{"guid": "5d321b90-fb39-4291-84b2-35a7ddbbd7ae:0682d61c-0260-4cea-8b87-836d507c59da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1", "spisova_znacka": "6Sži/5/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/5/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sži/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1", "identifikacne_cislo": "3011200457", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0682d61c-0260-4cea-8b87-836d507c59da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/5/2012\n3011200457\n24. 04. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200457.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : Klub\nprávnikov mesta Trenčín, občianske združenie, so sídlom Piaristická 46, Trenčín, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, za ktorú koná\nkonateľ a advokát JUDr. Matúš Košar, proti žalovanému : Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 2,\nTrenčín, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Garant Partner legal s.r.o., so sídlom Koceľova\n9, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Peter Haňdiak, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho\nrozhodnutia primátora Mesta Trenčín, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,\nč. k. 11S/65/2011-54 zo dňa 21. februára 2012 a o odvolaní žalobcu proti výroku o náhrade trov konania,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/65/2011-54\nzo dňa 21. februára 2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako len „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) fiktívne\nrozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu zo dňa 26. mája 2011 proti rozhodnutiu Mestského úradu\nv Trenčíne zo dňa 17. mája 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mestský úrad v Trenčíne\nsvojím rozhodnutím nevyhovelo podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) žiadosti žalobcu\nzo dňa 9. mája 2011, ktorou žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o o zaslanie výsledkov právneho\nauditu, vykonanom AK Garant Partner legal s.r.o., s ktorou Mesto Trenčín uzatvorilo dňa 22. decembra\n2010 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1\nOSP priznajúc úspešnému žalobcovi len náhradu za súdny poplatok v sume 66 € z dôvodu, že náhradu\ntrov právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku a preto postupoval podľa §\n151 ods. 2 OSP.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolávajúc sa na ustanovenia § 2 ods. 1, § 19 ods.\n2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ozrejmil priebeh správneho konania uvedúc, že z administratívneho spisu\nzistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 9. mája 2011 doručenou Mestu Trenčín dňa 12. mája 2011 požiadal v\nsúlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o poskytnutie informácií, konkrétne o zaslanie auditu vykonaného\nspoločnosťou AK Garant Partner legal s.r.o. na základe zmluvy zo dňa 22. decembra 2010. Následne\n\nMesto Trenčín požiadalo spoločnosť, ktorá audit vykonala o súhlas v súlade s ustanovením § 11 ods. 1\npísm. c/ citovaného zákona, pričom spoločnosť súhlas neudelila a preto Mestský úrad v Trenčíne dňa 17.\nmája 2011 rozhodol tak, že žiadosti nevyhovel dôvodiac tým, že správa ako právna analýza spĺňa atribúty\npredmetu autorského práva a je predmetom ochrany duševného vlastníctva (§ 7 zákona č. 618/2003 Z.\nz.). Proti rozhodnutiu Mestského úradu v Trenčíne podal žalobca odvolanie, ktoré doručil povinnej osobe\ndňa 31. mája 2011, avšak žalovaný o odvolaní do podania žaloby t. j. do 15. júla 2011 nerozhodol.\nUvedúc, že napadnuté rozhodnutie tzv. fiktívne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ OSP, nakoľko neobsahuje odôvodnenie a teda je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov dodal,\nže pri fiktívnom rozhodnutí platí, že odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, čím prijal závery\nprvostupňového orgánu, s ktorými sa súd prvého stupňa nestotožnil. V tejto súvislosti dôvodil, že správa\nz právneho auditu, ktorú žalobca žiadal sprístupniť, bola vypracovaná na základe zmluvy o poskytovaní\nprávnych služieb zo dňa 22. decembra 2010 a táto má obsahovať (čl. I od. 4 zmluvy) zdokumentovanie\nstavu správnej agendy, právnych rizík, odstránenie právnych rizík, odporúčania na zosúladenie právnych\nvzťahov s platnou právnou úpravou a iné, pričom podľa jeho názoru správu z právneho auditu nemožno\npovažovať za literárne, umelecké alebo vedecké dielo najmä pre jej obsah a vyhotovenie podľa zmluvy\no poskytnutí právnych služieb za odplatu a tiež preto, že obsahom právneho auditu nie je vlastná tvorivá\nduševná činnosť, ale právna analýza stavu právnej agendy a zmlúv uzatvorených Mestom Trenčín a pod.