{"guid": "55f9ae5b-d428-4e89-962a-ca285c3026c9:1b5663ab-0060-4b53-a1aa-41b075f588c0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1", "spisova_znacka": "4Sžf/84/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/84/2012 z 18. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 4Sžf/84/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1", "identifikacne_cislo": "3012200174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-10", "nazov": "§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b5663ab-0060-4b53-a1aa-41b075f588c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/84/2012\n3012200174\n18. 06. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200174.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: UP\nLINE, s.r.o. so sídlom Š. Závodníka 20, Prievidza, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JURIKA\n& KELTOŠ, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky so sídlom Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného\nč. I/226/20066-136471/2011/990618-r zo dňa 14. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/39/2012-44 zo dňa 10. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/39/2012-44 zo dňa 10.\noktóbra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nvyššie uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, právneho predchodcu\nžalovaného, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia, dodatočného platobného výmeru Daňového\núradu Trenčín - pobočka Prievidza (ďalej aj „správca dane“) č. 675/230/69586/11/Bir zo dňa 26. augusta\n2011, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 1 616,48 Eur a nebol mu\npriznaný uplatnený nadmerný odpočet DPH v sume 32 495,60 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nv rámci odvolacieho konania podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní uvedené prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil. Žalovaný vychádzal z výsledkov vykonaného rozsiahleho dokazovania a zistení\nsprávcu dane preukazujúcich, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca porušil ustanovenie §\n19 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o DPH“)\nz dôvodu, že odviedol nižšiu daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľných obchodov pre daňový subjekt\nL. U., Prievidza. Ďalej porušil ustanovenie § 49 ods. l, 2 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil\nodpočítanie dane z priamych nákladov a provízií od dodávateľa JT &T, s.r.o. Bratislava na základe ním\nvystavených faktúr č. 10/023, 10/029 a 10/036, ktorých reálny základ v rámci preverovania správcu dane\nnebol preukázaný.\n\nKrajský súd v Trenčíne v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch\nstupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a konštatujúc bezdôvodnosť žaloby dospel k záveru,\nže rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.\nPrvostupňový súd zhrnul obsah administratívneho spisu a dôkazy, ktoré vzal do úvahy pri prieskume\nzákonnosti napádaných správnych rozhodnutí. Medze súdneho prieskumu a sporné otázky medzi\núčastníkmi krajský súd určil na preverenie namietaných skutočností,\n· či žalobca odviedol nižšiu DPH zo zdaniteľných obchodov fakturovaných faktúrami č. 28/2010, č.\n35/2010 a č. 51/2010 pre podnikateľa L. U. a tým porušil § 19 ods. 1 zákona o DPH,\n· či si uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr č. 10/023, č. 10/029, č. 10/036 v sume 33 507,82 Eur (10\n131,87 Eur + 17 149,06 Eur + 6 226,89 Eur) v súlade so zákonom o DPH, a teda či postup správcu\ndane ako aj žalovaného, keď napadnutými rozhodnutiami znížili žalobcovi jeho nadmerný odpočet DPH\no sumu 32 495,60 Eur, bol v súlade so zákonom o DPH. Pre posúdenie veci bolo rozhodné, či žalobca\nsplnil podmienky podľa § 49 ods. 2, písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 zákona o DPH,\nt. j. či sa uskutočnilo medzi žalobcom ako platiteľom dane a dodávateľom spol. JT &T s.r.o. zdaniteľné\nplnenie v zmysle zákona o DPH.\nKrajský súd konštatoval, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k určeniu\nvlastnej daňovej povinnosti žalobcu v sume l 616,48 Eur „prihliadol na obsah Zmluvy o dielo č.