{"guid": "665c2ee2-179d-48cc-9fda-7d0dd4439266:dc27754f-f8fd-40c5-ab81-9039a4f15f2a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2", "spisova_znacka": "4Sžf/42/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/42/2012 z 18. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 4Sžf/42/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2", "identifikacne_cislo": "3011200403", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc27754f-f8fd-40c5-ab81-9039a4f15f2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/42/2012\n3011200403\n18. 06. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200403.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu obchodnej\nspoločnosti UNIPRINT, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nová č. 2419, zastúpenej advokátom JUDr.\nEugenom Kostovčíkom so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/226/7388-55128/2011/995399-r z 13.05.2011, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/54/2011-54 z 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/54/2011-54 zo\ndňa 24. apríla 2012\nm e n í\ntak, že rozhodnutia žalovaného Daňového riaditeľstva SR č.\nI/226/7388-55128/2011/995399-r zo dňa 13. mája 2011 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Považská Bystrica č. 670/230/2483/11/Sed zo dňa 21. januára 2011 z r u š u j e a vec v r a\nc i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 Eur titulom súdneho\npoplatku a v sume 1 901,71 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Eugena Kostovčíka,\nadvokáta v Košiciach do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer,\nktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod I zák. č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane\nz príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 6 115,38 Eur.\nKrajský súd dôvodil nasledovne :\n„Po daňovej kontrole a opakovanej daňovej kontrole daňové orgány zistili, že žalobca si v roku 2005\nuplatnil do nákladov výdaj zásob zo skladu, ktoré boli obstarané od spoločností Tingo, Ixus a Faraon.\nŽalovaný s prihliadnutím na výpovede konateľov a aj na výpovede Q., Q., H. a J. S. v trestnom\nkonaní, dospel k záveru, že dodávatelia žalobcu spoločnosti Tingo, Faraon a Ixus reálne nefungovali,\nnevykonávali žiadnu obchodnú činnosť, konatelia na základe pokynov S. podpisovali fiktívne doklady\nvyplnené alebo aj prázdne, vyberali z účtov peniaze a odovzdávali ich osobám, ktoré túto činnosť\nriadili, za čo dostávali províziu. Pochybnosti u správcu dane vznikli objektívne a žalobca bol povinný\npreukázať existenciu podmienok na nárok na odpočet, ale žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca\n\npredložil faktúry a príjmové pokladničné doklady, ďalej boli vypočutí jeho zamestnanci (N. uviedol, že\nJ. doviezol papier a tiež to uviedla M. a V.), ktorí ale nepotvrdili, že J. vozil tovar za dodávateľov Tingo,\nFaraon a Ixus. Fiktívne obchody dodávateľov nepoprel ani žalobca (pripúšťa ich aj v žalobe) a preto\nvyhodnotením jednotlivých dôkazov a všetkých vo vzájomných súvislostiach daňové orgány dospeli k\nzáveru, že dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach a vznik daňovej povinnosti u nich nebolo\npreukázané. Krajský súd konštatuje, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a\nvyvodený správny právny záver.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd nepovažoval žalobné námietky žalobcu za\ndôvodné. Napadnuté rozhodnutie má odôvodnenie, ktoré zodpovedá ust. § 48 ods. 6 zákona o správe\ndaní a poplatkov, keďže sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu a právo žalobcu v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nebolo porušené. Keďže žalobca neuviedol konkrétne, s ktorou jeho\nnámietkou sa žalovaný nevyporiadal, súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Ďalšia námietka sa týka\nposúdenia dodatočného platobného výmeru zo dňa 21.01.2011 žalobcom ako nulitného rozhodnutia,\nktoré nemá právne účinky a hľadí sa naň akoby nebolo vydané. Žalobca vychádza z toho, že vyrubenie\ndane po opakovanej daňovej kontrole oproti daňovému priznaniu je v priamom rozpore s ust. § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov, keďže po daňovej kontrole v dôsledku zrušenia\npôvodného prvostupňového rozhodnutia vlastne nedošlo k vyrubeniu dane správcom dane. Krajský\nsúd nie je toho názoru ako žalobca, pretože