\nvyzdvihnúc, že verejná kontrola verejných zdrojov je základom transparentného nakladania s finančnými\nprostriedkami občanov.\nZaoberajúc sa ďalej námietkami žalovaného vyjadrenými vo vyjadrení k žalobe, označiac ich za\nnedôvodné, poukázal na to, že v bode V. stanov žalobcu sa uvádza, že do pôsobnosti orgánu\nzdruženia Rady okrem iného patrí, že volí spomedzi členov Rady predsedu a podpredsedu, ktorí\nzastupujú združenie navonok doplniac, že žaloba bola podpísaná predsedom a dvoma podpredsedami,\nto znamená štatutárnymi zástupcami, ktorí konali spoločne, čo je v súlade so stanovami, pretože v\nstanovách nie je uvedené, že môžu konať samostatne.\nVo vzťahu k námietke, ktorou žalovaný poukazoval na náležitosti žaloby tvrdiac, že v nej chýba tvrdenie\no ukrátení na právach žalobcu uviedol, že pri posúdení celého obsahu žaloby dospel k záveru, že žaloba\ntieto náležitosti obsahuje, vzhľadom na uvedený skutkový stav a uvedené právne ustanovenia - § 247\nods. 1 OSP.\nPokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, tak v tejto súvislosti poukázal\nna to, že zákon o slobode informácií je vo vzťahu k Správnemu poriadku v postavení špeciálneho zákona,\nv ktorom je upravený aj procesný postup a súd je ním viazaný dodajúc, že v zmysle § 250 ods. 4 OSP je\nžalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a v danom prípade rozhodol v poslednom\nstupni primátor, takže označenie žalovaného je v súlade so zákonom.\nZáverom odôvodnenia napadnutého rozsudku sa venoval návrhu žalovaného na prerušenie konania\npodľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP za účelom predloženia návrhu o súlade ustanovenia § 19 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z. z. s článkom 69 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko podľa názoru žalovaného\nje v súlade s uvedeným článkom Ústavy Slovenskej republiky starosta (primátor) jediným výkonným\norgánom obce a preto je rozhodnutie obecného úradu, ktorý nie je správnym orgánom v zmysle § 1 ods.\n2 Správneho poriadku, protiústavné. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z. je povinnou osobou aj obec (mesto) ako orgán územnej samosprávy, ktorej podľa § 13 zákona\nSNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 369/1990\nZb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) predstaviteľom je starosta, ako najvyšší výkonný orgán obce\ndoplniac, že zákon o slobode informácií expressis verbis upravil v § 19 ods. 2, že povinnou osobou je\nv mene obce, obecný úrad a starosta, ako výkonné orgány obce, ktorým bolo zverené rozhodovanie o\nžiadosti o informácie a preto toto ustanovenie nepovažuje za nesúladné s článkom 69 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (teda aj vo výroku o náhrade trov konania) napadol v\nzákonnej lehote odvolaním žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ OSP.\nV prvom rade namietal, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku síce vysporiadal s tým, že\nžaloba je podpísaná oprávnenými osobami, avšak nebral v úvahu skutočnosti, ktoré tvrdil na ústnom\n\npojednávaní a to, že žalobu nie je možné meritórne preskúmať, nakoľko nebolo v konaní preukázané,\nže bol podaný riadny opravný prostriedok žalobcom doplniac, že krajský súd vôbec neskúmal otázku,\nči osoba, ktorá podpísala odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo dňa 17. mája 2011\nmala naozaj právo konať za žalobcu. Poukazujúc na čl. V stanov žalobcu, ktorý upravuje právo Rady\n„voliť spomedzi členov Rady predsedu a podpredsedu, ktorí zastupujú združenie navonok“ mal za to,\nže právo konať v mene žalobcu má len predseda a jeden podpredseda (nehovorí sa o podpredsedoch).\nĎalej v tejto súvislosti uviedol, že keďže nie je s istotou ustálené, či právny úkon žalobcu „odvolanie\nproti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo dňa 17. mája 2011“ je akt neexistentný alebo riadny,\nmal súd prvého stupňa riadne skúmať podmienky konania, čo sa podľa jeho názoru nestalo a zároveň\nzdôraznil skutočnosť, že dôvod nevydania rozhodnutia v odvolacom konaní má pôvod o.i. práve v\nchápaní odvolania žalobcu ako podania podaného neoprávnenou osobou a teda nespôsobujúceho\nprávne následky spojené s odvolaním doplniac, že pokiaľ sa žalobca cíti dotknutý na svojom práve\nz tohto titulu, je tu pre neho možnosť postupovať spôsobom, ktorý zabezpečí odstránenie prípadnej\nnečinnosti správneho orgánu.