\n13-112007, ktorú uzavreli L. U. ako klient a žalobca ako dodávateľ, pričom predmet zmluvy - Facility\nmanagement - bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý v článku II uvedenej zmluvy. Cena zmluvy\nbola dohodnutá v článku IV tak, že za riadne vykonanie, odborné a úplné vykonanie diela pre oblasti:\ntechnická správa budov, upratovacie služby, recepcia, zaplatí klient dodávateľovi dohodnutú cenu 200\n000,- Sk (6 638,80 Eur) mesačne bez DPH (bod 4.1. zmluvy). V bode 4.3 zmluvy bolo uvedené, že\ndodávateľ je platcom DPH. Podľa bodu 9.2 zmluvy, zmluvu možno meniť alebo dopĺňať len písomným\ndodatkom po dohode oboch zmluvných strán.“\nPodľa krajského súdu „žalobca v rámci daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom, alebo súdnom konaní\nnepreukázal, že zmluvné strany sa dohodli na inom rozsahu poskytovaných služieb a na inej cene za\nFacility management, ako boli dohodnuté v Zmluve o dielo č. 13-112007. Súd sa preto nestotožnil s\ntvrdením žalobcu, že základom dane je cena, ktorú žalobca prijal na základe ním vystavených faktúr\nč. 28/2010, č. 35/2010 a č. 51/2010 pre klienta L. U. na základe skutočne vykonaných služieb, a teda\ndaň z plnenia, ktoré neprijal a nemohol prijať, nebol povinný priznať a odviesť.“ Naopak, krajský súd\nkonštatoval súlad právneho záveru vyplývajúceho z napadnutého rozhodnutia a zákona o DPH, nakoľko\n„základ dane je cena dohodnutá zmluvnými stranami v Zmluve o dielo č. 13-1/2007, a to v sume 200\n000,- Sk (6 638,80 Eur) mesačne, zmluvné strany sa na zmene zmluvy nedohodli, preto k základu dane\nje potrebné pričítať 19 %-nú DPH, keďže žalobca je platcom DPH. Je zrejmé, že faktúry boli vystavené v\nrozpore s uzavretou Zmluvou o dielo č. 13-1/2007, Ing. Martina Müllerová, konateľka žalobcu, v zápisnici\no ústnom pojednávaní zo dňa 27. júna 2011 sama pripustila nedôslednosť alebo tzv. administratívnu\nchybu pri vystavovaní faktúr.“\nV súvislosti s namietaným nepriznaním žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu za kontrolované\nzdaňovacie obdobie, prvostupňový súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia\n„prihliadol na Zmluvu o dielo č. 34-6/2010, ktorú uzavrel žalobca ako objednávateľ a spol. JT &T s.r.o.\nPodľa čl. III. predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa: sprostredkovanie, obstaranie a zabezpečenie\nmanažérskych činností z pozície generálneho realizátora pre realizáciu stavby podľa stavebného\npovolenia č. (neuvedené). Miesto plnenia ulica Ľudovíta Štúra 15, LV č.4679. Zmluvné strany si upravili\ncenu diela v článku VII tak, že cena za vykonanie diela zhotoviteľom je predbežne určená na základe\nvzájomnej dohody zmluvných strán. Provízia je stanovená na 1,5 % z objemu investícii (bod VII. 1. a 3).“\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v rámci daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom\nalebo súdnom konaní neuviedol výšku vzájomne dohodnutej ceny za zhotovenie diela a ani objem\ninvestícii, z ktorých mala byť vypočítaná provízia. Konštatoval, že „pre posúdenie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného je rozhodujúce, či žalobca v súlade so zákonom uplatnil nárok na odpočet DPH\n(§ 49 ods. 1 a 2, písm. a), zákona o DPH), t.j. či bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že došlo k\nuskutočneniu zdaniteľných plnení. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveril skutočné\n\ndodanie zdaniteľných obchodov zhotoviteľom - spol. JT &T s.r.o. - na stavbe domu na ul. Ľ. Štúra v\nPrievidzi a za tým účelom vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca na výzvy správcu dane počas daňovej\nkontroly, aby preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, zostal nečinný. Až v písomnom vyjadrení\nk Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly žalobca žiadal vykonať dokazovanie za účelom\npreukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu a vypočuť štatutárnych zástupcov subdodávateľov,\nktorý pre zhotoviteľa diela - spol. JT &T s.r.o. - dodávali tovar a služby a súčasne žiadal zabezpečiť\núčtovníctvo spol. JT &T s.r.o. v elektronickej podobe. Správca dane sa s dôvodmi uvedenými žalobcom\nvo vyjadrení vysporiadal v dodatku k Protokolu. Žalobca v dôvodoch žaloby namietal, že uplatnil právo\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy v súlade s § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov v znení neskorších predpisov. Súd v súvislosti s uvedeným žalobným dôvodom uvádza,\nže kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v\npriebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety (§ 15 ods. 6, písm. e), zákona o správe daní). Opakovane je potrebné\nuviesť, že žalobca v priebehu daňovej kontroly bol pasívny, nepredložil k faktúram žiadne dôkazy, ktorými\nby preukázal priame náklady (investície) zhotoviteľa do diela, hoci tak na základe výzvy správcu dane\nmohol urobiť. Tento postup nie je v rozpore so zákonom, pretože správca dane nerozšíril náležitosti\nfaktúry, ktoré upravuje ust. § 71 zákona o DPH, ale vyzýval žalobcu na odstránenie nedostatkov a\nna preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Je nespochybniteľné, že správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie, vypočul zástupcov subdodávateľských spoločností na preukázanie skutočností,\nktoré bol povinný preukázať žalobca ako platiteľ dane (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov).\nSúd poukazuje na odôvodnenie dodatočného platobného výmeru ako aj na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia na str. 6 a 7. Preto nebolo možné prihliadnuť na žalobcove tvrdenie, že správca dane\nnevykonal navrhnuté dokazovanie podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov.“\nKrajský súd tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný\nriadne nevyhodnotil zistenia z daňovej kontroly, neuviedol akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil,\noznačil za účelové a s odvolaním sa na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky uviedol, že protokol o zisteniach z daňovej kontroly je jedným z podkladov na začatie daňového\nkonania (§ 15 ods. 13 zákona o správe daní) a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný\nprostriedok (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní). Podľa prvostupňového súdu obsah protokolu o daňovej\nkontrole je výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu, ale aj s tým súvisiacej interpretácie\ndaňových a iných právnych predpisov. V protokole o zisteniach z daňovej kontroly sa uplatňuje zásada\nhodnotenia dôkazov správcom dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný.\nKrajský súd súdny prieskum napádaných správnych rozhodnutí uzavrel zistením, že žalovaný ako aj\nsprávca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili\na vyvodili správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukázal.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi\nuplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si\nžalobca uplatnil náhradu trov konania.\nPodľa názoru žalobcu rozsudok krajského súdu na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, resp. nezistil skutkový stav dostatočne a jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca krajskému súdu vytýka, že tento sa pri prieskume\nzákonnosti napádaných správnych rozhodnutí obmedzil výlučne len na skúmanie, či zo strany žalobcu\ndošlo alebo nedošlo k odvedeniu dane, resp. k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet DPH v súlade\nso zákonom (skúmal len splnenie hmotnoprávnych podmienok na vydanie rozhodnutia), pričom v\nrozpore s predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP neskúmal žalobcom v odvolaní proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu a v žalobe namietaný procesný postup žalovaného. Žalobca v\nodvolaní aj v žalobe namietal, že správca dane nevykonal vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej\n\nkontroly žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom subdodávateľov, zabezpečením účtovníctva\nzhotoviteľa v jeho elektronickej podobe a pod., ktorých vykonanie navrhol riadne a včas v súlade s\n§ 15 ods. 5 písm. c) a § 15 ods. 10 zákona o správe daní. Z odôvodnenia dodatočného platobného\nvýmeru žalobcovi vyplýva, že správca dane vykonával dokazovanie výlučne len vo vzťahu k žalobcovi\na jeho zmluvnému partnerovi, spoločnosti JT&T s.r.o., a jej konateľom, a to výzvami, resp. dopytmi na\npredloženie dokladov a pod., pričom výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. Naopak, z odôvodnenia\nnapadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva, aké konkrétne zistenia, z kontrol\npredchádzajúcich zdaňovacích období vykonaných správcom dane u žalobcu, v tomto konaní zohľadnil\na v akom rozsahu. Tieto zistenia, označenie subjektov vypočutých správcom dane a úkony správcu dane\nrealizované v konaní týkajúcom sa iného zdaňovacieho obdobia (I. štvrťrok 2010), sa nachádzali až v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, vydaného v rámci odvolacieho daňového konania.