{"guid": "e6fae8dd-c6bd-44a4-bb57-9d8c0a3c9be6:d9330297-d2bd-4bd8-83b1-1f88eee3b18d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1", "spisova_znacka": "10Sžd/30/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/30/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 10Sžd/30/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1", "identifikacne_cislo": "3012200099", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9330297-d2bd-4bd8-83b1-1f88eee3b18d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/30/2012\n3012200099\n27. 02. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200099.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu A. G.,\nbytom D., zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Sv.\nAnny 15/25, Trenčín, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,\n(predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického\n1, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. KRPZ-TN-KDI-P-130/2011 z 5.\ndecembra 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2012-47\nz 11. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/16/2012-47 zo dňa 11.\njúla 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho\nzastúpenia vo výške 79, 58 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu\nč. p.: ORP-698/DI-SK-2010 z 20. mája 2011 bol žalobca A. G. (ďalej iba žalobca) uznaný za vinného\nz priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že\ndňa 26. júla 2010 v čase o 12.30 hod v Bojniciach viedol motorové vozidlo, motocykel značky Honda\nCBF 600, ev. č. D., po vozovke cesty č. III/05062, označenej dopravnou značkou „P8“ ako hlavná cesta,\nkde v križovatke s miestnou komunikáciu vedúcou od Hurbanovho námestia nesprávne a neadekvátne\nreagoval na osobné motorové vozidlo zn. Kia Venga, ev. č. Q. ktoré viedol vodič D. C. po ceste č.\nIII/05062 označenej dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta. Žalobca začal prudko brzdiť, čo malo\nza následok nezvládnutie riadenia motocykla a jeho následný pád na cestu. Po páde sa žalobca kĺzal\nsmerom k vozidlu vodiča C., došlo až ku kontaktu motocykla s vozidlom KIA. Pri dopravnej nehode došlo\nk zraneniu vodiča G., iné osoby zranené neboli, poškodený bol motocykel aj osobné motorové vozidlo\nKIA, škoda bola určená službukonajúcim nehodovkárom na sumu 1200,- Eur. Dychové skúšky u oboch\nvodičov boli negatívne.\n\nZa priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej iba ZP) uložená sankcia - pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch\nv spojení s § 1, písm. c) vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o\npriestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 Eur.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím z 5.\ndecembra 2011 pod č. KRPZ-TN-KDI-P-130/2011 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že odvolanie zamietol\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Trenčíne na základe žaloby a v zhode s jej obsahom preskúmal správne konanie a\nrozhodnutia v ňom vydané, a v súlade s návrhom v žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodov § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p. zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že vo veci sa nejedná o priestupok,\npretože žalobca ako účastník dopravnej nehody neporušil povinnosť prispôsobiť svoje správanie situácii\nv cestnej premávke, uloženú v ustanovení § 3 ods. písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.\nK tomuto záveru súd dospel po oboznámení sa so skutkovým stavom, ako ho zistili správne orgány, z\nktorého vyvodil, že vodič vozidla KIA uskutočnil so svojim vozidlom rozjazd a opätovné zastavenie takým\nspôsobom a v takom čase, že žalobca nemohol a nemal možnosť predvídať, že vozidlo KIA zastaví,\nresp. nemohol a nemal možnosť včas rozpoznať, že toto vozidlo pred hranicou križovatky skutočne\nzastaví. Ak by vodič vozidla KIA pokračoval v jazde na hlavnú cestu, žalobca by nezabránil dopravnej\nnehode ani včasnou a správnou reakciou, pretože na vykonanie potrebného jazdného manévru nemal\ndostatok miesta a času.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Hodnotiac detaily dopravnej\nnehody opätovne vyslovil názor, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil žalobca, a to nesprávnou a\nneprimeranou reakciou, pričom nesprávnou technikou brzdenia motocykla stratil s vozidlom stabilitu,\nspadol na vozovku a následne narazil do stojaceho vozidla KIA vodiča D. C.. Z týchto dôvodov sa\nžalovaný domnieva, že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci\nkonajúce orgány postupovali v súlade so zákonom. Navrhol preto zmeniť rozsudok krajského súdu tak,\nže odvolací súd žalobu zamietne.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť\nrozoberajúc reakciu na manéver vodiča C. pred hranicou križovatky a svoj, pri ktorom spadol z motorky.\nZároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 € predstavujúcu odmenu\nza 1 úkon právnej služby v odvolacom konaní - vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu proti rozsudku vo\nvýške 58,69 € + 7,63 € režijný paušál + 20% DPH (podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3\na § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné stotožniac sa\ns výrokom rozsudku krajského súdu, i keď odvolací súd mierne modifikoval a najmä doplnil dôvody\nuvedené krajským súdom.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v\nrozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <T.