{"guid": "08e37621-fbc2-4ef4-8429-51f481c17168:b94a9de2-3142-471e-bfb9-1f379b201182", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1", "spisova_znacka": "3Sžf/12/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/12/2013 z 4. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. júla 2013, sp. zn. 3Sžf/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1", "identifikacne_cislo": "3012200652", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2013-07-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b94a9de2-3142-471e-bfb9-1f379b201182", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/12/2013\n3012200652\n04. 07. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200652.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Z. Z., so sídlom\nC., E., právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, Námestie slobody 16, Nové Mesto nad\nVáhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/1074094/2012/5048-r zo dňa 13. júla\n2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/37/2012-42 zo\ndňa 27. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 11S/37/2012-42 zo dňa 27. novembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1020506/1/1074094/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 a nepriznal mu náhradu trov konania.\nPredmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č.\n9311301/1/616409/2012 zo dňa 26.03.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 9.088,39 € podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.)\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v\n§ 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom\nobdobí (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie\nsa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje)\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak\nzákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,\npreukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi\npovinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie\n\ndaňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od\ndaňovníka vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej\nkontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedený tovar skutočne poskytol.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, príp. napadnutý prvostupňový\nrozsudok zmenil a odvolaniu žalobcu vyhovel. Senát odvolacieho súdu uvádza, že žalobca doručil dňa\n14.01.2013 v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom e-mailu, ktoré do troch dni písomne doplnil.\nV odvolaní uviedol, že v rámci správneho konania nevyplynul jediný dôkaz, ktorý by spochybnil reálnosť\nskutočného dodania tovarov a služieb, reálnosť vykonaných činností. Túto skutočnosť správca dane\nodôvodňoval iba nepredložením účtovníctva spoločnosťou GORS, s.r.o.,. Podľa názoru žalobcu správca\ndane nebral do úvahy a nevysporiadal sa s tvrdeniami, ktoré svedčili v prospech daňového subjektu\n(účtovníctvo, daňové doklady, dodacie listy, výpovede vtedajšieho konateľa spoločnosti GORS, s.r.o.,\nMiloša Gonu, ako aj svedkov Z.V. a Z. E.).\nO príjmových dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., sa nezmieňuje ani v protokole o výsledku\ndaňovej kontroly týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) zo dňa 23.11.2011 a tieto\ndôvody neboli spomenuté ani v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 26.03.2012. Žalobca tak nemal\nmožnosť vyjadriť sa v súvislosti s odpočtom DPH k tejto skutočnosti. Žalobca predložil riadne účtovné\ndoklady, faktúry, pokladničné doklady, dodacie listy, rovnako celé účtovníctvo žalobcu za rok 2008.\nPokladničné príjmové doklady spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., neboli nikdy súčasťou účtovníctva\nžalobcu a zaúčtovanie dokladov spoločnosti GORS, s.r.o., potvrdila účtovníčka Z. E. a dodanie tovaru\npotvrdil konateľ spoločnosti GORS, s.r.o., Miloš Gono. Žalobca sa podrobne vyjadril k jednotlivým\nfaktúram, pričom uviedol presne miesto, kde bol tovar dodaný, kde sa výrobky z neho nachádzajú,\nkde boli spracované, príp. kde bol tovar zabudovaný. Súčasne navrhoval ohliadku objektu - Penziónu\nnachádzajúceho sa v Beckovskej Vieske č. 620.