{"guid": "450b104f-3209-4e03-9a13-bfe2fa744589:c461c756-7aff-4540-98d5-ebf6d963dce4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1", "spisova_znacka": "6Sžf/25/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/25/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sžf/25/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1", "identifikacne_cislo": "3011200461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c461c756-7aff-4540-98d5-ebf6d963dce4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/25/2012\n3011200461\n24. 04. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200461.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobkyne: H. F.,\nIČO: 37 282 867, s miestom podnikania SNP 1443/33-6, Považská Bystrica, právne zastúpená JUDr.\nJánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/226/8446-53624/2011/990526-r z 10. mája 2011, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/67/2011 - 83 z 21. marca 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/67/2011 83 zo dňa 21. marca 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/8446-53624/2011/990526-r zo dňa 10. mája 2011. Týmto\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica (ďalej len „správny orgán\nprvého stupňa“) a to dodatočný platobný výmer č. 670/230/7210/11/Zed zo dňa 18. februára 2011,\nktorým bol žalobkyni v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie\nobdobie roku 2008 v sume 26.477,02 €.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na znenie článku 4.2. Zmluvy o sprostredkovaní,\npodľa ktorého nárok na odmenu sprostredkovateľovi vzniká momentom podpísania odplatnej zmluvy\nsprostredkovanej sprostredkovateľom a je splatná do 15 dní odo dňa podpísania odplatnej zmluvy\na pripísania kúpnej ceny. Vzhľadom na znenie uvedeného článku 4.2. Zmluvy o sprostredkovaní\nneboli splnené podmienky na vyplatenie odmeny sprostredkovateľovi za sprostredkovanie, pretože\nodplatná zmluva uzavretá nebola (za takúto nemožno považovať zmluvu o budúcej zmluve) a tiež\nnedošlo k pripísaniu kúpnej ceny predávajúcemu z dôvodu, že žalobkyňa od zmluvy o budúcej\nzmluve odstúpila. Žalobkyňa v priebehu konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého\nrozhodnutia ani v priebehu súdneho konania, neodstránila pochybnosti o oprávnenosti a opodstatnenosti\nvyplatenia sprostredkovateľskej odmeny, to znamená, že p. P. skutočne ako sprostredkovateľ vykonával\nsprostredkovateľskú činnosť a že práve v súvislosti s touto činnosťou vznikli žalobkyni výdavky v sume\n4.000.000 Sk, o ktorých účtovala. Krajský súd ďalej uviedol, že len formálne doloženie vykonávania\nsprostredkovania zmluvy o sprostredkovaní a dokladmi o úhrade bez preukázania skutočného vykonania\nsprostredkovateľskej činnosti nie je pre daňové účely dostačujúce. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené\n\ndôvody mal krajský súd za to, že žalobkyňa v konaní vierohodne a dostatočne, tak ako to vyžaduje\n§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. nepreukázala, že sporné výdavky v sume 4.000.000 Sk, o\nktorých účtovala v roku 2008 ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v členení „prevádzková\nréžia“ boli skutočne vynaložené na uvedený daňový účel (výplata sprostredkovateľskej odmeny v zmysle\nzmluvy o sprostredkovaní). Žalovaný, ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné\npodklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a správne aj rozhodli o vyrubení\nrozdielu dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 žalobkyni vo výške 26.477,02\n€. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom a preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že zmluvu o\nsprostredkovaní zo dňa 27. októbra 2008 uzatvárala s I. P. za účelom dosiahnutia príjmu a zabezpečenia\nprevádzkovania svojho podnikania na ďalšie obdobie. Výdavky, ktoré jej v súvislosti s touto zmluvou\nnásledne vznikli, mala tiež riadne zaúčtované, čo znamená, že tieto v každom prípade spĺňajú definíciu\ndaňového výdavku podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu čo do účelu i evidencie.