{"guid": "6b51a7f3-2184-4c17-a652-e682b16d1019:0eb87d71-9d77-4212-8f0b-782fd8c1bc80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1", "spisova_znacka": "6Sžf/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/11/2013 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 6Sžf/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1", "identifikacne_cislo": "3012200257", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eb87d71-9d77-4212-8f0b-782fd8c1bc80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/11/2013\n3012200257\n27. 11. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200257.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nM. súd P. republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: MANIPUL,\ns.r.o., so sídlom v Trenčíne, K výstavisku 15, zastúpený advokátom JUDr. Bohumilom Novákom,\nAdvokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 27, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1040508/22832-141958/2012/5048-r zo dňa 20. januára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/55/2012-65 zo dňa 21. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/55/2012-65\nzo dňa 21. novembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/55/2012-65 zo dňa 21. novembra 2012 podľa ust. §\n250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040508/22832-141958/2012/5048-r zo\ndňa 20. januára 2012, ktorým žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov platný v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní) potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Trenčín pod č. 645/230/71856/11/Ksi zo dňa 18. júla 2011, ktorým bol\nžalobcovi podľa § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížený nadmerný odpočet dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy - 71480,98 eur na sumu -1348,87\neur. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal\npreukázané, že žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu\ndane - dodatočný platobný výmer č. 645/230/71856/11/Ksi zo dňa 18. júla 2011, ktorým bol žalobcovi\nznížený nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008 zo sumy - 71 480,98 eur na\nsumu - 1 348,87 eur; správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH; na základe výsledkov\ndaňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 645/320/7242/2010/Ond a dodatok č. 1 zo dňa 5. marca 2010;\nProtokol bol prerokovaný so žalobcom dňa 12. marca 2010; správca dane na základe výsledkov daňovej\nkontroly vydal dňa 15. marca 2010 rozhodnutie o zníženie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu\nDPH za december 2008; Daňové riaditeľstvo SR na odvolanie žalobcu dodatočný platobný výmer zo\ndňa 15. marca 2010 zrušilo a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu\nnedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu procesného pochybenia, pretože žalobcovi bolo\nupreté právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole v zmysle § 15 ods. 5 písm. f/\n\nzákona o správe daní a poplatkov; správca dane doplnil dokazovanie, vypočul ako svedkov I.. U. U., J.\nG. a L. F. a vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole; na základe\ndoplneného dokazovania správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 645/230/71856 /Ksi zo dňa\n18. júla 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížený\nnadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008; žalovaný napadnutým rozhodnutím\nna odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer potom, ako sa stotožnil so zistením skutkového\nstavu správcom dane, ako aj s jeho právnym záverom.\nKrajský súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že hlavnou činnosťou\nžalobcu bolo podnikanie v oblasti trhu so špeciálnou technikou, vojenským leteckým materiálom t. j.\nnákup a dodávka náhradných dielov, servis v oblasti leteckej techniky. Ďalej krajský súd zistil, že v\nkontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca uzatvorené zmluvy o dielo a kúpne zmluvy s Ministrom\nobrany SR a Ministerstvom vnútra SR; v administratívnom spise je pripojená Mandátna zmluva zo\ndňa 1. januára 2004, ktorú uzatvoril žalobca ako mandant a spol. OMNITECH, a.s. ako mandatára\npodľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka; predmet zmluvy je upratovaný v čl. I., podľa ktorého sa\nmandatár zaviazal zabezpečiť pre mandanta úkony súvisiace s realizáciou zmlúv uzatvorených medzi\nMinisterstvom obrany SR a mandantom; mandant (žalobca) sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za jeho\nčinnosť odmenu v súlade s čl. IV. zmluvy; povinnosti mandatára a mandanta upravuje čl. II. zmluvy\ntak, že mandatár na základe zmluvy je povinný zabezpečovať v prospech mandanta úkony súvisiace\ns prípravou a realizáciou zmlúv uzatvorených medzi Ministerstvom obrany SR a mandantom, ide\nnajmä o tieto úkony: konzultácia, poradenstvo v oblasti vyjednávania a uzatvárania zmlúv a zmluvných\npodmienok zabezpečenia optimálneho priebehu a podmienok vlastnej realizácie zmlúv, vstupovanie\nv mene mandanta do právnych vzťahov s tretími osobami súvisiacimi s realizáciou zmluvy; odmenu\nmandatára a platobné podmienky upravuje čl. III., podľa ktorého patrí mandatárovi odmena na základe\nrealizovaných výnosov mandanta v kalendárnom roku súvisiacich s plnením zmlúv uzatvorených medzi\nMinisterstvo obrany SR a mandantom a výška odmeny bola upravená podľa výšky dosiahnutých\nvýnosov; spoločnosť OMNITECH, a.s., faktúrou č. OF08001 zo dňa 31. decembra 2008 vyfakturoval\nžalobcovi odmenu podľa mandátnej zmluvy v sume 13 232 800 Sk (439 248,49 eur), základ dane\n11 120 000 Sk, 19 % DPH 2 112 800 Sk; v administratívnom spise je súčasne pripojená Dohoda o\nmlčanlivosti uzatvorená medzi žalobcom a spol. OMNITECH, a.s., zo dňa 1. januára 2004, v ktorej sa\npodľa preambuly účastníci zmluvy dohodli na tom, že majú záujem dodržiavať mlčanlivosť, presadzovať\nsvoje práva a zabrániť neoprávnenému použitiu a zverejneniu ich dôležitých dôverných informácií;\nžalobca a spoločnosť OMNITECH, a.s., uzatvorili dňa 26. júla 2004 Zmluvu o spolupráci č. 01 /2004\nOMNI, v ktorej si vymedzili podmienky špeciálnej spolupráce zmluvných strán pri zaistení realizácie\npredaja, opráv, sprostredkovania a servisu techniky a so špeciálnou technikou spojených, či súvisiacich\nslužieb, a to vždy v rámci konkrétneho obchodného prípadu.