{"guid": "8e1b01a8-24a3-4a5e-bc07-21d099531521:9af4648f-22ac-49ad-9860-bad604fabc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1", "spisova_znacka": "3Sžf/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/23/2012 z 16. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2013, sp. zn. 3Sžf/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1", "identifikacne_cislo": "3011200722", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9af4648f-22ac-49ad-9860-bad604fabc32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/23/2012\n3011200722\n16. 05. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200722.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek\nsenátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci žalobcu: IS WORLD, s.r.o.,\nIČO: 43 833 039, so sídlom Ružová 991/91, Ilava, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským,\nadvokátom, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n17967/2011 zo dňa 19. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13S/93/2011-53 zo dňa 14. marca 2012, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/93/2011-53 zo dňa 14.\nmarca 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 17967/2011 zo dňa 19. septembra 2011, ako aj prvostupňového platobného\nvýmeru Colného úradu Trenčín zn. 10061/2011-6671 zo dňa 1. apríla 2011 na daň z minerálneho oleja.\nColný úrad Trenčín, ako správca dane podľa § 3 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho\noleja v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 98/2004 Z. z.“) a v zmysle § 44 ods. 1 v spojení s\nods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon č.\n511/1992 Zb.“) určil žalobcovi, ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 31 ods. 1 zákona č. 98/2004\nZ. z. základ spotrebnej dane z minerálneho oleja v množstve 23 040 kg a vyrubil mu spotrebnú daň\nz minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 611,71 €. Správca dane určil\ndaňovú povinnosť podľa pomôcok z dôvodu, že daňový subjekt na základe výzvy na podanie daňového\npriznania zn. 23179/2010-6671 zo dňa 5. októbra 2010 nepodal v lehote určenej správcom daňové\npriznanie na spotrebnú daň z minerálneho oleja a v rovnakej lehote spotrebnú daň nezaplatil.\nKrajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného zistil, že dňa 3. novembra\n2009 bola v rámci daňového dozoru v obci Drietoma kontrolovaná automobilová cisterna ev. č. PU839AZ\na ev. č. IL224YD. Z prepravných dokladov predložených pri kontrole vyplynulo, že v cisterne sa\nnachádzal minerálny olej, obchodný názov formový olej „FORMEX“ v množstve 2820 kg a mazací olej\n„TOPCLEAN“ v množstve 20 220 kg, pričom odosielateľom minerálneho oleja FORMEX bol žalobca\n(zo svojho skladu v Uherskom Brode, ČR) a odosielateľom minerálneho oleja TOPCLEAN bola\nspoločnosť ROKO-OIL MORAVIA, s.r.o., IČO: 28 306 554, so sídlom Zelenárska 9, Znojmo, Česká\nrepublika. Príjemcom minerálnych olejov bol žalobca. Kontrolná skupina z uvedenej cisterny odobrala\nvzorky minerálnych olejov, ktoré boli odoslané na odbornú expertízu do Colného laboratória CR\n\nSR, za účelom zatriedenia tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného\nsadzobníka. Správca dane (v tomto konaní prvostupňový správny orgán) v rámci daňového dozoru\nnad držbou a pohybom minerálneho oleja vykonal u žalobcu kontrolu účtovných záznamov v súvislosti\ns nadobudnutím predmetného tovaru, o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 20. mája\n2010. Dňa 3. mája 2010 a 28. júna 2010 boli colnému úradu doručené výsledky odbornej expertízy\nzo vzoriek minerálnych olejov odobratých dňa 3. novembra 2009. Z výsledkov expertíz vyplynulo,\nže odobraté vzorky vyhovovali požadovaným parametrom pre „ťažké oleje“ iné ako „plynové“ podľa\ndoplnkovej známky 2d) a 2e) k 27. kapitole colného sadzobníka. Vzorky s týmito parametrami na\nzáklade nameraného obsahu síry spĺňali podmienky pre ich zaradenie do podpoložky 2710 19 61\ncolného sadzobníka. Dňa 7. októbra 2010 bol žalobca oboznámený s výsledkami odborných expertíz a\nzároveň toho istého dňa bola žalobcovi doručená výzva colného úradu na podanie daňového priznania.