{"guid": "fd41f0c2-87b9-42af-83ed-0aebb7258c94:eee19b4e-dd2c-4113-bd0b-aa00e8d43b65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1", "spisova_znacka": "2Sžo/36/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/36/2012 z 31. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2Sžo/36/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1", "identifikacne_cislo": "3011200814", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/302", "nazov": "zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/302-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 302/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-11.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/302-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 302/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/302-2001/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/302#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/302#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eee19b4e-dd2c-4113-bd0b-aa00e8d43b65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/36/2012\n3011200814\n31. 07. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200814.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: N. B., bytom K., XXXX/XX, P., právne\nzastúpená advokátom: JUDr. Stanislav Rojko so sídlom ul. Železničná 90/12, Považská Bystrica,\nproti žalovanému: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín,\nprávne zastúpený advokátom: Advokátska kancelária TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom\nDom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, o preskúmanie uznesenia zastupiteľstva Trenčianskeho\nsamosprávneho kraja č. 318/2011 z 26. októbra 2011, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 13S/112/2011-38 zo 6. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/112/2011-38 zo 6.\njúna 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/112/2011-38 zo 6. júna 2012 zastavil konanie o žalobe\nžalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva Trenčianskeho\nsamosprávneho kraja (ďalej len „TSK“), z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne a žiadnemu\nz účastníkov nepriznal náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že zastupiteľstvo žalovaného napadnutým\nuznesením č. 318/2011 z 26. októbra 2011 rozhodlo o odvolaní C.. F. B. (v tomto konaní žalobkyne)\nz funkcie riaditeľky rozpočtovej organizácie - Centrum sociálnych služieb - KOLONKA, so sídlom ul. J.\nSmreka č. 486, Púchov - Kolonka, a to dňom 31. októbra 2011. Zastupiteľstvo žalovaného rozhodlo s\npoukazom na § 11 ods. 2 písm. h/ zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o samosprávnych krajoch“).\nŽalobkyňa považovala napadnuté uznesenie za nesúladné so zákonom a mala za to, že jeho prijatím\nbola ukrátená na svojich právach. Uviedla, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2002 bola ako\nzamestnanec zaradená do pracovného pomeru ako riaditeľka Domova dôchodcov a Domova sociálnych\nslužieb v Púchove (po zmene názvu Centrum sociálnych služieb - KOLONKA, so sídlom ul. J. Smreka\n486, Púchov - Kolonka). S poukazom na viaceré ustanovenia Zákonníka práce a zákona č. 552/2003\nZ. z. mala za to, že žiadne z ustanovení uvedených právnych predpisov neupravuje taký spôsob\nskončenia pracovného pomeru ako to urobil žalovaný napadnutým uznesením. Vzhľadom k tomu\npovažovala napadnuté uznesenie za nezákonné a trvala na tom, aby jej bola prideľovaná práca v\nsúlade s pracovnou zmluvou zo dňa 1. júla 2002, pretože mala za to, že práva a povinnosti z tejto\npracovnej zmluvy naďalej trvajú. Žalobkyňa ďalej uviedla, že proti napadnutému uzneseniu podala\nodvolanie, avšak žalovaný jej oznámil, že sporné uznesenie bolo prijaté v súlade s § 11 ods. 2 písm.\nh/ zákona o samosprávnych krajoch a že na proces rozhodovania sa nevzťahuje správne konanie,\nproti prijatému uzneseniu nemožno podať odvolanie a dôvody jej odvolania sú právne irelevantné.\n\nŽalobkyňa nesprávnosť postupu žalovaného videla v tom, že § 11 zákona o samosprávnych krajoch\nuvádza právomoci zastupiteľstva, avšak neupravuje procesný postup týkajúci sa vydaného rozhodnutia\na neupravuje ďalšie právne náležitosti vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia. Naďalej mala za to, že jej\npracovnoprávne povinnosti boli určené pracovnou zmluvou zo dňa 1. júla 2002, pričom obsah pracovnej\nzmluvy možno meniť len spôsobom ustanoveným v Zákonníku práce. Na záver žalobkyňa uviedla, že jej\nprávne postavenie nie je možné posudzovať iba z pohľadu § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o samosprávnych\nkrajoch bez toho, aby takéto rozhodnutie neprihliadalo aj na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovení\nZákonníka práce a zákona č. 552/2003 Z. z.\nŽalovaný navrhol žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe\nuviedol, že v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky inštitút odvolania proti uzneseniu\nzastupiteľstva samosprávneho kraja neexistuje. Mal za to, že poukazovanie žalobkyne na § 22 zákona\no samosprávnych krajoch a odvolávanie sa na konanie v predmetnej záležitosti v zmysle zákona č.