{"guid": "908c038d-665a-457d-93c3-ff54d64743b5:6b842619-a93a-4169-85ba-da23e25ce5b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1", "spisova_znacka": "5Sžf/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/4/2013 z 31. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2013, sp. zn. 5Sžf/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1", "identifikacne_cislo": "3012200572", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b842619-a93a-4169-85ba-da23e25ce5b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/4/2013\n3012200572\n31. 01. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200572.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U., bytom U., zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, pre proti\nžalovanému Daňovému úradu Trenčín, so sídlom K dolnej stanici 22, Trenčín, v konaní proti nečinnosti\norgánu verejnej správy, o oprave chyby, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v\nTrenčíne z 08. novembra 2012, č. k. 11S/33/2012-51, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 08. novembra\n2012, č. k. 11S/33/2012-51 m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) nepriznal žalobcovi oslobodenie\nod súdnych poplatkov. Rozhodol tak podľa § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nvychádzajúc z názoru, že žalobca svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov bližšie neodôvodnil,\nzaslal len tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov. Vo vyššie uvedenom tlačive žalobca uviedol, že od roku 2010 nemá\nžiadne príjmy, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych sociálnych\ndávok a nemá ani žiaden majetok.\nKrajský súd dospel k záveru, že u žalobcu nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie\noslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že v predmetnej veci sú\nnáklady žalobcu na právne zastúpenie podstatne vyššie ako súdny poplatok za podanie žaloby (66 eur).\nPokiaľ teda žalobca má dostatok finančných prostriedkov na právneho zástupcu, krajský súd považuje\nza nedôveryhodné ním uvádzané skutočnosti v pripojenom tlačive, podľa ktorých nie je poberateľom\nžiadnych sociálnych dávok, nemá od roku 2010 žiadny príjem a nie je ani evidovaný ako uchádzač o\nzamestnanie.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd zastal právny názor, že oslobodenie od súdnych\npoplatkov nie je riadne odôvodnené pomermi žalobcu.\n\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil najmä tým, súd\nma základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\nPoukázal na to, že v súlade s ustanovením § 138 ods. 1 OSP deklaroval svoje pomery. Ohľadne ktorých\nplatí, že žalobca je od roku 2009 evidovaný ako bezdomovec mesta Prievidza, nakoľko nemá vlastné\nbydlisko - bývanie, ktoré si vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2010 nedosahuje žiaden príjem nie je\nschopný ani sám zabezpečiť.\n\nVytýkal krajskému súdu, že v odôvodnení tohto uznesenia len stroho konštatuje, že u žalobcu nie sú\nsplnené zákonné predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uviedol, že v predmetnej\nveci sú náklady žalobcu na právne zastúpenie podstatne vyššie ako na súdny poplatok za podanie\nžaloby a pokiaľ teda žalobca má dostatok finančných prostriedkov na právneho zástupcu, krajský súd\npovažuje za nedôveryhodné ním uvádzané skutočnosti v pripojenom tlačive.\nPoukázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25. marca 2009, sp.\nzn. 1As 15/2009-43, v ktorom súd deklaroval, že „Žádost o osvobození od soudních poplatku nelze totiž\nzamítnout z důvodu, že účastník fízeníje zastoupen advokátem, kterého si sám zvolil a udelil mu plnou\nmoc. Tato skutečnost nesouvisí s kritériem uvedeným v § 36 odst. 3 s. ř. s., neboť nijak nevypovídá o tom,\nzda má účastník řízení dostatečné prostředky. Zastoupení účastníka řízení advokátem na základe plné\nmoci v prvé řadě nepredstavuje zadný zbytečný nadstandard a nesvedčí o marnotratnosti účastníka.\nSoudy obecné poskytují ochranu právům a zájmům úcastníků řízení, kteří mohou svá práva a zájmy\nhájit pravé prostřednictvím advokátů, tedy kvalifikovaných profesionálů v oblasti práva.“.\nĎalej poukazoval na čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zaručujú právo na právnu pomoc\na rovnosť účastníkov a na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27. októbra 1998, sp. zn. II. ÚS\n13/98 podľa ktorého, „zásada rovnosti strán Je stěžejní zásadou spravedlivého procesu. Je zakotvená\nv čl. 37 odst. 3 Listiny a v čl. 96 odst. 1 Ústavy ČR a promítá se také do řady ustanovení procesních\npredpisů. Občanský soudní řád výslovně rovnost účastníků řízení stanoví v ustanovení § 18, z něhož\npro soudy plyne povinnost zajistit účastníkům stejné, tj. rovnocenné možnosti k uplatňovaní jejich práv.