\nNásledne, dňa 28. októbra 2010 bolo colnému úradu (ako správnemu orgánu prvého stupňa) doručené\nod žalobcu vyjadrenie, v ktorom spochybnil výsledky expertízy vykonanej Colným laboratóriom CR SR a\naj vznik jeho daňovej povinnosti v zmysle výzvy colného úradu na podanie daňového priznania. Žalobca\ndňa 31. januára 2011 predložil colnému úradu originály výsledkov odborných posudkov vypracovaných\nAkreditovaným skúšobným laboratóriom SLOVNAFT VURUP, a.s. Dňa 14. februára 2011 colný úrad\nvypracoval Protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie a prerokovanie\nprotokolu doručený žalobcovi. Protokol o určení dane podľa pomôcok a jeho dodatok bol prerokovaný\nbez účasti žalobcu dňa 22. marca 2011, keďže žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu a jeho\ndodatku. Následne na to, dňa 1. apríla 2011, vydal prvostupňový správny orgán platobný výmer zn.\n10061/2011-6671, ktorým určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie\nobdobie november 2009 v množstve 23 040 kg a vyrubil mu spotrebnú daň z minerálneho oleja za\nzdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 611,71 Eur.\nV prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo podľa zistení krajského súdu sporné, že v\nautomobilovej cisterne ev. č. PU839AZ a ev. č. IL224YD, kontrolovanej dňa 3. novembra 2009 v\nrámci daňového dozoru v obci Drietoma, sa nachádzal minerálny olej, obchodný názov formový olej\nFORMEX v množstve 2820 kg a mazací olej TOPCLEAN v množstve 20 220 kg, pričom tento\nbol prepravovaný z Českej republiky (FORMEX z vlastnej zásoby žalobcu v Uherskom Brode a\nTOPCLEAN od spoločnosti ROKO-OIL MORAVIA, s.r.o., so sídlom Zelenárska 9, Znojmo). Sporná\nmedzi nimi bola skutočnosť, či postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu výsledkom\nktorého bolo vydanie platobného výmeru zn. 10061/2011-6671 zo dňa 1. apríla 2011 (prvostupňové\nsprávne rozhodnutie), ako aj napadnutého rozhodnutia bol v súlade so zákonom č. 98/2004 Z. z.\nako aj zákonom č. 511/1992 Zb. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, či na\nzistený minerálny olej, ktorý je predmetom dane je alebo nie je ustanovená sadzba dane, v zmysle §\n6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 98/2004 Z. z. V súvislosti s výsledkami expertíz, ktorým boli podrobené\nvzorky predmetného minerálneho oleja boli medzi účastníkmi konania tiež sporné výsledky stanovené\nColným laboratóriom CR SR a Akreditovanou skúšobňou SLOVNAFT VURUP, a.s. Krajský súd ako\nsúd prvého stupňa dospel k záveru, že procesný postup ako aj rozhodnutia žalovaných správnych\norgánov (správneho orgánu prvého stupňa a aj žalovaného) boli vecne správne a v súlade so zákonom\nč. 98/2004 Z. z., keďže daňový dozor vykonaný colným úradom ako správnym orgánom prvého\nstupňa bol vykonávaný v zmysle § 40 zákona č. 98/2004 Z. z. a nebol vykonaný v zmysle § 15\nzákona č. 511/1992 Zb. ako daňová kontrola. V tejto súvislosti krajský súd nezistil žiadne pochybenia\nsprávneho orgánu, ktoré mali podľa žalobcu spočívať v ukrátení žalobcu v práve klásť otázky pri ústnom\npojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a vyjadriť sa k protokolu o\ndaňovej kontrole. Ďalej krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri vykonávaní dôkazov hodnotil každý\ndôkaz jednotlivo a zároveň všetky vo vzájomných súvislostiach a dokazovanie bolo vykonané v súlade\ns § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Nemal za preukázané, že by žalovaný, alebo prvostupňový správny\norgán uprednostnili odborný posudok vypracovaný v správnom konaní Colným laboratóriom CR SR.