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách ustanovení\n§ 2 ods. 1, v spojení s § 49 ods. 1, 2 písm. a/, s § 51 ods. 1 písm. a/ a s § 71 ods. 2 zákona o DPH\na súčasne v intenciách ustanovení § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 v spojení s § 29 a s § 15 ods. 10, 13\nzákona č. 511/1992 Zb..\nVo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou namietal právomoc správcu dane vydať rozhodnutie vo veci\nzníženia nadmerného odpočtu po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1\nzákona o správe daní a poplatkov, konštatoval že správca dane, potom ako Daňové riaditeľstvo\nSR na základe odvolania žalobcu zrušilo dodatočný platobný výmer zo dňa 15. marca 2010 a vec\nmu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a\nprocesného pochybenia, viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu bol povinný v ďalšom konaní\nodstrániť procesné pochybenia, oboznámiť žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami vrátane zistení\nv odvolacom konaní a umožniť mu právo vyjadriť sa k nim, a preto za účelom najúplnejšieho zistenia\nskutkového stavu bol povinný vypočuť svedka L. F., zistiť prepojenie výkonov spoločnosti KK - Royal,\ns.r.o., na realizácii zmlúv medzi Ministerstvom obrany SR a žalobcom a bol povinný zabezpečiť dôkazy,\nktoré prispejú k zisteniu skutkového stavu a k objasneniu okolností, ktoré sa týkali uskutočnenia\nzdaniteľného plnenia deklarovaného faktúrou č. OF08001 v spojení s Mandátnou zmluvou a až po\nvykonaní týchto úkonov mohol správca dane vo veci opätovne rozhodnúť. Krajský súd sa nestotožnil\ns názorom žalobcu, že správca dane bol povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní podľa § 44 ods. 6\npísm. b/, bod 1 zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu, že takýto postup zo zákona o správe\ndaní a poplatkov nevyplýva, keď zákon č. 511 /1992 Zb. osobitne neupravuje postup správcu dane a\n\nlehotu na vydanie nového rozhodnutia, ak jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo odvolacím orgánom\nzrušené. Mal za to, že po zrušení dodatočného platobného výmeru nastala iná skutková ako aj právna\nsituácia. Zdôraznil, že odvolací orgán nenariadil správcovi dane vykonať opakovanú daňovú kontrolu.\nUviedol, že zákon neukladá správcovi dane povinnosť vo veci rozhodnúť v lehote 15 dní od zrušenia jeho\npredchádzajúceho rozhodnutia odvolacím orgánom, pretože v súlade s názorom odvolacieho orgánu\nbol povinný doplniť dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu a súčasne bol povinný\nodstrániť procesné pochybenia a až po vykonaní všetkých týchto úkonov mohol vo veci rozhodnúť a\nto vo všeobecnej lehote podľa § 30a zákona o správe daní a poplatkov. Konštatoval, že z uvedených\ndôvodov správca dane mal právomoc rozhodnúť a vydať dodatočný platobný výmer dňa 18. júla 2011,\nktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie december 2008, ktorý názor nie\nje v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010.\nVo vzťahu k žalobnej námietke o nezákonnom postupe správcu dane pri vykonávaní jednotlivých\ndôkazov, následne účelového hodnotenia jednotlivých dôkazov a všetkých dôkazov vo vzájomnej\nsúvislostí, nezákonného prenesenia bremená dôkazu na daňovníka, pričom žalovaný na zmenu svojich\nskutkových a právnych záverov nemal žiadne relevantné podklady, krajský súd uviedol, že súhlasí\nso žalobcom, že obchodovanie na trhu so špeciálnou technikou, vojenským a leteckým materiálom\nje špecifické tým, že medzi obchodnými partnermi je zachovávaná dôvera a mlčanlivosť o veciach\nsúvisiacich s obchodovaním s touto komoditou, ako aj že obchodní partneri sú oprávnení upraviť\nsvoje zmluvné vzťahy podľa Obchodného zákonníka spôsobom zodpovedajúcim špecifickým obchodom\ns vojenským materiálom. Konštatoval, že žalobca je povinný na účel dane z príjmu hodnoverným\nspôsobom preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia aj v prípade ak ide o obchodovanie so\nšpeciálnou technikou a ak si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane na základe plnenia z Mandátnej\nzmluvu i ktorou uzavrel so spoločnosťou OMNITECH, a.s. bol povinný preukázať uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia a na základe jeho preukázania si mohol uplatniť právo na odpočet dane v zmysle\n§ 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane dôvodne doplnil dokazovanie, keďže žalobca o plnení\nMandátnej zmluvy nepredložil žiaden konkrétny výstup, ktorým by sa preukázalo, že k plneniu tejto\nzmluvy skutočne došlo a v súvislosti s reálnym uskutočnením zdaniteľného plnenia mu vzniklo právo\nna odpočet dane s poukazom na to, že svedkovia J. G. a I.. U. vo svojich výpovediach uviedli rozporné\ntvrdenia o zdaniteľnom plnení spoločnosti OMNITECH, a.s., na základe Mandátnej zmluvy a na výpoveď\nL. F., konateľa spoločnosti KK - Royal, s.r.o.. Krajský súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu,\nže správca dane vykonal dokazovanie nad rámec svojich zákonných oprávnení. Taktiež krajský súd\nnezistil, že správca dane bol v dôkaznej núdzi a preto preniesol bremeno dôkazu na žalobcu a tým\nneprípustným spôsobom zasiahol do jeho práv. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že aj správcu dane\nzaťažuje bremeno dôkazu, krajský súd poukázal na § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov.\nKrajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu že daňové orgány boli povinné akceptovať súhlasné\nvyjadrenia účastníkov Mandátnej zmluvy, že mandatár splnil svoj záväzok a to vzhľadom na osobitný\nrežim obchodu so špeciálnou technikou, ktorý podlieha dohode o mlčanlivosti. Mal za to, že žalobca bez\nakýchkoľvek pochybností nepreukázal, že došlo k poskytnutiu služieb, ktoré boli deklarované faktúrou\nOF08001 zo dňa 31. decembra 2008 na základe plnenia mandátnej zmluvy, a preto správca dane v\nsúlade so zákonom mu znížil nadmerný odpočet dane za december 2008 na sumu - 1 348,87 eur.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a správcu dane sú v súlade a v medziach zákonov, na základe ktorých daňové orgány\nrozhodli. Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav,\nzabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa\nsúd stotožnil.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi\nnepriznal právo na náhradu trov konania, keďže nebol v konaní úspešný\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n1040508/22832 - 141958/2012/5048-r zo dňa 20. januára 2012 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín\nč. 645/230/71856/11/Ksi zo dňa 18. júla 2011 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Trenčín na ďalšie\n\nkonanie. Uplatnil si náhradu trov konania v sume 225,17 eur - prvostupňového, a v sume 151,46 eur\n- odvolacieho.\nV dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne vyhodnotil\nžalobnú námietku, že správca dane na vydanie prvostupňového dodatočného platobného výmeru už\nnemal kompetenciu, pretože mu uplynutím zákonnej lehoty zanikla. Nesúhlasil so záverom súdu prvého\nstupňa. Tvrdil, že krajský súd v tomto prípade sa nesprával ako objektívny orgán, ktorý posudzoval vec\nv spore, keď sa žalobca i žalovaný prvýkrát ocitli v približne rovnocennom právnom postavení, pretože v\nkonaní pred daňovými orgánmi je daňový subjekt vždy podriadení vrchnostenskému správaniu daňových\norgánov. Trval na tom, že správca dane na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal kompetenciu.\nPoukazom na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 uvedeného\nzákona a v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, uviedol, že zákon o správe daní\na poplatkov vymedzuje správcovi dane kompetencie, v rámci ktorých vykonáva správu daní a v rámci\nktorých zákon určuje aj podmienky, za akých správca dane má pri správe daní postupovať a jednou z\ntýchto podmienok je aj určenie lehôt, v rámci ktorých musí správca dane vykonávať jednotlivé úkony\nsprávy daní. Dôvodil, že pre vyrubovacie daňové konanie je okrem iného stanovená i lehota na vydanie\nrozhodnutia správcom dane po ukončení daňovej kontroly (§ 15 ods. 13 zákona), ktorá lehota je\nupravená v § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 - táto lehota je pätnásťdňová a začína plynúť dňom nasledujúcim\npo dni skončenia daňovej kontroly. Ďalej uviedol, že v prípade, ak správcovi dane bolo predchádzajúce\nrozhodnutie - dodatočný platobný výmer, nadriadeným orgánom t. j. Daňovým riaditeľstvom SR zrušené\na vrátené na ďalšie konanie, sa dostal daňový proces do štádia začatia vyrubovacieho konania podľa §\n44 a doručením tohto zrušujúceho rozhodnutia správcovi dane začína nasledujúci deň plynúť zákonná\nlehota na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 písm. b/ a bod 1 zákona, čím začína plynúť časový úsek\nkompetencie správcu dane, v rámci ktorého musí úkon vydania rozhodnutia vykonať, a ak v tejto lehote\núkon nevykoná, zaniká jeho kompetencia (právomoc) vydať takéto rozhodnutie. Mal za to, že v danom\nprípade rozhodnutie správcu dane bolo vydané po uplynutí objektívnej zákonnej lehoty a teda po zániku\nkompetencie na vydanie takéhoto rozhodnutia, keďže správca dane vydal napadnuté rozhodnutie dňa\n18. júla 2011 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zrušenie rozhodnutia a vrátení na ďalšie konanie\nmu bolo doručené dňa 28. februára 2011, pričom zákonná lehota mu uplynula dňom 15. marca 2011. V\ndanej súvislosti opätovne poukázal na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze č. III. ÚS 24/2010\n- 57 zo dňa 29. júna 2010 a súčasne poukázal na to, že jeho tvrdenie o nedodržaní pätnásťdňovej\nlehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdzuje a súčasne vyvracia názor\nkrajského súdu i žalovaného aj samotný obsah prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trenčín\n- dodatočný platobný výmer, v ktorom sám správca dane v záhlaví tohto rozhodnutia uvádza „Daňový\núrad Trenčín podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\nvyrubuje daňovému subjektu MANIPUL, s.r.o. \" čím potvrdil, že postupoval len podľa § 44, teda len ako\nvo vyrubovacom konaní.\nŽalobca vytýkal krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal žalobnou námietkou o nezákonnosti predĺženia\nlehoty na vydanie rozhodnutia, poukazom na tvrdenie žalovaného, že lehota bola správcovi dane\npredlžená, o čom žalobcu upovedomil. Rozhodnutie o predĺžení lehoty považoval za nulitné, pretože\nneexistovali zákonom stanovené podmienky. Dôvodil, že nulitnosť tohto rozhodnutia je spôsobená tým,\nže ide o procesné rozhodnutie, ktoré zasahuje do lehôt týkajúcich sa daňového subjektu, a tak musí byť\ntoto rozhodnutie vydané až potom, keď sa daňový subjekt vyjadrí k žiadosti správcu dane o predĺženie\nlehoty, pričom správca dane v danom prípade žalobcu s touto žiadosťou neoboznámil a žalobcovi nebol\nznámy zákonný dôvod, pre ktorý bola lehota predĺžená, čím takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné.\nUviedol, že tým preukazuje, že nebola dodržaná ani lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 30a zákona.\nV danej súvislosti poukázal na totožný názor Ministerstva financií SR č. MF/18075/2011 - 71 zo dňa 1.\njúla 2011.\nPoukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (o.i. vec G. R. proti Š., rozsudok zo dňa\n20. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R.T. proti Š., rozsudok zo dňa 9. decembra 1994\ntýkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V.H.D. proti H., rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 týkajúci sa sťažnosti\nč. 16034/90) a judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04\nzo dňa 23. júna 2004, III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006, III. ÚS 260 /06 zo dňa 23. augusta 2006,\nv zmysle ktorej nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď,\nak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej\nochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti, žalobca\n\nnamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov,\nkeďže prvostupňový súd sa uvedenou námietkou nijak nevyporiadal, ktorým postupom mu odňal ako\núčastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku\npodľa § 221j ods. 1 písm. f/ s poukazom na ust. § 246c ods. 1 O.s.p..\nSúčasne vytýkal krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal aj jeho námietkou týkajúcou sa nezákonnosti\npostupu správcu dane pri vykonávaní dokazovania v daňovej kontrole. Poukazom na § 15 ods. 16\nzákona č. 511/1992 Zb. a §§ 32, 34 a 41 uvedeného zákona namietal, že správca dane sa uvedenými\nustanoveniami neriadil, čo žalovaný a aj krajský súd ponechali bez povšimnutia. Dôvodil, že z uvedenej\nprávnej úpravy vyplýva prenesenie dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane a\nnaopak. Tvrdil, že dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1192 Zb. je na daňovom subjekte,\npričom daňový subjekt si toto dôkazné bremene splní v prvej fáze tým, že predloží správcovi dane\nvšetky doklady, ktoré má k dispozícii a ktoré žiadal po začatí daňovej kontroly správca dane, a následne\ndôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý v prípade pochybnosti o tvrdeniach daňového\nsubjektu, ktoré správcovi dane predložil, musí uviesť, o aké pochybnosti ide a aké sú dôvody týchto\npochybností a umožniť daňovému subjektu vysvetliť a navrhnúť dôkazy alebo priamo predložiť ďalšie\ndôkazy. Namietal, že správca dane v danom prípade takto nepostupoval, keď žalobcu síce vyzýval na\npredloženie písomných dôkazov o uskutočnení plnenia podľa mandátnej zmluvy, a to aj napriek tomu,\nže vedel, že takéto dôkazy okrem harmonogramu stretnutí neexistujú, vo výzve nikdy neuviedol, aké sú\njeho pochybností a aké sú dôvody jeho pochybností, čím v podstate žalobca nevedel až do prerokovania\nprotokolu, aké sú dôvody jeho pochybnosti. Vyslovil názor že, pokiaľ správca dane v daňovej kontrole\npostupoval bez toho, aby žalobcovi oznámil vo výzve jeho pochybnosti a dôvody týchto pochybností a\ntým mu neumožnil tieto pochybnosti odstrániť, ale naopak svojvoľne bez akejkoľvek príčinnej súvislosti\nvykonával toto dokazovanie, porušil základné právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 2 ods.\n8 a tým i § 2 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 16 a § 41 zákona č. 511/1992 Zb., majúc za to, že ide\no takú vážnu vadu v postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly, že dôkazy takto získané sú\nnezákonné a protokol o daňovej kontrole je následne tiež dôkazom, ktorý nemá povahu zákonného\ndôkazu, ktorá skutočnosť sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozsudku krajského súdu, keď napriek\nžalobným námietkam na túto skutočnosť neprihliadol.\nVytýkal krajskému súdu, že pri posudzovaní hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi ako aj hodnotenia\ndôkazného bremena nepostupoval v súlade so zákonom, ale stotožnil sa so záverom žalovaného.\nV danej súvislosti namietal prevzatie účelového hodnotenia dôkazov krajským súdom v súvislosti so\nspoločnosťou KK-Real, s.r.o., pretože žalobca s touto spoločnosťou nemá nič spoločné a teda nie je\nani jeho povinnosťou preukazovať v tejto súvislosti výdavky spoločnosti OMNITECH, a.s., považujúc\ndokazovanie dňových orgánov v tomto smere za zbytočné nad rámec zákona. Vyslovil názor, že\nnepreukázanie výdavkov iného daňového subjektu nesmie byť povinnosťou a na ujmu žalobcu ako\ndaňového subjektu. Uviedol, že tým preukazuje, že dokazovanie správcu dane, ktoré prevzal žalovaný\ni krajský súd ako dôkaz opaku je dôkazom nezákonným a ako dôkaz nesmie byť použitý.\nNamietal, že krajský súd prevzal spochybnenie vierohodnosti výpovede svedkov p. G. a I.. U. tým, že\nžalobca nepredložil žiadne dôkazy o ich tvrdení. Vyhodnotenie výpovedí uvedených svedkov správcom\ndane považoval za účelové. Uviedol, že tieto svedecké výpovede ako priame dôkazy už len potvrdzovali\nexistujúci písomný dôkaz o poskytnutí služby a to harmonogram stretnutí, čím ako priami účastníci týchto\nrokovaní potvrdili reálnosť poskytnutej služby a teda, že spoločnosť OMNITECH, a.s. prostredníctvom\nI.. U. v plnom rozsahu splnila predmet mandátnej zmluvy. Žalobca dokazovanie na Ministerstvo obrany\nSR, príp. Ministerstvo vnútra SR považoval za zbytočné dokazovanie. Trval na námietke, týkajúcej sa\npreverovania dodania služieb spoločnosti KK Royal, s.r.o. ako i preverovania skutočnosti na Ministerstve\nobrany SR. Tvrdil, že Ministerstvo obrany SR o uskutočnení plnenia podľa mandátnej zmluvy nemohlo\nmať ani tušenie, keďže táto činnosť mala zistiť možnosti a schopnosti žalobcu a efektivitu jeho účasti\nv tendri, pričom celý jej priebeh bol uskutočnený pred prihlásením sa žalobcu do tendra. Poukázal\nna to, že žalobca nikdy netvrdil a ani neuviedol, že Ministerstvo obrany SR malo niečo spoločné s\nposkytnutím služby podľa mandátnej zmluvy. Postup žalovaného v tomto smere považoval za prejav\nabsolútnej neznalosti skutkového stavu a prejav snahy za každú cenu preukázať nepravdivosť tvrdení\nžalobcu. Tvrdil, že žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný neuniesol prenesené dôkazné bremeno\npredložením dôkazu opaku, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf\n1/2011 zo dňa 15. marca 2011.