\nVýhrady prvostupňového súdu prezentované v odôvodnení napádaného rozhodnutia smerovali k tomu,\nže žalobkyňa mala tieto výdavky nedostatočne preukázať. Ako však vyplýva z administratívneho spisu\nžalovaného orgánu, žalobkyňa správcovi dane predložila všetky dôkazné prostriedky, ktoré mala a mohla\nmať k dispozícii. Išlo najmä o zmluvu o sprostredkovaní, príjmové pokladničné doklady preukazujúce\nvyplatenie odmeny I. P., zmluvu o budúcej zmluve s budúcim predávajúcim a ďalšie dokumenty\npreukazujúce činnosť p. P. vo veci - doklady od O. Y.. Tiež vo svojej výpovedi opísala okolnosti tohto\nobchodného prípadu a vyplatenia odmeny a táto jej výpoveď bola potvrdená výpoveďou svedka I. P.,\nako aj ďalších svedkov, ktorí jeho činnosť vo veci potvrdili - najmä svedkovia B. Q. a H. V.. Podľa\nnázoru žalobkyne preto nemohlo z jej strany byť vykonané viac za účelom preukázania dôvodnosti\ntýchto výdavkov a ani konajúci súd nemohol z jej strany ďalšie dôkazy (ktoré nemá možnosť produkovať)\nvyžadovať. Vzhľadom na uvedené zastáva žalobkyňa názor, že pri hodnotení predložených dôkazov v\nsúlade s § 2 ods. 3 ZSOP, teda jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a pri zohľadnení všetkého,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, mali potom tak daňové orgány, ako aj konajúci súd dospieť k iným\nzáverom, ako sú prezentované v napádanom rozhodnutí.\n? Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa ani v tom, že by uzatvorená zmluva o\nbudúcej zmluve nemala byť zmluvou odplatnou. Zmluva o budúcej zmluve je predsa predpokladom\nnásledného uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, ktorá obe zúčastnené strany zaväzuje a v nej dojednané\nustanovenia sú následne do riadnej kúpnej zmluvy premietnuté. Obsahuje totiž zhodné podstatné\nnáležitosti, ako riadna kúpna zmluva, teda okrem iného aj dojednanie o kúpnej cene. Ak takáto zmluva\npotom bola uzatvorená vďaka aktivite sprostredkovateľa, potom podľa názoru žalobkyne možno hovoriť\no naplnení prvej podmienky potrebnej ku vzniku nároku na odmenu podľa zmluvy o sprostredkovaní.\nKeďže druhou podmienkou bolo podľa tejto zmluvy pripísanie kúpnej ceny a k ?naplneniu tejto\npodmienky nedošlo iba v dôsledku konania samotnej žalobkyne, ktorá od zmluvy odstúpila, možno\npodľa jej názoru hovoriť aj o naplnení tejto podmienky. Nie je preto podľa názoru žalobkyne možné\nspochybniť, že I. P. svoj záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní splnil a sprostredkovanie vykonal. Preto\nby mal mat' ako sprostredkovateľ nárok na vyplatenie odmeny, inak by sa žalobkyňa na jeho účet\nbezdôvodne obohatila. Vyplatenie odmeny teda bolo logickým dôsledkom splnenia podmienok zo strany\nsprostredkovateľa a bolo splnením jej povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní.\n?Čo sa týka výhrad konajúceho súdu k textu samotnej zmluvy a k faktu, že zmluva o budúcej zmluve\nmala byť podpísaná iba jedným z dvoch spoluvlastníkov, tu žalobkyňa opakovane poukazuje na to, že\nnemá právnické vzdelanie a je možné, že si text zmluvy nedôsledne prečítala, čím mohlo dôjsť k výskytu\nurčitých chýb písaní, či označení jednotlivých odsekov. Žiadna z týchto chýb však nič nemení na fakte, že\nI. P. sprostredkovanie skutočne a preukázateľne vykonal (ako bolo uvedené vyššie), a teda by za svoju\nčinnosť mal obdržať dojednanú protihodnotu. Nehovoriac o tom, že žalobkyňa bola v čase podpisovania\nkontraktu a aj v nasledujúcom období v domnení, že došlo k uzatvoreniu právne perfektnej zmluvy, a\nteda že je povinná vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Žiadna zo zúčastnených strán totiž\nplatnosť akýchkoľvek ustanovení zmluvy nerozporovala, k čomu ostatne nedošlo do dnešného dňa. Ak\npreto nie je medzi zúčastnenými stranami zmluvy nič sporné, nemal by ani súd ich vzájomné vzťahy\nspochybňovať, a to v zmysle zásady \"nemo iudex sine actore\".\n\n? Vo zvyšku žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených a preto naďalej\npovažuje žalobou napádané rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky za nezákonné a\nmá za to, že jeho vydaním bola ukrátená na svojich právach.\n? Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby príslušný odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 zákona č.\n99/1963 O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/67/2011 - 83 zo dňa 21. marca 2012 zmenil\ntak, že žalobou napádané rozhodnutie zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a\nzároveň zaviaže žalovaného na náhradu všetkých trov súdneho konania.