{"guid": "3d0db2bc-5a18-4a59-a241-ff4ccd7aaeac:afde89b1-84ad-48b7-ad67-0a5e3e815976", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1", "spisova_znacka": "6Tdo/29/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/29/2013 z 5. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2013, sp. zn. 6Tdo/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1", "identifikacne_cislo": "3111011692", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Hatala", "sudca_id": 630, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-hatala-630", "datum_vydania": "2013-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "nazov": "§ 172 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afde89b1-84ad-48b7-ad67-0a5e3e815976", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/29/2013\n3111011692\n05. 12. 2013\nJUDr. Peter Hatala\nECLI:SK:NSSR:2013:3111011692.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr.\nGabriely Šimonovej a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2013 v\nBratislave v trestnej veci obvineného Ing. V. O. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. a iné, o dovolaní\nobvineného V. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 06. septembra 2012, sp. zn. 3To 86/2012,\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 04. júna 2012, sp. zn. 3T 145/2011, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. H. s a o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 04. júna 2012, sp. zn. 3T 145/2011, bol obvinený V. H. uznaný\nvinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/,\npísm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. (vo\nvýroku rozsudku sa nesprávne uvádza § 137), ktorý mal spáchať spolu s ďalšími spoluobvinenými na\ntom skutkovom základe, že\nako členovia organizovanej skupiny, ktorú založili a riadili obv. Ing. L. Z. s obv. Ing. V. O. a ktorej\nčlenmi sú obv. B. W., obv. V. H. a obv. S. O. od presne nezistenej doby najneskôr od roku 2009\ndo 31. marca 2011, u obv. B. W. po jeho návrate z výkonu trestu najmenej od januára 2011 do\n31. marca 2011 a u obv. V. H. od roku 2009 do 19. januára 2011, kedy bol vzatý do väzby v inej\ntrestnej veci, na území Trenčianskeho kraja, najmä okresu Bánovce nad Bebravou, Prešovského kraja\nna území okresu Poprad s jednoznačným zámerom odpredávať ďalej väčšie množstvo omamných a\npsychotropných látok aj mimo územia Slovenskej republiky, páchali rozsiahlu drogovú trestnú činnosť\nvyznačujúcu sa plánovaním a koordinovaním ich vzájomných činností a to v zabezpečovaní liečiv a\nprekurzorov, potrebných k výrobe omamnej a psychotropnej látky metamfetamín (pervitín), ktorý je\nuvedený v II. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v\nzákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných\nlátkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z.z., túto omamnú a psychotropnú látku vyrábali\nprostredníctvom obv. V. O. na M. ul. XXX/X v K. na chemickom laboratórnom náčiní, na ktorej výrobe\nsa podieľali aj obv. Ing. L. Z., pričom takto vyrobené omamné a psychotropné látky medzi sebou\nprepravovali aj prostredníctvom kuriérskych prepravných služieb, resp. prostredníctvom pravidelnej\nautobusovej dopravy a tieto psychotropné a omamné látky následne prechovávali za účelom ich predaja\nďalším doposiaľ nestotožneným osobám z radov záujemcov o takéto látky, finančné prostriedky, ktoré\nsi takýmto spôsobom zabezpečovali používali nielen pre svoju vlastnú potrebu, ale hlavne na nákup\nďalších surovín potrebných pre opätovnú výrobu psychotropnej a omamnej látky, pričom dňa 04. marca\n2011 pri stretnutí Ing. L. Z., po tom, ako vyššie popísaným spôsobom zabezpečili psychotropnú a\nomamnú látku metamfetamín (pervitín) odpredali G. B. 21,415 gramu metamfetamínu (pervitínu) s\n\npriemernou koncentráciou účinnej látky 73,9 % hmotnostných, čo predstavuje 396 - 1583 obvyklých\njednorazových dávok drogy a následne dňa 01. apríla 2011 obv. Ing. L. Z. rovnakým spôsobom\nopakovane odpredal G. B. a V. V., občanovi Rakúskej republiky 67,116 gramu metamfetamínu (pervitínu)\ns koncentráciou účinnej látky v priemere od 61,1 % do 72,3 %, čo predstavuje 1092 - 4367 obvyklých\njednorazových dávok drogy, spolu 1488 - 5950 obvyklých jednorazových dávok drogy metamfetamín\n(pervitín) o hodnote najmenej 10 514 €, pričom v priebehu uvedeného obdobia si obv. W. W. niekoľko\nkrát zakúpil od obv. Ing. V. O. malé množstvo psychotropnej a omamnej látky, pervitín, ktorú použil pre\nvlastnú potrebu.