\n\nŽalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu správcu dane v daňovej kontrole i v následných konaniach,\nspočívajúca i v tom, že do celého konania zasahoval nadriadený orgán bez toho, aby na takéto konanie\nmal zákonné povolenie, poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 zákona č. 511/1990 Zb. Na\ndôkaz svojho tvrdenia predložil list správcu dane č. k. 645/321/94923/09/Krch zo dňa 20. novembra 2009\na odpoveď DR SR na list č.k.VIII/240/6959/09 zo dňa 3. decembra 2009 - č. l. 16 a 17 administratívneho\nspisu, dôvodiac, že týmto spochybňuje objektivitu celého odvolacieho konania.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich záverov\nuvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí ako aj vo svojom stanovisku k žalobe. S odvolacími\ndôvodmi žalobcu nesúhlasil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu v spojení s rozhodnutím správcu dane - Daňového úradu Trenčín, a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer,\nprvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín, ktorým správca dane žalobcovi znížil\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2008 na sumu - 1 348,87\neur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie\nim prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o znížení nadmerného odpočtu\ndane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2008.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\n\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 15 ods. 1, 5, 6, 10, 12, 13, 16 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní\nvykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu\ndane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu\ndane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu\npodľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti\nvrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa\nosobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo\nkontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nDaňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu\ndane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného\npoverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so\nsvojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\n\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania\nvykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného\ndaňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku\nskutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole\nboli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho\nobvyklej úradnej dobe.\nKontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť\npoverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto\na podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním\nurčenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné\nprípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie\nbolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v\npriebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné\nveci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť\nvýpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nO výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec\nsprávcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania\nprotokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie\nkontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený\npísomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k\nprotokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve\nna prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového\nsubjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve\nnemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si a tento účel zástupcu. Správca dane\nje oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného\npodnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným\ndaňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu\npodľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k\nprotokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\nPo prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a\nzamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho\nzástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu\nznámy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému\nsubjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak\nkontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa\nsám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za\ndeň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.\nDaňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo\njeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu\ns daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania\nzápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu\nalebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína\nvyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,\nže daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b)\nza kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku\n12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie\norgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\n(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.\nUstanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.\n\nPodľa 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa 30a ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom\nkonaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona 1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak\nmožno rozhodnúť na podklade dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo\nvykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len \"rozhodnutie\") bezodkladne.\nV ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci\nrozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť\ndo 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a\nodvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť\ndo siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia,\nzmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota\nplynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.\nAk vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu\ntohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného\nodôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán\nnajbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane\npredĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky.\nAk orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je\npovinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.\nUstanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\nPodľa § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nPodľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým\nsubjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti\ndaňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti\nvysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n\nVo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia\nako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním\nurčenej lehoty.\nPodľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nPodľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z .z. v platnom znení právo na odpočítanie dane podľa\n§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa\nvyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení faktúra musí obsahovať a) meno a adresu\nsídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho\nidentifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo\nbydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové\nčíslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1\nprijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia\nfaktúry, d) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,\njednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) sadzbu dane\nalebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v slovenských korunách.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom, a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov\nžalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o\nspráve daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v rozsahu a\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového\nmateriálu krajského súdu, súčasť ktorého bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu,\nsa plne stotožnil s argumentáciou krajského súdu o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, považujúc ju za správnu. Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd konštatuje, že v\ndanom prípade bol zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu, z ktorého nepochybne vyplynul záver\no nepreukázaní predmetu plnenia z faktúry č. OF08001 zo dňa 31. decembra 2008 od spoločnosti\nOMNITECH, a.s., teda odmena nebola vyfakturovaná na základe uskutočnenia služieb v zmysle\nmandátnej zmluvy, keďže v rámci dokazovania správnym orgánom sa nepreukázali tvrdenia daňového\nsubjektu - žalobcu, deklarované v daňovom priznaní za predmetné zdaniteľné obdobie - december 2008.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou v odvolaní namietal, že krajský\nsúd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne vyhodnotil žalobnú námietku, že správca dane na\n\nvydanie prvostupňového dodatočného platobného výmeru už nemal kompetenciu, pretože mu uplynutím\nzákonnej lehoty zanikla, tvrdiac, že krajský súd v tomto prípade sa nesprával ako objektívny orgán,\nktorý posudzoval vec v spore, keď sa žalobca i žalovaný prvýkrát ocitli v približne rovnocennom\nprávnom postavení, pretože v konaní pred daňovými orgánmi je daňový subjekt vždy podriadený\nvrchnostenskému správaniu daňových orgánov a trvajúc poukazom na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992\nZb. v spojení s § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 uvedeného zákona a v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky na tom, že správca dane na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal kompetenciu,\npretože v danom prípade rozhodnutie správcu dane bolo vydané po uplynutí objektívnej zákonnej\nlehoty a teda po zániku kompetencie na vydanie takéhoto rozhodnutia, keďže správca dane vydal\nnapadnuté rozhodnutie dňa 18. júla 2011 a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o zrušenie rozhodnutia\na vrátení na ďalšie konanie mu bolo doručené dňa 28. februára 2011, pričom zákonná lehota mu uplynula\ndňom 15. marca 2011. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho\nspisu je zrejmé, že správca dane vydal rozhodnutie dňa 18. júla 2011, potom ako jeho predchádzajúce\nrozhodnutie bolo odvolacím daňových orgánom zrušené a vec mu bola vrátenia na ďalšie konanie. Teda\nkonal a rozhodoval na základe iného skutkového a právneho stavu predpokladaného zákonodarcom v\nprávnej norme ustanovenej v § 44 ods. 6, písm. a/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorých dôvodov\nsprávca dane bol povinný vydať rozhodnutie v zmysle lehoty ustanovenej v § 30a uvedeného zákona.