{"guid": "d1a75ecf-ea22-44f8-a902-fba0bb8d8efc:82df0d11-fdbc-4776-b2cf-d1ac312155e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1", "spisova_znacka": "6Sžp/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/2/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 6Sžp/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1", "identifikacne_cislo": "3011200437", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82df0d11-fdbc-4776-b2cf-d1ac312155e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/2/2013\n3011200437\n18. 12. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200437.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu :\nS. C., bytom F.. XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom v Prievidzi,\nKošovská cesta 1, proti žalovanému : Okresný úrad Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti :\n1/ Mesto Bojnice, Mestský úrad Bojnice, Sládkovičova 1, Bojnice, zast. JUDr. Martinom Lukačovičom,\nAdvokátska kancelária, so sídlom F. Madvu 330/27, Prievidza, 2/ Slovenský pozemkový fond Bratislava,\nBúdkova 36, Bratislava, 3/ F. C., bytom F.. XX, C., 4/ P.. A.P., bytom C. 3, C., 5/ P. Z., bytom D. X/X, Z.,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-2011-557/1348-3/Ka zo 16. mája\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/62/2011 - 70 z 9. októbra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/62/2011 70 z 9. októbra 2012 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. KSÚ-2011-557/1348-3/Ka zo dňa\n16. mája 2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. SOcÚ : 159-8/2007/SP, 2026/2007 zo dňa 17.\nfebruára 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-2011-557/1348-3/Ka zo 16. mája 2011, ktorým\no odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Bojnice č. SOcÚ- 159-8/2007/SP, 2026/2007 zo 17. februára\n2011 - ktorým na podklade výsledkov vykonaného konania vedeného podľa ust. § 88 ods. 1 písm.\nb/ a § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb.\" alebo „stavebný zákon\"), podľa ust. § 88\nods.1, § 88a ods.5 stavebného zákona v súlade s ust. § 25 vyhlášky č 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") vlastníkovi stavby\n(žalobcovi) nariadil odstránenie stavieb s názvom „oporný múr, oplotenie a drobná stavba skladu dreva\",\nuskutočnených v rokoch 1997 (oplotenie a sklad dreva) a 1999 (oporný múr) v katastrálnom území L..,\nna pozemkoch parc. č. XXX/X registra L. E. a parc. č. XXXX a XXX registra G. E. (oporný múr), parc.\nč. XXXX a XXX registra G. E. (oplotenie) parc. č. XXX registra G. E. (drobná stavba skladu dreva) s\ntým, že zároveň určil podmienky (v počte 7), za ktorých bude odstránenie vykonané - podľa § 59 ods. 2\nsprávneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výroku:\n- upresnil právny predpis na znenie: „podľa ustanovení § 88a ods. 2 a 5 stavebného zákona v spojení s\n§ 90 ods. 2 až 4 stavebného zákona, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v\n\nznení neskorších predpisov a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona\" a\n- vypustil podmienku č. 7 na odstránenie.\nZároveň uviedol, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z podkladov spisu mal preukázané, že žalobca bez\nakéhokoľvek povolenia postavil na pozemkoch, ktoré nevlastní, stavby, čím došlo aj k nedovolenému\nzáberu poľnohospodárskej pôdy. V konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného\nzákona mal žalobca možnosť stavby legalizovať a preukázať, že stavby nie sú v rozpore s verejnými\nzáujmami, a to v dostatočne dlhej dobe, pretože konanie na prvom stupni trvalo neuveriteľne takmer 4\nroky. Prvostupňový súd zdôraznil, že porušenie stavebného zákona na strane žalobcu bolo jednoznačné,\nv konaní bol úplne pasívny (podával len žiadosti o predĺženie lehoty), dôkazné bremeno o preukázaní,\nže ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, neuniesol. Keďže žalobca\nnepodal ani žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nepredložil ďalšie požadované doklady (ani po\npredĺžení lehoty), zákonné podmienky pre dodatočné povolenie stavby neboli splnené. Prvostupňový\nsúd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so stavebným zákonom i správnym\nporiadkom, keď vo veci rozhodli