\nŽalobca mal v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. faktúru od platiteľa riadne vyhotovenú\npodľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z., súčasne mal daň uvedenú vo svojich záznamoch a k tovaru mal\ndodacie listy. Súd prvého stupňa sa nezaoberal výpoveďou účtovníčky Z.V., ktorá potvrdila zaúčtovanie\nsporných faktúr nielen u žalobcu, ale aj u spoločnosti GORS, s.r.o.,. Rovnako z odôvodnenia nevyplýva,\nprečo prvostupňový súd neuveril tvrdeniu Miloša Gonu, ktorý potvrdil, že tovar skutočne prostredníctvom\nspoločnosti GORS, s.r.o., dodal. Žalobca súhlasí s tým, že samotná faktúra nie je bez ďalšieho dôkazom\no tom, že určité plnenie bolo uskutočnené, avšak v tomto konkrétnom prípade existujú vyjadrenia\nsvedkov, dodacie listy, príjmové doklady, ako aj skutočne existujúci reálny výsledok predmetných\nobchodov a služieb v podobe Penziónu v Beckovskej Vieske č. 620, ktoré potvrdzujú skutočnosti\nuvedené v predmetných faktúrach. Žalobca si položil otázku, čo vlastne by bolo považované za\ndostatočné preukázanie a čo skutočne reálne mohol, resp. v zmysle svojich povinností mal žalobca ako\ndôkaz uchovávať? Ako môže reálne kupujúci ovplyvniť, že určitý tovar mu skutočne dodá predávajúci\na práve ten predávajúci, ktorý je uvedený na účtovných dokladoch? Ako možno od daňového subjektu\ns odstupom troch rokov vyžadovať preukázanie skutočnosti podkladmi, ktoré nemá v zmysle žiadneho\nprávneho predpisu povinnosť uchovávať, spracovávať, požadovať? Preto je aj otázne, či výklad § 29\nods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) a s\nplatnými medzinárodnými dokumentmi.\nZ dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. podľa názoru žalobcu vyplývajú podmienky, za akých si\nžalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli\ndodané konkrétnym platiteľom DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené\ndodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia\ntýchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č.\n222/2004 Z.z. V spise však niet žiadneho dôkazu o tom, že by plnenie nebolo uskutočnené dodávateľom\n\nna ňom uvedeným, teda konkrétne spoločnosťou GORS, s.r.o.,. Žalobca sa stotožnil s tým, že úlohou\nsprávcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať\nnielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom\nneabsentuje materiálny podklad. Tieto zistenia však musia byť komplexné, musia v celosti utvárať logický\ncelok, musia byť zistené zákonným spôsobom a zákonným spôsobom aj vyhodnotené. Aj správne\norgány, ako aj súdy musia postupovať a vydávať svoje rozhodnutia nielen v medziach zákonov, ale\ntiež rešpektujúc reálne možnosti účastníkov, rešpektujúc základné práva a slobody a prispievať tak k\nposilneniu vedomia právneho štátu.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\nnajvyšší súd) odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil.\nUviedol, že sa pridŕža svojich záverov uvedených v administratívnom rozhodnutí, ako aj vo svojom\nstanovisku k žalobe zo dňa 16.10.2012. K príjmovým dokladom spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,\nuviedol, že pri daňovej kontrole správca dane využíva všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí na str. 5, prvý\nodsek uviedol písomný dokument zo spisového materiálu k odvolaniu (výzva č. 643/320/50147/2010/Bie\nzo dňa 14.12.2010), ktorým správca dane požadoval od žalobcu vysvetlenie k predloženým dokladom\na v závere tejto výzvy žiadal predložiť dôkazy, ktorými žalobca preukáže ním deklarované úhrady faktúr\nod spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,.\nSprávca dane dňa 14.12.2010 písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k sporným faktúram, aby\nnepochybne preukázal dodanie fakturovaných tovarov a že predmetné plnenie bolo skutočne vykonané\ndodávateľskou spoločnosťou GORS, s.r.o.,. V závere výzvy uložil žalobcovi, aby predložil dôkazy,\nktorými nepochybne preukáže ním deklarované úhrady faktúr pokladničnými dokladmi za vyplatenie\nsúm spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,.\nŽalobca odpovedal správcovi dane na výzvu dňa 17.01.2011. V odpovedi sa vyjadril k jednotlivým\nfaktúram od spoločnosti GORS, s.r.o., s tým, že k dodávkam tovarov nemá okrem už predložených faktúr\na k nim doloženým pokladničným dokladom o úhrade žiadne dôkazy. Dodaný materiál riadne spracoval,\ninštaloval a následne vystavil faktúru odberateľovi. Faktúry priznal vo svojich príjmoch a zdanil. Dodal,\nže „nemôže predsa zodpovedať za vedenie účtovníctva u dodávateľa.