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 27. februára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením „žalovaný“ v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný\nsprávny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 2 O. s. p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý\nmu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej iba ZoP) uložená sankcia - pokuta vo výške 400 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na\ndobu 6 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP),\npriestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok\nvýslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda.\n\nPodľa § 3 ods. 2, písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP) účastník\ncestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť\nalebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,\ndopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim\nschopnostiam.\nPodľa § 64 ZCP odseku 1 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci alebo\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nToto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné.\nPodľa § 51 ZP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov\npotrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol\nzistený nepochybne - nie presne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné.\nRozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu\nv Prievidzi je rozhodnutím nezákonným, pretože dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník\nnehody spôsobí inému účastníkovi nehody a nie sebe zranenie, smrť, škodu, poškodenie cesty,\nvšeobecne prospešného zariadenia, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených\nvozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca\njedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3900,- €), avšak v prerokúvanom prípade k\nžiadnej dopravnej nehode nedošlo.\nUž zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom § 2 ods.\n1 ZP je zrejmé, že dopravnou nehodou, (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej\nnehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie sebe a škodu (ani\nak by presahovala súčasných 3990,- €) tiež len sebe.\nV prerokúvanom prípade napriek rozsiahlemu znaleckému dokazovaniu o podružnej otázke týkajúcej\nsa správnej reakcie a techniky jazdy oboch vodičov, správne orgány oboch stupňov nezistili správne\nskutkový stav (a tiež nesprávne právne posúdili skutok) v tom, že za dopravnú nehodu považovali\nudalosť, pri ktorej si žalobca sám spôsobil pádom z motorky zranenia a škodu na motocykli. Celková\n\nškoda na motocykli i osobnom motorovom vozidle bola odhadnutá na 1200,- €, t. j. neprevyšujúca sumu\n3900,- €, ako to vyžaduje ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g) ZP a ustanovenie § 64 ods. 1, písm. d) ZCP.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a) ZCP dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej\nsúvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba.\nSo zreteľom na ustanovenie § § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ZP), podľa ktorého priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti, nemôže byť takým konaním pád z motocykla, pri ktorom si sám priestupca mal\nspôsobiť zranenie. Také konanie neporušuje ani neohrozuje záujem spoločnosti, pretože spoločnosť\nsíce chráni zdravie a život svojich občanov, nie však pod hrozbou sankcie pred nimi samotnými.\nZ týchto dôvodov nie je možné napríklad byť zodpovedný za priestupok, či dokonca za trestný čin, pri\nktorých si niekto (dokonca úmyselne) spôsobí ujmu na zdraví, či smrť.\nZ uvedených dôvodov pád žalobcu z motocykla, pri ktorom si sám privodil zranenie, škodu a\nškodu na cudzom majetku neprevyšujúcu 3900,- Eur, nemožno posudzovať ako dopravnú nehodu\nv zmysle citovaných ustanovení a konanie žalobcu popísané v napadnutých rozhodnutiach (najmä\nprvostupňového orgánu objasňujúceho priestupok) nie je priestupkom.\nTakéto konanie možno teoreticky posúdiť ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP, pre porušenie\nvšeobecných povinností vodiča. Otázne však je, či týmito všeobecnými povinnosťami sú práve tie, ktoré\nsprávne orgány pomenovali použitím ustanovenia § 3 ods. 2, písm. a) ZCP.\nPriestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp.\niných zákonoch, ale musí ísť aj konanie, ktoré je jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti - má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie teda každé konanie uvedené - formálne\npopísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch, bude aj priestupkom.\nSpoločenská nebezpečnosť konania žalobcu je mizivá, resp. žiadna, pretože spoločnosť na jednej strane\nmá záujem ochraňovať život, zdravie i majetok občanov, na strane druhej ich však nemieni a ani nemá\noprávnenie šikanovať postihom za to, že si ublížili na zdraví, či spôsobili škodu a to aj v prípade, ak sa\ntak stalo v spojitosti s porušením iných povinností, napr. v doprave.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja\nods. 3 O.s.p. ako vecne správny.\nPodľa § 250ja ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý\nmal úspech vo veci, priznal ich náhradu v uplatnenej výške. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy\nkonania vo výške 79,58 € (predstavujúcu odmenu za 1 úkon právnej služby za vyjadrenie k odvolaniu\nproti rozsudku krajského súdu vo výške 58,69 € + 7,63 € režijný paušál + 20% DPH podľa § 11 ods. 4,\n§ 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,\nz titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/16/2012", "guid": "03e0ab31-ae20-4d49-aa34-206d63532bc2:43a63439-65fc-4d73-8b47-6278e0b76a4f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}