{"guid": "68312bc4-dd47-4c0e-a924-aac5559c9969:97256eca-6903-465a-b716-74f1a0807294", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1", "spisova_znacka": "3Sžo/36/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/36/2012 z 16. 5. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2013, sp. zn. 3Sžo/36/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1", "identifikacne_cislo": "3012200233", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97256eca-6903-465a-b716-74f1a0807294", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/36/2012\n3012200233\n16. 05. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200233.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum pedagogicko-psychologického\nporadenstva a prevencie Trenčín, Brnianska 2, Trenčín, právne zastúpený: JUDr. Jozef Kováčik,\nadvokát, Legionárska 2/210, Trenčín, proti žalovanému: Obvodný úrad Trenčín, odbor školstva (predtým\nKrajský školský úrad v Trenčíne), Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nKrajského školského úradu v Trenčíne č. A/2010/00370-4 zo dňa 24. marca 2010, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/48/2012-63 zo dňa 06. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/48/2012-63 zo dňa\n06. júna 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 13S/48/2012-63 zo dňa 06.06.2012 zastavil konanie\nvo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského školského úradu v Trenčíne č. A/2010/00370-4\nzo dňa 24.03.2010 podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Na\nzáklade zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov s účinnosťou od 01.01.2013 boli krajské školské úrady zrušené a ich pôsobnosť\nprešla na obvodné úrady v sídlach krajov.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná žalobcom na súde osobne dňa 29.03.2012,\navšak bola podaná oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle\n§ 250b ods. 1\nO.s.p. Napadnuté rozhodnutie Krajského školského úradu v Trenčíne\nč. A/2010/00370-4 zo\ndňa 24.03.2010 nebolo podľa vyjadrenia žalobcu doručované, avšak z listu Krajskej prokuratúry Trenčín\nzo dňa 26.10.2011 (odloženie podnetu žalobcu vo veci zákonnosti zrušenia rozpočtovej organizácie)\nvyplýva, že žalobca sa dozvedel o napadnutom rozhodnutí najneskôr dňa 05.10.2011, pretože v tento\ndeň podal na Krajskú prokuratúru Trenčín podnet na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného pri\nvydaní napadnutého rozhodnutia. Zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby odo dňa kedy sa\nžalobca o vydaní napadnutého rozhodnutia najneskôr preukázateľne dozvedel uplynula dňa 05.10.2011.\nZároveň podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca v čase podania žaloby nemohol byť zastúpený PhDr.\nV. C. PhD., ktorá v mene žalobcu žalobu zo dňa 29.03.2012 podpísala, pretože PhDr. C. PhD. sa vzdala\nfunkcie riaditeľky žalobcu listom zo dňa 12.05.2010 a jej pracovný pomer bol ukončený dohodou dňom\n14.05.2010.\nII.\n\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/48/2012-63 zo dňa 06.06.2012 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo\nškolstva) č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 bol žalobca vyradený zo siete škôl a\nškolských zariadení k 30.06.2009, avšak toto rozhodnutie bolo účinné len do 30.06.2009. Žalobca po\ntermíne platnosti tohto rozhodnutia ďalej vykonával svoju činnosť so súhlasom žalovaného. Rozpor\nso zákonom vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v právoplatnom rozsudku sp. zn. 11S/84/2009, napriek\ntomu Krajský školský úrad v Trenčíne dňa 24.03.2010 vydal nové rozhodnutie č. A/2010/00370-4 s\nodvolaním sa na rozhodnutie Ministerstva školstva č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009.\nPredmetné rozhodnutie však stratilo po 30.06.2009 účinnosť preto, že Krajský školský úrad v Trenčíne\nzrušenú organizáciu nechal vykonávať jej činnosť až do 29.09.2009, kedy ju zrušil. Poukázal pritom na\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/84/2009-69 zo dňa 27.01.2010, v ktorom konštatoval,\nže rozhodnutie Ministerstva školstva SR č. CD 2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 nemôže byť\npredpokladom na zrušenie žalobcu k 30.09.2009, pretože sa viazalo na vyradenie žalobcu zo siete a\nnásledné zrušenie ku dňu 30.06.2009. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore\ns čl. 1 a 12 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu retroaktivity rozhodnutia, ktorého obsah platnosti ide\ndo minulosti a odvoláva sa na neúčinné rozhodnutie ministerstva školstva zo dňa 10.02.2009, ktoré\nstratilo účinnosť dňom 30.06.2009.\nZávažným pochybením Krajského školského úradu v Trenčíne bolo, že napadnuté rozhodnutie nebolo\nžalobcovi doposiaľ doručené, nie je o tom žiadny doklad v spise a žiadny doklad žalovaný k tejto veci\nnepredložil. Napadnuté rozhodnutie o zrušení žalobcu je konštitutívnym rozhodnutím, nie deklaratórnym,\npretože vytvára novú právnu situáciu. Pôsobí výhradne do budúcnosti (ex nunc), nie do minulosti\n(ex tunc). Žalovaný je samostatný správny a právny subjekt, a preto aj doručovanie rozhodnutia sa\nstriktne riadi § 25 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len správny poriadok). Žalovaný mal teda povinnosť rozhodnutie o zrušení žalobcu\ndoručiť do vlastných rúk štatutárovi žalobcu s návratkou oproti podpisu. Oznámenie rozhodnutia je\ndôležitý procesný úkon, s ktorým sa spája celý rad právnych dôsledkov. Žalovaný konal v rozpore so\nzákonom aj nad rámec ustanovení zákona, pretože pri prejednávaní veci o ďalšom pracovnom pomere\nštatutára žalobcu po vydaní rozhodnutia žalovaný zamlčal existenciu napadnutého administratívneho\nrozhodnutia, uviedol žalobcu do omylu a ľsťou vytvoril podmienky na podpísanie dohody o rozviazaní\npracovného pomeru, čo by v prípade vedomosti o existencii napadnutého administratívneho rozhodnutia\nštatutár žalobcu nevykonal, ale obratom sa bránil súdnou cestou. Toto právo žalovaný žalobcovi\nznemožnil.\nPlatnosť a účinnosť rozhodnutia predstavujú rôzne jeho vlastnosti. Platnosť rozhodnutia znamená, že\nakt reálne existuje ako výsledok určitého procesu. Okamih platnosti rozhodnutia nastáva, keď bolo v\npredpísanej forme doručené do sféry adresáta. Účinnosť znamená, že rozhodnutie je schopné spôsobiť\nzamýšľané dôsledky, t.j. založiť, zmeniť alebo zrušiť určité práva a povinnosti. Platnosť rozhodnutia je\npodmienkou jeho účinnosti. Žalobca podal žalobu s tým, že doposiaľ mu nebolo žalovaným napadnuté\nrozhodnutie doručené. Zároveň podal žalobca žalobu v lehote troch rokov v zmysle § 250b ods. 3 O.s.p.\nAj administratívne rozhodnutie žalovaného musí byť vydané podľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z.\no štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších prepisov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z.z.) pretože na vydané napadnuté rozhodnutia sa\nvzťahuje všeobecne záväzný predpis o správnom konaní - správny poriadok a z toho dôvodu nemôže\nžalovaný ani súd operovať otázkou, že žalobca o tomto rozhodnutí vedel už skôr.\nŽalovaný nemôže svoje právne nároky stavať na kuloárnych informáciách a žalobca nemôže vykonávať\nprávne kroky z titulu neoverených a neoficiálnych informácií o jeho zmene právneho stavu. Požiadavka\nžalobcu orgánom prokuratúry tomu nasvedčuje, že cestou štátneho orgánu mal záujem zistiť správnu\nprávnu realitu. Z odpovede prokuratúry však žalobca nevedel rozpoznať reálny stav. Konštatovanie\nžalovaného, že napadnuté rozhodnutie č. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010 nie je potrebné doručovať\nje v rozpore s platnými právnymi predpismi a nie je možné, aby sa s ním súd stotožnil. Žalovaný\nako štátny orgán môže konať len v zmysle platných zákonov a žalobca je samostatný právny subjekt,\nktorému malo byť napadnuté administratívne rozhodnutie riadne doručené. Napadnuté administratívne\n\nrozhodnutie bolo vydané s retroaktívnou účinnosťou, čo ústava, ako aj zákony zakazujú. K zákazu\nretroaktivity poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo\ndňa 24.05.1995, PL. ÚS 36/95 zo dňa 03.04.1996, PL. ÚS 38/99 zo dňa 23.06.1999, I. ÚS 22/01 zo\ndňa 10.07.2002, II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998. V čase keď bolo vydané napadnuté administratívne\nrozhodnutie, súdy vo svojich právoplatných rozsudkoch zrušili predošlé dve rozhodnutia Krajského\nškolského úradu v Trenčíne, teda platil pôvodný právny stav k mesiacu február 2009 a teda štatutár\nžalobcu bol oprávnenou osobou konať. V reálnom čase všetky právne kroky žalovaného boli nulitné,\npretože na to nemal zo zákona mandát. Prvostupňový súd teda nemal zákonný dôvod, aby využil\nustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p.