{"guid": "e5692991-7655-48bd-a01b-fd60757dd198:d0c3e4ac-53a1-45eb-9bb4-02819a02961c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1", "spisova_znacka": "5Sžo/47/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/47/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžo/47/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1", "identifikacne_cislo": "3013200244", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/416", "nazov": "zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/416", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/416-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/219", "nazov": "zákon č. 219/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/219-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0c3e4ac-53a1-45eb-9bb4-02819a02961c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/47/2013\n3013200244\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:3013200244.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., s miestom podnikania W., IČO: XXX\nXXX XX, proti odporcovi Mestu Prievidza, so sídlom Námestie Slobody 14, Prievidza, IČO: 318 442, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 30. januára 2013 č. s. 1.2-2539-2013/6933, o odvolaní\nodporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 02. apríla 2013 č. k. 26Sp/4/2013-13, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, z 02. apríla 2013\nč. k. 26Sp/4/2013-13 v časti zastavenia konania p o t v r d z u j e .\nV časti postúpenia veci napadnuté uznesene z m e ň u j e tak, že po právoplatnosti uznesenia bude\nvec p o s t ú p e n á Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 02. apríla 2013 č. k. 26Sp/4/2013-13 zastavil\npodľa § 104 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods.\n1 (veta prvá) OSP, konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. 30. januára 2013 č.\ns. 1.2-2539-2013/6933 a postúpil vec Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému\nkonať v tejto veci. Zároveň podľa § 146 ods. 1 OSP v spojení s § 246c (ods. 1 veta prvá) OSP vyslovil,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nRozhodol tak s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp.\nzn. 6Rks/9/2011 z 30. mája 2011, sp. zn. 5Rks/2/2011 z 10. októbra 2011, R 87/2012, R 88/2012 a\nZS NS 5/2012) ako aj ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky definujúc rozhodnutie\nobce o správnom delikte a o uložení sankcie zaň ako individuálny správny akt vydaný v správnom\nkonaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý\nje preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v správnom poriadku až po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.).\nKrajský súd takto potom dospel k záveru, že odporca v danom prípade (t. j. pri prejednávaní iného\nsprávneho deliktu) nekonal pri výkone samosprávy, ale pri prenesenom výkone štátnej správy (aj keď\nto zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov výslovne neustanovuje). Preto podľa\nkrajského súdu odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce je správny orgán najbližšieho vyššieho\nstupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a tým je podľa zákona č.\n254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských\núradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky.\nProti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť. S\npoukazom na ustanovene § 2, a § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností\nz orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 416/2001 Z. z.“), § 1 a § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ako aj § 12 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z.\nz. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických\nzáchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 219/1996 Z. z.“ alebo „zákon o\nochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov“) uviedol, že mesto Prievidza prejednalo ako príslušný\nsprávny orgán správny delikt navrhovateľa ako fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie a s poukazom\nna ustanovenie § 58 ods. 1 správneho poriadku a § 27 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“)\nnamietal, že žiaden osobitný predpis neustanovuje, že o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce\no správnom delikte podľa zákona č. 219/1996 Z. z. rozhoduje Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.\nOdhliadnuc od uvedeného vyslovil pochybnosti o postúpení veci Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky, nakoľko takéto rozhodnutie je v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 22. marca 2012 sp. zn. 8Rks/1/2012, podľa ktorého rozhodovanie o odvolaní obce o uložení pokuty\nza iný správny delikt podľa zákona č. 219/1996 Z. z. patrí do právomoci Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky.\nS poukazom na ustanovenie § 250l a 250q OSP a § 65 správneho poriadku žiadal uznesenie krajského\nsúdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie namietal oprávnenosť uloženia pokuty a žiadal o je\nzrušenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré\nmu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k\nzáveru, že odvolanie je iba čiastočne dôvodné.\nPodľa § 7 ods. 1, 2, 3 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné\nprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych\nvzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom\nsúdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne\nzáväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a\npri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a\nnerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,\nlen ak to ustanovuje zákon.