{"guid": "0a696d2f-b004-4188-b5a1-6c686bf39256:19f561d0-3717-464c-91fe-f4eda0b4d1fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1", "spisova_znacka": "2Sžo/20/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/20/2012 z 16. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2013, sp. zn. 2Sžo/20/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1", "identifikacne_cislo": "3011200575", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "nazov": "§ 250b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19f561d0-3717-464c-91fe-f4eda0b4d1fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/20/2012\n3011200575\n16. 01. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200575.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. T., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom\nv X. Q. J., Y., t.č. ÚVTOS M., proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom v\nDubnici nad Váhom, Dukelská štvrť 941/10 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/75/2011-24\nzo dňa 28. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/75/2011-24\nzo dňa 28. februára 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 11S/75/2011-24 zo dňa 28. februára 2012 podľa\n§ 246c ods. 1, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o žalobe, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného bez uvedenia čísla a dátumu, ktorým\nbola zamietnutá jeho žiadosť o používanie vlastného prenosného počítača. Žalovaný žalobcu len\nupovedomil o rozhodnutí a predložil mu na podpis listinu bez odôvodnenia zamietnutia žalobcovej\nžiadosti. Žalobca podpísal oznámenie o zamietnutí žiadosti dňa 4. augusta 2009. Krajský súd zastavenie\nkonania odôvodnil tým, že podľa § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 475/2005 Z. z.)\nsa na konanie o uvedenej žiadosti žalobcu nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (výklad a\ncontrario) a z toho dôvodu riaditeľ ústavu nevydáva samostatné rozhodnutie, ani ho nedoručuje, a preto\nrozhodnutie nie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Podľa názoru krajského súdu v danom\nprípade nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať.\nŽalobca podal v zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu krajského súdu odvolanie, v ktorom navrhol\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/21/2011 zo dňa 31. októbra 2011. Namietal, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu nezodpovedá ustanoveniam § 167 ods. 2, § 157 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, čím mu bola odňatá reálna možnosť konať pred zákonným súdom. Namietal\ntiež nesprávne právne posúdenie veci (nesprávnu interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, Listiny, Európskeho dohovoru a iných\nmedzinárodných zmlúv). Žiadal pripojiť administratívne súdne spisy Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 4Cdo/25/07, 4Cdo/171/05, 8Sžz/2/11, 4Sžo/21/2011.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť. Zotrval\nna svojom stanovisku k žalobe č. ÚVTOS-10-13/11-2011 zo dňa 20. októbra 2011. Podľa jeho názoru\n\nkrajský súd dôsledne skúmal podmienky konania, argumenty žalobcu i žalovaného a postupoval v súlade\ns platnými normami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné potvrdiť, aj keď z\niných dôvodov, aké sú uvedené v napadnutom uznesení krajského súdu. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis žalovaného, zistil, že žalobca 1. augusta 2009 požiadal o zaradenie do vzdelávacieho procesu\ndo ktoréhokoľvek dostupného a voľného študijného programu pre dokončenie maturitného vzdelania\nalebo vzdelania v inom odbore (SOU) a zároveň o povolenie do ÚVTOS zaslať a používať súkromnú\nvýpočtovú jednotku (počítač), ktorú by využíval na vzdelávanie. Riaditeľ ústavu jeho žiadosť o povolenie\nnotebooku zamietol dňa 4. augusta 2009 a žalobcu s týmto rozhodnutím oboznámil dňa 4. augusta 2009.