\nZároveň sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobcom predloženým posudkom vypracovaným\nAkreditovanou skúšobňou SLOVNAFT VÚRUP, a.s. nebol spochybnený a vyvrátený záver, ku ktorému\ndospel prvostupňový správny orgán na základe expertíz vykonaných Colným laboratóriom CR SR\n(odobraté vzorky minerálneho oleja spĺňali podľa nameraného obsahu síry podmienky na zatriedenie\ndo podpoložky 2710 19 61 colného sadzobníka). Vzhľadom na uvedené bol potom správny aj záver\nžalovaného, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa § 31 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., keďže\nprepravil a prevzal na daňovom území minerálny olej - vykurovací olej PpKN 2710 19 61, na ktorý je\npodľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 98/2004 Z. z. ustanovená sadzba dane vo výške 26,55 Eur/1000 kg.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že krajský súd dospel k\nnesprávnym záverom, keď si zamenil inštitút daňového dozoru a daňovej kontroly a keď na základe\nvýsledkov daňového dozoru určil žalobcovi základ dane a vyrubil spotrebnú daň.\nVzhľadom na charakter výkonu daňového dozoru (ide o dozor nad držbou a pohybom minerálneho\noleja realizáciou oprávnení colného úradu), nedochádza tu k formálnemu rozhodovaniu o právnych\npomeroch kontrolovaných osôb ani nedochádza k ovplyvňovaniu hmotnoprávnych pomerov, nemôže\nísť o daňové konanie.\nS ohľadom na výsledky daňového dozoru colný úrad postupuje spôsobom podľa § 40 ods. 7 zákona č.\n98/2004 Z. z., podľa ktorého ak kontrolovaný subjekt postupoval v neprospech odberateľa alebo vo svoj\nneprospech, upozorní na túto skutočnosť daňový subjekt.\nAk povaha skutočností zistených pri daňovom dozore v kontexte danej právnej veci nenasvedčuje, že\nnastali právne skutočnosti nasvedčujúce vznik daňovej povinnosti vyhotoví colný úrad zápisnicu alebo\núradný záznam (§ 40 ods. 6 zákona č. 98/2004 Z. z.) pričom tieto istiny sa vyhotovujú podľa § 14 ods.\n7 zákona č. 511/1992 Zb. v závislosti od toho, či je daňový subjekt pri spisovaní zápisnice alebo nie.\nAk colný úrad v rámci daňového dozoru zistí, že nastali skutočnosti nasvedčujúce vzniku daňovej\npovinnosti, vykoná daňovú kontrolu. Jedine takýto záver možno vyvodiť z ustanovení § 40 ods. 6 zákona\nč. 98/2004 Z. z., v spojení s ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb.\nV danej právnej veci Colný úrad Trenčín, pobočka Ilava vykonal kontrolu účtovných záznamov u žalobcu,\no čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní zn. 11956/2010-6671 zo dňa 20. mája 2010. Žalobca\npoukazuje na znenie ustanovení zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého povinnosť vykonať daňovú\nkontrolu na ustálenie hmotnoprávnych skutočností rozhodujúcich pre vznik daňovej povinnosti vyplýva\npriamo zo znenia § 15 zákona\nč. 511/1992 Zb. Správca dane si nemôže s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vybrať, ktorý procesný\ninštitút na zistenie vzniku daňovej povinnosti použije, k čomu zhodne dospel napr. i Nejvyšší správní\nsoud ČR vo svojom rozsudku, sp. zn. 1Afs/60/2005-130 zo dňa 26. apríla 2006 (rovnako aj NSS ČR č.j.\nAfs 170/2006-164 zo dňa 18. júla 2007).\nPreto, ak colný úrad vykonal kontrolu účtovných záznamov, zákonný postup mal byť taký, že táto\nkontrola účtovných záznamov sa mala vykonať v rámci daňovej kontroly a v rámci prebiehajúcej\ndaňovej kontroly. Daňový subjekt v rámci svojich oprávnení mal právo predložiť dôkaz vyvracajúci\ntvrdenia colného úradu. Žalobca predložil posudok akreditovanej skúšobne SLOVNAFT VÚRUP, a.s. V\nprípade, že boli k dispozícii dva výsledky odborných expertíz Colného laboratória CR SR a akreditovanej\nskúšobne SLOVNAFT VÚRUP, a.s., čo do záverov rozdielnych, tieto majú rovnakú dôkaznú hodnotu\na v tomto prípade bolo potrebné vykonať analýzu vzorky B, (ktorá podľa Nariadenia generálneho\nriaditeľa CR SR č. 372/2006 regulujúceho odber vzoriek a manipuláciu so vzorkami (oddiel 3 ods. 38)\nsa nachádza na colnom úrade a je určená pre potreby ďalších analýz a tento tretí posudok by bol\npotvrdil alebo vyvrátil závery odborných expertíz a bolo by možno spoľahlivo zisti, o aký tovar ide.