{"guid": "a92e9feb-21fd-44ee-89d1-6470d6b65e5c:b958728f-8613-4547-9254-b886c0321e8c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1", "spisova_znacka": "6Sžo/63/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/63/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6Sžo/63/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1", "identifikacne_cislo": "3012200642", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 250 ods. 3 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b958728f-8613-4547-9254-b886c0321e8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/63/2012\n3012200642\n27. 02. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200642.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia\nslobody Ilava, Mierové námestie 1, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav\nna výkon väzby, Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n138953/4-2012, zo dňa 22. augusta 2012, o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa\n7. novembra 2012, č. k. 13S 124/2012-23, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7. novembra 2012, č.\nk. 13S 124/2012-23, v časti, ktorou krajský súd zastavil konanie z m e ň u j e tak, že konanie z a s t a v\nu j e a po právoplatnosti rozhodnutia vec p o s t ú p i krajskému prokurátorovi Krajskej prokuratúry\nTrenčín a v ostatnej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu odvolacieho trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením zo dňa zo dňa 7. novembra 2012, č. k. 13S 124/2012-23,\npodľa ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie. Žalobcovi\nnepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 138953/4-2012, zo dňa 22. augusta 2012, ktorým bola zamietnutá\njeho sťažnosť proti rozhodnutiu orgánu 1. Stupňa (pedagóg OVT Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na ústavu na výkon väzby, Ilava), ktorým mu hol dňa 17. augusta 2012 uložený podľa § 52 ods. 3, pism.\ne/, zák. č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárny trest umiestnenie do uzavretého\noddielu na dobu 10 dní za porušenie § 40 písm. d/, zák. č. 475/2005 Z. z.; žalobcovi bolo preukázané\nporušenie ust. § 40 písm. d/, zákona o výkone trestu dňa 2. augusta 2012 počas Generálnej prehliadky\nvykonanej v čase od 8.15 hod. do 11.30 hod na cele I.B/2.31; počas prehliadky boli medzi osobnými\na ústavnými vecami žalobcu (odsúdeného) nájdené 2 ks ružových fixiek zn. Centropen 2822 Fax, v\nktorých bolo 20 ks neznámych tabletiek bledo-oranžovej farby s nápisom ROCHE 0,5; v každej fixe\nsa nachádzalo 10 takýchto tabletiek; ďalej bol nájdený USB kľúč s MP3 prehrávačom čiernej farby\nzn. DAEWOO International; disciplinárny trest - umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní,\nbol žalobcovi uložený s prihliadnutím na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob jeho\nspáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a jeho doterajší\npostoj k plneniu povinností.\nKrajský súd poukázal na to, že v tomto konaní posudzoval, či rozhodnutie žalovaného č. 138953/4-2012\nzo dňa 22. augusta 2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 52\nods. 3, písm. e/, zákona o výkone trestu, za ktorý mu bol uložený disciplinárny trest - umiestnenie\n\ndo uzavretého oddielu na dobu 10 dní - podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku, dajúc do pozornosti, že zákon č. 475/2005 Z. z . ustanovuje spôsob\nvýkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu s\ntým , že základné povinnosti a ústavný poriadok ustanovuje tretí oddiel citovaného zákona.\nKonštatoval, že disciplinárne tresty ukladané podľa § 52 ods. 3, písm. a/ až f/ zákona o výkone trestu\npredstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnych právomocí, ktorých zámerom a právnym\nobsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných právnych\nprostriedkov v rámci trestného zákonodarstva s poukazom na to, že orgánom prokuratúry je podľa § 18\nods. 1 zák. č. 152/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zverená okrem iného aj dozorná\nfunkcia nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zák. č. 475/2005 Z. z..\nKrajský súd poukazom na ust. §§ 244 ods. 1, 247 ods.1 a 250d ods. 3 O.s.p. dospel k záveru,\nže rozhodovanie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava o uložení\ndisciplinárneho trestu žalobcovi podľa § 52 ods. 3, písm. e/, zák. č. 475/2005 Z. z. patrí do úpravy\nverejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné ho považovať za rozhodovanie správneho\norgánu v oblasti verejnej správy, pretože ide o výlučnú právomoc vyplývajúcu pre žalovaného zo zákona\no výkone trestu a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle\nustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku, z ktorých dôvodov súd konanie zastavil\npodľa § 250d ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie žalovaného č. 138953/4-2012 zo dňa 22. augusta 2012\nnie je rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle § 244 ods. I, 2 O.s.p., s poukazom na to, že žalovaný\nkonal a rozhodol o uložení disciplinárneho trestu podlá zákona č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších\npredpisov o výkone trestu odňatia slobody a nie ako orgán verejnej správy, a preto súd nemá právomoc\ntoto rozhodnutie preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nK žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta krajský súd uviedol,\nže v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. skúmal, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie od súdnych\npoplatkov, t.j. či jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery oslobodenie od súdnych poplatkov\nodôvodňujú a či nejde o svojvoľné, alebo zrejmé bezúspešne bránenie práva. Konštatoval, že v\nprejednávanej veci žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa V.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku, a preto dospel k záveru, že ide o zrejmé bezúspešne uplatňovanie\npráva, ktoré predstavuje podľa citovaného ustanovenia O.s.p. druhú podmienku na oslobodenie od\nsúdnych poplatkov, z ktorých dôvodov mal za to, že nebol dôvod, aby šetril osobné, majetkové a\nzárobkové pomery žalobcu. Ďalej uviedol, že z dôvodov nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov,\nnebol dôvod, aby postupom podľa § 30 O.s.p. odkázal žalobcu na Centrum právnej pomoci.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. I, písm. c/, O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 O.s.p, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie\nbolo zastavené.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom\nrozsahu. Dôvodil, že podľa rozhodnutia ESĽP aj väzenské disciplinárne tresty majú charakter trestnej\nsankcie a preto o nich musí buď rozhodnúť súd alebo musia byť preskúmateľné súdom. Nesúhlasil\ns tvrdením súdu prvého stupňa, že väzenský orgán nie je správnym orgánom a ani, že ním vydaný\ndisciplinárny trest nie je rozhodnutím správneho orgánu, v ktorej súvislosti na podporu svojho tvrdenia\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v k. č. 14S/104/2007 na Krajskom súde\nv Trnave, kde rozhodnutie väznice v disciplinárnom konaní práve považoval za rozhodnutie správneho\norgánu.