) ďalšie možné obrazové, kombinované a trojrozmerné druhy vyššie uvedenej\nochrannej známky, pričom uviedol, že označenie žiada zapísať „pre absolútne všetky tovary a služby“.\nOdporca navrhovateľa listom zo dňa 23. februára 2011 vyzval na odstránenie nedostatkov a určil mu\nlehotu na ich odstránenie; zároveň navrhovateľa poučil, ktoré náležitosti má v zmysle ustanovenia § 25\nods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len ,,zákon č. 506/2009 Z.z.“) podanie\nobsahovať, aby mohlo byť považované za prihlášku ochrannej známky. Navrhovateľ na výzvu odporcu\nneodpovedal a ešte skôr, ako mu uplynula lehota na odstránenie nedostatkov (25. apríla 2011), podal\nžalobu (23. marca 2011) na Okresný súd Trenčín. Vo vyjadrení poukázal na to, že zápis ochrannej\nznámky do registra vyžaduje jednoznačné vymedzenie tovarov a služieb, pre ktoré má byť chránená.\nZoznam tovarov a služieb podľa Niceskej klasifikácie obsahuje 325 strán tovarov a služieb zaradených\ndo 45 tried. Vymedzenie tovarov a služieb, ako to urobil navrhovateľ, nezodpovedá požiadavke na jasné\na presné určenie zoznamu tovarov a služieb, ktorú vo svojej judikatúre zohľadnil aj Súdny dvor Európskej\núnie vo veci C-307/10 Chartered Institute of Patent Attorneys (CIPA).\nOdporca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že zásahom podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku\nsa síce v zmysle judikatúry a právnej teórie rozumie aj postup orgánu verejnej moci spočívajúci v jeho\nnečinnosti, ide však o inú formu nečinnosti ako je uvedená v § 250t Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Rozhodol\nna pojednávaní dňa 18. apríla 2013 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 250v ods. 8, § 246c ods. 1\nprvá veta a § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa ustanovenia § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v\njeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\nPojem „nezákonný zásah“ Občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a všeobecne ho nedefinuje\nani iný zákon. Vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy\nverejnej moci“, pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného\n„zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo\nvykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.\nj. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil\nneprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané\niné zákonom prípustné prostriedky. Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov\nalebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej\nčinnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne úkony príslušníkov\npolície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov colnej\nsprávy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu,\ndaňové kontroly atď.). Možno sem zaradiť napr. aj neoprávnený výkon exekúcie. Naproti tomu za zásah v\nzmysle § 250v ods. 1 sa nepovažuje vydanie právneho predpisu, ani vydanie rozhodnutia, ani nečinnosť\norgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na zásadu subsidiarity konania podľa § 250v Občianskeho\nsúdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že právnej ochrany podľa citovaného ustanovenia je možné sa\ndomáhať iba v prípade aktívneho vyčerpania opravných prostriedkov. Navrhovateľ pritom v návrhu musí\ntvrdiť a preukázať, že prostriedok nápravy využil a že bol neúčinný.\n\nZa právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (napríklad uznesenie sp. zn. IV. ÚS 428/09) ako aj judikatúra Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 8Sžz/1/2009) predovšetkým inštitút sťažnosti\npodľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len ,,zákon č. 9/2010 Z.z.“). Sťažnosť podaná podľa\nzákona č. 9/2010 Z.z. v prípadoch nezákonných zásahov orgánov verejnej správy plní funkciu opravného\nprostriedku. Ak navrhovateľ podal sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z., o ktorej bude rozhodovať\nodporca, tento sa jednak dozvie o existencii situácie, ktorú navrhovateľ považuje za nezákonný zásah, a\njednak na ňu musí reagovať a vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa. Ak by námietky\nakceptoval, musí prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie daného stavu. Mohol by tak nezákonný\nzásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť.\nNámietka navrhovateľa, ktorý sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nepovažuje za účinný a reálny\nprostriedok nápravy, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí. Inštitút sťažnosti\nje dostupným prostriedkom nápravy, ktorý môže reálne pomôcť k odstráneniu zásahu tvrdeného\nnavrhovateľom. V predmetnej právnej veci navrhovateľ vedome a úmyselne nepodal sťažnosť podľa\nzákona č. 9/2010 Z.z. (pričom o tomto prostriedku nápravy mal vedomosť), čím sám svojím vedomým\nkonaním spôsobil neprípustnosť návrhu na začatie konania podľa § 250v Občianskeho súdneho\nporiadku.\nVzhľadom na princíp subsidiarity a nevyužitie prostriedkov nápravy, ktoré umožňuje zákon č. 9/2010\nZ.z., návrh navrhovateľa podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku nie je dôvodný. Vychádzajúc\nz uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky nedôvodný návrh navrhovateľa zamietol\npodľa § 250v ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.\nPre úplnosť veci Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac uvádza, že zásah môže mať síce\nrôznu formu a to napr. i donútenie príslušného subjektu niečo konať, avšak v danom prípade\nčo je podstatné, že po právnej stránke musí byť jasné a nesporné, že musí ísť o zásah contra\nlegem. Táto zákonná podmienka nie je však podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\nstrany navrhovateľa absolútne splnená, pretože Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\nnepostupoval nezákonne, naopak jeho postup spočívajúci v nezaevidovaní a neakceptovaní prihlášky\nnavrhovateľa je len logickým a zákonným dôsledkom správania sa navrhovateľa, ktoré je potrebné\npovažovať vzhľadom na opísaný skutkový stav za rozporné so zákonom č. 506/ 2009 Z.z. Keďže v\ndanom prípade nejde o zásah contra legem, nemôže mať návrh navrhovateľa i z tohto dôvodu úspech\na preto bolo potrebné taktiež návrh navrhovateľa zamietnuť.\nO náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 250v ods.\n5 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania\nnepriznal a odporcovi v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}