\nO možnosti zaradenia žalobcu do vzdelávania malo byť rozhodnuté osobitným rozhodnutím, ktoré nie je\npredmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania. Žalobca podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného o zamietnutí žiadosti používať notebook dňa 21. marca 2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, na rozdiel od krajského súdu, zastáva názor, že neaplikácia\nSprávneho poriadku na administratívne konanie a rozhodovanie sama osebe nepredstavuje dôvod\nvylúčenia takého rozhodnutia z preskúmavacej právomoci súdu, a to vzhľadom na ustanovenie § 244\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa rozhodnutiami rozumejú aj rozhodnutia, ktoré\nneboli vydané v správnom konaní za podmienky, že zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté (napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/21/2011 zo dňa 31. októbra 2011). Na základe uvedeného\naj neformálne rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o používanie notebooku môže\nbyť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Ide síce o písomnosť, ktorá nie je označená ako\nrozhodnutie, ale obsahuje spôsob rozhodnutia (výrok), neobsahuje odôvodnenie ani poučenie o\nopravnom prostriedku. Neaplikácia Správneho poriadku (§ 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.) má\nza následok len to, že rozhodnutie nemusí spĺňať formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 46 a nasl.\nSprávneho poriadku, nemusí byť doručované spôsobom uvedeným v Správnom poriadku, ale zároveň\nmá obsahovať náležitosti, z ktorých bude zrejmé rozhodnutie vo veci, z akých dôvodov a má byť\ndotknutej osobe oznámené, resp. doručené.\nPo dospení k uvedenému právnemu záveru sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal včasnosťou\npodania žaloby podľa § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade rozhodovania podľa\n§ 23 zákona č. 475/2005 Z. z. nie je upravená dvojinštančnosť konania, preto rozhodnutie riaditeľa\nústavu nadobúda právoplatnosť dňom jeho oznámenia dotknutej osobe (žalobcovi). V predmetnej\nprávnej veci bolo rozhodnutie žalobcovi oznámené 4. augusta 2009 a posledným dňom lehoty na\npodanie zálohy bol 5. október 2009 (pondelok ako najbližší nasledujúci pracovný deň; keď posledný\ndeň lehoty 4. október 2009 pripadol na nedeľu). Žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia až 21. marca 2011, teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby\nvyplývajúcej z § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Jej márnym uplynutím zaniklo právo\nžalobcu domáhať sa prostredníctvom žaloby preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Hoci\nrozhodnutie žalovaného neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku, táto skutočnosť nepredstavuje\nnulitu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie žalovaného oznámením žalobcovi nadobudlo právne\núčinky. Pod právnymi účinkami rozhodnutí rozumieme platnosť (viazanosť súdu rozhodnutím po jeho\nvyhlásení, vyhotovení alebo doručení), právoplatnosť a (predbežnú) vykonateľnosť, ktoré nastávajú\nvždy, ak nedôjde k odloženiu týchto účinkov v dôsledku úkonov účastníkov konania. K právnym účinkom\nrozhodnutia preto nemožno radiť aj obsah rozhodnutia, ku ktorému patrí aj poučenie o možnosti\npoužiť opravný prostriedok. Takéto poučenie nemá žiaden účinok, je iba plnením špeciálnej poučovacej\npovinnosti súdu alebo správneho orgánu, ktorej obsah sa môže meniť (a aj mení) v dôsledku zákonnej\núpravy. To, že takéto poučenie nemá žiaden účinok, je potvrdené aj stabilnou praxou opravných súdov\n\nv občianskom súdnom konaní, podľa ktorej nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok\n(napríklad ak sa v poučení súdneho rozhodnutia uvádza, že účastník môže podať odvolanie, hoci podľa\nObčianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné), nezakladá žiadne účinky, najmä nevytvára\nprocesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie zákona, a nie obsah poučenia (mutatis\nmutandis nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/04 z 30.11.2005).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že uznesenie\nkrajského súdu je vo výroku vecne správne, aj keď dôvodom zastavenia konania nebola neaplikácia\nSprávneho poriadku na predmetnú právnu vec, ale ním malo byť oneskorené podanie žaloby, čo\npredstavuje dôvod zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z\nuvedeného dôvodu si odvolací súd nepripojil spisy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/171/2005, 4Cdo/25/2007, 8Sžz/2/2011.\nVychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 11S/75/2011-24 zo dňa 28. februára 2012 potvrdil, keďže vo výroku bolo vecne správne\n(§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a\nžalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}