{"guid": "f682936e-f9da-4bac-8f20-cdb9c551e2fb:ac56d051-c83c-4f54-a0f0-518f2b6a4c33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1", "spisova_znacka": "2Sžf/39/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/39/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 2Sžf/39/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1", "identifikacne_cislo": "3011200786", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-3", "nazov": "§ 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac56d051-c83c-4f54-a0f0-518f2b6a4c33", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/39/2012\n3011200786\n19. 06. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200786.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r.o., IČO: 31 426\n964, so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, zastúpený advokátom JUDr. Bohumilom Novákom,\nAdvokátska kancelária so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica (predtým Daňové riaditeľstvo Banská\nBystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/226/1149-91565/2011/994159-r, č.\nI/226/1149-91566/2011/994159-r, obe zo dňa 13. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17.\napríla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, uvedených v záhlaví tohto rozsudku\na postupu predchádzajúceho ich vydaniu a súčasne žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nKrajský súd uznesením zo dňa 17. apríla 2002 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. konania vo veciach týchto žalôb\nvedených pod spisovými značkami 11S/90/2011 a 11S/91/2011 spojil na spoločné konanie s tým, že\nbudú ďalej vedené pod spisovou značkou 11S/90/2011 až do právoplatného skončenia veci. Žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu za\npreukázané, že žalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91574/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011\nzmenil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým\nbol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume\n355 406,95 € tak, že uvedenú sumu znížil o 9535,95 €, pretože podľa dodávateľskej faktúry č.\n10/2008 predmetom dodávky bol granulát striebra. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nskonštatoval, že keďže daňová povinnosť dodávateľom A Energie, s.r.o. a A.J. Secret Consulting, s.r.o.\nv preverovaných prípadoch o dodaní zlata nevznikla, nevzniklo žalobcovi ako odberateľovi ani právo na\nodpočítanie tejto dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.\nRozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011 žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol\nžalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 353 175,06\n€. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, keď neuznal platiteľovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume\n353 175,06 € z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3\nzákona o DPH.\nKrajský súd poukázal na to, že v prejednávaných veciach bolo potrebné preskúmať či si žalobca uplatnil\nnárok na odpočet DPH z nákupu zlata za zdaňovacie obdobia jún - júl 2008 zo sporných faktúr\nvystavených dodávateľskými spoločnosťami A Energie, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1, Trnava a A.J.\nSecret Consulting, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, Bratislava v súlade so zákonom o DPH s tým, že pre\n\nposúdenie veci bolo rozhodné či, žalobcovi s poukazom na § 67 ods. 3 zákona o DPH vznikla, resp.\nnevznikla daňová povinnosť a v danej súvislosti preskúmať, či si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH\nz nákupu zlata od vyššie uvedených dodávateľov v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH.\nZákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu im predchádzajúcich krajský súd preskúmal v\nintenciách ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a\ns § 67 ods. 1, 3 zákona o DPH.\nKonštatoval, že v prejednávaných veciach nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca si v\nsledovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH odpočet DPH\nz nákupu zlata od dodávateľských spoločností a to na základe predložených dodávateľských faktúr.\nMedzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalobca mal právo na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2\npísm. a/ zákona o DPH v závislosti od toho, či ním nakúpené zlato od uvedených dodávateľov spĺňalo\natribúty investičného zlata v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH, teda či jeho dodanie bolo alebo nebolo\noslobodené od DPH v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH.\nKrajský súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými na pojednávaní dňa 17. apríla 2012,\nže si splnil všetky podmienky na odpočet DPH zo zlata nakúpeného od spoločnosti A Energie,\ns.r.o. a A.J. Secret Consulting, s.r.o. Uviedol, že taktiež nemal za preukázané, že by správca dane\nako aj žalovaný vykonali v priebehu daňovej kontroly dokazovanie účelovo a so zameraním len\nna preukázanie, že žalobcovi bolo dodané investičné zlato, a že by žalobca faktúrami, dodacími\nlistami a výpoveďami svedkov jednoznačne preukázal, že nakupoval priemyselné zlato. Považoval za\nneopodstatnenú námietku žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný skúmal preverované skutočnosti\nv tzv. reťazcoch. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že správca dane sa snažil svojim dokazovaním\nzistiť, či obchodné spoločnosti, ktoré mali byť súčasťou namietaného reťazca, obchodovali s investičným\nalebo priemyselným zlatom. Taktiež sa stotožnil so závermi žalovaného, že na prepravných dokladoch\nod rakúskeho dodávateľa Schoeller Munzhandel GmbH, od ktorého predmetné zlato pochádzalo,\nbolo uvedené, že predmetom dodávky je investičné zlato, považujúc za preukázané, že zlato bolo\nprepravcom doručené od rakúskeho dodávateľa priamo na adresu spoločnosti žalobcu, pričom v celom\nsprávnom konaní nebola preukázaná preprava tohto zlata zo sídla žalobcu v Trenčíne do Spišskej Novej\nVsi (sídla spoločnosti HiB Trade, s.r.o.) alebo do Bratislavy (sídla spoločnosti A.J. Secret Consulting,\ns.r.o.). Podľa názoru krajského súdu dodávateľské spoločnosti HiB Trade, s.r.o. a A.J. Secret\nConsulting, s.r.o. len formálne vykonali fakturáciu o dodávke zlata, pričom nebolo preukázané, že došlo\nk zmene investičného zlata na priemyselné zlato. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca nepreukázal,\nže zlato, ktoré mu spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o. dodala, bolo iné ako bolo zlato dodané\nrakúskym dodávateľom spoločnosti HiB Trade, s.r.o., s poukazom na to, že navyše správcom dane bolo\njednoznačné zistené, že spoločnosť HiB Trade, s.r.o. nakúpila zlato len od rakúskeho dodávateľa a toto\nmalo charakter investičného zlata, predmetné zlato spoločnosť HiB Trade, s.r.o. predala spoločnosti A.J.\nSecret Consulting, s.r.o. a tento dodávateľ ho predal priamo žalobcovi a súčasne, že bolo preukázateľne\nzistené, že spoločnosť HiB Trade, s.r.o., nemala iného dodávateľa zlata ako rakúskeho obchodníka,\nktorý dodal investičné zlato a ani iného odberateľa ako spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o. a táto\nspoločnosť dodávala následne zlato jedinému odberateľovi a to žalobcovi. Nepovažoval za jednoznačne\npreukázané tvrdenie žalobcu, že spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. poskytovala len službu tzv.\nbezpečnostnej schránky. V danej súvislosti krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v\n§ 49 ods. 1 zákona o DPH konštatoval, že správca dane správne pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na odpočet DPH vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom\n(sporných dodávateľských faktúr), ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny\npodklad, tzn. v tomto prípade, či reálne bol uskutočnený obchod predmetom, ktorého bol tovar, pri ktorom\nvznikla daňová povinnosť alebo tovar, ktorý bol od DPH o oslobodený.\nPodľa názoru krajského súdu v rámci celého správneho konania ani tohto súdneho konania sa žalobcovi\nnepodarilo jednoznačne preukázať, že daňová povinnosť mu vznikla tým, že od dodávateľov na základe\npredložených splatných faktúr nakúpil priemyselné zlato a nie investičné zlato, ktoré je v zmysle § 67 ods.\n3 zákona o DPH oslobodené od DPH. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného,\nže žalobca v daných prípadoch nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie\nobdobie jún - júl 2008 podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH.\nKrajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové námietky žalobcu týkajúce sa viacerých pochybení\nžalovaného pri vedení prvostupňového správneho konania. Vyslovil záver, že správca dane postupoval\npri zisťovaní a preverovaní základu dane plne v súlade s platnými právnymi predpismi a súčasne, že\nprvostupňové správne konanie v danej veci vrátane vykonaného dokazovania, dodržania zákonných\nlehôt a poučenia žalobcu prebehlo v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. Nepovažoval za\ndôvodné ani vypočutie svedkov p. S. a p. K., zastávajúc názor, že v súvislosti so zisťovanými\n\nskutočnosťami tieto osoby už dostatočne vypovedali v rámci iných daňových konaní a použitie ich\nvýpovedí je v súlade s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.\nV súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa dodatku č. 1 k protokolu krajský súd sa stotožnil s\nvyjadrením žalovaného, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený protokol,\na preto sa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre protokol, s poukazom na to, že v dodatku\nč. 1 k protokolu správca dane len vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu k protokolu, pričom samotný\nobsah protokolu zostal nezmenený.\nZáverom krajský súd konštatoval, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav\nza jednotlivé zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili\nsprávny právny záver, s ktorým sa súd stotožnil a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenia, ktoré\nsú uvedené v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach. Považujúc rozhodnutie žalovaného v súlade so\nzákonom krajský súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutia\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutým rozsudkom bola vec\npo právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne a rozsudok nie je v súlade so zákonom, je\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, svojvoľný a arbitrárny bez uvedenia adekvátnych dôvodov,\nčím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Vytýkal krajskému\nsúdu, že na jeho námietky reagoval len všeobecnými frázami, so záverom že tieto námietky sú\nnedôvodné, tvrdiac, že závery krajského súdu, ako i daňových orgánov sú v úplnom rozpore s\nplatnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v priebehu správneho a súdneho\nkonania žalobca jednoznačne nepreukázal, že daňová povinnosť mu vznikla tým, že od dodávateľov na\nzáklade predložených sporných faktúr kúpil priemyselné zlato a nie investičné zlato, ktoré je podľa §\n67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane, namietajúc, že závery krajského súdu, ktoré v podstate\nbez akýchkoľvek zmien prevzal od žalovaného, sú jednoznačne nesprávne a v úplnom rozpore so\nskutkovým stavom, ako aj sú v úplnom rozpore so základnými princípmi dokazovania a hodnotenia\ndôkazov. Vytýkal daňovým orgánom oboch stupňov ako aj súdu prvého stupňa spôsob zisťovania\nrelevantných skutočností pre správne určenie dane, ktorý považoval za neobjektívny. Ďalej namietal\npostup vyhodnocovania dôkazov daňovými orgánmi a prvostupňovým súdom, považujúc takýto postup\nv úplnom rozpore s ich skutočným obsahom so zameraním v jeho neprospech. Taktiež vytýkal krajskému\nsúdu, ako aj daňovým orgánom, že pokiaľ tvrdili, že nepreukázal podmienky potrebné pre priznanie\nodpočtu DPH, na druhej strane mu však znemožnili vykonať navrhované dôkazy, pričom za základný\na pre posúdenie veci rozhodujúci dôkaz považoval vykonanie svedeckej výpovede p. S., s poukazom\nna to, že odmietnutie tejto výpovede založili na neopodstatnených indíciách. Namietal, že krajský súd sa\nnáležite nevysporiadal ani s jeho žalobnými námietkami, ktorými namietal nesprávny postup daňových\norgánov v daňovom konaní, keď sa dostatočne nevyjadril k namietaným procesným pochybeniam v\npriebehu daňového konania. Z obsahu odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozsudku predovšetkým\nvyplýva, že žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že nedal presvedčivú odpoveď na základné otázky ním\nnastolené, čo má podstatný význam pre danú vec.