{"guid": "9a2d91bc-4e65-4749-b795-6f08de206201:6996f80e-f65e-48d6-97e6-ae2a1c38e808", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1", "spisova_znacka": "4Rks/3/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Rks/3/2012 z 20. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2013, sp. zn. 4Rks/3/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1", "identifikacne_cislo": "3011200703", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-8a", "nazov": "§ 8a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-8a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-8a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-8a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6996f80e-f65e-48d6-97e6-ae2a1c38e808", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Rks/3/2012\n3011200703\n20. 08. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200703.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R. Q., bytom W., proti odporcovi:\nMesto Púchov, Mestský úrad, Štefánikova 821/21, Púchov, zastúpenom advokátkou JUDr. Alžbetou\nPasiarovou, so sídlom Ul. Štefánikova 812, Púchov, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu\nč. Výst.2011/02813-001 AL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011, v spore o právomoc medzi Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky a Krajským súdom v Trenčíne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku u r č u j e , že na\nrozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu primátora Mesta Púchov č. Výst.2011/02813-001\nAL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011 je daná právomoc, vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu\nv Trenčíne.\nodôvodnenie:\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) bol dňa 31.12.2012 doručený nesúhlas\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s postúpením opravného prostriedku\nnavrhovateľa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu primátora Mesta Púchov, ktorý mu bol postúpený na\nzáklade právoplatného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sp/14/2011-49 zo dňa 16. mája\n2012.\nVýrokom rozhodnutia č. Výst.2011/02813-001 AL1 B3 zo dňa 16. septembra 2011 primátor Mesta\nPúchov uložil navrhovateľovi „pokutu podľa zákona č. 369/1990 Zb. § 13 ods. 9 písm. a) v sume 165,97\nEur za to, že z údajného počtu 4 ks psov má v evidencii Mesta Púchov úradne prihlásených len 2 psov,\nčo je v rozpore s Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2010 o miestnych daniach a miestnom poplatku\nza komunálne odpady a drobné stavebné odpady v meste Púchov, bodom 5.1., a zároveň týmto chovom\nnadmerne obťažuje svoje okolie, čím porušuje Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2007 o ochrane\nživotného prostredia a tvorbe mestskej zelene, bod 5.5, odst. 1.“ V druhom odseku výroku uvedeného\nrozhodnutia sa uvádza „Zároveň je potrebné okamžite vykonať nápravné opatrenia na odstránenie\nnedostatkov.“\nNavrhovateľ v zmysle poučenia vyplývajúceho z napadnutého správneho rozhodnutia podal na Krajský\nsúd v Trenčíne proti tomuto rozhodnutiu mesta odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia.\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 25Sp/14/2011-49 zo dňa 16. mája\n2012 konanie o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom zastavil, účastníkom konania nepriznal\nnáhradu trov konania a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec Ministerstvu vnútra SR ako orgánu\npríslušnému na rozhodnutie vo veci.\nKrajský súd neuznanie svojej právomoci na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nodporcu dôvodil odkazom na bod 6.1. Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2007 Mesta Púchov, podľa\nktorého nedodržanie ustanovení tohto nariadenia sa postihuje, ak nejde o trestný čin, ako priestupok\npodľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 86 písm. b) zákona\n\no priestupkoch, § 51 citovaného zákona a prípustnosť podania návrhu na preskúmanie rozhodnutia o\npriestupku súdom až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní (§ 83 ods. 2\ncitovaného zákona). Podľa krajského súdu obec (mesto) má v konaní o priestupku postavenie správneho\norgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a tento záver nie je v rozpore so zákonom o priestupkoch v\nznení účinnom od 1. januára 2011 ani so zákonom 282/2002 Z. z. Z uvedeného krajskému súdu vyplýva,\nže o odvolaní proti rozhodnutiu obce o priestupku rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných\npredpisov, ktorým je podľa zákona č. 254/2007 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nMinisterstvo vyjadrenie nesúhlasu s postúpením opravného prostriedku navrhovateľa odôvodnilo :\n· určením právomoci a vymedzením príslušnosti na prejednanie priestupku v blokovom konaní obcou\npodľa § 86 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení\ns § 83, § 51 zákona o priestupkoch a zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky\ndržania psov v znení neskorších predpisov,\n· nedostatočne a neúplne zisteným skutkovým stavom pred vydaním rozhodnutia,\n· v súvislosti s uložením pokuty podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého\nobec môže právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 Eur, ak\nporuší nariadenie, pričom z obsahu rozhodnutia ani spisového materiálu nie je možné zistiť, či Mesto\nPúchov sankcionovalo navrhovateľa ako občana alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie,\n· pokuta bola uložená za porušenie všeobecne záväzných nariadení mesta a to možno považovať za\nuloženie sankcie v originálnej pôsobnosti Mesta Púchov,\n· s poukazom na § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v spojení s postupom podľa Správneho\nporiadku v správnom konaní pri výkone samosprávy obce, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu\nobce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanoví inak.