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, zakazuje\nsa predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie osobám mladším\nako 18 rokov.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov právnickej osobe alebo\nfyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila zákaz, obmedzenie alebo povinnosť uvedenú\nv § 2 ods. 1 písm. a/ a b/, v § 2 ods. 2 a v § 3, môže uložiť obec pokutu od 5.000 Sk do 200.000 Sk\n(t. j. od 165,97 eura do 6.638,78 eura).\n\nZákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej\nsprávy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti).\nPodľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky\núkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť\nupravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba\nalebo fyzická osoba.\nSamosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce orgánmi obce, miestnym referendom, zhromaždením\nobyvateľov obce.\nObec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným\na nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,\nzostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, rozhoduje vo veciach miestnych daní a\nmiestnych poplatkov a vykonáva ich správu, usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje\nosobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej\nčinnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné\nstanoviská k investičnej činnosti v obci, vytvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné,\nfinančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, zabezpečuje výstavbu a údržbu\na vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych,\nšportových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností\nobce, zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným\nstavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,\nzásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu\nverejnú dopravu, vytvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov\nobce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,\nna vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, plní\núlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením\npravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská, obstaráva a schvaľuje\núzemnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života\nobce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok\nna bývanie v obci, vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia\npotrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných\npredpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, organizuje\nmiestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, zabezpečuje verejný poriadok v obci;\nnariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý\nčas alebo na určitom mieste, zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných\npredpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa\nosobitného predpisu, vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, vedie obecnú kroniku v\nštátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.\nPodľa § 29a zákona o obecnom zriadení ak sa v tomto zákone alebo osobitnom predpise používa slovo\n\"obec\", rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu nevyplýva, že ich\nustanovenia sa vzťahujú len na obec alebo len na mesto.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z., ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o\nvýkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.\nUstanovenia § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej\nsprávy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj\nz účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon\nštátnej správy.\n\nNa obec (mesto) možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto\nspôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických\nosôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (§ 5 ods. 1, 2 zákona o obecnom zriadení). V takomto prípade\nv zmysle § 27 ods. 1 predmetného zákona platí, že na konanie, v ktorom o právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone\nštátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t. j. správny poriadok).\nNa tom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov, v zmysle ktorého sa všeobecné predpisy o správnom konaní sa vzťahujú na\nrozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa odseku 3, t. j. za porušenie zákazu požívať\nalkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške\nalebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok\nmladistvou osobou do 18 rokov.\nJe tomu tak preto, že rozhodnutie obce (mesta) ako orgánu verejnej správy o správnom delikte a o\nuložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým\nsa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý má trestnoprávny\ncharakter, pričom v oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality\nzaväzuje orgány verejnej správy, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak,\nako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. Trestnoprávny charakter administratívneho\ntrestania judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva. Preto pri absencii procesného predpisu,\nktorý by upravoval zásady správneho trestania, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50)\na analogicky aj z Trestného zákona, pričom v administratívnom trestaní treba rešpektovať aj Rezolúcie\nRady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a\nochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku; ide\npredovšetkým o Rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami\nsprávnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe a Odporúčanie Výboru\nministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií.\nPodľa § 1 správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy\nsprávne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nZákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ako osobitný zákon, v žiadnom so svojich\nustanovení priamo nevylučuje aplikáciu správneho poriadku na konanie o ukladaní pokút a iných sankcií\nza iné správne delikty podľa predmetného zákona.\nPodľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať\nodvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo\nústne do zápisnice nevzdal.\nZ citovaného zákonného ustanovenia možno odvodiť zásadu dvojinštančnosti správneho konania, ktorá\nje ustanovená ako pravidlo.\nPodľa § 250l OSP podľa tejto hlavy (t. j. tretej) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nToto ustanovenie však nemožno použiť na konanie o inom správnom delikte podľa zákona o ochrane\npred zneužívaním alkoholických nápojov, keďže ten neustanovuje súdne preskúmanie neprávoplatného\nrozhodnutia o uložení pokuty, resp. sankcie.\n\nPodľa § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom\nje správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\nTakto potom o odvolaní proti rozhodnutiu obce (starostu obce, primátora obce) o inom správnom delikte\nrozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým bolo podľa zákona č. 254/2007 Z.\nz. o zrušení krajských úradov, ktoré o odvolaní rozhodovali do 30. septembra 2007 Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, alebo je ním iný orgán štátu (iné ministerstvo resp. okresný úrad) príslušný podľa\nosobitných predpisov (napr. zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie). Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového\nsprávneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 247 a nasl. OSP).\nVychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so\nsvojou dnes už ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veciach sp. zn. 5Rks/2/2011, sp. zn. 6Rks/1/2011, sp. zn. 6Sžo/12/2011, sp. zn. 8Rks/1/2012 či\nsp. zn. 3Rks/1/2012) dospel k záveru, že pri prejednávaní iného správneho deliktu vystupuje obec v\npostavení správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho\norgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čo vyplýva z ustanovení správneho poriadku v spojení s\nustanoveniami zákona o obecnom zriadení a o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania\nrozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri\npreskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb\na právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“) návrh na preskúmanie\nrozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v\nsprávnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov.\nV tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho\nnáleze sp. zn. III. ÚS 70/2010 zo dňa 01. novembra 2010, podľa ktorého „nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti\nindividuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových\nmetód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k\nzrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii\nustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd\nvšak nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od\nneho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie\nčl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom\nzákona“(pozri k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 01. júla 2008\n- www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>).\nKonanie orgánov štátu v rozsahu zákona je ústavným príkazom obsiahnutým v ustanovení čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, uvedené ustanovenie súčasne určuje, že konanie orgánu štátu v rozsahu\nzákona sa musí uskutočňovať aj „spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podobne ako právomoci, tak aj\nspôsob konania orgánov štátu môže byť upravený len zákonom, pričom určuje spôsob konania orgánov\n\nštátu. Výklad citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy a osobitne slovného spojenia „v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon“ potvrdzuje, že ústavodarca predpokladal súbežné (súčasné) splnenie\noboch príkazov ústavných noriem v nej obsiahnutých. Príkazu ústavnej normy obsiahnutej v ustanovení\nčl. 2 ods. 2 ústavy preto nezodpovedá konanie orgánu štátu zákonom ustanoveným postupom, ktoré\nsa neuskutočnilo v rozsahu zákona.\nUvedenému nie je na ujmu ani stav, ktorý nastáva v prípade kompetenčných sporov medzi štátnymi\norgánmi. Aj keď tieto spory rozhodujú súdy (čl. 126 Ústavy Slovenskej republiky, § 8a OSP), t. j. právomoc\npríslušného orgánu štátu uplatňovať štátnu moc v určitej (sporovej) otázke sa odvodzuje od rozhodnutia\nsúdneho orgánu, ide o otázku, ktorá už bola zaradená do rozsahu právomoci štátneho orgánu zákonom\na súdy iba spresňujú, do zákonnej právomoci ktorého zo sporových orgánov táto otázka patrí.\nOkrem toho nemožno opomenúť, že riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní dáva\nodvolateľovi právo na preskúmanie jeho odvolania odvolacím správnym orgánom v celom rozsahu (§\n59 ods. 1 správneho poriadku), zatiaľ čo pri preskúmaní opravného prostriedku súdom v správnom\nsúdnictve (§ 250l a nasl. OSP) je správny súd viazaný obsahom opravného prostriedku a rozhodnutie\naj pri tzv. plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP) zásadne preskúmava iba v\njeho medziach a na rozdiel od odvolacieho správneho orgánu správny súd doterajšie konane nedopĺňa\nani neodstraňuje zistené vady. Tým by boli účastníci správneho konania pri uložení sankcie orgánom\nsamosprávy v podstate ukrátení na svojich nielen procesných ale aj hmotných právach.