\nNestotožniac sa s právnym posúdením formálnych náležitostí žaloby súdom prvého stupňa, považujúc\nodôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti za mimoriadne stručné nedávajúce odpoveď na\nkonkrétne námietky zotrval na svojom stanovisku, že v žalobe absentujú jej zákonné náležitosti majúc,\ns poukazom na R 64/98 za to, že ide o takú vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu. Tiež citujúc\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2000, sp. zn. 4Sž 114/99 (R 58/2001)\npoukázal na to, že súd je povinný preskúmať žalobu prísne formálne a nie je oprávnený sám dotvárať\nchýbajúci, neurčitý, resp. sporný obsah žaloby (a to ani vlastným doplňujúcim výkladom), pričom bol\npresvedčený, že práve súd prvého stupňa sa dopustil konania, ktorým prekročil prísne formálny zákonný\nrámec preskúmavania žaloby v správnom súdnictve tým, že si obsahovo žalobu dotvoril a prezentoval\nvlastný a nepodložený záver, ktorého následkom je v ďalšom možnosť preskúmať ďalej žalobu i po\nstránke obsahovej.\nVychádzajúc z ustanovenia § 250 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého má byť žalovaným správny orgán, ktorý\nrozhodol v poslednom stupni, považoval za nutné zaoberať sa tzv. inštančnosťou správneho konania,\nresp. funkčnou príslušnosťou správnych orgánov, ktorou sa rozumie vymedzenie rozsahu pôsobnosti\nmedzi správnymi orgánmi rôznej inštancie (vertikálneho členenia) pri prejednávaní tej istej veci po sebe\na to za účelom jeho ďalšej odvolacej námietky, ktorou poukazoval na postavenie starostu obce v prípade,\nak rozhoduje o odvolaní v zmysle § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolávajúc sa\npritom sa citáciu JUDr. Jany Baricovej, sudkyne NS SR, obsiahnutú v komentári Občianskeho súdneho\nporiadku, vydanom vydavateľstvom C.H.BECK, Praha 2009, prvé vydanie, na str. 755-756, ktorá uviedla,\nže : „Aj pasívna legitimácia žalovaného sa musí zakladať predovšetkým na právnej subjektivite subjektu.\nPri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí\nna jeho čele (minister, predseda, vedúci). Napríklad ministerstvo je centralizovaným a monokratickým\norgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády.\nPrávnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č.\n575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov). Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho\norgánu. Pri rozhodovaní o rozklad rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na\núrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia.\nSvedčí o tom napríklad aj judikatúra...“ Zastával názor, že starosta v danom prípade nie je správnym\norgánom (v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ale je osobou stojacou v čele\nsprávneho orgánu (funkčne najvyššie) dodajúc, že akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore s účelom a\nzmyslom daného zákonného ustanovenia ako i zákona samotného, majúc za to, že žalovaným správnym\norgánom malo byť Mesto Trenčín a nie primátor mesta Trenčín, ktorý nie je pasívne legitimovanou\nosobou v danom súdnom konaní, pričom svoj názor podporil odkazom na rozsudok NS SR sp. zn.\n2Sži/2/2010 zo dňa 11. augusta 2010. Taktiež označil rozhodnutie obecného úradu za nulitný správny\nakt, nakoľko nebolo, podľa jeho názoru vydané správnym orgánom.\nBez ohľadu na vznesené námietky považoval za potrebné vyjadriť sa k právnym záverom prijatým\nsúdom prvého stupňa, že v prípade žalovaného ide o fiktívne rozhodnutie správneho orgánu a že\nprávny audit nie je autorským dielom. V tejto súvislosti uviedol, že ak by súd rozhodoval v prípade,\nže má právomoc a sú splnené i formálne náležitosti kladené na správnu žalobu, potom je zrejmé,\nže každé fiktívne rozhodnutie z podstaty veci nemá odôvodnenie a z uvedeného dôvodu označil\n\nzávery súdu prvého stupňa ohľadom jeho rozhodnutia v otázke posúdenia autorstva za svojvoľné,\nktorými prekročil svoje oprávnenia a dodal, že tieto nemajú oporu v napadnutom správnom rozhodnutí,\nnakoľko nie je možné zistiť akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní. Uvedúc, že