\nLen takýto postup zaručoval zákonnosť daňovej kontroly a celého ďalšieho daňového vyrubovacieho\nkonania (§ 2 ods. l a 3 v spojení s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.). Uprednostnením posudku Colného\nlaboratória CR SR pred posudkom SLOVNAFT VÚRUP, a.s., bez toho, aby bolo vykonané dokazovanie\n„rozhodnou“ vzorkou B v konečnom dôsledku ramená, že rozhodnutie colného úradu nevychádzalo\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci. (V tejto súvislosti opätovne poukazuje na Rozsudok NSS ČR,\nč.j. 1Afs 42/2007-53 zo dňa 14. októbra 2007, uverejnený v Zbierke rozhodnutí NSS Brno č. 3/2008,\n„posudok vypracovaný colno-technickým laboratóriom je len jedným z možných dôkazov a môže byť\ninými dôkaznými prostriedkami - znaleckým posudkom spochybnený“).\nZ uvedených dôvodov sa preto nemožno stotožniť so záverom krajského súdu, podľa ktorého postupy,\nako aj rozhodnutia žalovaných správnych orgánov boli správne, v súlade so zákonom č. 98/2004 Z.\nz., keďže daňový dozor bol vykonaný colným úradom v zmysle § 40 zákona č. 98/2004 Z. z. a nebol\nvykonaný v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. ako daňová kontrola. Takto formulovaný záver nie je\nmožné považovať za vecne správny, a to z toho dôvodu, že závery znaleckých posudkov sú rozdielne\na správnosť záverov ktoréhokoľvek z nich je možné spochybniť len vykonaním rozboru vzorky B.\n\nNa základe výsledkov daňového dozoru nemožno nikdy dorubiť daň, možno len realizovať oprávnenia\nv rámci dozoru nad držbou a pohybom minerálneho oleja.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 2. mája 2012 k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 21.\nnovembra 2011. Žalovaný sa pritom stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trenčíne vysloveným\nv odôvodnení prvostupňového rozsudku, ktorý na základe zisteného skutkového a právneho stavu\nveci dospel k záveru, že postupy ako aj rozhodnutia žalovaných správnych orgánov (správneho\norgánu prvého stupňa aj žalovaného) boli v súlade so zákonom č. 98/2004 Z. z., keďže daňový\ndozor vykonaný colným úradom ako správnym orgánom prvého stupňa bol vykonávaný v zmysle §\n40 zákona č. 98/2004 Z. z. a nebol vykonaný v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. ako daňová\nkontrola, pričom prvostupňový súd v tejto súvislosti nezistil žiadne pochybenia správneho orgánu, ktoré\nmali podľa žalobcu spočívať v jeho ukrátení v práve klásť otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť\nsa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a vyjadriť sa k protokolu o daňovej kontrole.\nŽalovaný sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý nemal za preukázané, že by žalovaný\nalebo prvostupňový správny orgán uprednostnili odborný posudok vypracovaný v správnom konaní\nColným laboratóriom CR SR, pričom sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného že žalobcom predložený\nposudkom, vypracovaným Akreditovanou skúšobňou SLOVNAFT VÚRUP, a.s., nebol spochybnený\na vyvrátený záver, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán na základe expertíz vykonaných\nColným laboratóriom CR SR (odobraté vzorky minerálneho oleja spĺňali podľa nameraného obsahu\nsíry podmienky na zatriedenie do podpoložky 2710 19 61 Colného sadzobníka), na základe čoho\nprvostupňový súd potvrdil správnosť záveru žalovaného, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť podľa\n§ 31 ods. 1 zákona č. 98/2004 Z. z., keďže prepravil a prevzal na daňovom území minerálny olej\n- vykurovací olej PpKN 2710 19 61, na ktorý je podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 98/2004 Z. z.\nustanovená sadzba dane vo výške 26,55 eur/1000kg.