{"guid": "33383b14-0b2d-422a-88bf-eba4b3ed6d2f:e0342493-4562-48a9-83d7-07ef55eb7649", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1", "spisova_znacka": "2Sžp/15/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/15/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 2Sžp/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1", "identifikacne_cislo": "3013200122", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0342493-4562-48a9-83d7-07ef55eb7649", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/15/2013\n3013200122\n20. 11. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3013200122.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. O., bytom E. Q. č. XX, G. nad G.,\nzastúpenej JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská\nStreda, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/1, Bánovce\nnad Bebravou, za účasti: Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013 a návrhu\nna vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 11S/5/2013-56 zo dňa 26. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/5/2013-56 zo dňa 26.\nmarca 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 a § 104 ods. 1 veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nie je\nprávoplatné, pričom v správnom konaní bol proti nemu podaný opravný prostriedok, a z toho dôvodu\nnemôže byť predmetom preskúmavania súdom v konaní. Ohľadom návrhu žalobkyne na vydanie\npredbežného opatrenia krajský súd dospel k záveru, že ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý\nnemožno odstrániť, nakoľko ide o právny inštitút, ktorého použitie je v konaní podľa piatej časti O.s.p.\nvylúčené.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, preto krajský súd\nrozhodnutím o zastavení konania pochybil a znemožnil žalobkyni účinnú ochranu svojich práv. V\nodvolaní žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 250v O.s.p. upravujúce konanie o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pričom uviedla, že súd v danej veci musel posúdiť,\nči došlo k naplneniu jednotlivých znakov nezákonného zásahu. Krajský súd pochybil, keď konanie\nzastavil, nakoľko žalobkyňa k svojej žalobe doložila rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov ako\naj vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Trenčíne - protest prokurátora. Poukazujúc na nálezy Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01, III. ÚS 328/05 a III. ÚS 117/06 žalobkyňa uviedla, že právo na ochranu\nvlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR neobsahuje explicitnú procedurálnu ochranu, ale jeho autentická\nochrana znamená, že procedurálna ochrana je v ňom implikovaná. Slovné spojenie „právo na ochranu“,\nktoré je použité v čl. 20 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy,\nktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok\njeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy.\nPri preskúmavaní napadnutých konaní stavebného úradu nemožno prehliadnuť ani ústavnoprávnu\n\npožiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom\nktorých sa má zasiahnuť do základných práv. Žalobkyňa vytkla krajskému súdu, že nerešpektoval\npožiadavky na obsahové náležitosti súdnych rozhodnutí a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a chýba mu presvedčivosť. Žalobkyňa v odvolaní opätovne poukázala na dôvody\npre vydanie predbežného opatrenia, tak ako ich už viac-menej identicky uviedla v návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia z 5. marca 2013 (doručenom krajskému súdu 8. marca 2013), pričom poukázala\nna ustanovenia §§ 74 až 76 O.s.p. Ďalej v odvolaní uviedla, že žalobou podanou na krajskom súde\nsa domáhala preskúmania neprávoplatného rozhodnutia žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29.\njanuára 2013, kolaudačného rozhodnutia žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 21. marca 2012, ako\naj rozhodnutí Krajského stavebného úradu v Trenčíne č. KSÚ-2011-233/1722-4/kn z 15. júla 2011 a\nč. KSÚ-2011-233/1888-5/kn z 15. júla 2011. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na dôvody, na základe\nktorých považuje uvedené rozhodnutia za nezákonné.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\na konanie, ktoré mu predchádzalo, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p., bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nŽalobou, podanou na krajskom súde 20. februára 2013, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013 a z 21. marca 2012 a vrátenia veci žalovanému\nna nové prejednanie a rozhodnutie.\nDňa 8. marca 2013 žalobkyňa podala na krajskom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia,\nktorým by krajský súd žalovanému uložil zdržať sa konania voči žalobkyni, ktoré by smerovalo\nproti nerušenému užívaniu nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013 a kolaudačného rozhodnutia č. Výst.\n617/1852/2012 z 21. marca 2012.\nDňa 15. marca 2013 podala žalobkyňa na krajskom súde návrh označený ako „Úprava petitu žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia“, kde ako žalovaného v 1. rade označila Mesto Bánovce nad\nBebravou a žalovaného v 2. rade Krajský stavebný úrad Trenčín, a ktorým sa domáhala zrušenia\n- neprávoplatného rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013,\n- kolaudačného rozhodnutia žalovaného v 1. rade č. Výst. 617/1852/2012 z 21. marca 2012\n- rozhodnutí žalovaného v 2. rade č. KSÚ-2011-233/1722-4/kn a KSÚ-2011-233/1888-5/kn, obidvoch z\n15. júla 2011\nPreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013 zostalo na krajskom\nsúde vedené pod sp. zn. 11S/5/2013. Ďalšie tri rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmania\nsa žalobkyňa domáhala, sú na Krajskom súde v Trenčíne predmetom konaní vedených pod sp. zn.