to mohli\nbyť úplne iné okolnosti (dokonca i nie nerozhodovanie, ale nekonanie z dôvodu podania odvolania\nneoprávnenou osobou) a poukázal na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., v zmysle\nktorého sa fiktívnym rozhodnutím potvrdzuje iba výrok rozhodnutia a teda súd mohol maximálne\nkonštatovať nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia, nie však svojvoľne dedukovať z napadnutého\nrozhodnutia vôbec nevyplývajúce právne úvahy správneho orgánu a následne ich dokonca hodnotiť. Za\npodstatné považoval ďalej uviesť, že správne súdnictvo je o tom, že rozhoduje správny orgán a súd iba\npreskúmava rozhodnutia (nemôže ich meniť, iba zrušiť resp. potvrdiť) dodajúc, že zákon č. 211/2000\nZ. z. zveruje rozhodovanie o tom, či je niečo autorským dielom, databázou, umeleckým výkonom alebo\nnie do kompetencie správneho orgánu, ktorý musí svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť doplniac, že\nprvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o tom, že správa z právneho auditu podlieha ochrane\nz dôvodu ohrozenia duševného vlastníctva v odôvodnení riadne zdôvodnil. Dôvodil tiež tým, že bez\npoužitia zmyslových orgánov nie je možné rozhodnúť správne od „stola“, či o dielo ide alebo nie (bližšie\nodkázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.) s tým, že len osoba, ktorá má dielo k\ndispozícii je schopná takúto skutočnosť zhodnotiť a o tejto skutočnosti rozhodnúť pri správnej aplikácii\nzákona a preto v tejto veci rozhoduje správny orgán a nie súd, pričom súd len preskúmava hranice či\nsprávny orgán uvažuje v zákonnej dimenzii.\nZáverom poukázal na skutočnosť, že Slovenská republika netransponovala Smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného\nsektora (ďalej len „smernica PSI“) do nášho právneho poriadku riadne, ktorá skutočnosť má za následok\nzačatie konania voči Slovenskej republike zo strany Európskej komisie pre nesúlad slovenských\nvykonávacích opatrení so smernicou PSI, najmä pre nesúlad s článkami 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10 a 11.\nZ vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 poslednej vety OSP\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/65/2011-54 zo dňa 21. februára 2012 zrušil.\nZároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 637,67 € ( za prevzatie veci v roku 2011 - 123,50 €,\npodanie vyjadrenia v roku 2011 - 123,50 € + 2x režijný paušál - 14,82 €, účasť na pojednávaní v roku\n2012 - 127,16 €, podanie odvolania v roku 2012 - 127,16 € + 2 x režijný paušál 15,26 €; DPH 20%).\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť.\nK námietke, ktorou žalovaný poukazoval na skutočnosť, že krajský súd vôbec neskúmal otázku, či osoba,\nktorá podpísala odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo dňa 17. mája 2011 mala\nnaozaj právo konať v jeho mene, uviedol, že návrh bol podpísaný všetkými troma osobami, ktoré Stanovy\nOZ Klubu právnikov mesta Trenčín predpokladajú, a preto špekulácie žalovaného označil v tomto smere\nza irelevantné.\nK vytýkaným náležitostiam žaloby, citujúc čl. 26 ods. 1 a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nuviedol, že mal plné právo na odpoveď na svoju žiadosť o sprístupnenie informácie - zaslanie výsledkov\nprávneho auditu, vykonanom u žalovaného prostredníctvom advokátskej kancelárie Garant partner\nlegal, s.r.o. a taktiež mal zákonnom garantované právo dozvedieť sa o použití verejných prostriedkov\npochádzajúcich z rozpočtu mesta Trenčín ako verejného zdroja.\nK otázke pasívnej legitimácie, odvolávajúc sa na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií\nzotrval na svojom názore, že odvolacím orgánom vo veci vydania rozhodnutia o nesprístupnení\ninformácií je zo zákona starosta (primátor).\nK otázke posúdenia, či naopak neposúdenia súdu, či v preskúmavanom rozhodnutí sa jednalo o\nsprístupnenie autorského diela v zmysle autorského zákona, resp. že právnu analýzu vytvorenú AK\nGPL, s.r.o. je potrebné posudzovať ako „dokument“ v zmysle eurokomformného výkladu zákona\no sprístupnení informácií na základe smernice EP a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o\nopakovanom použití informácií verejného sektora poukázal na to, že každé autorské dielo vytvorené\nautorom je dielo, ktoré je realizované nie je pre vlastnú potrebu autora, ale pre okruh používateľov,\nspotrebiteľov, znalcov, čitateľov, kunsthistorikov a iných využívateľov autorovej tvorby dodajúc, že aj keby\n\nprávny audit bol nejakým autorským dielom, čo evidentne nebol, aj tak mal byť prístupný pre poskytnutie\ninformácií svojim obsahom. V tejto súvislosti poukázal na to, že je dôvodné sa preto domnievať, že\nprávny audit pre Mesto Trenčín vytvorený nebol, nakoľko neexistoval vo fyzickej forme aj napriek tomu,\nže úhrada za jeho vypracovanie realizovaná bola a to z verejných zdrojov Mesta Trenčín.