prijatie uvedeného právneho názoru by v praxi úplne\nznemožňovalo vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole, čo zákonodarca pri zavedení inštitútu\nopakovanej daňovej kontroly určite nemal na mysli. V danom prípade pôvodné rozhodnutie žalovaného\nzo dňa 12.11.2007 krajský súd zrušil rozsudkom sp. zn. 13S/4/2008 a vec vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný následne zrušil dodatočný platobný výmer zo dňa 15.08.2007 a vydal podnet na vykonanie\nopakovanej daňovej kontroly, ktorá bola ukončená protokolom a opäť bol vydaný dodatočný platobný\nvýmer zo dňa 21.01.2011. Krajský súd je toho názoru, že úkon správcu dane, označený ako opakovaná\ndaňová kontrola, je potrebné hodnotiť podľa obsahu a to ako preverenie výsledkov daňovej kontroly v\nrámci konania o opravných prostriedkoch, čo nie je opakovanou daňovou kontrolou (§ 15b ods. 3 písm.\na/ zákona o správe daní a poplatkov). U žalobcu teda nebola vykonaná opakovaná daňová kontrola, len\npreverenie výsledkov daňovej kontroly a vydanie dodatočného platobného výmeru zo dňa 21.01.2011\nbolo možné, zákon porušený nebol. Z týchto dôvodov nemožno dodatočný platobný výmer hodnotiť\nako nulitný právny akt a výklad zákona žalobcom je nesprávny. Ďalšia námietka sa týkala zisteného\nskutkového stavu, ktorý nebol dostatočný a nevyvrátil argumenty žalobcu. Vypočutí svedkovia podľa\nžalobcu potvrdili pôvodné výpovede, pričom objasnenie otázok a vyvrátenie pochybností nemožno\nposunúť pod dôkazné bremeno daňového subjektu. Krajský súd konštatoval, že žalobca ani v žalobe\nneuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by závery žalovaného vyvrátil, len uvádzal vo všeobecnej\nrovine, že bol porušený § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca účelovo a tendenčne\nhodnotí vykonané dôkazy, resp. ich ani nehodnotí, len ich podáva tak, akoby uniesol dôkazné bremeno\na zbavil sa povinnosti zaplatiť vyrubenú daň. V priamom rozpore s obsahom spisov je tvrdenie žalobcu,\nže svedkovia N., M., H., V. a I. potvrdili dodanie tovaru od dodávateľov Ixus, Faraon a Tingo, keďže\ntíto svedkovia len veľmi nekonkrétne hovorili o dodaní tovaru, ale vôbec neuvádzali dodávateľov, čo\nžalovaný správne vyhodnotil. Ďalší svedkovia Q., H., S., N. a J. vypovedali rozporne a okrem J. nikto\nz nich o obchode so žalobcom nič nevedel. Títo svedkovia dokázali, že k obchodu nedošlo, že išlo o\nfiktívne obchody a vedomosť o fiktívnych obchodoch mal aj sám žalobca a preto pochybnosti daňových\norgánov neboli vyvrátené. Správca dane sa neuspokojil len s dôkazmi, ktoré označil žalobca, ale vykonal\nrozsiahle dokazovanie a preto tvrdenie žalobcu, že všetko podsúval len pod jeho dôkazné bremeno,\nneobstojí a je neobjektívne. Vidieť to aj z tvrdenia žalobcu v žalobe, že žalovaný nerozlišuje postavenie\nsvedka a obvineného v trestnom konaní a že Q. a S. vypovedali ako obvinení a z týchto výpovedí\nmal žalovaný vychádzať, hoci je zo spisu preukázané, že išlo o svedecké výpovede. Po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca v celej žalobe len so subjektívneho pohľadu\nspochybňuje napadnuté rozhodnutie, ale pochybnosti nepodporil objektívnym dôkazom. Žalobca len\nfaktúrami dokazoval dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach, pretože jeho svedkovia (N.,\nV., atď.) nepotvrdili dodanie tovaru dodávateľmi Ixus, Faraon a Tingo (hovorili len o dodávke tovaru).\nĎalší svedkovia H., Q., Q., J. ako konatelia, resp. zástupca dodávateľov potvrdili len fiktívne obchody\na preto žalobca nepreukázal splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov,\npričom bol oprávnený od svojich dodávateľov požadovať údaje potrebné v súvislosti s dodaním služieb\na zároveň je povinný za účelom preukázania daňových výdavkov si zabezpečiť dostatočné dôkazy.\n\nSprávca dane pri vyrubovaní a vyberaní daní je povinný dodržiavať právne predpisy, preto nemôže\nprihliadať na to, či daňový subjekt konal v dobrej viere alebo nie. Vyhodnotenie dôkazov je v súlade\nso zásadou daňového konania ustanovenou v § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov a tak\nboli hodnotené aj výpovede konateľov pred políciou. Po preskúmaní možno konštatovať, že žalobcom\nuplatnené daňové výdavky nemožno za daňové výdavky uznať s prihliadnutím na ust. § 2 písm. i/, § 21\nods. 1 zákona o dani z príjmov.