{"guid": "ee19b256-34cf-4eaa-9cd6-b3bea4c36851:274fcd80-4491-4a10-9e74-3b9534075135", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1", "spisova_znacka": "2Sžf/41/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/41/2012 z 22. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2013, sp. zn. 2Sžf/41/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1", "identifikacne_cislo": "3012200010", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/274fcd80-4491-4a10-9e74-3b9534075135", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/41/2012\n3012200010\n22. 05. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nIntensive, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 684/13, Bojnice, zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom,\nso sídlom v Prievidzi, Nábrežie svätého Cyrila 47, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/226/16629-111065/2011/995399-r zo dňa 24. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/3/2012 - 34 zo dňa 22. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/3/2012 - 34 zo dňa\n22. mája 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného (ako aj rozhodnutia Daňového úradu v Prievidzi zo dňa 26. júla 2011), ktorým\nžalovaný zmenil rozhodnutie Daňového úradu v Prievidzi, ktorým žalobcovi bola podľa § 35 ods.\n4 zákona č. 511/1992 Zb. uložená pokuta vo výške 66,38 eura za podanie daňového priznania za\nzdaňovacie obdobie 2010 po lehote stanovenej v § 49 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/ 2003 Z.z. o dani\nz príjmov tak, že text vo výroku rozhodnutia \"za podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie\n2010\" nahradil textom \"za podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2010\", keď žalovaný dôvodil, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí síce dostatočne\nneoznačil vo výroku rozhodnutia o aké daňové priznanie sa jedná, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca je právnickou osobou a potom bolo zrejmé, že sa môže jednať\niba o daň z príjmov právnických osôb.\nKrajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že podanie žalobcu zo dňa 30. júna 2011 predstavovalo\nnekompletne podané daňové priznanie, ktoré nebolo zástupcom žalobcu podpísané a ani k nemu\nneboli priložené zákonom stanovené prílohy a preto na toto podanie treba hľadieť ako keby nebolo\npodané, tzn. ako na neúčinne podané. Preto je podľa krajského súdu potom správny názor žalovaného,\nže nie je možné, aby žalobca dodatočne dňa 22. júla 2011 (po uplynutí lehoty na podanie daňového\npriznania v zmysle § 49 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z.) napravil neúčinnosť svojho podania zo\ndňa 30. júna 2011. Krajský súd sa taktiež stotožnil s konštatáciou žalovaného, že keď žalobca označil\ndaňové priznanie doručené dňa 22. júla 2011 za riadne daňové priznanie, sám tým uznal, že jeho\npodanie podané dňa 30. júna 2011 nebolo riadnym daňovým priznaním. Z toho vyplýva, že, ak by\nžalobca dňa 30. júna 2011 podal riadne daňové priznanie, jeho následné podanie zo dňa 22. júla 2011 by\nžalobca označil, ako dodatočné daňové priznanie. Podľa krajského súdu bol postup správnych orgánov\nsúladný so zákonom, keď žalobcovi za príslušný správny delikt, ktorým je oneskorené podanie riadneho\n\ndaňového priznania, uložil pokutu, pričom súd sa stotožnil aj s výškou pokuty v jej minimálnej sume\n66,38 eura. Taktiež námietku žalobcu o porušení daňového tajomstva žalovaným považoval krajský\nsúd za neopodstatnenú a žalobcom za nepreukázanú.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozhodnutie prvostupňového súdu, ako nezákonné zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu,\ntýkajúcou sa nesprávnej interpretácie ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca\nsa stotožňuje s názorom žalovaného, že daňové priznanie možno účinne podať len na predpísanom\ntlačive a s predpísanými prílohami a pod spojením \"účinne podať\" je potrebné rozumieť splnenie\nvšetkých zákonných povinností daňových subjektov, ktoré sú rozhodujúce pre správne vyrubenie dane\nna základe daňového priznania. Podaním neúplného daňového priznania však nastali účinky podania,\nhoci priznanie nebolo podané účinne, čo však neznamená, že žalobca priznanie nepodal, pretože bolo\npodané dňa 30. júna 2011, ale toto podanie nebolo úplné. Žalobca ďalej uviedol, že zákon v tretej časti\noznačenej ako \"vyrubovacie konanie\" jednoznačne hovorí o tom ako má správca dane postupovať\nv prípadoch, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania a\npoukázal na znenie § 41 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že, ak žalobcom\npodané daňové priznanie nebolo úplné, bol správca dane povinný ho vyzvať na jeho doplnenie a to\nbezodkladne po zistení týchto skutočností (§ 30a ods. 1) a vyhotovenie úradného záznamu zo dňa 1.