\nO týchto dôkazoch sa tak žalobca dozvedel až z druhostupňového správneho rozhodnutia. Tu žalobca\nnamieta, že ani v tomto konaní nemal možnosť klásť týmto svedkom pri vypočúvaní otázky a z okruhu\ntýchto osôb je zrejmé, že ich žalobca vypočuť nenavrhol a ich vyjadrenia (otázka spolupráce týchto\nsubjektov so spoločnosťou SUNEDU s.r.o., t. j. dodávateľom žalobcu do marca 2010) sú pre zistenie\noprávnenosti nároku žalobcu na nadmerný odpočet DPH za obdobie II. štvrťroku 2010 absolútne\nnepodstatné. V tejto súvislosti žalobca napáda postup prvostupňového súdu, ktorý sa s námietkou\nžalobcu o použití dôkazov získaných v inom daňovom konaní, vo vzťahu k inému zdaňovaciemu\nobdobiu, ako i s námietkou o nevykonaní ním navrhovaných dôkazov ku kontrolovanému II. štvrťroku\n2010, nevysporiadal, len stroho odkázal na zistenia správcu dane v konaní za I. štvrťrok 2010.\nŽalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného a krajského súdu o jeho pasivite v daňovom konaní,\nnakoľko dôkazy požadované správcom dane žalobca sám bez súčinnosti správcu dane nemal možnosť\nzabezpečiť, keďže disponoval len faktúrami svojho dodávateľa. Podľa žalobcu správca dane porušil jeho\nprávo na spravodlivé konanie, keď v rozpore s ust. § 29 ods. 2 zákona o správe daní nedostatočne\nzistil skutkový stav, nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a v preskúmavanom daňovom konaní boli\nporušené jeho práva vyplývajúce mu z ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní nevykonaním\ndokazovania výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov, ktorým žalobca nemohol klásť otázky.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 11.12.2012 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe, ktorej dôvody\nsú totožné s dôvodmi odvolania žalobcu.\nK žalobcom namietanému použitiu dôkazov vykonaných v súvislosti s daňovou kontrolou iného\nzdaňovacieho obdobia (I. štvrťrok 2010) ako v preskúmavanej veci žalovaný doplnil, že tieto dôkazy\nv napadnutom druhostupňovom správnom rozhodnutí uviedol len z dôvodu, že samotný žalobca v\nodvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru namietal, že správca dane mal zohľadniť zistenia za\nuvedené zdaňovacie obdobie. Podľa žalovaného dôvodom nebolo rozšírenie získaných dôkazov, ale\nvyrovnanie sa s námietkou žalobcu v odvolaní. Skutočnosti, ktoré správca dane pre zdaňovacie obdobie\nI. štvrťrok 2010 zistil (preverením dodávateľa SUNEDU s.r.o. Prievidza, ktorý mal v zmluve o dielo\nč. 02-28/2008 z 20.08.2008 obdobne stanovené povinnosti ako spoločnosť JT&T s.r.o. Bratislava a\njeho subdodávateľa Romana Veleka a preveril aj všetkých ostatných poddodávateľov Romana Veleka),\nnemali vplyv na preskúmavané rozhodnutie v tejto veci a nemali za následok neuznanie odpočítania\ndane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcovi neboli\nupreté žiadne procesné práva, pretože so zistenými skutočnosťami bol riadne oboznámený už v\npriebehu daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia I. štvrťrok 2010.\nŽalovaný v tejto veci, pre zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010, za rozhodné považuje zistenie, že\nspoločnosť JT&T s.r.o. neuskutočnila fakturované zdaniteľné obchody, nevykonávala činnosti, ku ktorým\nsa zaviazala v zmluve, napr. neviedla stavebný denník. Žalovaný opätovne poukázal na výpoveď\nkonateľa uvedenej spoločnosti, Ing. Juraja Toráča, ohľadne textu na faktúre v zmysle, že text faktúry je\n„určite administratívna chyba“.\nFaktúry predložené žalobcom odkazovali na ustanovenia zmluvy, ktoré nekorešpondovali s dodanými\nzdaniteľnými obchodmi žalobcovi v predmetnom zdaňovacom období. Provízia podľa zmluvy bola\nstanovená percentom a z predložených dokladov nie je zrejmý základ zrealizovaných dodávok, z\nktorých mala byť určená, pretože vo faktúre predloženej žalobcom neboli uvedené konkrétne zdaniteľné\nobchody, z ktorých by bolo možné fakturované dodávky konkretizovať. Žalovaný nepovažuje postup\n\nsprávcu dane za vyžadovanie ďalších dôkazov od žalobcu nad rámec jeho možností alebo stanovený\nzákonom, ale za možnosť danú žalobcovi na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný poukázal na to,\nže správca dane preveroval skutočné zdaniteľné obchody vykonávané na stavbe Ľudovíta Štúra\n15, Prievidza, vyhodnotil jediný existujúci stavebný denník vedený spoločnosťou Palete - Stav, s.r.o.