“ (koniec cit. rozsudku KS)\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil\nrozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie žalovaného, a súčasne rozhodol o trovách konania. V\ndôvodoch odvolania žalobca v bodoch 1 a 2 poukázal na to, že dodatočným platobným výmerom\nz 21.01.2011 bol žalobcovi vyrubený po opakovanej daňovej kontrole rovaný rozdiel dane z príjmov\nza rok 2005 ako pri predchádzajúcej kontrole, neuznaním faktúr od spločností IXUS, s.r.o., TIONGO,\ns.r.o. a FARAON, s.r.o. V bodoch 3 až 8 žalobca uviedol obsah výpovede na veci zainteresovaných\nosôb, svedkov , pričom z nich vyplýva, že obchody medzi žalobcom a uvedenými spoločnosťami sa\nneuskutočnili. Len z výpovede generálneho zástupcu spoločností S. J. vyplýva, že dodal tovar, Žalobca\npoukázal na skutočnosť, že z rozsudku KS v Trenčíne sp. zn. 13S/4/2008, ktorým bolo zrušené pôvodné\nrozhodnutie o vyrubení dane, vyplýva, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akými úvahami sa\nriadili daňové orgány pri hodnotení svedeckej výpovede S. J., ktorá je v zásadnom rozpore s obsahom\nvýpovedí konateľov dodávateľských spoločností. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, z akého\ndôvodu nepovažovali daňové orgány výpoveď S. J. za hodnovernú, resp. z akých dôvodov boli výpovede\nkonateľov hodnovernejšie. S. J. na základe splnomocnení zastupoval uvedené spoločnosti, čo ani\nsprávca dane nespochybňuje a je teda zrejmé, že konal v mene spoločností. V bode 18 odvolania\nžalobca poukázal na to, že aj keď správca dane nespochybnil dodanie tovaru do spoločnosti UNIPRINT,\ns.r.o. S. J. a prevzatie hotovosti za rozhodujúce považuje to, že tovar nedodali menované spoločnosti.\nŽalobca v bode 20 odvolania poukázal na to, že postup podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod I zákona nebol v\nsúlade so zákonom, pretože podľa uvedeného ustanovenia mohol žalovaný postupovať len vtedy, ak sa\ndaň po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole.\nS touto zásadnou námietkou sa odvolací daňový orgán uvedenou v čl. I odvolania proti dodatočnému\nplatobnému výmeru nezaoberal.\nŽalobca v bodoch 24 - 25 odvolania poukazuje na obsah rozhodnutia krajského súdu. V nadväznosti\nna to v čl. II odvolania dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom, došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\nPodľa žalobcu v rozsudku krajského súdu nie je spravodlivo zhodnotené dôkazné bremeno medzi\nžalobcom, ako daňovým subjektom a správcom dane. Závery súdu sú v extrémnom rozpore s jeho\nskorším rozsudkom v danej veci. S poukazom na bod 29 odvolania žalobca vytýka krajskému súdu, že\nsa namiesto odvolacieho daňového orgánu vysporiadal sám súd s námietkou, že žalovaný nepostupoval\npodľa § 48 ods. 6 zákona, keď sám krajský súd tvrdí, že u žalobcu nebola vykonaná opakovaná daňová\nkontrola, ale išlo o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch.\nOdvolacie konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného z 12.11.2007 o odvolaní,\na teda nemohlo sa jednať o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných\nprostriedkoch. Obhajoba žalovaného súdom je podľa žalobcu nekompetentná a jeho záver je úplne\narbitrárny.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že daňové orgány a ani súd svedecké výpovede z pohľadu ich pravdivosti\nnijako nehodnotili, len ich ako pravdivé prevzali. Hodnovernosť výpovedí nemožno hodnotiť podľa toho,\nči sú v prospech alebo v neprospech žalobcu. Daňové orgány sa nepozastavili nad tým, že nebolo v\nzáujme svedkov akoukoľvek formou prezentovať účasť na dodávkach tovaru, z ktorých neboli odvedené\ndane. Súd sa podľa žalobcu nevyporiadal s ťažiskovou námietkou žalobcu, že žalovaný nespochybnil,\nže nejaký tovar dodaný do spoločnosti UNIPRINT bol, nebolo však preukázané dodanie tovaru medzi\njednotlivými spoločnosťami a UNIPRINT-om. Hoci žalovaný nikdy výslovne netvrdil, že išlo o fiktívne\nobchody, ale uvádza, že tieto náklady nie sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými\nvýdavkami, lebo nie sú dostatočne preukázané, súd sa namiesto toho, aby sa s touto námietkou žalobcu\nvysporiadal, na ďalšiu obhajobu žalovaného prijal ničím neodôvodnený záver, že išlo o fiktívne obchody,\no ktorých žalobca mal vedomosť.\nŽalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 OSP) a senát najvyššieho súdu dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa so spisovým materiálom\nako aj s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v\nsúlade so zákonom a že pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, rozhodol tak bez náležitého vysporiadania\nsa s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ako aj bez náležitého oboznámenia sa s obsahom\npripojeného administratívneho spisu.\nPodstatu odvolania žalobcu proti rozsudku krajského súdu možno zhrnúť do dvoch podstatných\ndôvodov :\n1. Námietky týkajúce sa opakovanej daňovej kontroly.\nOdvolací súd konštatuje, že rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf/8, 29/2012 vo veci žalobcu UNIPRINT s.r.o.\n(v spojitosti s dodaním tovaru od spoločností IXUS, TINGO a FARAON, vo vzťahu k DPH za mesiace\napríl a september 2005) vyslovil nasledovné:\n„Je nepochybné, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní, je daňová kontrola\nukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Dňom\nnasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie v zmysle § 44 ods. 1\nzákona o správe daní. Je tiež nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným\nrozhodnutím vo veci. V danom prípade, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení oboch účastníkov, správca\ndane vo veci dodatočný platobný výmer vydal, tento však bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky na základe odvolania žalobkyne zrušený. Z tejto nepochybnej skutočnosti teda\nvyplýva, že vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za\nrozhodujúce zdaňovacie obdobie nebolo ukončené právoplatným platobným ani dodatočným platobným\nvýmerom.\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nVychádzajúc z citovaného ustanovenia, podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane, po zrušení\ndodatočného platobného výmeru, resp. výmerov a po vrátení veci na ďalšie konanie, mal pokračovať vo\n\nvyrubovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch\na toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného\nplatobného výmeru. Pokiaľ žalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočných platobných\nvýmerov pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly dopustil sa porušenia zákona. Správca dane\nnebol teda oprávnený vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona o správe daní a pokiaľ\nsprávca dane vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer, možno tieto\nrozhodnutia považovať za nezákonné a rovnako nezákonné sú aj napadnuté rozhodnutia žalovaného.“\nNajvyšší súd, ako súd odvolací (s poukazom na § 250ja ods. 7 OSP), sa stotožňuje s vysloveným\nprávnym názorom vo veci 5 Sžf 8, 29/2012 aj vo vzťahu k prejednávanej veci týkajúcej sa dane z\npríjmov žalobcu za rok 2005. Súčasne považuje záver krajského súdu o tom, že nebola vykonaná\nopakovaná daňová kontrola, ale len preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných\nprostriedkoch, za nepodložený obsahom spisov.\n2. Námietky týkajúce sa vyhodnotenia dôkazov\nPodľa názoru odvolacieho súdu sú opodstatnené aj dôvody odvolania, ktoré sa týkajú hodnotenia\ndôkazov vykonaných v daňovom konaní, ale aj samotného uskutočnenia dokazovania v daňovom\nkonaní. Z predloženého administratívneho spisu (ktorý nenesie znaky úplnosti, nakoľko nie je zviazaný\na žurnalizovaný) možno ustáliť, že výsluchy svedkov, najmä konateľov obchodných spoločností boli\nuskutočnené jednak v prvom štádiu daňového konania (rok 2007), v druhom štádiu po zrušení prvotného\nrozhodnutia žalovaného súdom, ako aj v trestnom konaní. Z dostupného spisového materiálu nevyplýva,\nže by žalobca (poverený zástupca) mal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov v daňovom konaní,\na ani skutočnosť, ako daňové orgány vykonali v daňovom konaní dôkazy zadovážené v trestnom konaní,\npri zachovaní práv žalobcu vyjadriť sa k takým dôkazom.\nOdvolací súd považuje rozhodnutie žalovaného (ako celok) za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že\nneuznanie konkrétnych výdavkov za fakturované dodávky nie je odôvodnené ich neuhradením alebo\ntým, že neboli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, resp. že\nnebola rešpektovaná časová a vecná súvislosť v danom zdaňovacom období, ale okolnosťami, ktoré\npre uznanie výdavku, ako výdavku daňového pre daň z príjmov, nie sú samé osebe rozhodujúce\n(nevystavenie faktúr konateľmi zmienených obchodných spoločností).