\njúla 2011 potvrdzuje, že správca dane vedel o tom, že daňové priznanie bolo podané neúplne a že\nmal postupovať v zmysle § 41 ods. 1. Podľa žalobcu žiaden právny predpis neuvádza, že opakované\npodanie neguje pôvodné podanie. Akceptácia tvrdenia žalovaného, že žalobca podal daňové priznanie\naž 22. júla 2011 by znamenala, že žalovaný odignoroval podanie zo dňa 30. júna 2011 a že sa nijakým\nspôsobom s týmto podaním nezaoberal. Touto námietkou žalobcu sa ani krajský súd nevysporiadal.\nPodaním daňového priznania dňa 30. júna 2011 začalo v zmysle § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe\ndaní daňové konanie a následne sa postupuje v zmysle § 38. Za neodstránenie pochybností na základe\nvýzvy podľa § 41 ods. 1, 2 má právne dôsledky upravené v § 20 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov.\nZákon nezakazuje žiadnemu daňovému subjektu dopĺňať a meniť svoje podania, iba upravuje lehoty do\nkedy tak môže urobiť a ak doplnenie alebo objasnenie požaduje správca dane, tak túto lehotu určuje\nprimerane on. Zákon v § 39 ods. 2 upravuje povinnosť, kedy je daňový subjekt povinný uskutočniť\npodanie dodatočného priznania a táto povinnosť sa vzťahuje iba na situáciu, ak podané daňové priznanie\nje nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane. Zo stanoviska žalovaného\nvyplýva, že, ak by žalobca dňa 22. júla 2011 neuskutočnil podanie úplného daňového priznania a počkal\nby až na výzvu správcu dane na odstránenie pochybností v podanom daňovom priznaní zo dňa 30. júna\n2011, a tejto výzve by v stanovenej lehote riadne a včas vyhovel, tak by daňové priznanie podal v lehote\npodľa § 49 ods. 3 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov, a teda by nespáchal žiaden správny delikt.\nJe neprípustné, aby správca dane uložil žalobcovi sankciu za údajné podanie daňového priznania po\nlehote stanovenej zákonom, keď sám správca dane konal nezákonne a bezodkladne nekonal pri zistení\npochybností a neúplností v podanom daňovom priznaní. Poukázal v tejto súvislosti na čl. 2 ods. 2, 3\nÚstavy Slovenskej republiky.\nŽalovaný správny orgán uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez pojednávania a žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako\nsúladný so zákonom potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku\nkrajského súdu nie je možné priznať úspech z nasledovných dôvodov :\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2011, ak daňový subjekt\npodá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad\nalebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a\nnajmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide\no fyzickú osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eura.\n§ 38 Daňové priznanie a hlásenie\n(1) Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové\npriznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, 11ab) alebo ten, koho na to správca dane vyzve.\nDaňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo\nhlásenia, ak osobitný zákon 8b) neustanovuje inak.\n(2) Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly\nalebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za\nzdaňovacie obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia.\nAk sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 <. alebo, ak správca dane rozšíril výkon tejto daňovej\nkontroly, daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej\nvýkonu. Rovnako daňové priznanie nemožno podať po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok\npodľa § 15 ods. 10 <. časti prvej vety pred bodkočiarkou.\n(3) Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie,\nktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len \"zbierka\nzákonov\") uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka\npodľa osobitného zákona; 8ab) prílohou <. daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom\ntlačive daňového priznania.\n(4) Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak\nobsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom;\nustanovenie § 20 ods. 4 <. tým nie je dotknuté. Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými\nprostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené v súlade s\ndohodou podľa § 20 ods. 8 <.\n\n§ 39 Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie\n(1) Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt podať\nopravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie alebo hlásenie\na na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.\n(2) Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo neúplné a\njeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu, 11ad) je povinný podať\nsprávcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho\npo tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie\ntýka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\n(3) Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho\ndaňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, najneskôr však\ndo štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie,\nalebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo\nhlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok\nna vrátenie dane. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať\naj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ\ndane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia možno len v prípade\nuplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.\n(4) Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o\nvýkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení\ndaňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie\ntýkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 <. alebo 14 <.\nalebo, ak správca dane rozšíril výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 4 <., alebo ak sa začala\nopakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať za\nkontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.\n(5) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo dohodnutá\npodľa § 29 ods. 5 <. alebo ods. 6 <..\n(6) Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné\nhlásenie sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 <. a <. a musí byť označené ako opravné alebo\ndodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti\npôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo\ndodatočnému platobnému výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 49 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\ndaňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa\nodseku 2 <., sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na\npodanie daňového priznania podľa odseku 2 <., predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne\nmesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu,\nktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň\nsplatná.\nVytýkacie konanie\nPodľa § 41 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým\nsubjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti\ndaňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti\nvysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\n(2) Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie\nbyť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo\nnedodržaním určenej lehoty.\nOdvolací súd mal z administratívneho spisu správneho orgánu za preukázané, že žalobca nepodal svoje\ndaňové priznanie na predpísanom tlačive, ktorá skutočnosť je zákonom predpísanou náležitosťou pri\npodaní príslušného daňového priznania a medzi účastníkmi konania je nesporné a túto skutočnosť si\nuvedomuje i sám žalobca, že na poštovú prepravu dňa 30. júna 2011 podal iba prvú stranu príslušného\ndaňového priznania. Deň 30. jún 2011 v danom prípade bol posledným dňom lehoty na podanie\ndaňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 a ku dňu 30.\n\njúnu 2011 príslušné podanie žalobcu nebolo odoslané na predpísanom kompletnom tlačive daňového\npriznania tak, ako to ustanovuje zákon o správe daní a poplatkov.\nOdvolací súd v danom prípade tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní proti rozsudku krajského súdu v\ntom zmysle, že \"žalobcovi stačilo počkať na výzvu správcu dane na odstránenie pochybností v podanom\ndaňovom priznaní zo dňa 30. júna 2011 a v prípade, že by tejto výzve v stanovenej lehote riadne a včas\nvyhovel, tak by daňové priznanie podal v zákonom stanovenej lehote podľa § 49 ods. 3 písm. a/ zákona\no správe daní a poplatkov a tým by nespáchal žiaden správny delikt\", nemôže akceptovať a považuje\ntieto tvrdenia žalobcu za účelové.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že nie je po právnej\nstránke možné, aby žalobca dodatočne až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania napravil\na tým konvalidoval neúčinnosť svojho podania zo dňa 30. júna 2011 a tým sa vyhol zodpovednosti za\nsvoje nedovolené konanie v oblasti finančného práva.\nTaktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva za pravdu žalovanému, že v danom prípade podanie\ndaňového priznania nie je možné posudzovať podľa § 20 zákona o správe daní a poplatkov tak, ako to\ntvrdí žalobca, pretože i v prípade výzvy správcu dane by sa po právnej stránke veci nič nemohlo zmeniť\nna skutočnosti, že príslušné podanie žalobcu zo dňa 30. júna 2011 vzhľadom na aplikáciu príslušných\nprávnych noriem by sa v danom prípade nemohlo stať účinným vo vzťahu k správcovi dane.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a v spojení s citovanými ustanoveniami príslušných zákonov Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru,\nže námietky žalobcu vznesené v odvolaní, nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 ods. 1, 2 OSP\nv spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako\nsúladný so zákonom potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia §\n224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý\núspech vo veci nemal, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v konaní nárok na náhradu trov\nzo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}