\nJe proto treba také pri interpretaci ustanovení § 138 odst. 1 o. s. ř., z jehož dikce plyne, že jeho použití se\nmůže dovolávat každý účastník, vycházet z pohledu uvedené ústavní zásady rovnosti.“. Podľa názoru\nžalobcu icutočnosť, že si žalobca ustanovil v konaní advokáta, sama osebe nemôže byť dôvodom na\nto, aby u žalobcu bola vylúčená možnosť aplikácie ustanovenia § 138 OSP, ktorého aplikácia by mohla\nvo svojich dôsledkoch ovplyvniť aj tak významné právo ako je právo na prístup k súdu garantované\nÚstavou Slovenskej republiky v článku 46.\nMal preukázané, že zaplatením súdneho poplatku aj keď vo výške 66 eur by došlo k ešte väčšiemu\nprehĺbeniu hmotnej núdze žalobcu a koniec koncov je nespravodlivé požadovať od neho zaplatenie\nsúdneho poplatku, keď žalobca od roku 2010 nedosahuje žiadny príjem.\nRovnako je podľa názoru žalobcu nesprávne brániť mu domáhať sa ochrany svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde len z dôvodu, že súd nepovažuje za dôveryhodné skutočnosti uvádzané žalobcom\nv pripojenom tlačive, pretože má dostatok finančných prostriedkov na právneho zástupcu. Takýmto\npostupom by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k porušeniu základných práv garantovaných najvyšším\nzákon štátu majúcim najvyššiu právnu silu - Ústavou.\nNavrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a v zmysle § 138 ods. 1 OSP zmenil tak,\nže žalobcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 veta prvá OSP) a dospel\nzáveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa použijú primerane ustanovenia\nprvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP).\n\nPodľa § 138 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) na návrh môže súd priznať účastníkovi\ncelkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde\n\no svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak,\nvzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím\no oslobodení sa však nevracajú.\n\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov\nsúd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku i k povahe\nuplatňovaného nároku. U právnických a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi súd berie zreteľ i na\npovahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod.. Nepriaznivá\nhospodárska situácia podnikateľa ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre\npriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ako správne konštatoval i krajský súd.\n\nO oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník v zmysle citovaného zákonného ustanovenia\npožiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré\nsú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti.\n\nV návrhu musia byť pomery účastníka dokladované:\na) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,\nalebo\nb) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov (§ 138 ods. 2 OSP).\nPre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce najmä\nmajetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.\nPri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je preto potrebné zohľadniť aj výšku\nsúdneho poplatku, ktorá z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia verejnej správy na základe\nžaloby je 66 eur (položka 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zákonu č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení).\n\nAj keď to odôvodňujú pomery účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov,\nak svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni právo. O zrejme bezúspešné uplatňovanie\nalebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že\nmu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny\nvýkon práva alebo zjavné oddiaľovanie splnenia povinností.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 138 ods. 1 OSP\nz vyššie uvedených zásad a z obsahu spisového materiálu ako aj s ohľadom na výšku majúceho sa\nzaplatiť súdneho poplatku dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal, že nemá žiadne príjem ani\nmajetok a nejde u neho ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to i s poukazom na judikatúru Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, ktorú žalobca v odvolaní cituje,\nnepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov môže byť žalobcovi bránené v uplatnení jeho práva na\nsúdnu ochranu v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nSo zreteľom na dôvody vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil so skutkovými\nako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie ako podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 220 OSP zmenil tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}