\nŽalovaný namietal spôsobilosť žalobcu byť účastníkom tohto konania, keď žalobca nemá hmotnoprávnu\nsubjektivitu podľa osobitného zákona a jeho spôsobilosť byť účastníkom konania mu nepriznáva žiadny\nosobitný zákon. Žalobu podpísala PhDr. V. C. PhD., ktorá dňom 14.05.2010 ukončila pracovný pomer\nso žalovaným podľa § 59 ods. 1 písm. a/ a § 60 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce). Štatutárny zástupca žalobcu však ukončil pracovný\npomer uvedením do omylu, zamlčaním zásadných právnych skutočností žalovaným (vydanie nového\nzrušovacieho rozhodnutia), vymáhanie podpisu ľsťou, nedoručenie rozhodnutia žalobcovi doposiaľ.\nTým, že rozhodnutie nebolo doposiaľ doručené, nie je právoplatné a vykonateľné a je v rozpore s § 52\nsprávneho poriadku a jeho vydanie je v rozpore so zákonom (retroaktivity) vzhľadom k tejto skutočnosti\nosoba podpísaná na žalobe - PhDr. V. C. PhD. je riaditeľkou žalobcu, a preto bola oprávnená k podpisu\nžaloby.\nPožiadavka na vypočutie štatutárneho zástupcu žalobcu nie je preto, aby vysvetľoval, či je alebo nie\nje oprávnený vysvetľovať svoju procesnú pozíciu, ale preto aby súdu pripomenul, že v tomto spise a\nnavrhovaných doložených spisoch nachádzajúcich sa na Okresnom súde Trenčín sú dôkazné materiály,\nktoré poukazujú na konanie žalovaného, ktoré je v rozpore so zákonom. Rozhodnutie žalovaného je\nspôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, tak ako to uviedol súd prvého stupňa na záver\nodôvodnenia svojho uznesenia. Krajský súd však predčasne skonštatoval, že v predmetnom konaní\nneboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci (§ 103 O.s.p.), žaloba nebola podaná\noneskorene a neoprávnenou osobou (osobou, ktorá nebola oprávnená v čase podania žaloby konať v\nmene žalobcu), a preto v tomto čase nie je namieste, aby krajský súd s poukazom na § 250d ods. 3\nO.s.p. konanie zastavil.\nIII.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutím ministerstva\nškolstva č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 bol žalobca vyradený zo siete škôl a\nškolských zariadení k 30.06.2009, teda od 01.07.2009 nemohol poskytovať odborné psychologické\nslužby, keďže mu bola odobraná spôsobilosť na vykonávanie odborných psychologických a\nporadenských služieb. V zmysle § 10 ods. 5 v spojení s § 23 zákona č. 596/2003 Z.z. bol žalovaný\npovinný žalobcu zrušiť. Rozhodnutie ministerstva školstva č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa\n10.02.2009, ako aj napadnuté rozhodnutie č. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010 už bolo aj predmetom\nprieskumu zo strany prokuratúry, s ktorej závermi sa žalovaný stotožňuje.\nŽalovaný ďalej namietal, že žalobca nemá spôsobilosť byť účastníkom tohto súdneho konania. Žalobca\nbol zriadený zriaďovacou listinou Krajského školského úradu v Trenčíne č. A98/003737 zo dňa\n02.03.1998 ako rozpočtová organizácia podľa vtedy platného\n§ 21 ods. 4 písm. b/ zákona\nč. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách a v súčasnosti\nby mu ju priznávalo ustanovenie\n§ 21 a nasl. zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z.z.). Rozhodnutím\nKrajského školského úradu v Trenčíne č. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010 však došlo k zrušeniu\nžalobcu ako rozpočtovej organizácie dňom 30.09.2009. Z toho vyplýva, že žalobca nemá hmotnoprávnu\nsubjektivitu a nemôže sa teda ani domáhať zrušenia rozhodnutia Krajského školského úradu v Trenčíne\nč. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010, keďže bol žalobca práve týmto rozhodnutím zrušený.\n\nDňa 12.05.2010 obdržal žalovaný od PhDr. V. C. PhD. list zo dňa 11.05.2010 a e-mail zo dňa 12.05.2010,\nz obsahu ktorých vyplýva, že PhDr. V. C. PhD. sa vzdala funkcie riaditeľky žalobcu. Dňa 14.05.2010\nukončila pracovný pomer so žalovaným v súlade s § 59 ods. 1 písm. a/ a § 60 Zákonníka práce. Osoba\npodpísaná na žalobe - PhDr. V. C. PhD. nie je riaditeľkou žalobcu a nebola oprávnená k podpisu podanej\nžaloby. Preto žalovaný navrhol jej výsluch za účelom zistenia, prečo naďalej koná ako riaditeľka žalobcu\na z akých finančných zdrojov bol hradený súdny poplatok za toto konanie..