\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne treba\npodľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmeniť a rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové\nkonanie a rozhodnutie, pretože rozhodnutia vychádzali z neprávneho právneho posúdenia veci, v\nkonaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj\npre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok relevantných dôvodov napadnutého rozhodnutia najmä pri\nhodnotení dôkazov (§ 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ a e/ OSP). Správny orgán súc viazaný právnym\nnázorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) v ďalšom konaní, rešpektujúc príslušné procesnoprávne\ni hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu včítane\nriadneho odôvodnenia.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom\nv Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,\nt. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného - Daňového riaditeľstva SR, ktorý žalované rozhodnutie\nvydal.\n\nPodľa § 250k ods. 1 OSP žalobcovi patrí náhrada trov konania, ktorú právny zástupca vyčíslil\nnasledovne:\n\n1. Vykonané úkony: Tarifná odmena Režijný paušál\n- prevzatie a príprava zastupovania\nvrátane prvej porady s klientom 07.06. 2011.. .123,50 € 7,41 €\n- písomné podanie na súd (žaloba) 24.06. 2011.. .123,50 € 7,41 €\n- zastupovanie pred KS v Trenčíne 24.04. 2012 .127,16 € 7,63 €\n- odvolanie proti rozsudku KS Trenčín 15. 06. 2012 127,16 € 7,63 €\n- účasť na vyhlásení rozsudku NS SR\nv Bratislave 18. 06. 2013 [§ 14 ods. 5 písm. b) yyhl.]. 32, 54 € 7, 81 €\nSpolu 533, 86 € 37, 89 €\nSpolu trovy právneho zastupovania konania za 5 úkonov spolu - 571, 75 €.\n2. Právny zástupca na pracovné cesty použil vozidlo M., evid. číslo H., priemerná spotreba 9,61/100\nkm, t.j. 0,0961/1km (technický preukaz vozidla v prílohe). Náhrada hotových výdavkov podľa vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.\n- prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom 07.06.2011 (Košice - Považská\nBystrica - Košice - 620 km), cena nafty k 07.06.2011 - 1,345 €, cena nafty za 1km (1,345 € x 0,096) =\n0,12912 €, náhrada za spotrebované pohonné látky (620 km x 0,12912 €) = 80,05 €. Sadzba paušálnej\nnáhrady (620 x 0,183 €) = 113,46 €. Náhrada hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. cestovné výdavky za pracovnú cestu 07.06.2011 predstavujú 193, 51 €.\n- zastupovanie na pojednávaní pred KS v Trenčíne 24.04.2012, (Košice - Trenčín - Košice - 720 km),\ncena nafty k 24.04.2012 - 1,47 €/l, cena nafty za 1 km - O,147 €, náhrada za spotrebované pohonné\nlátky (720 km x O, 147 €) = 105,84 €, sadzba paušálnej náhrady (720 km x 0,183 €) = 131,76 €. Náhrada\nhotových výdavkov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - cestovné výdavky za pracovnú cestu 24.04.2012\npredstavuje 237,60 €.\n- účasť na vyhlásení rozsudku NS SR v Bratislave 18. 06. 2013 - 0 € (Celá náhrada hotových výdavkov\n- cestovné výdavky za pracovnú bola uplatnená pri sp. zn. 4Sžf/43/2012).\nCestovné výdavky za pracovné cesty spolu 431,11 €.\n\n3. Náhrada výdavkov za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.\n- 07.06.2011 Košice - Považský Bystrica - Košice (8 hodín, 16 polhodín). Suma za každú aj začatú\npolhodinu za čas strávený na ceste je 12,35 €, suma za 16 polhodín predstavuje 197,60 €.\n- 24.04.2012 Košice - Trenčín - Košice (10 hodín, 20 polhodín). Suma za každú aj začatú polhodinu za\nčas strávený na ceste je (12,71 €), suma za 20 polhodín predstavuje 254,20 €.\n\n- 18.06.2013 Košice - Bratislava - Košice (10 hodín, 20 polhodín). Suma za každú aj začatú polhodinu\nza čas strávený na ceste je (13,01 €), suma za 20 polhodín predstavuje 260, 20 €. V zmysle § 17 ods.\n2 vyhláška č. 655/2004 Z. z. uplatnená pomerná časť 50 % - 130,10 €. (pozn. druhá časť uplatnená pri\nsp. zn. 4Sžf/43/2012).\nNáhrada výdavkov za premeškaný čas spolu 581, 90 €\n4. Daň z pridanej hodnoty 20 % zo základu 1 584,76 € predstavuje 316, 95 €. Pozn.: JUDr. E. Kostovčík\nje platiteľom DPH -IČ DPH SKI0206532\nSpolu trovy 1. - 4. v sume 1 901,71 €\n5. - Súdne poplatky 2 x 66 €, spolu 132 €.\nOdvolací súd uznal uplatnené náhrady za podložené a vyčíslené v súlade so zákonom a príslušnou\nvyhláškou.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}