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne a právne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods.\n2 O.s.p., a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu\nnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a to z nasledovných dôvodov :\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného správneho\norgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovaný potvrdil\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorými správca dane daňovému subjektu - žalobcovi\n\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún - júl 2008 podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 511/1992 Zb.“) a preto odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v spojení s\nrozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho\norgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z\npridanej hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia roku 2008 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod\n1 zákona č. 511/1992 Zb.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nPodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri\npreskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu\nnielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom\nk tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho\nprieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Za účelom vykonania súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho\norgánu si súd vyžiada administratívny spis, ktorý je povinný žalovaný správny orgán súdu predložiť.\nAk nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2, 3 O.s.p., výsledkom súdneho\nprieskumu je rozhodnutie súdu rozsudkom tak, že žalobu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1, 2, 3 O.s.p.).\nPovinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2, tak, aby\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, stručne, jasne a\nvýstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných\nv žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, ako aj vysporiadal sa s námietkami, ktorými\nžalobca v žalobe namietal hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v\nintenciách citovaných právnych noriem, keď z napadnutého rozsudku nevyplýva, v akom rozsahu\nsúd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup im\npredchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia náležite nevyhodnotil, z akých dôvodov považoval za\nnedôvodné námietky žalobcu uvedené v žalobe, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že\njednotlivé žalobné dôvody považuje za nedôvodné bez ďalšieho zdôvodnenia, alebo, že v celom rozsahu\nsa stotožňuje s dôvodmi žalovaného správneho orgánu uvedenými v preskúmavaných rozhodnutiach,\nna ktoré súčasne v podrobnostiach poukázal, resp. odkázal na tam uvedené dôvody. Žalobca v odvolaní\nproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa namietal taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre\nnedostatok dôvodov.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky otázkam týkajúcim sa nutnosti\nnáležitého odôvodnenia rozhodnutia už venoval značnú pozornosť vo svojej rozsiahlej judikatúre. (napr.\nsp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 36/2010, sp. zn. IV. ÚS 1/02, sp. zn. II. ÚS\n174/04, sp. zn. III. ÚS 117/07, sp. zn. III. ÚS 332/09).\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako\nvyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov\nsvoje rozhodnutia odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), spôsobom zakotveným\nv ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\nstrane druhej, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,\nčo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení\nskutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým\nspôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre súčasne konštatuje, že súd by mal vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda\nna to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli\npre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).\nTaktiež Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť\nproblematike náležitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, že z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,\nséria A, č. 254-B, s. 49, § 30).\nPovinnosť súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozhodnutí z 25. januára 2012, sp. zn. 2Sžo/25/2011, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republike pod č. 109. V uvedenom stanovisku najvyšší súd\nzdôrazňuje povinnosť súdu vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobnými dôvodmi.\nKonštatuje, že v správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby\na v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vyporiadať, keďže len Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolaciemu súdu v správnom súdnictve zákon umožňuje, ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť odôvodnenie na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia o ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho\nsúdneho poriadku). Nerešpektovaním platných princípov na riadne odôvodnenie rozhodnutia krajský\n\nsúd v správnom súdnictve odníma účastníkovi možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu (rozsudku krajského súdu), voči ktorému má právo podať opravný prostriedok\n(odvolanie).\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa\nnevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho\norgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na\nzásadné námietky žalobcu uvedené v žalobách proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného správneho\norgánu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo\nspôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov .\nUvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a\ns § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nÚlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu\na vo veci opäť rozhodnúť.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v\nnovom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o\nnáhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}