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolanie žalobcu v plnom rozsahu\nako nedôvodné zamietnuť stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (212 ods. 1 O.s.p.)\n\npostupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ust. § 246c\nods.1, veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa ust. § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí\npre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.\nPodľa ust. § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú\nspory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a\nhospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nV občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so\nzákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nIné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.\nPodľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.\nPodľa čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a\npovinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\nPodľa ust. § 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná\njednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo\nvzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.\n\nPodľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 153/2001 Z. z. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy\nfyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nProkuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na\npredchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu\nporušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je\nprokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov\nzabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu.\nPodľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva\nväzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné\nliečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli\ndržané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení\nalebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne\nzáväzné právne predpisy.\nProkurátor je povinný a/ vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v\nodseku 1, b/ písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v\nodseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného\nštátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo\nopatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu,\nak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d/ dozerať, aby\nsťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým\norgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.\nPodľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z. z. na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti\nv miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je\nobmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.\nMiestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo\norgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania mu predchádzajúceho\noboznámiac sa so spisovým materiálom súdu, súčasť ktorého tvoril spis ÚVTOS Ilava, dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktorým prvostupňový súd zastavil konanie podľa ust. § 250d\nos. 3 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie napadnuté žalobou nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je vecne správne a plne sa s ním stotožňuje.\nOdvolací súd však zastáva názor, že pokiaľ krajský súd správne zastavil konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok právomoci, kedy ide jednoznačne o nedostatok\npodmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, bolo súčasne potrebné pre zabezpečenie ochrany práv\nžalobcu v prípade existencie iného príslušného orgánu na konanie a rozhodnutie, aby bola vec\npostúpená tomuto orgánu na konanie a rozhodnutie.\nV predmetnej veci sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že postupom súdu prvého stupňa mu\nbola odňatá možnosť sa domáhať ochrany svojich práv odkazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre\nľudské práva. Rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy\npodliehajúceho súdnemu prieskumu v zmysle §§ 244 a nasl. O.s.p.. Z právnych noriem citovaných\nvyššie vyplýva, že nad zákonnosťou postupu a rozhodnutia žalovaného dozerá príslušný prokurátor. V\nrámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno Prokuratúru spolu s Ochrancom\npráv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím\nna čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o\nprokuratúre treba Prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého\npostavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť\nk záveru o tom, že ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby nie je možné považovať\nza správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\n\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok, podľa ktorého je správnym orgánom\nštátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného\nvydávané podľa zákona č. 475/2005 Z. z. v disciplinárnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie\nvydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom k uvedenému tým, že nie je daná právomoc správnych súdov a jedná sa o neodstrániteľný\nnedostatok podmienky konania, krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa ust. § 250d ods.\n3 O.s.p. zastavil.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že právomoc iného orgánu je daná charakterom rozhodnutia\nžalovaného, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní v zmysle zákona č. 475/2005 Z. z. a ktoré\nnadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu, keďže sa jedná o právoplatné rozhodnutie žalovaného,\nktorým bola predmetná vec vyriešená s konečnou platnosťou ako i s prihliadnutím na obsah písomného\npodania žalobcu, označeného ako žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, v konaní o ktorom\nsúd konštatoval nedostatok právomoci, dospel odvolací súd k záveru, že je daná právomoc Krajskej\nprokuratúry Trenčín na ďalšie konanie.\nV súlade s ust. §§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre, Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu\nvymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie\nzistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nOdvolací súd posudzujúc písomné podanie žalobcu - žalobu, podľa obsahu v zmysle § 246c ods.1,\nveta prvá v spojení s § 41 ods.2 O.s.p., považoval uvedené podanie za podnet na preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia vydaného žalovaným, na ktoré konanie je príslušný Prokurátor\nKrajskej prokuratúry Trenčín.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu v časti, ktorou\nkonanie zastavil, v zmysle ust. § 246c ods.1 veta práv O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, ako\nje uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1\nO.s.p. a ust. § 224 ods. 2 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v tomto\nkonaní nemal úspech.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}