\nPrievidza a tiež skutočných dodávateľov a subdodávateľov na tejto stavbe a zistil, že fakturované\ndodávky, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, neboli v skutočnosti dodané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\n\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola\n(ďalej len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na\npredloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca\nsprávcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového\nsubjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť\nsvedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú\nkontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať\npožadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré\npreukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme\nvrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne\nalebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky\npreukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do\nsídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie\ns jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov\nkontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie\nslužby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 a § 11a.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nPredmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu\nsprávcu dane pri preverovaní daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010\nDPH, predovšetkým či neboli porušené práva žalobcu navrhovať a predkladať dôkazy počas daňovej\nkontroly (§ 15 ods. 5 písm. c) a § 15 ods. 10 zákona o správe daní) a či bol zo strany správcu dane\ndostatočne zistený skutkový stav potrebný na zákonné rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému\nodpočtu DPH. Podľa žalobcu týmto namietaným porušením žalobcových práv v správnom konaní sa\nkrajský súd pri súdnom prieskume nezaoberal. Vecnú stránku určenia predmetnej daňovej povinnosti\na aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH na zistený skutkový stav žalobca v podanom\nodvolaní proti rozsudku krajského súdu nenapáda.\nV nadväznosti na medze podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd\nsa dostatočne zaoberal aj námietkami žalobcu smerovanými proti postupu správcu dane a porušeniu\nžalobcových práv vyššie uvedeným spôsobom. Najvyšší súd zároveň v súvislosti s konštatovaním\nsprávnosti postupu daňových orgánov bez opakovania rozsiahlych skutkových zistení uvádzaných v\nnapádaných správnych rozhodnutiach a z obsahu spisu dopĺňa ďalšie dôvody.\nZo sporných faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, spoločnosťou JT&T s.r.o., postupne za mesiace\napríl až jún 2010 vyplýva uvedený predmet fakturácie, ktorým je po prvé - priame náklady dodávateľa\npodľa čl. VII., odst. 3 (taký odsek sa v predmetnej zmluve o dielo nenachádza - poznámka odvolacieho\nsúdu) a po druhé provízia podľa čl. VII., bod 3 predmetnej zmluvy o dielo, čo podľa zmluvy predstavuje\n1,5 % z objemu investícií. V článku III. bod 1 zmluvy o dielo je predmet uvedenej zmluvy definovaný ako\nzáväzok zhotoviteľa (JT&T s.r.o.): „sprostredkovanie, obstaranie a zabezpečenie manažérskych činností\nz pozície generálneho realizátora pre realizáciu stavby podľa stavebného povolenia č.....“\nJe zrejmé, že z takto široko a neurčito vymedzeného predmetu zdaniteľného plnenia, vo vzťahu k\nurčeniu fakturovaných nákladov dodávateľa žalobcu a výšky provízie z objemu investícií, je pre účely\npreverenia realizácie zdaniteľného plnenia a oprávnenosti nároku uplatneného odpočtu DPH, resp. pre\núčely zistenia dane (v súlade s účelom správy daní a daňovej kontroly vyplývajúcej z ust. § 1a písm. c)\na § 15 ods. 1 zákona o správe daní) takmer nemožné zistiť základ, z ktorého sa predmetnou zmluvou\nurčuje cena za dohodnuté služby, a teda vo vzťahu k administratívnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona\no DPH pre platiteľov, i základ pre výpočet DPH. Vo sfére obchodných vzťahov je na vôli zmluvných\nstrán, ako si určia výpočet ceny za dohodnutý predmet plnenia a zároveň je na odberateľovej slobodnej\nvôli, či pristúpi na takto nejasne formulovaný spôsob určenia ceny za služby, ktorý môže spôsobiť\nobtiažnosť až nemožnosť kontroly opodstatnenosti služieb fakturovaných dodávateľom. Avšak pre účely\n\npreukázania vierohodnosti účtovaných prípadov a reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení vo sfére\nadministratívneho, daňového práva, obzvlášť pre účely DPH, kedy pre uplatnenie nároku na odpočet\ndane z pridanej hodnoty musí platiteľ dane splniť zákonné podmienky (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), §\n51 ods. 1 písm. a), § 71 zákona o DPH) a s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce platiteľa, je\nnevyhnutné s odbornou starostlivosťou viesť účtovné záznamy preukazným spôsobom a tak zabezpečiť\npodklady na preukázanie platiteľom deklarovaných zdaniteľných obchodov. A týmto nárokom zákona\nbolo v tomto prípade potrebné podriadiť dokazovanie na preukázanie oprávnenosti nároku žalobcu na\nuplatnený odpočet DPH.