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 3. mája 2012 tak, že napadnutý\nrozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nUviedol, že žalobkyňa v odvolaní uvádza rovnaké námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania\nna Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný sa preto naďalej pridržiava svojho stanoviska podaného k\nžalobe dňa 6. apríla 2010 a trvá na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, rovnako sa pridržiava\nprávneho názoru vysloveného v napadnutých rozhodnutiach.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné\nvyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 21 ods. 1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným\npríjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na\ndaňové účely nie je dostatočne preukázané.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v\núzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije\nlen také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\nPodľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPodľa ods. 6 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný\nobsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ods. 8 právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom\ndane v daňovom konaní.\nPodľa § 15 ods. 5 písm. c/ daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho\ntvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.\nPodľa § 29 ods. 1 dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.\nPodľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti\nboli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\nPodľa ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,\nodpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako i súdneho spisu\nza preukázané, že dňa 27. októbra 2008 bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní podľa § 642\na nasl. Obchodného zákonníka medzi p. I. P. ako sprostredkovateľom a p. H. F. (žalobkyňou) ako\nzáujemcom o kúpu montovaných oceľových hál. Na základe tejto zmluvy požadoval záujemca od\nsprostredkovateľa, aby mu sprostredkoval uzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve alebo zmluvy na akékoľvek užívanie nehnuteľností alebo iný obdobný typ zmluvy, predmetom\nktorého bude odplatný prevod alebo odplatné užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú.\nS.. Za výkon činnosti podľa tejto zmluvy prináležala sprostredkovateľovi odmena vo výške 4.000.000\nSk v prípade, že ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v čl. 3 ods. 3.12, písm. a/ až e/ a čl. 3 ods.\n3.13, písm. a/ až c/ tejto zmluvy uzatvorí odplatnú zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so\nzáujemcom. V tejto súvislosti aj najvyšší súd zároveň zistil, že v čl. 3, ods. 3.12, neexistuje písm. a/ až e/\na tiež, že v tomto čl. 3 neexistuje odsek 3.13. Z predložených príjmových a výdavkových pokladničných\ndokladov (bez identifikačného čísla) zo dňa 22. decembra 2008, mal najvyšší súd za preukázané, že\np. F. vyplatila p. P. sumu 2.000.000 Sk ako províziu podľa sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27.\noktóbra 2008 a následne dňa 29. decembra 2008 p. F. vyplatila p. P. sumu 2.000.000 Sk tiež ako\nprovíziu podľa sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 27. októbra 2008. Ďalej z predloženej Zmluvy o\nuzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 50a Občianskeho zákonníka, dňa 15. decembra\n2008, medzi p. B. Q. ako budúcim predávajúcim a p. H. F. (žalobkyňou) ako budúcou kupujúcou, súd\nzistil, že budúci predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.\nXXXX, k. ú. S.. Z tejto zmluvy zároveň vyplýva, že zmluvné strany sa zaväzujú, že v lehote do 15.\nfebruára 2009 uzavrú kúpnu zmluvu, na základe ktorej predá budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu\nnehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. S.. Z priloženého výpisu z LV č. XXXX, k. ú. S. vyplynulo,\nže nehnuteľnosti na ňom evidované sú v spoluvlastníctve p. B. Q. v podiele 1/2-ina a p. H. V. v podiele\n1-ina. Z dokladu označeného ako Odstúpenie od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, súd zistil, že\nžalobkyňa odstúpila od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 15. decembra 2008, nakoľko\nvývoj na burze so železom zaznamenal podľa jej zistení historický prepad a z toho dôvodu sa jej\ninvestícia do tohto obchodu stala nevýhodnou. Z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č.