\nZa to bol obv. V. H. uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2,\nods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pre výkon\nktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).\nPodľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou z 24. mája 2011, sp. zn. 2T 27/2011 (právoplatnosť nadobudol toho istého dňa), ktorým bol\nodsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 38 ods.\n2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so zaradením na\nvýkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného\nuloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.\nzák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nA napokon podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený tiež i ochranný\ndohľad na dobu 1 roka spočívajúci v povinnosti v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. osobne sa hlásiť v určených\nlehotách.\nO odvolaní obvineného proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trenčíne na verejnom\nzasadnutí konanom 06. septembra 2012 uznesením, sp. zn. 3To 86/2012, takým spôsobom, že toto\npodľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.\nDňa 11. apríla 2013 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného V. H., podané\nprostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti obom skôr spomínaným rozhodnutiam, kde tento ako\ndovolacie dôvody označil dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.\nV jeho bližšom písomnom zdôvodnení potom poukázal v prvom rade na tú skutočnosť, keďže sa od 19.\njanuára 2011 preukázateľne nachádzal vo väzbe, nemohol sa dopustiť konania v takom rozsahu, ako sa\nmu kladie za vinu. Množstvo drogy („vo väčšom rozsahu“) totiž bolo odvodené len od policajnej akcie,\nktorá sa aj za pomoci agentov uskutočnila až v čase tejto jeho väzobného stíhania.\nČo sa týka doby páchania trestného činu, tu rovnako nesúhlasí s tým, že by v jeho prípade malo\nísť naplnenie kvalifikačného znaku „závažnejším spôsobom konania“ - po dlhší čas, keď aj v zmysle\nrozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 19. novembra 2009, sp. zn. 23To 121/2009, u obvineného,\nktorý je sám závislým užívateľom drogy, doba páchania trestného činu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.\nnepresahujúca jeden rok spravidla nemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania (§ 138 písm.\nb/ Tr. zák.). V tejto súvislosti tiež ďalej uviedol, že od r. 2009 do konca r. 2010 bol závislý na pervitíne,\npričom 15. decembra 2010 bol právoplatne odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby omamných a\npsychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr.\nzák., a to na základe rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1T 153/2010. Obvinený\ntu vidí porušenie zásady „ne bis in idem“, keďže za čiastkový skutok už teda bol právoplatne odsúdený\n(vznesením obvinenia došlo k prerušeniu plynutia doby pokračovania v trestnom čine).\nĎalej obvinený namietal tiež zamietnutie jeho návrhov na doplnenie dokazovania, a to konkrétne návrhu\nna pribratie znalca z odboru klinickej psychológie za účelom podania znaleckého posudku na utajeného\nsvedka č. 1 (otázka jeho dôveryhodnosti), či návrhu na výsluch svedka B. O. (chcel jeho výpoveďou\npreukázať, že on bol len konzument drogy, žiadny člen organizovanej skupiny), v dôsledku vykonania\nktorých mohlo podľa jeho názoru dôjsť k podstatnej zmene dôkaznej situácie. Uvedené má prestavovať\nv zmysle ustálenej súdnej praxe porušenie práva na obhajobu.\n\nA na záver upozornil i na nesprávne usvedčovanie ho zo žalovaného skutku svedkom L. K., ktorý ho na\nhlavnom pojednávaní ani len neopoznal. Tiež iní vypočutí svedkovia nepotvrdili skutočnosti uvádzané\nv napadnutom prvostupňovom rozsudku (že by od neho zakupovali pervitín, resp. že by sa on sám\npodieľal na jeho výrobe). Rovnako bolo bezpochyby preukázané, že okrem L. Z. on osobne nepoznal\nani jedného zo spoluobvinených.\nNa základe vyššie uvedeného preto obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie\nzákona a súčasne aby zrušil tak napadnuté rozhodnutie ako i chybné konanie, ktoré mu predchádzalo.