\n11S/7/2013, 11S/8/2013 a 11S/9/2013, a nie sú predmetom tohto odvolacieho konania.\nV napadnutom uznesení krajský súd vyslovil, že predmetom preskúmania v správnom súdnictve nie\nsú prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým zákon pripúšťa podať riadny opravný\nprostriedok. S týmto záverom krajského súdu sa odvolací súd plne stotožňuje. Zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy sa v správnom súdnictve preskúmava na základe žalôb (druhá\nhlava piatej časti O.s.p.) alebo opravných prostriedkov (tretia hlava piatej časti O.s.p.). Predmetom\nkonania podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. je rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov v prípadoch, v ktorých to výslovne zákon ustanovuje.\nPredmetom konania podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. je súdny prieskum rozhodnutí\n\norgánov verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov podľa príslušných zákonov,\nnadobudli právoplatnosť. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. možno preskúmať aj\nprávoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok.\nŽalobkyňa sa žalobou, podanou na krajskom súde 20. februára 2013, domáhala preskúmania\nprvostupňového rozhodnutia žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013, ktorým žalovaný\nako stavebný úrad podľa § 135 ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov uložil žalobkyni strpieť vykonanie prác spojených s dokončením\nrodinného domu na susednom pozemku. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podľa § 53 a 54\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov podať\nodvolanie, o ktorom bol príslušný rozhodovať druhostupňový správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že\nrozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa žalobou na súde, je prvostupňové správne rozhodnutie, proti\nktorému zákon pripúšťa riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje správny orgán vyššej inštancie.\nTakéto rozhodnutie teda nemôže byť predmetom súdneho prieskumu ani podľa druhej hlavy piatej časti\nO.s.p. (nakoľko ide o neprávoplatné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok\nv správnom konaní), a tiež nemôže byť predmetom súdneho prieskumu ani podľa tretej hlavy piatej časti\nO.s.p. (nakoľko príslušný zákon nestanovuje, že o opravnom prostriedku má rozhodovať súd).\nKrajský súd v súlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil, nakoľko dospel k záveru,\nže napadnuté neprávoplatné rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Žalobkyňa\ntýmto rozhodnutím prvostupňového súdu nebola ukrátená na svojich právach a nebolo jej odopreté\nústavné právo na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie, ktorého preskúmania sa domáhala žalobou\npodanou na krajskom súde, napadla žalobkyňa aj riadnym opravným prostriedkom v správnom\nkonaní. Až rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu v predmetnej veci, teda rozhodnutie o\nodvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, je spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu, za splnenia ostatných zákonných podmienok. Ako najvyšší súd zistil z predloženého\nsúdneho spisu a tiež aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného, o odvolaní žalobkyne proti\nrozhodnutiu žalovaného č. Výst. 617/1852/2012 z 29. januára 2013 rozhodol Obvodný úrad Trenčín,\nodbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OVBP-2013-431/1127-2/Ka z 29. apríla 2013. Uvedené\nrozhodnutie mohla žalobkyňa podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnúť na súde žalobou o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, čím by realizovala svoje právo\nna súdnu ochranu.\nKrajský súd podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie aj o návrhu žalobkyne na vydanie\npredbežného opatrenia, nakoľko tento inštitút je podľa prvostupňového súdu v konaní podľa piatej časti\nO.s.p. vylúčený. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto záverom krajského súdu stotožňuje.\nSprávne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p., s primeraným použitím ustanovení jeho prvej, tretej a\nštvrtej časti (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), a to na otázky, ktoré v piatej časti O.s.p. priamo upravené nie\nsú. Inštitút predbežného opatrenia je systematicky zaradený do druhej časti O.s.p., ktorej ustanovenia\nsa však pre správne súdnictvo nepoužijú vôbec. Nemožno preto o jeho vydanie v správnom súdnictve\nžiadať. Jediným možným (a zákonným) spôsobom rozhodnutia súdu o takomto návrhu je zastavenie\nkonania pre nedostatok podmienky konania podľa ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.\nNa základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 11S/5/2013-56 z 26. marca 2013 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.\npotvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k\nods. 1 O.s.p., keď neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania\nnáhrada trov neprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}