\n670/320/51955/2010/Sam zo dňa 14. decembra 2010, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzickej\nosoby za rok 2008, vyplynulo, že správca dane ako prvostupňový správny orgán vykonal, okrem iných\núkonov, prostredníctvom dožiadaných daňových úradov viaceré výsluchy svedkov p. I. P., p. B. Q., p.\nH. V., Ing. H. B., p. Y. Q. a vykonal tiež fyzickú obhliadku montovaných oceľových skladov, ktoré mali\nbyt' predmetom kúpy a predaja. P. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že osobne pozná p. F. (v\ntomto konaní žalobkyňu), uzavrel s ňou zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 27. októbra 2008. Výsledkom\njeho sprostredkovateľskej činnosti bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzatvorená medzi p. F. a p.\nQ.. Potvrdil, že za sprostredkovanie dostal províziu, ktorej prebratie potvrdil vystavením a podpísaním\npríjmových pokladničných dokladov zo dňa 22. decembra 2008 (suma 2.000.000 Sk) a zo dňa 29.\ndecembra 2008 (suma 2.000.000 Sk). Zároveň však uviedol, že v roku 2008 neviedol účtovníctvo a\nsprávca dane zistil, že p. P. za rok 2008 do dňa vydania protokolu nepodal daňové priznanie k dani z\npríjmov fyzickej osoby za rok 2008. P. Q. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že p. F. osobne nepozná,\nale zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s ňou uzavrel. Uzavretie tejto zmluvy sprostredkoval p. P..\nĎalej uviedol, že kúpna zmluva v dohodnutom termíne do 15. februára 2009 uzatvorená nebola, pretože\nžalobkyňa písomne odstúpila od zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 12. januára 2009. P.\nQ. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že kontakt na p. P. (sprostredkovateľa zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve) mu poskytol, p. Y. Q. a potvrdil, že s p. P. podpísal Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 27. októbra\n2008 Za sprostredkovanie uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15. decembra 2008 s p.\n\nF., p. Q. nevyplatil p. P.iadnu finančnú odmenu, nakoľko sa sprostredkovanie ani obchod neuskutočnili.\nĎalej uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve konal aj za druhú spoluvlastníčku\npredmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. S., p. H. V., od ktorej mal ústny súhlas a ktorá\no predmete zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vedela. P. H. V. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že\nnemá vedomosť o tom, že p. Q. dňa 27. októbra 2008 uzavrel zmluvu o sprostredkovaní s p. P., ktorá sa\ntýkala nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčka. Od p. Q. vedela len o zmluve o uzavretí budúcej kúpnej\nzmluvy a tento jej povedal, že p. P. je predbežným kupujúcim predmetných nehnuteľností. Na základe\nvšetkých zistení podrobnejšie opísaných v uvedenom protokole o daňovej kontrole, na znenie ktorého\nkrajský súd v podrobnostiach odkazuje, správca dane uzavrel, že výdavky kontrolovaného daňového\nsubjektu (žalobkyne) sa po vykonanej kontrole znižujú o sumu 4.000.000 Sk, ktorá predstavuje dve\nhotovostné úhrady sprostredkovateľskej odmeny (PPD a VPD zo dňa 22. decembra 2008 v sume\n2.000.000 Sk a PPD a VPD zo dňa 29. septembra 2008 v sume 2.000.000 Sk), zaúčtované v peňažnom\ndenníku ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v členení \"prevádzková réžia\". Správca dane ako\nprvostupňový správny orgán mal za to, že vynaloženie uvedených daňových výdavkov na daňové účely\nnebolo dostatočne preukázané, v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., a preto vydal dodatočný\nplatobný výmer č. 670/230/7210/11/Zed zo dňa 18. februára 2011, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane\nz príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.447,02 €. O odvolaní, ktoré voči\ntomuto prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím\ntak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 26.477,02 €, nakoľko žalobkyňa do\ndaňových výdavkov v roku 2008 zahrnula výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nevedela v\ndaňovom konaní dostatočne preukázať.