o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. Žalobca\nv žalobe, ktorej obsahom bolo v podstate odvolanie, ktorým sa zaoberal žalovaný v odvolacom konaní,\nnenamietal zistený skutkový stav alebo právny záver správnych orgánov, ale upriamoval pozornosť\nna skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania, ktoré ani nepreukázal objektívnymi dôkazmi a mali\nslúžiť na vysvetlenie pohnútok, ktoré ho viedli k postaveniu stavieb. Devastovanie okolitých pozemkov\núdajným smetiskom alebo nepovolenou skládkou, zosuv pôdy v dôsledku dažďov, spôsobenie škody\nna susedných pozemkoch bolo len v rovine tvrdenia žalobcu a i keby sa preukázalo, neodôvodňovalo\nto konanie žalobcu, t. j. budovanie stavieb na cudzích pozemkoch bez akéhokoľvek povolenia.\nPodľa názoru súdu tvrdenie žalobcu, že konal namiesto orgánov, ktoré mali údajný závadný stav\nriešiť, je neakceptovateľné. Tiež nie je možné akceptovať, že žalobca, ktorý postavil stavby bez\npovolenia na cudzích pozemkoch, chcel potom vlastníkov prinútiť k predaju pozemku alebo jeho\nzámene, prípadne nájmu. Žalobca od začiatku vedome porušoval zákon predpokladajúc, že ak už\nbude stavba vybudovaná, tak vlastník pozemku ustúpi jeho požiadavkám. Z dôvodu, že v konaní o\ndodatočnom povolení stavby žalobca nepredložil požadované doklady, stavebné úrady museli nariadiť\nodstrániť stavby v zmysle § 88a ods. 2, 5 stavebného zákona, pričom krajský súd ich postup a\nnapadnuté rozhodnutie považoval za zákonné. Žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal námietkami\nžalobcu, i keď neuviedol ani jednu konkrétnu námietku nezákonnosti postupu i samotného rozhodnutia.\nPrvostupňový súd k námietkam v žalobe uviedol, že pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 88a ods. 2\nstavebného zákona je určujúcim kritériom nepredloženie dokladov žalobcom, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, pričom spoľahlivé zistenie skutkového stavu spočíva v zistení, že žalobca nepredložil doklady,\na preto nedošlo k porušeniu § 3 a § 4 správneho poriadku. Využívanie resp. nevyužívanie pozemku\nvlastníkom nedáva právo žalobcovi, aby do vlastníctva zasahoval postavením stavby a pod. Poukázal\ntiež na to, že žalobca nepreukázal, že Mesto Bojnice súhlasilo so stavbami bez príslušných rozhodnutí a\ntiež, že by odstránenie múrika spôsobilo zosuvy, odtrhnutie svahu a záplavy, čo vylučuje aj skutočnosť,\nže na tom mieste si postavil rodinný dom a vznik škôd nie je preukázaný. Záverom prvostupňový súd\nuviedol, že žalobca sa v celej žalobe pokúšal svoje konanie zľahčovať poukazovaním na činnosť iných\na nedôvodne kladne hodnotil svoje konanie a okrem subjektívneho stanoviska nič konkrétne nenamietal\na nespochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi\nnáhradu trov nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol v ňom, že\npredpokladal, že prvostupňový súd pre absenciu vykonaných dôkazov rozhodnutie správneho orgánu\n- ktorý rozhodol bez dokazovania len na základe niekoľkých takpovediac nepodstatných listín - zruší\nalebo túto absenciu odstráni tak, že sám si na pojednávaní tieto nenáročné dôkazy vykoná. Išlo len\no ochotu vypočutia svedkov vo forme výsluchu súčasného primátora Mesta Bojnice ako i bývalého\nprimátora - S.. K. K. a taktiež výsluch P.. F. C., vlastníka susediaceho domu a pozemku, ktorý bol a bude\n\nneexistenciou oporného múriku subjektom najviac dotknutým, prípadne jedného až dvoch vlastníkov\nnehnuteľností, ktorý bývajú v domoch pod ním a taktiež boli postihovaní dôsledkami záplav bahna v\nčase, keď tento múrik neexistoval. Vykonanie takýchto dôkazov bolo podľa jeho názoru povinnosťou prvo\na druhostupňového správneho orgánu alebo súdu, ktorý by týmto preskúmal, či napadnuté rozhodnutie\nje zákonné z dôvodu dostatočného zistenia skutkového stavu.