{"guid": "15581907-4fa0-4d54-90b0-37ac38f2087b:3654fcd6-03f2-4a5b-a05b-60409f12a252", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1", "spisova_znacka": "2Sžo/14/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/14/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 2Sžo/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1", "identifikacne_cislo": "3012200761", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 52 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-52.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/475-2005/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/475#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3654fcd6-03f2-4a5b-a05b-60409f12a252", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/14/2013\n3012200761\n18. 12. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200761.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. C., nar. XX.X.XXXX, t. č. Ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové nám. 1, Ilava, proti žalovanému : Ústav na výkon\ntrestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové námestie 1, Ilava, v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. 138953/7-2012 zo dňa 19. októbra 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/41/2012 - 18 zo dňa 19. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/41/2012 - 18 zo dňa\n19. decembra 2012 , p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne zastavil konanie vo veci, keď dospel k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobca uznaný vinným z porušenia § 39 písm. b/ zákona č.\n475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a podľa § 52 ods. 3 písm. e/ zákona o výkone trestu\nodňatia slobody za disciplinárne previnenie, ktorým mu bol uložený trest celodenného umiestnenia\ndo uzavretého oddielu na dobu 10 dní, nepodlieha súdnemu prieskumu. Žalobcovi zároveň nepriznal\noslobodenie od súdnych poplatkov a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania.\nPoukázal na to, že v ustanoveniach šiestej hlavy, druhej časti zákona č. 475/2005 Z. z. (§§ 50 a nasl.) sú\nupravené disciplinárne odmeny, disciplinárne tresty a disciplinárna právomoc, pričom zákonodarca iba v\nsúvislosti s ukladaním a výkonom disciplinárnych trestov prepadnutia veci (§ 52 ods. 3 písm. g/, § 53 ods.\n5 uvedeného zákona) pri trestaní za konanie, ktoré má znaky priestupku (§ 52 ods. 4 daného zákona), a\ntaktiež pri zhabaní veci podľa § 56 tohto zákona, odkazom na normu verejného práva - zákon č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, stanovil potrebu aplikácie podmienok ustanovených\npri ukladaní sankcie prepadnutia veci podľa všeobecného predpisu o priestupkoch alebo zhabania veci\npodľa priestupkového zákona, resp. ukladania trestov za konanie, ktoré má znaky priestupku „v rozsahu\na za podmienok ustanovených osobitnými predpismi“ (§ 52 ods. 4 zákona).\nĎalej krajský súd poukázal na to, že vychádzajúc z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú\ndržané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená) možno\nkonštatovať, že orgánom prokuratúry je zverená okrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním\nzákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zákona č. 475/2005 Z. z. Uviedol, že siedma\nčasť zákona č. 475/2005 Z. z. nepripúšťa právnu možnosť súdneho preskúmavacieho konania podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k rozhodnutiam vydávaným pri výkone trestu\nodňatia slobody, t. j. aj rozhodnutiam o disciplinárnych trestoch. Z obsahu ustanovení § 100 a taktiež z\nustanovení § 52 ods. 4, § 53 ods. 5, § 56 zákona o výkone trestu odňatia slobody vyvodil záver, že iba v\n\nprávnom rámci takýchto rozhodnutí vydávaných v právnom režime výkonu trestu odňatia slobody, ako\naj v súvislosti s ním je daný právny prienik verejného práva do trestnej jurisdikcie.\nKonštatoval, že disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3 písm. a/ až f/ uvedeného zákona\npredstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci, ktorých zámerom a právnym\nobsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných právnych\nprostriedkov v rámci trestného zákonodarstva, s poukazom na to, že iba u trestu prepadnutia veci podľa\n§ 52 ods. 3 písm. g/ citovaného zákona, trestaní za konanie majúce znaky priestupku podľa § 52 ods.\n4 uvedeného zákona a pri zhabaní veci podľa § 56 zákona zákonodarca nastolil právnu požiadavku\nsubsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o priestupkoch a v § 100 uvedeného zákona zároveň\naplikáciu zákona o správnom konaní. Uviedol, že v preskúmavanej právnej veci však nejde o takéto\nrozhodnutia, keďže zo záznamu o disciplinárnom previnení na č. l. 6 spisu vyplýva, že žalobcovi bol\nuložený disciplinárny trest „desať dní mpč“, disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. d/ zákona o výkone\ntrestu odňatia slobody (umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase).\nKrajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, v zmysle ktorej je vylúčené zo súdneho prieskumného konania podľa druhej hlavy, piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku napríklad aj rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o uložení\nporiadkovej pokuty (uznesenie NS SR č. k. 6Sžo/233/2010 z 15. decembra 2010, uznesenie Ústavného\nsúdu SR I. ÚS 196/2011-15 z 9. júna 2011).\nPodľa názoru krajského súdu prienik správneho súdnictva s trestnou jurisdikciou je v daných právnych\noblastiach neprijateľný a zákonodarcom ani právne nepredpokladaný, a preto vychádzajúc z uvedených\nskutkových a právnych dôvodov konanie vo veci zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. O náhrade trov\nkonania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ s použitím § 246c, prvá veta O.s.p..\nProti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch\nodvolania namietal, že nesúhlasí ani s jedným z argumentov, ktoré uvádza krajský súd a namietal\nprotiprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu.\nŽalovaný - Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Ilava, sa ku odvolanie žalobcu\nvyjadril tak, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne. Považoval\nodvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu vo výroku\no zastavení konania ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v\nodvolaní podľa §§ 212 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá bez nariadenia pojednávania\npodľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a to z nasledovných\ndôvodov :\nPodľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\n\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu.\nÚstava SR v čl. 46 ods. 2 garantuje každému kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, rozhodnutím\norgánu verejnej správy prístup k súdu, aby súd preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Podľa\nplatnej právnej úpravy je realizácia čl. 46 ods. 2 ústavy premietnutá v druhej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov“.\nÚlohou súdu pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je v každom\nkonkrétnom prípade posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom\nsúdneho preskúmavania, je vzhľadom na svoj obsah spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych práv\nžalobcu, prípadne ho na týchto právach ukrátiť, teda aj do jeho základných práv a oprávnených záujmov.\nPodľa obsahu žaloby a jej žalobných dôvodov súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu môže podliehať súdnemu prieskumu.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne konformný výklad zákonov týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti súdov (ale aj ich výklad konformný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej\nrepubliky) predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá\nzákladnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Vychádzajúc z\nuvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s čl. 46\nods. 2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie, postup, resp. zásah orgánu verejnej správy je\nvzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. Ak áno, takéto rozhodnutie\nnesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.\nÚstavný súd v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 už uviedol, že „orgány\naplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve\nsú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie\nvšak nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej\nmoci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať\n\nvzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou\npožiadavkou, ktorá sa pritom na sudcu kladie, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle citovaných právnych noriem a s poukazom na vyslovený\nnázor Ústavného súdu SR v danej veci zastáva názor, že rozhodovanie Ústavu na výkon väzby a\nÚstavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa ustanovení\nzákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie\nje možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy,\nkeďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení uvedeného zákona a týka sa veci, ktorá\nsúvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa\nTrestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter, z ktorých dôvodov posudzovanie konania\na rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o uložení disciplinárneho trestu pri výkone trestu odňatia\nslobody, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nustanovujúcej správne súdnictvo.