\nŽalovaný ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie Krajského školského úradu v Trenčíne č.\nA/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010 je vydané v súlade s § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004, pričom sa na\nzákon č. 523/2004 Z.z. správny poriadok nevzťahuje, a preto je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia\nvydaného na jeho základe vylúčený. Prieskum zákonnosti podľa § 244 a nasl. O.s.p. je podľa názoru\nžalovaného hrubým zásahom do rozhodovacej právomoci štátneho orgánu - Krajského školského úradu\nv Trenčíne.\nNa záver ešte uviedol, že napadnuté rozhodnutie Krajského školského úradu v Trenčíne č.\nA/2010/00370-4 bolo prijaté dňa 24.03.2010 a nie je ho potrebné doručovať. Žaloba však bola podaná\naž 29.03.2012, teda po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie žaloby. Preto navrhol, aby\nsúd v súlade s § 42 ods. 2 O.s.p. podanie odmietol alebo žalobu zamietol v celom rozsahu.\nDňa 21.09.2012 bolo súdu doručené doplnenie vyjadrenia žalovaného, v ktorom uviedol, že predmetné\nrozhodnutie ani nemuselo byť doručované, keďže nešlo o rozhodnutie vydané v správnom konaní. V\nkontexte s § 10 ods. 5 v spojení s § 23 zákona č. 596/2003 Z.z. je zriadenie, existencia a zrušenie\ncentra akým bol žalobca závislá na vôli zriaďovateľa, a teda nie je možné nahradiť vôľu zriaďovateľa\n(žalovaného) vôľou iného subjektu. Podľa kompetencií, ktoré zriaďovateľovi dáva predmetný zákon,\nmôže len zriaďovateľ realizovať vznik, existenciu a zánik centra akým bol žalobca, ktoré je na neho\nnapojené ako metodicky, tak i v zmysle zákona 523/2004 Z.z. svojím financovaním. V prejednávanom\nprípade bolo listinným dôkazom preukázané, že žalobca sa dozvedel o napadnutom rozhodnutí\nnajneskôr dňa 05.10.2011 a v zmysle zákonnej úpravy mal podať príslušnú žalobu na jeho preskúmanie\nv lehote do 05.12.2011, čo však neurobil, a tak zmeškal lehotu na podanie žaloby.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu\nprvého stupňa potvrdí.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho\n\núzemného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce\nalebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s\nprostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto\nzákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2.\nPodľa § 21 ods. 5 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť\nrozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje\ninak, obec alebo vyšší územný celok.\nPodľa § 21 ods. 11 veta prvá zákona č. 523/2004 Z.z. rozpočtové organizácie alebo príspevkové\norganizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b/ možno zrušiť, meniť ich\npodriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu\nalebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po\npredchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií.\nPodľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia\ntí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom\n(štatutárne orgány).\nPodľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej\npracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to\nvzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva\na povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len\nvtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.\nZ obsahu spisu senát odvolacieho súdu zistil, že ministerstvo školstva rozhodnutím č.\nCD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 vyradilo žalobcu zo siete škôl a školských zariadení\nSlovenskej republiky, proti ktorému bolo možné podať v lehote 15 dní rozklad na ministerstvo\nškolstva. Predmetné rozhodnutie podliehalo súdnemu prieskumu. Krajský školský úrad rozhodnutím\nč. A/2009/00285-02 zo dňa 05.03.2009 zrušil žalobcu bez právneho nástupcu dňom 30.06.2009,\nktoré Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 13S/35/2009 zrušil. Krajský školský úrad v Trenčíne\nrozhodnutím č. A/2009/00508-3 zo dňa 29.09.2009 zrušil žalobcu bez právneho nástupcu dňom\n30.09.2009. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/84/2009-69 zo dňa 27.01.2010 uvedené\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, Krajský školský úrad rozhodnutím č.