\nV zákonnom stanovenej lehote napadol výrok týkajúci sa náhrady trov konania odvolaním žalobca\ndôvodiac tým, že dňa 22. februára 2012, t.j. jeden deň po konaní pojednávania vo veci sp. zn.\n11S/65/2011 na Krajskom súde v Trenčíne podal cestou svojho právneho zástupcu písomné „Vyčíslenie\ntrov konania“, ktorú skutočnosť potvrdil podaním opatreným podacou pečiatkou podateľne krajského\nsúdu zo dňa 12. februára 2012. Z uvedeného dôvodu preto navrhol odvolaciemu súdu, aby žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume\n528,39 eur, do troch dní. Uplatnená náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku\nv sume 66 € a z trov právneho zastúpenia v sume 462,39 € (správne malo byť uvedené 485,28 eur) za\n3 úkony právnej služby v roku 2012 (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20. februára 2012, písomné\nvyjadrenie vo veci samej zo dňa 20. februára 2012, účasť na pojednávaní dňa 21. februára 2012) 3 x\n127,17 + režijný paušál 3 x 7,63 eur + 20% DPH.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca je občianskym\nzdružením, ktorého štatutárnym orgánom majú údajne byť O., O. a U., pričom prví dvaja menovaní majú\nprávnické vzdelanie a môžu tak konať za žalobcu v zmysle § 250a OSP, avšak tieto štatutárne orgány\nrozhodli o tom, že sa žalobca nechá zastúpiť Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,\nktorej konateľmi sú práve O. a O., pričom O. následne takto „zastupoval“ žalobcu. V tejto súvislosti,\nberúc do úvahy ustanovenie § 142 ods. 1 OSP poukázal na to, že náklad na právne zastúpenie žalobcu\nnie je účelným vynaložením nákladov na bránenie práva, ba práve naopak, ide o zneužívajúce a účelové\nkonanie žalobcu s cieľom takýmto spôsobom získať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia od\nžalovaného v prípade neúspechu. Preto navrhol nároky uplatnené žalobcom v odvolaní zo dňa 22. marca\n2012 zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel\nk záveru, že tak odvolaniu žalovaného, ako aj odvolacniu žalobcu proti výroku o náhrade trov konania\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj\norgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon\nzveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej\nsprávy (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP).\n\nV zásade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré musí mať náležitosti z hľadiska materiálneho\ni formálneho práva. Formálne náležitosti správneho rozhodnutia upravuje najmä základný procesný\npredpis - správny poriadok.\nPodľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nmôžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú\nformálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov\nfyzických alebo právnických osôb.\nVýnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (napr. fikcia rozhodnutia podľa § 18 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z. a rozhodnutia o odvolaní podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona).\nPrávo na informácie je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami. Orgány územnej\nsamosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle ustanovení zákona o slobode\ninformácií.\nPodľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného\nprístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, pričom poznámka\nsíce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode\ninformácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,\nktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nV zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám,\nktoré majú povinné osoby k dispozícii.\nPodľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len\nsčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\nO odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla\nalebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce\n(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje\nvedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií).\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje\nvšetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu\npôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická\nosoba alebo fyzická osoba.\n\nPodľa § 24 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta a jeho najvyšším\nvýkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o\nstarostovi.\nPodľa § 24 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská\nrada a mestský úrad.\nPodľa § 13 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor)\nzastupuje obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.\nPodľa § 13 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor) je\nštatutárnym orgánom.\nPodľa § 16 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obecný (mestský) úrad vypracúva\npísomné vyhotovenia rozhodnutí obce (mesta).\nPodľa § 16 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. prácu obecného\n(mestského) úradu riadi starosta (primátor).\nPodľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným\nsprávny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.\nNajvyšší súd, skúmajúc v prvom rade námietku, ktorou žalovaný poukazoval na nedostatok jeho pasívnej\nlegitimácie musí prisvedčiť žalovanému, že skutočne nie je pasívne legitimovanou osobou v danom\nsúdnom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, a to aj v prípade, keď\nrozhodnutie vydané v druhom stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté fiktívne\nrozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta), keďže právnu subjektivitu v\nponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Trenčín a nie primátor. Na strane druhej\nje však potrebné uviesť, že ustanovenie § 250 ods. 4 OSP explicitne určuje žalovaného a preto jeho\nsprávne označenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady\niura novit curia nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne\nrozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo\nzamietnutia žaloby, nakoľko s kým má konajúci súd konať, má sám správne rozpoznať, čo sa však\nv danom konaní nestalo. Toto pochybenie krajského súdu však nie je dôvodom na zmenu, resp.\nzrušenie napadnutého rozsudku, nakoľko nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni\nodvolaciemu súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva\nzo samotnej žaloby, čo v danom prípade zo žaloby jednoznačne vyplýva. Preto odvolací súd konal s\nMestom Trenčín.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n\nPodľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nPodľa § 59 ods. 3 správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,\nktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti\nalebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\nZaoberajúc sa ďalej námietkou, ktorou žalovaný poukazoval na skutočnosť, že súd prvého stupňa vôbec\nneskúmal otázku, či osoba, ktorá podpísala „odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo\ndňa 17. mája 2011“ mala naozaj právo konať za žalobcu, a teda že sa jednalo o odvolanie podané\nneoprávnenou osobou, nevyvolávajúceho právne následky spojené s odvolaním, musí najvyšší súd,\ns prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku a zákona o slobode informácií,\nkonštatovať jej bezvýznamnosť.\nZákon o slobode informácií v § 19 ods. 3 prezumuje vydanie negatívneho rozhodnutia o podanom\nodvolaní, konkrétne zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia o odmietnutí\npožadovanej informácie, ak odvolací orgán nerozhodne do 15 dní od doručenia odvolania žiadateľom. To\nznamená, že žalobca sa dôvodne domnieval, že ním podané odvolanie bolo zamietnuté v merite veci a\npreto podal v zákonnom stanovenej lehote žalobu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Zákon o slobode informácií osobitne neupravuje postup odvolacieho orgánu v prípade\npodania oneskoreného alebo neprípustného odvolania, a preto sa na tieto prípady použijú ustanovenia\nvšeobecného predpisu o správnom konaní, konkrétne ustanovenie § 59 správneho poriadku. V rámci\nodvolacieho konania odvolací orgán prioritne skúma, či odvolanie spĺňa všetky požadované náležitosti,\na najmä či odvolanie nebolo podané oneskorene, či ho podala oprávnená osoba a či je prípustné. V\nprípade, ak by odvolací orgán zistil, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, tak aj v tomto\nprípade by o podaní rozhodoval a to tak, že by podanie zamietol. Neobstojí preto obrana žalovaného, že\nrozhodnutie nevydal z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou a teda toto podanie nespôsobilo\nprávne následky spojené s odvolaním.