“\nRovnako o tejto výzve zo dňa 14.12.2010 bolo písané aj správcom dane v jeho rozhodnutí napadnutom\nodvolaním (tretí list, jeho druhá strana, posledný odsek). Týmto žalovaný preukazuje, že žalobca o\npríjmových pokladničných dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., vedel, aj sa k nim v priebehu\ndaňovej kontroly vyjadroval, v spise k odvolaniu sa nachádza aj výzva a vyjadrenie žalobcu k nej, preto\nnie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný v rozhodnutí uvádzal nové skutočnosti.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová\nkontrola DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č.\n9311401/5/2840/2012 zo dňa 09.02.2012, a keďže sa žalobca nedostavil na prerokovanie predmetného\n\nprotokolu, správca dane postupoval v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. a za deň doručenia\na prerokovania protokolu sa považuje deň 22.03.2012.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 643/320/5238/2011/Bie zo dňa 14.02.2011, na ktorom bola\nako svedok vypočutá Z. E. vyplýva, že o obchodných vzťahoch v písomnej forme medzi žalobcom\na spoločnosťou GORS, s.r.o., nemá vedomosť, dodávateľov si nepamätá, keďže odvtedy už prešlo\nurčité časové obdobie a za rok 2008 robila účtovníctvo viacerým subjektom. Spoločnosti GORS, s.r.o.,\nvykonávala účtovníctvo za rok 2007 a 2008.\nK pokladničným dokladom od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., uviedla, že p. Z. jej priniesol\nfaktúry s príjmovými dokladmi od tejto spoločnosti, následne však priniesol účtovné doklady od\nspoločnosti GORS, s.r.o., s uvedením, že došlo k zmene dodávateľa. Účtovné operácie previedla a\nomylom ponechala v účtovníctve pokladničné doklady od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,. Na\notázky správcu dane odpovedala, že nebola osobne prítomná pri všetkých dodávkach materiálu od\ndodávateľov, ktorí dodali tento materiál v roku 2008 spoločnosti GORS, s.r.o., na zariadenie penziónu\nBeckovská Vieska č. 620 a takisto nebola osobne prítomná pri dodávkach materiálu od dodávateľa\nGORS, s.r.o., ktoré v roku 2008 táto spoločnosť dodala žalobcovi. Dňa 15.02.2011 k svojej svedeckej\nvýpovedi doplnila, že účtovné operácie previedla v účtovníctve žalobcu a zároveň v účtovníctve GORS,\ns.r.o.,.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 643/320/42820/2010/Bie zo dňa 12.10.2010, na ktorom bol\nako svedok vypočutý Miloš Gono vyplýva, že účtovné doklady za rok 2008 spoločnosti GORS, s.r.o.,\nnemôže predložiť, keďže boli odovzdané novému majiteľovi spoločnosti. Uviedol, že v roku 2008 bol\nkonateľom spoločnosti GORS, s.r.o., ktorá bola zameraná na stavebnú činnosť, ako aj spoločnosti\nGOOS, s.r.o., ktorá bola zameraná na prenájom nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti - rozostavaná\nstavba rodinného domu Beckovská Vieska č. 620 bola spoločnosť GOOS, s.r.o., ktorá predmetnú stavbu\ndokončila, pričom bol zmenený účel stavby z rodinného domu na penzión. Spoločnosť GORS, s.r.o., na\nstavbe penziónu zabezpečovala hrubé stavebné práce a dodávala stavebný materiál. Žalobca dodával\nstolárske a drevárske výrobky, A. A. robil zámkovú dlažbu. So žalobcom mal ústnu dohodu a robil práce\nna objednávky. Žalobca robil dodávku a montáž, Miloš Gono chodil brať materiál sám, podľa toho ako\npotreboval. Faktúry boli vyhotovené následne po dodávke materiálu, faktúry vyhotovila účtovníčka za\nzáklade podkladov Miloša Gonu, ktoré on alebo jeho manželka podpísali. Príjmové pokladničné doklady\nboli vyhotovené v tom dni, ktorý je uvedený na doklade, uvedené príjmy boli v tieto dni zaúčtované\nv účtovníctve spoločnosti GORS, s.r.o., a doručovala ich buď jeho manželka, alebo on sám. Úhrady\nfaktúr sa uskutočnili v hotovosti v tom termíne a takej výške, ako je uvedené na predmetných príjmových\npokladničných blokoch. Peniaze žalobca vyplatil naraz sám v hotovosti, ktoré prevzal Miloš Gono\nosobne. Všetky príjmy boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti GORS, s.r.o.,. K účtovným dokladom\nspoločnosti GORS, s.r.o., za rok 2008 uviedol, že sa nakontaktuje na súčasného konateľa spoločnosti\np. S. a potom ich doloží do konca budúceho týždňa.