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.),\na napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že základnou námietkou žalobcu v konaní bolo porušenie\nprocesného postupu pri vydaní platobného výmeru , keďže dorubeniu spotrebnej dane z\nnepredchádzalo vykonanie daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že dorubenie dane sa uskutočnilo ako\nsúčasť dozoru žalovaného.\nNajvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe výsledkov daňového dozoru Colný\núrad Trenčín ako správca dane pod evidenčným číslom 23179/2010-6671 zo dňa 5. októbra 2010\npodľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. vyzval žalobcu na podanie daňového priznania na spotrebnú daň z\nminerálneho oleja a v rovnakej lehote zaplatil túto spotrebnú daň. Výzva je podrobne skutkovo i právne\nodôvodnená a ukončená poučením, že ak nebude podané daňové priznanie v lehote na určenej vo\nvýzve, správca dane je podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má\nk dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to bez súčinnosti s daňový subjektom. Výzva bola doručená\nžalobcovi dňa 7. októbra 2010. Žalobca daňové priznanie nepodal s odôvodnením právneho zástupcu\nv liste zo dňa 25. októbra 2010, že tovar s obchodným názvom „Formex“, len v prípade, ak by bol\npoužitý na iný účel, ako bol dovezený ,,formový olej“ by podliehal spotrebnej dani. Daňová povinnosť\nby vznikla v okamihu použitia na iný účel. Nie je preto zákonný dôvod na to, aby obchodná spoločnosť\nbola podať daňové priznanie. Pre podanie daňového priznania chýbajú hmotnoprávne dôvody, a preto\nžalobca nebol povinný podať daňové priznanie.\n\nPodľa § 38 ods. 1 zákona, prvá veta SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom\nv októbri 2010, „daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť\npodať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane\nvyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo\nhlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak“.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že daňové priznanie musí podať aj ten, koho na to správca dane\nvyzve. Sporné okolnosti vzniku daňovej povinnosti sa preto skúmajú až po podaní daňového priznania\na zaplatení dane. Výsledky daňového dozoru boli dostatočným podkladom na to, aby správca dane\nžalobcu na podanie daňového priznania vyzval. Žalobca daňové priznanie nepodal a ani daň nezaplatil,\npreto správca dane bol oprávnený podľa § 42, druhá veta zákona 511/1992 Zb. v spojení s § 29 ods.\n6 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubiť daň podľa pomôcok, na ktorú skutočnosť žalobcu výslovne upozornil.\nTým, že žalobca nesplnil výzvu na podanie daňového priznania vedome zmaril proces v ktorom mohol\nuplatňovať svoju procesnú obranu. Nepodanie daňového priznania na výzvu správcu dane je podľa §\n42 zákona č. 511/1992 Zb. sui generis dôvod na určenie dane podľa pomôcok.\nPodľa § 48 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov znení účinnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného „ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa\npomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia\ndane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a\npostup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne“.\nPreskúmať zákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane podľa pomôcok v správnom súdnictve možno iba\nv zákonom vymedzenom rozsahu podľa § 48 ods. 4 zákona SNR č. 511/12992 Zb. Aplikáciu toho\nustanovenia podľa názoru najvyššieho súdu nemožno vnímať ako rozpornú s článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSR (právo na súdnu a inú právnu ochranu), pretože žalobca bol na špecifický proces určenia dane\npodľa pomôcok vopred upozornený s podrobným odôvodnením.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/93/2011", "guid": "361de09d-ea84-4516-8dab-a7223518cd64:3095360d-c807-4c91-b560-db58184f2f36", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}