\nPokiaľ ide o námietku odporcu, že príslušným orgánom na rozhodovanie o iných správnych deliktoch\npodľa zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov je Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky, do vecnej pôsobnosti ktorého rozhodovanie podľa tohto zákona patrí, a že nepatri\ndo vecnej príslušnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, najvyššiemu súdu z predloženého\nspisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis vyplynulo, že Mesto\nPrievidza rozhodnutím č. 1.2-2539-2013/6933 z 30. januára 2013 uznalo navrhovateľa vinným z iného\nsprávneho deliktu podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických\nnápojov, ktorého sa dopustil tak, že dňa 23. novembra 2012 v čase okolo 20:00 hod. v prevádzkarni\n„Trojka“ na Hviezdoslavovej ulici v Prievidzi prostredníctvom svojej zamestnankyne I. dvakrát predal\nalkoholický nápoj 0,5 l piva mladistvému V., čím porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona\no ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a podľa § 12 ods. 1 tohto zákona mu uložilo pokutu\nv sume 166 eur.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 12 ods. 1 zákona o ochrane pred zneužívaním\nalkoholických nápojov zveruje prejednanie a rozhodnutie vo veci iných správnych deliktov podľa § 2\nods. 1 písm. a/ bod 1., v zmysle ktorého sa iného správneho deliktu dopustí ten, kto poruší zákaz\npredávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie osobám mladším ako 18\nrokov. Súčasne zákonodarca nevylúčil aplikáciu správneho poriadku na konanie o ukladaní pokút podľa\npredmetného zákona. Správny poriadok konanie o odvolaní ustanovuje v §§ 53 a nasl. zákon o ochrane\npred zneužívaním alkoholických nápojov nezveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch\nproti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (teda obce v zmysle predmetného zákona) podľa\ntretej hlavy piatej časti OSP, teda preskúmať možno až právoplatné rozhodnutie v danej veci podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP (§§ 247 a nasl.).\nZákon č. 219/1996 Z. z. neustanovuje orgán príslušný na výkon štátnej správy v druhom stupni vo\nveciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, a preto vzhľadom na zhora\nuvedené treba pri jeho určení vychádzať z vyššie citovaného ustanovenia § 58 ods. 1 správneho\nporiadku.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. zakazuje sa:\na) predávať alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie:\n\n1. osobám mladším ako 18 rokov,\n2. osobám zjavne ovplyvneným alkoholom,\n3. v zdravotníckych zariadeniach s výnimkou kúpeľných liečební pre dospelých,\n4. na zhromaždeniach a verejných kultúrnych podujatiach s výnimkou piva a vína,\n5. na verejných kultúrnych podujatiach určených pre osoby mladšie ako 18 rokov,\nb) podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich bezprostredné požitie vodičom,\nc) vstupovať do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak\nohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky alebo prepravy, verejný\nporiadok alebo vzbudzujú verejné pohoršenie.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) orgánmi\nverejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom:\na) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,\nb) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,\nc) regionálne úrady verejného zdravotníctva,\nd) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,\ne) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nf) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,\ng) Slovenská informačná služba.\nAni zákon č. 355/2007 Z. z. explicitne neustanovuje právomoc konkrétneho orgánu verejného\nzdravotníctva (§ 3 cit. zákona), ktorý je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na úseku štátnej\nsprávy ochrany zdravia v prvom stupni rozhoduje obec. V zmysle § 57 ods. 46 cit. zákona Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného\nzdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d/ až g/ prejednávajú a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú\npokuty za iné správne delikty podľa tohto zákona.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre\nochranu zdravia.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval názor odporcu, že na prejednanie\nodvolania v danej veci patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za\nsprávny. Vecná pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pritom vyplýva nielen zo\nskutočnosti, že bol gestorom zákona č. 219/1996 Z. z., ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku\nochrany zdravia (pozri k tomu bližšie napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Rks/1/2012 z 22. marca 2012 či sp. zn. 5Rks/3/2013 z 29. marca 2013- www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>).\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne\nv časti, ktorou zastavil konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. l OSP potvrdil\na v časti postúpenia veci zmenil tak, že o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu o inom správnom\n\ndelikte navrhovateľa rozhodne orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danej veci\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.\nAž právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na\nzáklade žaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a nasl. OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s §250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal vzhľadom na to, že im v odvolacom konaní trovy nevznikli a odporcovi okrem toho právo na\nnáhradu trov konania neprislúcha zo zákona .\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nnie\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}