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 643/320/42916/2010/Bie zo dňa 12.10.2010, kde ako svedok\nvypovedal Z.V. vyplýva, že v roku 2008 pracoval pre žalobcu ako živnostník, pričom žalobcovi za rok\n2008 vystavil celkovo 12 faktúr. Peniaze mu žalobca vyplatil osobne v takej výške ako bola vyčíslená\nna faktúrach a príjmových pokladničných dokladoch. Predložil tiež knihu pohľadávok k 31.12.2008. Na\notázku, aký bol dôvod nepodania daňového priznania za rok 2008 uviedol, že si nie je vedomý, že by\ntoto daňové priznanie nebolo podané. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 644/320/8466/2010/Tru zo\ndňa 07.09.2010, na ktorom ako svedok vypovedal M. S. (konateľ spoločnosti GORS, s.r.o., v čase od\n01.10.2009 do 13.01.2012) vyplýva, že dňa 24.08.2010 navštívil predchádzajúceho konateľa spoločnosti\nGORS, s.r.o., Miloša Gonu, ktorý sa vyjadril, že nemá žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti GORS,\ns.r.o.,. Z uvedeného dôvodu nemohol M. S. predložiť správcovi dane doklady týkajúce sa spoločnosti\nGORS, s.r.o.,.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 644/320/7789/2010/Bac zo dňa 21.07.2010, kde vypovedal\nM. S. vyplýva, že Miloša Gonu navštívil osobne v miestne bydliska, avšak nepodarilo sa mu s ním\n\nskontaktovať. Manželka Miloša Gonu mu uviedla, že sa do 15.08.2010 nachádza pracovne v zahraničí\na o požiadavke na vydanie dokladov za obdobie roku 2008 ho bude informovať.\nZ uvedeného vyplýva, že v rámci administratívneho konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie\nprostredníctvom výsluchu svedkov, predloženia listín a pod. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku podrobne popísal skutkový stav, ako vyplynul z administratívneho spisu. Otázne\nje, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti GORS, s.r.o., keďže pôvodný konateľ p. Gono tvrdil, že\nho celé odovzdal novému konateľovi, avšak bez protokolu, pričom nový konateľ sa viackrát snažil\nnakontaktovať s p. Gonom ohľadom odovzdania účtovníctva predmetnej spoločnosti, ale bezvýsledne.\nRovnako výkon prác pre žalobcu bol p. Z. potvrdený, avšak dodávateľ materiálu ostal nevyriešený.\nÚčtovníčka žalobcu mu robila účtovníctvo podľa dokladov, ktoré jej predložil a na jeho pokyn. Predložené\njej boli aj doklady od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., pri ktorých previedla účtovné operácie, avšak\nneskôr jej žalobca povedal, že došlo k zmene dodávateľa a v účtovníctve omylom ponechala predmetné\ndoklady od uvedenej spoločnosti. Čo sa týka príjmových dokladov spoločnosti Z+M INVESTMENT,\ns.r.o., žalovaný sa o nich zmienil na str. 5 napadnutého rozhodnutia a rovnako aj na výzvu č.\n643/320/50147/2010/Bie zo dňa 14.12.2010 sa mal žalobca vyjadriť k týmto príjmovým dokladom.\nRovnako poukazuje senát najvyššieho súdu i na dôvody prvostupňového rozhodnutia, z obsahu ktorého\nokrem iného dáva do pozornosti, že správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č.\n643/320/50147/2010/Bie zo dňa 14.12.2010, na základe ktorej mal daňový subjekt predložiť dôkazy,\nktorými by nepochybne preukázal tvrdenie, že sporný materiál na stavbu penziónu v skutočnosti dodala\nspoločnosť GORS, s.r.o., Javorinská 401/11, Nové Mesto nad Váhom, nakoľko z dovtedy vykonaného\ndokazovania neboli jeho tvrdenia preukázané. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že samotné\nfaktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady ešte nie sú dôkazom o tom, že predmetné plnenia,\nuvedené na dokladoch od spoločnosti GORS, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, boli v skutočnosti\nzrealizované uvedenou spoločnosťou.\nŽalobca doručil dňa 17.01.2011 Daňovému úradu Nové Mesto nad Váhom písomné vyjadrenie k\npredmetnej výzve. V písomnom vyjadrení uviedol, že k prijatým faktúram od dodávateľa GORS, s.r.o.,\nNové Mesto nad Váhom, okrem pokladničných dokladov nemá žiadne iné dôkazy.\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.).