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky príslušný podľa § 8a OSP na rozhodnutie s konečnou platnosťou o\nuvedenom negatívnom kompetenčnom konflikte krajského súdu a ministerstva v tejto veci pri určovaní\nprávomoci vychádzal z obsahu enunciátu napádaného rozhodnutia odporcu, Mesta Púchov (ďalej len\n„mesto“).\nKrajský súd neuznal svoju právomoc na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu mesta\nz dôvodu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo uloženie pokuty navrhovateľovi za spáchanie\npriestupku, pričom konanie predchádzajúce jeho vydaniu podradil pod konanie mesta podľa zákona o\npriestupkoch.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe\noprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 Eur, ak poruší nariadenie.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia mesta konštatuje, že z jeho výroku\njednoznačne nevyplýva a nie je uvedené:\n· určenie splnenia zákonnej podmienky trestaného subjektu uložením pokuty vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže za porušenie nariadenia\nobce uložiť pokutu len fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom,\n· vymedzenie skutku jeho riadnym popísaním tak, aby bolo z jeho popisu bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmé, čoho sa navrhovateľ ako páchateľ správneho deliktu dopustil, t. j. kde, kedy, akým konkrétnym\nspôsobom konania, resp. opomenutím konania a v čom spočíva spáchaný delikt; napr. vo výroku popis\nskutku slovným vyjadrením „údajného počtu 4 ks psov“ nenasvedčuje riadnemu zisteniu skutkového\nstavu,\n· určenie konkrétneho ustanovenia zákona, pod ktorý možno subsumovať mestom zistený skutok ako\nzavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok zákonom\noznačené,\n· určenie konkrétneho ustanovenia zákona, podľa ktorého sa sankcia za zistený priestupok ukladá.\nKrajský súd sa pri rozhodovaní o postúpení veci z dôvodu nedostatku jeho právomoci na rozhodnutie\nvo veci opomenul zaoberať posúdením obsahu výroku napadnutého rozhodnutia mesta vo vzťahu\n\nk základným zákonným atribútom, ktoré má rozhodnutie o priestupku spĺňať. V tejto súvislosti s\nprihliadnutím na princípy uplatňované v rámci administratívneho trestania najvyšší súd považuje za\npotrebné poukázať na svoje rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/22/2011, 3Sžf/44-111/2011 zo dňa 8. septembra\n2011, kde uvádza: „Aj v správnom trestaní, je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi\nktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege\n(žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva\nneprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj\nv konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií\nsa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne\nustanovuje zákon.“\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, na základe ktorého postúpil vec\nna rozhodnutie ministerstvu ako orgánu disponujúcemu právomocou na rozhodovanie o odvolaniach\nproti rozhodnutiam obcí o priestupkoch, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva,\nže odporca uložil pokutu za spáchanie priestupku. Z uvedeného dôvodu pri určení právomoci na\nrozhodnutie o opravnom prostriedku navrhovateľa nemožno vychádzať z ust. § 51 zákona o priestupkoch\nv spojení s § 83 ods. 2 citovaného zákona, ale z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení,\npodľa ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce vydanému pri výkone samosprávy\nrozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.\nNajvyšší súd výrokom uznesenia zároveň určil vecnú a miestnu príslušnosť krajského súdu v Trenčíne\npodľa § 246 ods. 1 OSP a podľa § 246a ods. 2 OSP.\nOdhliadnuc od vyššie uvedeného najvyšší súd taktiež poukazuje na to, že samotné mesto vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia si definovalo legálny prameň, zákonné splnomocnenie určujúce mu právomoc\nna uloženie pokuty podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, avšak opomenulo\npri tom rešpektovať zákonnú podmienku kladenú na špeciálne určené subjekty, ktoré možno takto\npostihnúť uložením pokuty za spáchanie iného správneho deliktu. Z uvedeného zákonného ustanovenia\njednoznačne vyplýva, že mesto môže podľa tohto ustanovenia ukladať pokuty len právnickým osobám\nalebo fyzickým osobám oprávneným na podnikanie, pričom splnenie tejto podmienky trestaného\nsubjektu u navrhovateľa z výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}