\nZo skutkových zistení je zrejmé, že žalovaný správcovi dane lehotu na rozhodnutie predĺžil, o čom bol\ndaňový subjekt upovedomený, a preto správca dane vydal rozhodnutie zákonne, na ktorej skutočnosti\nnič nemení ani skutočnosť, pokiaľ správca dane v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol, že daňovému\nsubjektu - žalobcovi, znižuje nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod\n1 zákona č. 511/1992 Zb., keďže uvedená právna norma ustanovuje formu rozhodnutia, ktorou správca\ndane je povinný rozhodnúť o daňovej povinnosti daňového subjektu. Z uvedených dôvodov odvolací súd\ndospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že vydaním rozhodnutia v lehote podľa § 30a zákona o\nspráve daní správca dane nepostupoval v rozpore s názorom Ústavného súdu SR vysloveného v náleze\nč. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna 2010.\nOdvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o predĺžení lehoty treba\npovažovať za nulitné, pretože neexistovali zákonom stanovené podmienky, keď nemal možnosť ako\ndaňový subjekt sa vyjadriť k žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty, keďže správca dane ho v danom\nprípade s touto žiadosťou neoboznámil a tak mu nebol známy zákonný dôvod, pre ktorý bola lehota\npredĺžená, považujúc takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zákonodarca v právnej norme § 30a\nods.3,4,6 zákona č. 511/1992 Zb. stanoví podmienky pre lehoty na rozhodnutie, z ktorej právnej úpravy\nvyplýva, že ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú\npovahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného\nodôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane a súčasne, že ak orgán\npríslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o\ntom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt, pričom daná právna úprava sa vzťahuje\naj na konanie o riadnych opravných prostriedkoch. Zo skutkových zistení v danom prípade je zrejmé,\nže správca dane žalobcu ako daňového subjektu upovedomil o predĺžení lehoty na rozhodnutie, čím si\nsplnil zákonnú povinnosť.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov, keďže prvostupňový súd sa\nnijak nevyporiadal so žalobnými námietkami týkajúcimi sa nulitnosti rozhodnutia o predĺžení lehoty a\nnezákonnosti postupu správcu dane pri vykonávaní dokazovania v daňovej kontrole, keď nepostupoval\nv zmysle § 15 ods.16 zákona č. 511/1992 Zb. a §§ 32, 34 a 41 uvedeného zákona, ktorým postupom\nmu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, poukazom na judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a judikatúru Ústavného súdu SR. V zmysle uvedenej judikatúry vyplýva, že\nnie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď, ak však súd\nv odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany\nprednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Odvolací súd sa\nnemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že\nprvostupňový súd sa náležite vyporiadal so zásadnými žalobnými námietkami, keď v rámci svojej\nprieskumnej činnosti zameral svoju pozornosť na otázky, či správca dane a následne žalovaný si pre\nvydanie rozhodnutia zadovážili dostatok relevantných skutkových okolností v súčinnosti s daňovým\n\nsubjektom, či skutkové okolnosti správne právne posúdili a vyvodili z nich správny právny záver, ako aj\nči náležite svoj právny záver zdôvodnili v odôvodnení rozhodnutia.\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že správca dane porušil jeho základné právo\nna úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 2 ods. 8 a tým i § 2 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 16 a § 41 zákona\nč. 511/1992 Zb. keď v daňovej kontrole postupoval bez toho, aby mu oznámil vo výzve jeho pochybnosti\na dôvody týchto pochybností, čím mu neumožnil tieto pochybnosti odstrániť, ale naopak svojvoľne bez\nakejkoľvek príčinnej súvislosti vykonával toto dokazovanie. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí daňovej\nkontrole, boli mu doručené viaceré výzvy správcu dane postupom podľa § 41 zákona o správe daní\nna predloženie dokladov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia, správca dane vykonal\nústne pojednávania, o ktorých spísal zápisnicu, z ktorých vyplýva, že žalobcu oboznamoval o všetkých\núkonoch, o vykonanom dokazovaní a výsledkoch z nich preukázaných, pričom súčasne žalobca na\ntýchto pojednávaniach mal právo sa k všetkým zisteniam správcu dane vyjadriť. Vzhľadom k uvedenému\nteda z administratívneho spisu je preukázané, že žalobca v danom prípade vedel, čo bolo predmetom\ndaňovej kontroly, ako aj mal vedomosť o tom, na ktorú skutočnosť v rámci vykonávaného dokazovania\nsprávca dane zameriava svoju pozornosť - zdaniteľné plnenie na základe faktúry č.OF08001, o svojich\nprávach a povinnostiach bol v rámci daňovej kontroly riadne správcom dane poučený, a preto jeho\ntvrdenie, že správca dane vo výzve nikdy neuviedol, aké sú jeho pochybnosti a aké sú dôvody jeho\npochybností, čím v podstate žalobca nevedel až do prerokovania protokolu, aké sú dôvody pochybnosti\nsprávcu dane, sa odvolaciemu súdu prinajmenšom javia ako účelové a to aj vzhľadom na to, že žalobca\nbol v daňovom konaní zastúpený kvalifikovaným zástupcom - advokátom.