\n71/1967 Zb., nezakladá legitímny nárok žalobkyne na podanie odvolania proti uzneseniu zastupiteľstva\nTSK. Žalovaný skonštatoval, že samosprávny kraj je správnym orgánom, ktorý v súlade s príslušnými\nustanoveniami správneho poriadku rozhoduje v oblasti verejnej správy v rámci preneseného výkonu\nštátnej správy a výkonu samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, pričom v týchto veciach rozhoduje\npredseda samosprávneho kraja v súlade s § 16 ods. 3 zákona o samosprávnych krajoch. Podľa názoru\nžalovaného takéto rozhodovanie nijako nesúvisí s právnym vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným,\nktorý je predmetom tohto súdneho sporu a o ktorom rozhoduje zastupiteľstvo samosprávneho kraja,\navšak nikdy nie v správnom konaní. Pre úplnosť žalovaný zdôraznil, že dozor nad dodržiavaním\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy vykonáva\nprokurátor, okrem iného aj preskúmavaním zákonnosti vydaných uznesení samosprávneho kraja.\nUzatvoril, že prijatím napadnutého uznesenia bol právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným\nukončený a pracovnoprávny status žalobkyne v pozícii zamestnanca právnickej osoby zriadenej TSK je\npracovnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. a zákon č. 552/2003 Z. z.\nKrajský súd s poukazom na § 2, § 11 ods. 1 veta prvá a § 11 ods. 2 písm. h/, zákona č. 302/2001\nZ. z. o samospráve vyšších územných celkov, ďalej na § 1 ods. 1 Zákonníka práce, na § 1 ods.\n1, ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a na § 246c ods. 1, § 103,\n§ 104 ods. 1 a 250zf ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) dospel k záveru, že\nnávrh na zrušenie uznesenia zastupiteľstva vyššieho územného celku môže podať len prokurátor, pokiaľ\nzastupiteľstvo VÚC nezruší svoje uznesenie na základe protestu prokurátora. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti by nebolo podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ak by krajský súd postupom\npodľa § 247 a nasl. OSP preskúmaval zákonnosť uznesenia zastupiteľstva TSK, č. 318/2011 zo dňa 26.\noktóbra 2011 a rozhodoval o ňom. V súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom žalobkyne a žalovaného\nzaloženým pracovnou zmluvou ide podľa názoru krajského súdu, o spor medzi žalobkyňou a žalobcom\nv pracovnoprávnej rovine, pričom na prejednanie takéhoto sporu je vecne príslušný okresný súd, s\npoukazom na § 9 OSP.\nZ vyššie zákonne uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že v predmetnom prípade nie sú splnené\npodmienky na konanie o žalobe žalobkyne podľa § 103 OSP (nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne a\nvecná nepríslušnosť krajského súdu na prejednanie pracovnoprávneho sporu), a preto konanie zastavil,\ns poukazom na § 104 ods. 1 veta prvá OSP. V danom prípade neboli splnené podmienky na postúpenie\nveci príslušnému orgánu, v zmysle § 104 ods. 1 veta druhá OSP.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho\nvýsledku, ak konanie bolo zastavené.\nProti uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací\nsúd rozhodnutie krajského súdu zrušil a uložil krajskému súdu vo veci konať, nakoľko podľa jej názoru\nrozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože nezohľadňuje jej\nprávne postavenie, ktoré v danej veci nebolo založené vymenovaním, ale je založené na základe\npracovnej zmluvy. Poukázala na to, že napadnuté uznesenie žalovaného odkazuje na ustanovenie\n§ 11 ods. 2 písm. h/ zákona o samosprávnych krajoch, podľa ktorého je oprávnený o. i. vymenúvať\na odvolávať riaditeľov právnických osôb samosprávneho kraja a zdôraznila, že toto ustanovenie\n\nvýslovným spôsobom uvádza túto právomoc, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia\npodľa jej názoru vyplýva, že právomoc žalovaného je obmedzená pokiaľ osobitným zákonom je\nupravené inak, v danom prípade za takúto inú úpravu považovala zákon č. 552/2003 Z. z. (predtým\nzákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe) a Zákonník práce (§ 252 ods. 1). Z týchto ustanovení podľa jej\nnázoru vyplýva, že jej pracovný pomer, ktorý bol založený voľbou alebo vymenovaním pred účinnosťou\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce sa považuje za pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou\npodľa Zákonníka práce. Tento právny režim nebol zmenený alebo vylúčený iným ustanovením a § 11\nods. 2 písm. h/ zákona o samosprávnych krajoch svojim odkazom na osobitný zákon tento právny\nrežim rešpektuje. Pri existencii pracovnej zmluvy, ktorá výslovným spôsobom určila, že žalobkyňa je v\npracovnom pomere, ako riaditeľka zariadenia, nebola daná právomoc žalovaného jej právne postavenie\nriešiť odvolaním, ale iba v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré upravujú jej právne postavenie.\nPodľa pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2002 bola ako zamestnanec zaradená do pracovného pomeru u\nzamestnávateľa ako riaditeľka Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Púchove, po zmene\nnázvu názov zamestnávateľa je to Centrum sociálnych služieb - KOLONKA, ul. J. Smreka 486,020 01\nPúchov - Kolonka.\nTiež poukázala na ustanovenie § 22 zákona o samosprávnych krajoch, podľa ktorého na konanie vo\nveciach samosprávnych krajov sa použijú iné všeobecne záväzné právne predpisy, teda na konanie,\nv ktorom o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhoduje samosprávny kraj, sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, resp. že proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo\nveciach územnej samosprávy možno podať opravný prostriedok na súde. Pokiaľ ide o práva a povinnosti\nfyzických a právnických osôb a pokiaľ ide o použitie všeobecných predpisov o správnom konaní, tvrdila,\nže s prihliadnutím na § 247 a nasl. OSP je daná právomoc súdu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia,\npretože postupom a rozhodnutím správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach.\nNa záver uviedla, že postup žalovaného bol motivovaný tým, že ako riaditeľka Centra sociálnych služieb\n- KOLONKA Púchov sa pri jednaní o financovaní takýchto centier, resp. o príspevkoch od klientov týchto\ncentier postavila pri prejednávaní proti návrhu, ktorý sa javil ako neúnosný a pre istú skupinu klientov\ncentier až likvidačný. Týmto sa dostala „do nemilosti“ žalovaného. Poukázala na to, že v súčasnosti\nuž sa predchádzajúce návrhy ukázali ako nepriechodné a pri financovaní týchto centier sa prešlo na\niný spôsob, preto jej vtedajšie stanovisko zodpovedá terajším úpravám a preukazuje, že nešla proti\nzáujmom žalovaného ani proti záujmom centier, prípadne ich klientov, iba poukazovala na nedostatky\npredchádzajúceho návrhu.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním z 25. júla 2012 a žiadal uznesenie\nkrajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha, aby bola\nustanovená do funkcie riaditeľky organizácie a o iné pracovné miesto v pracovnom vzťahu so svojím\nzamestnávateľom nemá záujem. Tým v podstate sa snaží obísť zákon a zabezpečiť si trvalé miesto\nriaditeľky, z ktorého nemôže byť odvolaná. O tom má svedčiť aj tá skutočnosť, že žalobkyňa so svojím\nzamestnávateľom nekomunikuje a odmieta riešiť svoj pracovnoprávny vzťah.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté\nuznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250p OSP, ak je návrh podaný oneskorene, alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo\nak napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých\nodstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok\nodmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\n\nPodľa § 250zf ods. 1, ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo\nzastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré\nje v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.\nPodľa ods. 2, účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor.\n\nPodľa § 11 ods. 2 písm. h/ zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov\n(zákon o samosprávnych krajoch), zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach\nsamosprávneho kraja, a to zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho\nkraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe.\nPodľa § 22 ods. 1 na konanie, v ktorom o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických\nosôb rozhoduje samosprávny kraj, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa ods. 2, proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo veciach územnej samosprávy možno podať\nopravný prostriedok na súde.\nPodľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú za rovnakých podmienok prístup k\nvoleným a iným verejným funkciám.\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), právo zotrvať\nv štátnej (verejnej) funkcii, nie je súčasťou základných práv upravených v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (mutatis mutandis uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 796/2000 z 10. októbra 2000.)\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých\nzákonných ustanovení, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu\ntak, ako ich uviedol aj v tomto svojom uznesení a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné\ndoplniť nasledovné:\nZ administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti uznesenia\nzastupiteľstva VÚC. Z príslušných ustanovení OSP, konkrétne z § 250zf vyplýva, že pre súdny prieskum\ntakýchto rozhodnutí správnych orgánov zákon stanovuje špecifický postup a aktívne legitimovaný na\npodanie návrhu na súd je len prokurátor aj to až v prípade, keď zastupiteľstvo nezruší napádané\nrozhodnutie na základe protestu prokurátora. Preto žalobou podľa § 244 a nasl. OSP v žiadnom prípade\nnemôže žalobkyňa žiadať o preverenie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva VÚC, nakoľko na podanie\ntakejto žaloby nie je aktívne legitimovaná.\nPokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej pracovný pomer, ktorý bol založený voľbou alebo vymenovaním pred\núčinnosťou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce sa považuje za pracovný pomer vzniknutý\npracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce, potom odvolací súd zdôrazňuje, že jej nič nebráni a ani\nnebránilo v tom, aby sa v občianskoprávnom konaní domáhala preskúmania platnosti resp. neplatnosti\nzániku pracovného pomeru, resp. odvolania z funkcie.\nNa tomto mieste však odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že napadnutým uznesením TSK\nnebol ukončený pracovný pomer žalobkyne, ako sa táto mylne domnieva, ale bola len odvolaná z\nfunkcie riaditeľky právnickej osoby samosprávneho kraja. Právo zotrvať vo verejnej funkcii - ktorého\nsa žalobkyňa de facto domáha, nepožíva ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy, nakoľko nepatrí medzi\nzákladné práva.\n\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami žalobkyne.\nSkutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa namietala už v\nprvostupňovom súdnom konaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčína ako vecne\nsprávne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/112/2011", "guid": "9fbd5f73-1a13-4288-92ab-2e7200de5ab4:b7ad16a2-72a9-49f7-aa10-727191f0104b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}