\nVzhľadom na uvedené možno konštatovať, že správca dane správne postupoval, ak sa snažil zistiť,\nz akých plnení a v akej cene, pozostávala cena fakturovaná žalobcovým dodávateľom. Nebolo vinou\ndaňových orgánov, že žalobca a jeho dodávateľ nemali k dispozícii doklady preukazujúce uskutočnenie\nkonkrétnych investícií na účet dodávateľa, z ktorých sa mala vypočítať cena fakturovaných služieb. Pre\núčely určenia dane to boli potrebné informácie, ktoré žalobca ani jeho dodávateľ nevedeli preukázať.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolaciemu súdu vyplýva, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly\nviac krát informovaný o výsledkoch vykonaného dokazovania, o výpovedi konateľa jeho dodávateľa, Ing.\nToráča, ktorý sám potvrdil chybu vo vystavovaní faktúr a odcudzenie potrebných účtovných dokladov\nna preukázanie plnení, ktoré za účelom vykonania služieb pre žalobcu mal prijať, ako i to, že neviedol\ndohodnutý stavený denník, pričom odkázal na stavebné denníky iných dodávateľských spoločností. K\ntýmto zisteniam žalobca v priebehu daňovej kontroly nemal zásadné vyjadrenia, pripomienky ani návrhy\nna doplnenie dokazovania.\nVo vzťahu k návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej\nkontroly odvolací súd konštatuje, že správca dane sa so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu\npodrobne vysporiadal; presne je z dodatku k protokolu, z prvostupňového správneho rozhodnutia ako\ni z predkladacej správy správcu dane k podanému odvolaniu žalobcu zrejmé, ako vyhodnotil jednak\nvykonané dôkazy s prihliadnutím na ich vierohodnosť, tak i návrhy na vykonanie jednotlivých dôkazov a\nv kontexte dosiaľ vyplynuvších zistení riadne odôvodnil, prečo ten ktorý dôkaz nevykoná (správca dane\nnie je pri vykonávaní dokazovania viazaný návrhmi daňového subjektu § 29 ods. 2 in fine zákona o\nspráve daní). Odmietnutie vykonať navrhované dôkazy správca dane vo vzťahu k meritu preskúmavanej\nveci odôvodnil logicky a bez rozporu s prihliadnutím na požiadavky zákona o DPH a procesné práva\nžalobcu. Odvolací súd považuje návrh žalobcu na vypočutie 22 subdodávateľov žalobcovho dodávateľa\nslužby za požiadavku nad rámec zákona, nakoľko nie je úlohou správy daní pri preverovaní podkladov\nna správne určenie dane zabezpečovať kontrolovanému daňovému subjektu podklady, ktoré má si tento\nzabezpečiť pre účely určenia fakturovanej ceny, obzvlášť ak ani tieto nekorešpondujú s dokladmi jeho\ndodávateľa.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\nNámietku žalobcu ohľadne použitia v preskúmavanom konaní jemu neznámych zistení z preverovania\nDPH iného zdaňovacieho obdobia ( spoločnosť SUNEDU s.r.o., I. štvrťrok 2010) odvolací súd považuje\nza irelevantnú, nakoľko tieto zistenia neboli podkladom pre vydanie napádaných správnych rozhodnutí,\nnavyše s prihliadnutím na jeho prvotný návrh, aby tieto zistenia bral správca dane do úvahy, sa javí\nako účelová.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,\n\nktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona\no DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predložené daňové doklady a dôkazy na\npreukázanie nároku na odpočet DPH nespĺňajú zákonné kritérium faktického uskutočnenia zdaniteľných\nobchodov (§ 19 ods. 2 a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH) ako i vierohodnosti účtovnej\nevidencie žalobcu ( § 29 ods. 8 zákona o správe daní).\nMožno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, nakoľko žalovaný\nsa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo\nvzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na\nrelevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.\nVzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho orgánu v medziach\nžaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie\nsú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a\n§ 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/39/2012", "guid": "7a5b2982-8b2a-4405-95b5-3a62a6eb1c24:5153b7fc-4a03-4e02-a59a-113750bc6cb6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}