\nPokiaľ ďalej ide o námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku formálnych náležitostí žaloby, musí\nnajvyšší súd prisvedčiť dostatočne zdôvodnenému právnemu názoru súdu prvého stupňa, že podaná\nžaloba nevykazuje vady, ktoré by bránili jej vecnému vybaveniu. V žalobe žalobca jasne uviedol dôvody,\nktoré ho viedli k jej podaniu, pričom skutočnosť, že bol napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich\nprávach, v danom prípade, v jeho práve na prístup k informáciám, jasne vyplýva už zo samotného\nfaktu, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií bola povinnou osobou odmietnutá. Bigotné trvanie\nna požiadavke, že žaloba na to, aby bola spôsobilým predmetom súdneho prieskumu musí striktne\nobsahovať formuláciu „ukrátenia na právach“ by zodpovedala dogmatickému výkladu ustanovenia § 249\nods. 2 OSP, ktorý v konečnom dôsledku zabraňuje účastníkovi konania v prístupe k súdu.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nPovinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať sa pri odôvodnení\nrozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové\na právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode\ninformácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu.\nPostup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Odvolací orgán\nmusí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote\nnerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie (procesná fikcia), ktorým odvolanie zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí\nlehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje,\nže rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za\nktorý sa považujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP.\nNapriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom podľa správneho\nporiadku, v skutočnosti pri preskúmaní podľa § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií ide o súdnu\nochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje\nprostredníctvom žaloby v správnom súdnictve. Žaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môže\npreskúmať rozhodnutie o odmietnutí žiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom.\nSprávny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú\ndôvody pre nesprístupnenie.\nÚčelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní\no žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na\npovinnú osobu o sprístupnenie informácií.\nFiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.\n2 písm. d/ OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom.\nZ uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel\na napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie, pričom jednoznačne nepochybil, ak svoju pozornosť venoval aj dôvodom, ktoré viedli\nMestský úrad v Trenčíne k odmietnutiu poskytnúť žalobcovi ním požadovanú informáciu, keďže sa\nžalobca žalobou domáhal aj zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a to práve z dôvodov,\nže požadovanú informáciu nepovažoval za autorské dielo. Žalovaného výhrady poukazujúce na\npochybenie krajského súdu v tomto smere nie sú na mieste, keďže sa práve svojou pasivitou sám obral\no možnosť zdôvodniť svoje rozhodnutie o nedôvodnosti odvolania inými argumentmi.\nZáverom najvyššiemu súdu nedá nevyjadriť sa k poňatiu podstaty správneho súdnictva žalovaným,\nktorý konkrétne uviedol, že „...správne súdnictvo je predsa o tom, že rozhoduje správny orgán a\nsúd iba preskúmava rozhodnutia (nemôže ich meniť, iba zrušiť resp. potvrdiť). Zákon č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám zveruje rozhodovanie o tom, či ide o možnosť porušiť\nochranu duševného vlastníctva (teda napr. zákon č. 618/2003 Z. z. autorského zákona). Je výlučnom\nkompetenciou správneho orgánu rozhodnúť o tom, či je niečo autorským dielom, databázou, umeleckým\nvýkonom alebo nie, a toto svoje rozhodnutie musí náležite zdôvodniť...“.