\nŽalobca uviedol, že správny orgán od neho požadoval predloženie dokladov o ktorých vedel, že mu\nnemôže predložiť, pretože nemá na ich získanie oprávnenie a kompetenciu. Mohol si ich dokonca\npripojiť k spisu ako materiál vyprodukovaný ním samým. Taktiež neuskutočnil vo veci konanie s\nvyhotovením príslušných zápisníc, kde by vypočul svedkov susedných dotknutých nehnuteľností a\ntaktiež si ani nezabezpečil adekvátne vierohodné rozhodnutia Pozemkového úradu, ale sa obmedzil len\nna akceptovanie krátkych listov a odpovedí. Neskúmal tiež skutočnosti kto daný oporný múrik vystaval\na kto je v podstate jeho vlastníkom. Podľa žalobcu vyriešenie tejto otázky bolo podstatné k tomu, aby\nrozhodnutie, nech by bolo akékoľvek, bolo vydané voči správnemu účastníkovi konania. Uviedol tiež,\nže odvolávať sa na jeho nespoluprácu v konaní o dodatočné povolenie stavby je obyčajným alibizmom,\npretože za celé obdobie takéhoto konania bolo zrejmé, že stavba dodatočne zlegalizovaná nebude.\nNa to postačovala jednoduchá informácia od Pozemkového úradu, že s legalizáciou stavby nesúhlasí\npre možnú plánovanú cestu cez pozemok, ktorý v smere od chodníka táto stavba (oporný múrik)\nochraňuje pre zosuvom. Pritom nikdy takáto cesta plánovaná nebola a nikdy ani zrealizovaná nebude,\na to nielen pre obrovskú finančnú náročnosť, ale i pre technickú nemožnosť a jeho využitie len jediným\nobčanom. Napriek tomu, že tento fakt si príslušní pracovníci MSÚ v Bojniciach, Stavebného úradu ale\ni KSÚ v Trenčíne dobre uvedomujú, akoby neustále danú myšlienku „živia\" pre lobistický tlak subjektu\nvlastniaceho pozemok za jeho záhradou.\nŽalobca ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím sa zakladá protiprávny stav vo forme okamžitého\nvzniku škody na jeho majetku, majetku jeho rodičov, P.. F. C. a ďalších susedov. V konaní nebol nikto\nochotný P.. F. C. vypočuť, pričom tento má takpovediac životný záujem na vybudovaní oporného múriku\na jeho vyhotovenie i financoval, pričom v súčasnosti tvrdí, že sa cíti byť jeho vlastníkom a že žalobcovi\njeho zbúranie nedovolí, pretože ani nezaplatil jeho vyhotovenie. Ak sa tento múrik zbúra, časť svahu sa\nokamžite odtrhne a pri prvom daždi, či odmäku v zimných mesiacoch bude časť jeho domu v prízemí\nzaplavená blatom. Vybudovaním oporného múrika zo strany P.. F. C. za spoluúčasti rodičov žalobcu, sa\nlen suplovala povinnosť mesta a čiastočne i pozemkového úradu.\nPodľa názoru žalobcu správny orgán mohol daný výrok o odstránení stavby formulovať a zdôvodniť tak,\nže by mu danú povinnosť v rámci určenia lehoty na odstránenie stavby stanovil napríklad v lehote do 1\nmesiaca odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby cesty povedľa jeho domu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného bolo vydané predčasne. Keďže uvedené\nvady neodstránil ani prvostupňový súd, ktorý nedostatočne zistil skutkový stav veci, žalobca sa domáhal,\naby Najvyšší súd SR ako súd odvolací, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na\nďalšie konanie s pokynom, aby tento alternatívne dokazovanie v danej veci doplnil, resp. preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného zrušil s vytknutím vád o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ako aj\nz dôvodu preskúmania jeho legitimácie v správnom konaní, pretože rozhodnutie s uložením povinnosti\nsmeruje voči tomu, kto nemá úplné dispozičné právo s vecou nakladať. Zároveň si uplatnil náhradu trov\nodvolacieho konania výšku ktorých nevyčíslil.\nŽalovaný a ani ostatní účastníci konania sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa §246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 18. decembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo žalobcovi nariadené odstránenie horeoznačených stavieb.\nZ podkladov administratívneho spisu vyplývajú nasledujúce skutočnosti.\nV súvislosti so žiadosťou žalobcu - obdržanou Slovenským pozemkovým fondom Bratislava,\nregionálnym odborom Prievidza /ďalej len „SPF RO\"/ dňa 3. septembra 2003 (zaevidovanou pod č.\n1485/03), ktorou žiadal o kúpu časti neknihovanej parcely č. XXX, vedenej ako cesta v kat. území Bojnice\n- Mestský úrad Bojnice listom zo dňa 28. novembra 2003, na žiadosť SPF RO oznámil, že v zmysle\nÚPN SÚ Bojnice je predmetná lokalita plánovaná ako obytné plochy rodinných donov a po predmetnej\nparcele je plánované predĺženie MK, a preto bolo SPF doporučené pozastavenie konania k čomu aj\ndošlo a o čom bol žiadateľ o kúpu informovaný.