\nA/2009/00285-6 zo dňa 28.09.2009 zrušil rozhodnutie č. A/2009/00285-02 zo dňa 05.03.2009.\nRozhodnutím č. A/2010/00370-4 zo dňa 24.03.2010 Krajský školský úrad zrušil žalobcu dňom\n30.09.2009 bez právneho nástupcu s tým, že vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich\nzáväzkov a práv prechádza v plnom rozsahu na zriaďovateľa rozpočtovej organizácie, t.j. na Krajský\nškolský úrad v Trenčíne.\nDňa 12.05.2010 doručila PhDr. V. C. PhD. list, v ktorom odmietla ponuku inej vhodnej práce a požiadala\no skončenie pracovného pomeru dohodou s výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce - z organizačných dôvodov ku dňu 14.05.2010. Súčasne sa ku dňu 14.05.2010 vzdala svojej\nfunkcie riaditeľky žalobcu. Dňa 12.05.2010 bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru\nmedzi Krajským školským úradom v Trenčíne a PhDr. V. C. PhD. Dôvod skončenia pracovného pomeru\nbol podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa skončil dňa 14.05.2010.\nŽaloba bola na Krajský súd v Trenčíne podaná dňa 29.03.2012 s tým, že za žalobcu bola predmetná\nžaloba podpísaná PhDr. V. C. PhD. ako riaditeľkou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a\nprevencie v Trenčíne. Dňa 26.04.2012 bolo krajskému súdu doručené plnomocenstvo pre JUDr. Jozefa\nKováčika, advokáta, ktoré bolo v mene žalobcu podpísané jeho štatutárnym zástupcom PhDr. V. C. PhD.\n\nZa právnickú osobu môže konať len ten, kto je na to oprávnený. Dňa 14.05.2010 bol dohodou ukončený\npracovný pomer PhDr. V. C. PhD. s tým, že ku dňu 14.05.2010 sa vzdala funkcie riaditeľky žalobcu.\nŽaloba na súd bola podaná až dňa 29.03.2012. Dňa 29.03.2012 už PhDr. V. C. PhD. nebola oprávnená\nvykonávať úkony v mene žalobcu, a teda nebola oprávnená ani na podanie žaloby. Žalobca v podanom\nodvolaní uviedol: „V čase keď bolo vydané napadnuté Rozhodnutie súdy vo svojich právoplatných\nrozhodnutiach zrušili 2 predošlé Rozhodnutia žalovaného, teda platil pôvodný právny stav k mesiacu\nfebruár 2009 a teda štatutár žalobcu bol oprávnenou osobou konať. V reálnom čase všetky právne kroky\nžalovaného boli nulitné, pretože na to nemal zo zákona mandát.“ S uvedeným tvrdením žalobcu sa\nnemožno stotožniť pretože ku dňu 14.05.2010 bol dohodou ukončený pracovný pomer PhDr. V. C. PhD.\nNa túto dohodu o skončení pracovnému pomeru nemá žiadny vplyv zrušenie rozhodnutí žalovaného,\ntáto dohoda nezávisí od žiadnych iných administratívnych rozhodnutí, existuje sama o sebe a ukončením\npracovného pomeru a vzdaním sa funkcie riaditeľky žalobcu dňom 14.05.2010 stratila PhDr. V. C. PhD.\nspôsobilosť konať v mene žalobcu, a teda nebola ani oprávnená na podanie žaloby v mene žalobcu.\nKrajský súd v Trenčíne tak postupoval v súlade so zákonom, keď konanie zastavil z dôvodu, že žalobu\npodala neoprávnená osoba. .\nS tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že žaloba bola podaná oneskorene sa však nemožno stotožniť,\nkeďže pre vznik všetkých právnych dôsledkov vyplývajúcich zo správneho rozhodnutia je potrebné, aby\nbolo rozhodnutie správneho orgánu riadne doručené. Nemožno sa spoliehať sa neoficiálne informácie,\nči o vydanom rozhodnutí sa účastník konania dozvedel už skôr, pred riadnym doručením správneho\nrozhodnutia.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 žiadosť na vyradenie školy,\nškolského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania zo\nsiete predkladá\na) zriaďovateľ,\nb) krajský školský úrad, ak zistí závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo\nzávažné nedostatky v oblasti materiálno-technického zabezpečenia,\nc) hlavný školský inšpektor, ak zistí závažné nedostatky v kvalite výchovno-vzdelávacej činnosti alebo ak\nškola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania\nalebo jeho zriaďovateľ neodstráni v určenom termíne nesúlad medzi pedagogickou dokumentáciou\npodľa tohto zákona (§ 29 ods. 3) a jej uplatňovaním v škole, v školskom zariadení, stredisku\npraktického vyučovania alebo pracovisku praktického vyučovania, alebo ak zistí závažné porušenie\nvšeobecne záväzných právnych predpisov alebo závažné nedostatky v oblasti materiálno-technického\nzabezpečenia.