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový\nsúd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá\nby mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov sa preto najvyšší súd\nstotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením, a ako na vecne správny naň\nv plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nnajvyšší súd pre úplnosť uvádza.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa v konaní vierohodne a\ndostatočne nepreukázala, že sporné výdavky v sume 4.000.000 Sk (132.775,68 €) vyplatené v roku\n2008, boli skutočne vynaložené na daňový účel tak, ako to vyžaduje § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.\nz. S takýmto názorom prvostupňového súdu sa však žalobkyňa nestotožňuje. Zastávala názor, že pri\nhodnotení predložených dôkazov v súlade s § 62 ods. 3 zák. č. 595/2003 Z. z. teda jednotlivo ale aj v ich\nvzájomnej súvislosti a pri zohľadnení všetkého, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, mali daňové orgány,\nako aj prvostupňový súd dospieť k iným záverom, ako sú prezentované v napadnutom rozhodnutí.\nS touto námietkou sa Najvyšší súd SR nestotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie\nčl. 4.2 Zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorej nárok na odmenu sprostredkovateľovi vzniká momentom\npodpísania odplatnej zmluvy sprostredkovanej sprostredkovateľom a je splatná do 15 dní odo dňa\npodpísania odplatnej zmluvy a pripísania kúpnej ceny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na\nznenie uvedeného čl. 4.2 Zmluvy o sprostredkovaní neboli splnené podmienky na vyplatenie odmeny\nsprostredkovateľovi za sprostredkovanie. Zmluva o budúcej zmluve nie je totiž v zmysle § 50a Obč.\nzákonníka zmluvou odplatnou, keďže nie je samostatným zmluvným typom, ale viaže sa na inú zmluvu,\nktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. Účelom zmluvy o budúcej zmluve je teda zabezpečiť uzavretie zmluvy\naž v budúcnosti, nakoľko zatiaľ nemožno z rôznych dôvodov dohodnúť celý obsah zmluvy. V predmetnej\nveci nedošlo k uzavretiu právne účinnej odplatnej zmluvy, ktorá by preukazovala nárok sprostredkovateľa\n(p. P.) na odmenu vo výške 4.000.000 Sk, pretože žalobkyňa odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve,\npričom nedošlo ani k pripísaniu kúpnej ceny na účet predávajúceho, čo medzi účastníkmi sporné nebolo.\n\nNaviac účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť, neboli všetci\npodieloví spoluvlastníci, nemožno preto uzavrieť, že na základe takejto zmluvy by bol zabezpečený\nodplatný prevod alebo odplatné užívanie predmetných nehnuteľností. Nebolo zabezpečené splnenie\npredmetu sprostredkovateľskej zmluvy t.j. odplatný prevod alebo odplatné užívanie predmetných\nnehnuteľností.\nOdvolací súd zdôrazňuje v zhode s názorom prvostupňového súdu, že formálne doloženie vykonania\nsprostredkovania zmluvou o sprostredkovaní a dokladmi o úhrade bez preukázania skutočného\nvykonania sprostredkovateľskej činnosti, ako to bolo v tejto prejednávanej veci, nie je pre daňové účely\ndostačujúce.\nZ uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní vierohodne a dostatočne, tak ako to vyžaduje § 21 ods. 1\nzák. č. 503/2003 Z. z. nepreukázala, že sporné výdavky v sume 4.000.000 Sk, o ktorých účtovala v roku\n2008 ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, boli skutočne vynaložené na uvedený daňový účel\n(výplata sprostredkovateľskej odmeny v zmysle zmluvy o sprostredkovaní).\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so\nvšetkými relevantnými námietkami žalobkyne.\nSkutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu,\nneboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa namietala už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobkyne, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z\ndôvodov uvedených vyššie, za správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia\n(§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní nemala úspech\na žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}