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP (v rámci ktorého\nbolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí\norgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych\norgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to,\nči kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny\nsúd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu\nalebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nPrakticky to znamená, že správny orgán v súlade so zásadou materiálnej pravdy náležite zistí skutkový\nstav veci a tento podriadi pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Následne súd v rámci\nsúdneho prieskumu preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v tom smere, či\nsprávny orgán náležite zistený skutkový stav veci (zásada materiálnej pravdy) správne právne posúdil.\nMestský úrad v Trenčíne v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17. mája 2011 uviedol ako dôvod\nnevyhovenia žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 12. mája 2011, že požadovaná\nSpráva o právnom audite, vypracovaná v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb\nuzatvorenej 22. decembra 2010 s Mestom Trenčín podľa § 7 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve\na právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) spĺňa atribúty diela v zmysle autorského\nzákona, a teda je predmetom ochrany duševného vlastníctva.\nPokiaľ by podstata správneho súdnictva mala spočívať v tom, že súd „iba preskúmava rozhodnutia“,\ntak to by v podstate v tomto konkrétnom prípade znamenalo, podľa názoru žalovaného, že súd\nmal preskúmať, iba či v odôvodnení rozhodnutia je špecifikovaný dôvod odmietnutia požadovanej\ninformácie, avšak bez následnej možnosti posúdenia jeho relevancie a s týmto názorom sa najvyšší súd\nnestotožňuje už z vyššie uvedených dôvodov.\nNiet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu,\nresp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu\nod koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j.\njej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení\notázky prístupu verejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v\nzásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom,\ntaxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov z poskytnutia vylúčené.\nNajvyšší súd, posúdzujúc dôvodnosť odvolania žalobcu proti výroku o náhrade trov konania, konštatuje,\nže síce, ako správne žalobca v odvolaní uviedol, doručil vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zákonnej\nlehote a teda dôvodom na ich nepriznanie nie je ustanovenie § 151 ods. 2 OSP, avšak má za to, že\nnáhrada trov právneho zastúpenia žalobcovi v danom prípade neprináleží a to z dôvodu, že sa nejedná o\núčelne vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 OSP. Ako správne poukázal žalovaný vo vyjadrení\nk odvolaniu žalobcu, O. a O. vo funkcii predsedu a podpredsedu občianskeho združenia Klub právnikov\nMesta Trenčín sú súčasne štatutárnymi orgánmi Advokátskej kancelárie JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,\na aj keď sa nejedná o totožné subjekty, totožné sú osoby oprávnené konať v ich mene, ktoré disponujú\nprávnickým vzdelaním. Za účelne vynaložené trovy konania žalobcu posúdil najvyšší súd iba sumu 66\neur a to za zaplatený súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu, najvyšší súd nevzhliadol dôvod na zmenu\nvýroku o náhrade trov konania, nestotožniac sa však v tejto časti s odôvodnením napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal najvyšší súd za to, že krajský súd nepochybil, keď zrušil podľa § 250j\nods. 2 písm. d/ OSP fiktívne rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 26. mája 2011 proti rozhodnutiu\nMestského úradu v Trenčíne zo dňa 17. mája 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a preto napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/65/2011-54 zo dňa 21. februára 2012 ako vecne správny\nvo výroku podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení\ns § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP a v odvolacom konaní vo väčšom rozsahu\núspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania nevznikli a\nza predpokladu ich vzniku, by tieto boli odvolacím súdom totožne posúdené ako v prípade trov právneho\nzastúpenia v konaní pred krajským súdom v zmysle § 142 ods. 1 OSP ako neúčelné na uplatňovanie\nalebo bránenie práva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/65/2011", "guid": "250dd43f-f137-4078-ae57-109d7ac17334:941aef3f-19d5-4011-b288-2bed3cdc4644", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}