\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na\njeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom\nje povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nDokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nz 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je\njeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\n\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal vecnú\nsúvislosť dodania a použitia tovarov a služieb a nepreukázal ani to, že dodania boli uskutočnené osobou,\nuvedenou na predložených dokladoch. Výpovede svedkov rovnako nepreukázali reálnosť tvrdených\nskutočností. Ani senát odvolacieho súdu nepopiera reálnosť skutočného dodania tovarov a služieb,\nako aj reálnosť vykonaných činností, avšak ani ohliadka objektu - Penziónu, nachádzajúceho sa v\nBeckovskej Vieske č. 620, kde mal byť predmetný materiál zabudovaný by nepreukázala, tak ako to\nsprávne uviedol súd prvého stupňa, kto bol skutočným dodávateľom surovín resp. iného tovaru pre\nžalobcu.\nPodmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby platiteľ,\nktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nOdpočet DPH si žalobca sám uplatnil, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady,\nktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností, uvedených na faktúrach.\nŽalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné\nsúhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s\nktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Aj keď sporné faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky\npredpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné\ninými dôkazmi, čo v tomto prípade absentuje. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dôkazné bremeno\nv tomto prípade neuniesol. Svedecké výpovede osôb, ktoré sa mali podieľať na dodávke tovarov alebo\npre žalobcu viedli účtovníctvo, nepotvrdili skutočnosť, kto bol dodávateľom uvedeného zdaniteľného\nplnenia pre žalobcu. Konatelia žalobcom označeného dodávateľa - spoločnosti GORS, s.r.o., Nové\nMesto nad Váhom, správcovi dane účtovníctvo nepredložili, napriek opakovaným výzvam.\nVýmenu daňových dokladov v účtovníctve žalobcu od dodávateľa žalobcu Z+M Investment, s.r.o., za\ndaňové doklady od spoločnosti GORS, s.r.o., považuje senát odvolacieho súdu za účelovú, keďže k\ntejto výmene prišlo až po uskutočnení a ukončení daňovej kontroly dane z príjmu za rok 2008 u žalobcu\n(protokol o výsledku daňovej kontroly dane z príjmu za rok 2008 č. 643/320/6817/2011/Bie zo dňa\n31.03.2011).\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane\nv daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú\nkontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky\ndaňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z\nústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nZáver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo. Potom je nesprávne aj konštatovanie, že nebola dodržaná\nŠiesta Smernica Rady 77/388/EEC zo dňa 17.05.1977, ktorá zakladá spoločný systém DPH, podľa\nktorej právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia\n\nvo faktúre. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné\nplnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom\nsubjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti došlo\nk pochybnostiam ohľadom vecnej súvislosti dodania a použitia tovarov a služieb, ako aj, či boli dodania\ntovaru reálne uskutočnené osobou uvedenou na dokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné\nbremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej\nkontroly preukázal tvrdené skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.\nSúd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v\npodanej žalobe. Krajský súd uviedol, že postup správnych orgánov oboch stupňov bol v súlade so\nzákonom. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní práva na\nodpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov deklarovaných predloženými faktúrami je vychádzať nielen\nz daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či sú preukázané skutočnosti\nna nich deklarované, bol podľa názoru senátu odvolacieho súdu dostatočne zistený a v rozhodnutiach\nnáležite odôvodnený. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať\nstanovisko, rovnako mohol produkovať dôkazy na svoje tvrdenia.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu\ndane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v\nmedziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219\nods. l, 2 O.s.p. potvrdil.\nV senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c\nods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}