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že konanie o disciplinárnych previneniach odsúdených\nje upravené osobitne v právnom predpise a to v zákone o výkone trestu odňatia slobody. V záujme\nposilnenia dôvery v zákonnosť a správnosť postupu príslušníka zboru ukladajúceho disciplinárny trest\nodsúdenému a taktiež príslušníka nadriadeného, ktorý má rozhodovať v rámci odvolacieho konania ako\ndruhostupňový orgán, bol zákon č. 93/2008 Z. z. novelizovaný zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone\ntrestu odňatia slobody. V dôvodovej správe prezentovaný návrh čiastočne upustiť od postupu podľa\nsprávneho poriadku a upraviť disciplinárne konanie za disciplinárne previnenie tak, aby sa postupovalo\nzjednodušeným, zrýchleným, avšak racionálnym a efektívnym postupom zodpovedajúcim európskym\nštandardom, bol konkrétne premietnutý do ustanovenia § 100 zákona o výkone trestu odňatia slobody\ntak, že novelou účinnou od 1. apríla 2008 bolo v odseku 1 vypustené písmeno a/, na základe ktorého\nbolo pôvodne ustanovené, že všeobecný predpis o správnom konaní sa použije pri rozhodovaní o\ndisciplinárnom treste. Zo spisového materiálu v danom prípade vyplýva, že k disciplinárnemu previneniu\nmalo dôjsť už po účinnosti uvedenej novely a preto je potrebné na disciplinárne konanie aplikovať zákon\no výkone trestu odňatia slobody v znení účinnom od 1. apríla 2008, ktorý aplikáciu ustanovení správneho\nporiadku na disciplinárne konanie neumožňuje.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že disciplinárne\ntresty ukladané podľa § 52 ods. 3 písm. a/ až f/ uvedeného zákona predstavujú takú formu rozhodnutí v\nrámci disciplinárnej právomoci, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu\nodňatia slobody ako jedného zo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva, s\npoukazom na to, že iba u trestu prepadnutia veci podľa § 52 ods. 3 písm. g/ citovaného zákona, trestané\nza konanie majúce znaky priestupku podľa § 52 ods. 4 uvedeného zákona a pri zhabaní veci podľa\n§ 56 zákona zákonodarca nastolil právnu požiadavku subsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o\npriestupkoch a v § 100 uvedeného zákona zároveň aplikáciu zákona o správnom konaní, s poukazom\nna to, že v preskúmavanej právnej veci však nejde o takéto rozhodnutia.\nOdvolací súd považoval za správny aj názor súdu prvého stupňa, že orgánom prokuratúry je zverená\nokrem iného aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa\nzákona č. 475/2005 Z. z., poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre v platnom znení (dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú\ndržané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená).\nPodľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 4/2001 Z. z. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len \"zbor\") je ozbrojený\nbezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany a\nstráženia objektov zboru a ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch a objektoch prokuratúry.\nZbor tvoria: a/ generálne riaditeľstvo, b/ ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody,\nústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej\nlen \"ústav\"), c/ príslušníci zboru.\n\nPodľa § 57 zákona č. 475/2005 Z. z. právo udeliť disciplinárnu odmenu a uložiť disciplinárny trest\nodsúdenému má v rozsahu ustanovenej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci otvoreného oddelenia, vedúci\noddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu trestu a pedagóg.\nPodľa § 59c ods. 1 a 4 zákona č. 475/2005 Z. z. opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o uložení\ndisciplinárneho trestu je sťažnosť. O sťažnosti rozhodne do piatich pracovných dní od jej podania\nnajbližšie nadriadený toho, kto sťažnosťou napadnuté rozhodnutie vydal.\nPodľa § 1 ods. 3 zákona č 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nlen „zákon č. 73/1998 Z. z.“) policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru,\npríslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej\nstráže a príslušník Železničnej polície.\nPodľa § 2 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická\nosoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.\nŠtátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého\nstupňa považoval za nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa tým, že\nkonanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zastavil, rozhodol súladne\nso zákonom. Krajský súd v danej veci správne konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky\nna postup podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vyplývajúce z §§ 247 a\nnasl. O.s.p., pretože rozhodnutie žalovaného v danom prípade nemožno považovať za rozhodnutie\norgánu verejnej správy v zmysle § 244 ods. 1, 2 O.s.p., keďže žalovaný konal a rozhodol o uložení\ndisciplinárneho trestu v zmysle ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, nie ako orgán\nverejnej správy, a preto jeho rozhodnutie správny súd nie je oprávnený preskúmavať podľa ustanovení\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, čím boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie\npreskúmavacieho konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p..\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako súladné so zákonom potvrdil.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v dôsledku\njeho neúspechu v tomto konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}