\nPodľa § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 Ministerstvo o vyradení zo\nsiete rozhodne do 60 dní od podania žiadosti na vyradenie. Žiadosť, ktorá neobsahuje všetky náležitosti,\nvráti ministerstvo žiadateľovi. Ak sa žiadosť vráti žiadateľovi, lehota neplynie.\nPodľa § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 Ministerstvo môže\nrozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska\npraktického vyučovania zo siete aj bez návrhu, ak v určenom termíne škola, školské zariadenie, stredisko\npraktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania nezačne svoju činnosť alebo na\nzáklade kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j/.\nPodľa § 23 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania\nalebo pracovisko praktického vyučovania sa po jeho vyradení zo siete zruší.\nPodľa § 23 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z.z. školu, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania\nalebo pracovisko praktického vyučovania zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím ministerstva o\nvyradení zo siete.\n\nPodľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 na rozhodovanie podľa\ntohto zákona sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní okrem rozhodovania\no udelení pokarhania riaditeľom, podmienečného vylúčenia, pochvaly a rozhodovania riaditeľov škôl a\nškolských zariadení zriadených podľa § 6 ods. 2 a § 9 ods. 2.\nPodľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom do 29.02.2012 ak k zániku\nrozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo\nsplynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane\nsúvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len\nrozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková\norganizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia\nna zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.\nK možnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia Krajského školského úradu v Trenčíne, senát\nodvolacieho súdu poukazuje na ustanovenia § 17, § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. a na\nzákon č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého postupuje zriaďovateľ pri zrušení ním zriadenej rozpočtovej\norganizácie. Ministerstvo školstva najprv rozhodne o vyradení školského zariadenia zo siete škôl a\nškolských zariadení Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie o vyradení je preskúmateľné súdom v\nrámci správneho súdnictva. V prejednávanej veci bol k 30.06.2009 žalobca vyradený zo siete škôl a\nškolských zariadení, čo znamená, že od tohto dátumu žalobca nebol oprávnený vykonávať výchovu\na vzdelávanie. Následne po vyradení zo siete škôl a školských zariadení nastupuje zrušenie takejto\nškoly alebo školského zariadenia, ktoré realizuje zriaďovateľ na základe rozhodnutia ministerstva\nškolstva o vyradení zo siete škôl a školských zariadení. V rozhodnutí Ministerstva školstva č.\nCD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa 10.02.2009 je uvedené, že ku dňu 30.06.2009 vyraďuje žalobcu zo\nsiete škôl a školských zariadení, z čoho vyplýva, že od tohto dátumu nemohol žalobca ďalej pokračovať\nvo vykonávaní svojej odbornej činnosti, bez ohľadu na to, kedy sa uskutočnilo zrušenie zo strany\nkrajského školského úradu. Z rozhodnutia Ministerstva školstva č. CD-2009-19903/3797-1:917 zo dňa\n10.02.2009 nie je zrejmé, že by malo byť účinné len do 30.06.2009, tak ako to tvrdí žalobca a ako sa\nuvádza v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/84/2009-69 zo dňa 27.01.2010. Pokiaľ nebolo\npredmetné rozhodnutie ministerstva školstva zrušené, žalovaný mohol na jeho základe zrušiť žalobcu\naj po dátume 30.06.2009, keďže ani zo zákona č. 523/2004 Z.z. nevyplýva, že školské zariadenie musí\nzriaďovateľ zrušiť do dňa vyradenia takéhoto školského zariadenia, uvedeného v rozhodnutí ministerstva\nškolstva o vyradení zo siete škôl a školských zariadení.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p., § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k\nods. 1 O.s.p. a žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nemal úspech\na žalovaný nemá zo zákona právo na ich náhradu.\nSenát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}