\nSPF RO pri náhodnej obhliadke pozemku parc. č. XXX v kat. úz. L.. však zistil, že pozemok aj napriek\npozastaveniu konania vo veci predaja, je oplotený, je na ňom postavený betónový múr, čím je zamedzený\nprístup a prechod cez daný pozemok, ktorý je stále vo vlastníctve Slovenskej republiky - v správe SPF\nBratislava a keďže SPF RO nemal vedomosť, že by k predmetným úpravám dával súhlas, listom zo\ndňa 11. decembra 2006 požiadal Mestský úrad Bojnice, ako príslušný stavebný úrad, aby sa k daným\nzisteniam vyjadril.\nMestský úrad Bojnice na túto žiadosť reagoval listom došlým SPF RO dňa 16. januára 2007, z ktorého\nvyplýva, že na základe tohto podnetu boli preverené ohlásenia podané na Mesto Bojnice, avšak vydanie\npovolenia na predmetné stavby nebolo zistené. Z tohto dôvodu sa rozhodli postupovať v zmysle\nplatnej legislatívy (stavebného zákona) a preveriť legálnosť týchto stavieb prostredníctvom príslušného\nstavebného úradu - Spoločný obecný úrad Bojnice, pracovisko Prievidza, ktorý požiadal o vykonanie\nštátneho stavebného dohľadu.\nSpoločný obecný úrad Bojnice, pracovisko Prievidza (ďalej aj „stavebný úrad\") 9. februára 2007 vydal\noznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu, ktorým žalobcovi oznámil, že v zmysle § 98\nstavebného zákona z podnetu Mesta Bojnice, na nehnuteľnosti parc. č. XXX nachádzajúcej sa v kat.\núzemí Bojnice, vykoná štátny stavebný dohľad, ktorý sa týka oplotenia pozemku a na ňom postaveného\nbetónového múru, čím došlo k začatiu stavebných prác na pozemku vlastníka parc. č. XXX, ktorým\nje SPF Bratislava, RO Prievidza, bez vydania stavebného povolenia. V rámci uvedeného oznámenia\nbol žalobca upovedomený o termíne vykonania štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol určený na deň\n20. februára 2007 o 12,00 až 12,30 hod. so stretnutím pred nehnuteľnosťou žalobcu v C., V. č. XX.\nV oznámení stavebný úrad zároveň uviedol, že k štátnemu stavebnému dohľadu je potrebné pripraviť\nvšetky doklady dotýkajúce sa veci. Na konanie bol pozvaný aj SPF Bratislava, RO Prievidza a zástupca\nMesta Bojnice.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že priebeh štátneho stavebného dohľadu\nna mieste samom nebol zdokumentovaný, resp. v administratívnom spise sa zápisnica o jeho vykonaní\nnenachádza (pod č. 5 sa nachádzajú len fotografie). Skutočnosť, že štátny stavebný dohľad sa\nuskutočnil, je zrejmá len z oznámenia stavebného úradu adresovaného SPF RO z 28. februára 2007, z\nktorého vyplýva, že na miestnom zisťovaní bol písomne aj fotograficky zdokumentovaný skutkový stav.\nZ uvedeného oznámenia vyplýva, že „na pozemku parc. č. XXX kat. úz. L.., ktorý je vlastníctve SPF\nBratislava, postavil žalobca betónový múr vo výške 1,2 m z prednej strany od miestnej komunikácie a\nnízky betónový múrik zo zadnej strany parcely, na ktorom je natiahnuté pletivo oplotenia. Na predmetnej\nparcele je umiestnená aj drobná stavba, slúžiaca na uskladnenie dreva. Oplotenie za rodinným domom\na drobná stavba sú vybudované v roku 1997, betónový múrik od miestnej komunikácie je vybudovaný\n\nv roku 1999. Na predmetné stavby nebolo vydané stavebné povolenie ani ohlásenie drobnej stavby.\" V\noznámení sa ďalej uvádza, že „stavebný úrad začne v zmysle § 88a stavebného zákona z vlastného\npodnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzve žalobcu k predloženiu dokladov o tom, že\ndodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s\ncieľmi a zámermi územného plánovania a osobitným i predpismi.\"\nOdvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z uvedeného nie je zrejmé, kto poskytol stavebnému\núradu uvedené informácie, kto sa štátneho stavebného dohľadu vôbec zúčastnil, resp. či sa ho\nzúčastnil aj samotný žalobca. Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žiadne doručenky o\ndoručení predmetného oznámenia o vykonaní štátneho stavebného dohľadu žalobcovi, ako aj ostatným\nupovedomovaným subjektom sa v administratívnom spise nenachádzajú.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vzhľadom k tomu, že stavebný úrad začal konanie podľa\nustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1 stavebného zákona a podľa jeho výsledkov stavbu\n„Oporný múr, oplotenie a drobná stavba\" dodatočne povolí alebo vydá rozhodnutie o jej odstránení,\nt. z. vrátení do pôvodného stavu, bol žalobca výzvou stavebného úradu z 20. marca 2007 vyzvaný\npreukázať, či dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými\nstavebným zákonom a osobitnými predpismi s tým, aby v lehote do 90 dní odo dňa doručenia tejto výzvy\npredložil doklady, ktoré špecifikoval. Súčasne stavebný úrad žalobcu upozornil, že v zmysle § 88a ods.