\nOdvolací súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu pokiaľ vytýkal krajskému súdu, že\npri posudzovaní hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi ako aj hodnotenia dôkazného bremena\nnepostupoval v súlade so zákonom, ale stotožnil sa so záverom žalovaného. Aj podľa názoru\nodvolacieho súdu z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle\ndokazovanie za účelom zistenia správnej výšky vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty\nza kontrolované zdaňovacie plnenie - december 2008, žalobcovi a pre prijatie svojho právneho záveru\nsi zadovážil dostatok skutkových okolností, pričom postupoval v súčinnosti sa daňovým subjektom.\nV danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo na daňovom subjekte - žalobcovi\n- ktorý mal zákonom uloženú povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré bol povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nSúčasne v tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.\n2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.\nÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\no DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento\nnárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom\nstanovených podmienok.\"\nPokiaľ žalobca v súvislosti s prenesením dôkazného bremena poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011, odvolací súd nemohol súhlasiť s jeho\nargumentáciou, pretože názor najvyššieho súdu vyslovený v uvedenom prípade vychádzal z iných\nskutkových okolností. Najvyšší súd SR v rozsudku sp .zn. 3Sžf 1/2011 vyslovil názor, v zmysle ktorého\ndaňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\nk tomu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov\nod dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa\na jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Vychádzajúc zo\nskutkových zistení danej veci nie je možné ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že predmetná faktúra\npredložená žalobcom, na základe ktorej si uplatňoval zdaniteľné plnenie v kontrolovanom zdaniteľnom\n\nobdobí postrádala položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb od dodávateľa a preto bol správny\npostup správcu dane pokiaľ zameral svoju pozornosť na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia\nv zmysle predmetnej faktúry, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo daňového subjektu v zmysle §\n29 ods.8 zákona 511/1992 Zb., keď predmet fakturácie ( prijatie zdaniteľného plnenia) vo faktúre č.\nOF08001 zo dňa 31. decembra 2008 nie je uvedený konkrétne a odvoláva sa len na Mandátnu zmluvu\nzo dňa 1. januára 2004 uzatvorenú so spoločnosťou OMNITECH, a.s. ako mandatárom.\nPokiaľ žalobca namietal nezákonnosť postupu správcu dane v daňovej kontrole i v následných\nkonaniach, spočívajúca i v tom, že do celého konania zasahoval nadriadený orgán bez toho, aby na\ntakéto konanie mal zákonné povolenie, poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 zákona\nč. 511/1990 Zb., čím spochybňoval objektivitu celého odvolacieho konania, odvolací súd nesúhlasil ani\ns touto jeho argumentáciou. Z obsahu listu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 3. decembra 2009 ako\nodpoveď na list správcu dane č. k. 645/321/94923/09/Krch zo dňa 20. novembra 2009, na ktorý list\nžalobca v námietke poukázal, vyplýva, že Daňové riaditeľstvo SR správcovi dane zaslal metodické\nusmernenie k problematike mandátnej činnosti v zmysle zákonnej úpravy Obchodného zákonníka. Z\nobsahu uvedeného listu, ktorý žalobca považoval za zásah do rozhodovacej činnosti správcu dane\nnijak nevyplýva, že by Daňové riaditeľstvo SR zasahovalo do konania a rozhodovania správcu dane v\ndanom prípade. Do právomoci Daňového riaditeľstva SR okrem rozhodovania o odvolaniach daňových\nsubjektov proti rozhodnutiam správcu dane v rámci dvojinštančného daňového konania patrí aj riadiaca\na kontrolná činnosť daňových úradov, a preto namietané metodické usmernenie nie je možné v danom\nprípade považovať za zásah Daňového riaditeľstva SR do rozhodovacej právomoci správcu dane,\nmajúce za následok spochybnenie objektivity celého odvolacieho konania.\nŽalobca najvyššiemu súdu dňa 22. decembra 2013 doručil doplnenie odvolania, na dôvody ktorého\nodvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože boli podané po uplynutí zákonnej lehote na podanie odvolania\nv zmysle § 246c ods.1 v spojení s § 204 ods. 1, 3 O.s.p..\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za relevantné pre\nvyhovenie jeho odvolacieho návrhu.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\na postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane a\nv odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Odvolací\nsúd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v preskúmavanej veci žalobca spôsobom\nnevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia na základe\nním predloženej faktúry OF08001 zo dňa 31. decembra 2008 a teda bez akýchkoľvek pochybností\nnepreukázal, že došlo k poskytnutiu služieb, ktoré boli deklarované touto faktúrou na základe plnenia\nmandátnej zmluvy, a preto správca dane v súlade so zákonom mu znížil nadmerný odpočet dane za\ndecember 2008 na sumu - 1 348,87 eur.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o tom, že správne orgány oboch\nstupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi ako platiteľovi dane za\nzdaňovacie obdobie december 2008 znížili nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, za správny.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods.1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v tomto\nkonaní neúspešný.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/55/2012", "guid": "b45579c6-5dac-4e2a-b372-4fdfa1ede5cb:46f94272-5c91-4683-91ae-a12e772c66b5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}