\nProkurátorka v rámci svojho písomného stanoviska navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/\nTr. por. odmietnuť, nakoľko podľa jej názoru v predmetnom konaní boli dodržané všetky ustanovenia\nTrestného poriadku upravujúce právo na obhajobu, obe rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré boli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom a na správnom právnom posúdení zisteného skutku a súčasne\ni za použitia správneho hmotnoprávneho ustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného V. H. skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané\nproti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou\nosobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na\npríslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§\n374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods.\n1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný\nprostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa §\n371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené\nprávo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto\nokolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v\nkonaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené\nporušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.\nPodľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého\nstupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.\nPodľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.\nPokiaľ ide o vyššie zmienenú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, v ňom uvedenými, tu\ntreba upozorniť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo\n30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nč. 120/2012, v zmysle ktorého sa táto týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré\nmu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade\ns § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.\nZ toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods.\n1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný\ndôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne\npodľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú\n\nchybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania\noznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia\nalebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej\n(procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ\nuviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386\na nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací\ndôvod zodpovedajúci zákonu.\nĎalej je potrebné podotknúť tiež tú skutočnosť, že dovolanie ako jeden z mimoriadnych opravných\nprostriedkov má slúžiť len ako skutočne výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti súdnych\nrozhodnutí, čomu zodpovedá i konštrukcia jednotlivých dovolacích dôvodov.\nPredovšetkým sa obvinený jeho podaním nemôže dovolávať preskúmania, resp. revízie skutkových\nzistení a záverov urobených súdmi prvého a druhého stupňa, keďže týmito je dovolací súd viazaný,\nako je to zrejmé už zo samotného znenia ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. („správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“). Daný dovolací dôvod nie je možné\nvyvodzovať len s poukazom na nesprávne skutkové zistenia, neúplnosť vo vykonanom dokazovaní či\nnesúhlas s hodnotením jednotlivých dôkazov, ale o jeho naplnení možno hovoriť iba v tých prípadoch,\nak rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom\nnesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené\nk náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení\nskutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Predmetný dovolací dôvod teda pripúšťa\niba právne námietky vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu.\nČo sa týka potom dovolania obvineného V. H., tak tu v súvislosti s námietkami spadajúcimi pod uplatnený\ndovolací dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (nevyhovenie obhajobou navrhovaným dôkazom)\ntreba konštatovať v prvom rade splnenie podmienky ich namietania už v prechádzajúcom konaní, z čoho\nvyplýva následne potreba sa s nimi zaoberať aj v dovolacom konaní (viď citované znenie § 371 ods.\n4 Tr. por.).\nPrávo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv\nobvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Naplnenie vyššie spomenutého dovolacieho dôvodu\npritom nespôsobí každé jeho porušenie, ale len také, ktoré je zásadného charakteru.\nZa porušenie práva na obhajobu pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe nemožno považovať obsah\na rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods.\n11 Tr. por. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods.\n12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími\ndôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by\nto viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nAk uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym\nrozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy\nvykonávať nebudú. Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.\npor. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo (viď k tomu bližšie uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011).\nA keďže v posudzovanom prípade súd obhajobou navrhované dôkazy - návrh na pribratie znalca z\nodboru klinickej psychológie za účelom podania znaleckého posudku na utajeného svedka, návrhu\nna vypočutie svedka B. O. - z dôvodu ich nadbytočnosti v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol (viď\nzápisnica z hlavného pojednávania konaného 31. mája 2012, č.l. 2172 spisu), nemožno tu s poukazom\nna skôr uvedené hovoriť o žiadnom porušení práva obvineného na obhajobu, zakladajúcom namietaný\ndovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\n\nTiež námietku dovolateľa, týkajúcu sa vyslovenia porušenia zásady ne bis in idem vzhľadom na jeho\npredchádzajúce odsúdenie (rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 15. decembra 2010,\nsp. zn. 1T 153/2010) pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., treba potom považovať za\nirelevantnú. Je totiž zjavné, že v prípade zmieneného stíhania a stíhania v danej veci - pre obzvlášť\nzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa v žiadnom prípade nejedná o ten istý\nskutok (podstatou skutku spočíva v konaní a následku, ktorý ním bol spôsobený), keďže v prvom prípade\nsa ako trestné posúdilo konanie obvineného spočívajúce v neoprávnenom prechovávaní zakázanej látky\npre vlastnú potrebu.\nV súvislosti so všetkými ostatnými výhradami obvineného (s výnimkou jednej, ku ktorej sa tunajší súd\nvyjadruje nižšie), uplatnenými v ním podanom dovolaní, treba potom opätovne upozorniť už na skôr\nuvedené, a síce, že v dovolacom konaní už nie je možné účinne napádať jednotlivé skutkové zistenia,\nzistené súdmi nižších stupňov. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. preto nemožno\nodvíjať len od iného názoru na hodnotenie dôkazov, resp. s poukazom na nedostatky vo vykonanom\ndokazovaní (ide tu o otázky skutkového charakteru).\nZo skutkovej vety prvostupňového rozsudku, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd (a\nktorou je viazaný súd dovolací) v zásade vyplýva, že obvinený V. H. bol najneskôr od roku 2009 do 19.\njanuára 2011 - kedy bol vzatý do väzby v inej trestnej veci - členom organizovanej skupiny, páchajúcej\nrozsiahlu drogovú trestnú činnosť, vyznačujúcu sa plánovaním a koordinovaním vzájomných činností,\nktoré spočívali v zabezpečovaní liečiv a prekurzorov, potrebných k výrobe pervitínu, v samotnej výrobe\ndanej psychotropnej látky, jej následnej preprave medzi sebou, prechovávaní za účelom predaja a v\nkonečnom fáze v jej predaji.\nKonajúcimi súdmi ustálené konanie obvineného bolo v napadnutých rozhodnutiach posúdené ako\nobzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/,\nods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.\nKvalifikovaná skutková podstata mala byť teda opodstatnená páchaním trestnej činnosti po dlhší čas,\nformou organizovanej skupiny (§ 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. - závažnejším spôsobom konania) a vo\nveľkom rozsahu (§ 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.).\nNiet pochybností o tom, že prvé dva spomenuté osobitné kvalifikačné znaky sú zrejmé z obsahu\nsamotnej skutkovej vety (k znakom organizovanej skupiny viď § 129 ods. 2 Tr. zák.), v súvislosti s\nposledne uvedeným to však už neplatí. Tu je potrebné naozaj súhlasiť s tým, ako na to správne\nupozorňuje obvinený V. H., že súdy odvíjajú rozsah spáchanej trestnej činnosti od predaja, resp.\nmnožstva predanej drogy agentom (išlo o tzv. predstieraný prevod v zmysle § 112 Tr. por.), ku\nktorému však došlo až v čase, keď sa tento preukázateľne nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci, a\npreto následok danej policajnej akcie mu nemožno pričítať. Aj napriek danému zisteniu nemožno ale\nkonštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a to z dôvodu, že\ntomu bráni podmienka uvedená v ust. § 371 ods. 5 Tr. por. Pri naplnení ostaných kvalifikačných znakov\na pri nezistení iného právneho pochybenia nemožno v danom prípade hovoriť o žiadnom zásadnom\novplyvnení postavenia obvineného V. H..\nNa základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo preto rozhodnuté\ntak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}