\n2 stavebného zákona ak požadované doklady nepredloží v uloženej lehote, alebo ak sa na ich podklade\npreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie uskutočnenej stavby,\nresp. vrátenie do pôvodného stavu. Táto výzva bola žalobcovi doručená 21. marca 2007.\nŽalobca v lehote na predloženie dokladov doručil stavebnému úradu dňa 22. júna 2007 žiadosť o\npredĺženie lehoty na predloženie dokladov na legalizáciu stavby, čo odôvodnil pracovným vyťažením.\nStavebný úrad žalobcovi vyhovel a lehotu mu výzvou z 22. júna 2007 predĺžil o 4 mesiace od jej\ndoručenia, t. j. od 26. júna 2007. Ani táto lehota nebola však zo strany žalobcu dodržaná, žiaden z\npožadovaných dokladov nepredložil, ale len opakovanými žiadosťami (z 24. októbra 2007, 11. augusta\n2009, osobne 21. októbra 2009) v podstate bez akéhokoľvek odôvodnenia žiadosti (len „z dôvodu\npracovného vyťaženia\") mu stavebný úrad vždy vyhovel a lehoty opakovane predlžoval. Dňa 21. októbra\n2009 sa žalobca dokonca osobne dostavil na stavebný úrad so žiadosťou o predĺženie lehoty, avšak ani\nvtedy nebol riadne ako účastník konania vypočutý, nebola s ním spísaná riadna zápisnica, iba stručný\núradný záznam.\nNa základe uvedeného sa možno jednoznačne stotožniť s argumentáciou žalovaného o pasivite žalobcu\nv priebehu správneho konania, ktorý nemal záujem dať daný stav ohľadne neoprávnených stavieb do\nsúladu so zákonom.\nStavebný zákon v § 88 ods.1 taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody, pri existencii ktorých je stavebný\núrad povinný nariadiť odstránenie stavby. Konanie v týchto prípadoch začína vždy zo zákona.\nPre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým\nbolo žalobcovi nariadené odstránenie horeoznačených stavieb, bolo podstatné skúmať splnenie\nzákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona upravujúceho\nodstraňovanie stavieb.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebnému úradu podľa § 57 ods. 7 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.\nV citovanom ustanovení sa riešia stavby nepovolené, t. j. tie, ktoré boli postavené bez stavebného\npovolenia alebo v rozpore s ním, ako aj stavby podliehajúce ohláseniu a ktoré sa nedajú zdokumentovať\n\nkladným písomným oznámením stavebného úradu. Zároveň sa ale pripúšťa ich dodatočné povolenie v\nprípade, že nie sú v rozpore s verejným záujmom.\nDodatočné povolenie stavby je zakomponované do stavebného zákona v samostatnom ustanovení §\n88a, ktorý podrobne upravuje konanie o dodatočnom povolení stavby uvedené pojmovo už v § 88 ods.\n1 písm. b/.\nČi je nepovolená stavba v rozpore s verejným záujmom, sa musí preukázať pri konaní podľa § 88a\nstavebného zákona.\nPodľa § 88a ods. 1 veta prvá stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená\nbez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a s osobitnými\npredpismi.\nÚčelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je\nprvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti,\nže ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je\nna vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca bol v\npriebehu konania pasívny.\nKonanie o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona predstavuje konanie, ktoré\nzačína zo svojej úradnej povinnosti stavebný úrad, ktorý tiež zodpovedá za úplnosť skutkových zistení\nnevyhnutných na preukázanie existencie zákonných predpokladov potrebných na vydanie rozhodnutia\no nariadení odstránenia stavby.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že aj v konaní o odstránenie stavby podľa § 88 ods. 1 písm.\nb/ stavebného zákona, ako tomu bolo v posudzovanej veci, bol nositeľom dôkazného bremena stavebný\núrad a bolo teda na ňom, aby nepochybne preukázal, že dôvody na začatie správneho konania a pre\nnariadenie odstránenia stavby existujú. Tiež treba zdôrazniť, že v konaní o odstránenie stavby, keďže\nje vedené z úradnej povinnosti, na rozdiel od konania o žiadosti o dodatočné povolenie, nemožno ani\nuplatniť koncentračnú zásadu pre uplatňovanie námietok účastníkov.\nPodľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nVedenie konania o odstránení stavby nie je procesne upravené stavebným zákonom, a preto stavebný\núrad v priebehu tohto konania postupuje podľa zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (Správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov.\nV zmysle základných pravidiel správneho konania (§ 3 správneho poriadku) správne orgány postupujú v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (ods. 1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní\nv úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie\ntýka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k\npodkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (ods. 2). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného stavu veci (ods. 5).\nPodľa § 4 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu\ncelého konania.\n\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány\nv posudzovanej veci dospeli k záveru, že pre odstránenie horeuvedených stavieb boli splnené zákonné\npodmienky. Tento ich záver je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, nakoľko si preň\nnezadovážili dostatok skutkových pokladov.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazmi sú najmä\nvýsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť\nna podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu (ods. 4).\nV posudzovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na povahu veci, bolo potrebné\nnariadiť ústne pojednávanie (§ 21 ods. 1 správneho poriadku), ktoré bolo možné uskutočniť na mieste\nohliadky, a to za účasti účastníkov konania s tým, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky\n(§ 21 ods. 2 cit. zák.). Vo veci sa javí nevyhnuté dôsledné vypočutie žalobcu ako účastníka konania,\njeho otca a tiež žalobcom navrhnutých svedkov - susedov, ktorí môžu byť odstránením oporného múru\ndotknutí. Pri týchto úkonoch je potrebné zachovať zákonný postup v súlade s § 33 ods. 1, 2 správneho\nporiadku. O uvedených úkonoch, t. j. o ústnom pojednávaní, o vyjadrení účastníka ako aj o výsluchu\nsvedkov vrátane ich poučenia (§ 35 cit. zák.) je potrebné vyhotoviť zápisnicu spĺňajúcu náležitosti v\nzmysle § 22 cit. zák.).\nZ podkladov administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že správne orgány sa\nnedostatočne zaoberali otázkou možnosti ohrozenia susedných nehnuteľností v prípade odstránenia\noporného múru, ktorý podľa názoru žalobcu plní ochrannú funkciu pred zosuvom svahu.\nOdvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že správne orgány majú v zmysle ustanovenia §\n45 správneho poriadku (upravujúceho poriadkové opatrenia) k dispozícii možnosť sankčného postihu\nsubjektov sťažujúcich postup konania.\nVychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp\nprávnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať,\nže príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú\nsprávne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03).\nZ týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.\n3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom v\nzmysle § 250r O.s.p. je viazaný právnym názorom súdu, pričom zároveň je povinný sa vysporiadať aj\nso všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi - s poukazom\nna existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v preukázanej pasivite žalobcu v\npriebehu správneho konania - náhradu trov konania nepriznal.\nPodľa § 1 písm. b/ zákona č. 345/2012 Z. z., o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. januára 2013 Krajský stavebný úrad v\nTrenčíne zrušený a jeho pôsobnosť prešla v zmysle § 2 ods. 1 cit. predpisu na obvodný úrad v sídle kraja.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov účinného od 1. októbra 2013, obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do\n30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.\nV zmysle uvedeného najvyšší súd postupujúc podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.\nkonal ďalej s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného, ktorým je okresný úrad.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}