{"guid": "f2d17ac5-76ad-452f-b54a-44f23becb73b:bf61f3da-cf11-4bbb-9ac3-104880e002f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1", "spisova_znacka": "1Sžd/47/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/47/2011 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2013, sp. zn. 1Sžd/47/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1", "identifikacne_cislo": "3011200306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf61f3da-cf11-4bbb-9ac3-104880e002f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/47/2011\n3011200306\n22. 01. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:3011200306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: M., bytom\nU., právne zastúpeného JUDr. Luciou Bušty, advokátkou v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku č. 36/9,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č. 1,\nTrenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-P-43/2011 zo dňa 18.\napríla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/37/2011-44 zo dňa\n04. októbra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/37/2011-44 zo dňa\n04. októbra 2011 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zamietol žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia č. KRPZ-TN-KDI-P-43/2011 zo dňa 18.04.2011, ktorým žalovaný na odvolanie\nžalobcu zmenil prvostupňové rozhodnutie ORPZ v Považskej Bystrici č. p. ORP-DIPB-SK-327/2010 zo\ndňa 09.02.2011 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a j/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a o uložení sankcií vo forme pokuty\nvo výške 1.000 € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia tak, že vo výroku v právnej kvalifikácii skutku nahradil text „...porušil povinnosť ust. § 3 ods.\n2 písm. c/...“ textom „...porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. b/, j/\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov...“ (ďalej len „zákon\nč. 8/2009 Z. z.“); žalovaný zmenil aj výrok prvostupňového rozhodnutia v časti uložených sankcií tak, že\nžalobcovi uložil pokutu vo výške 850 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 40 mesiacov. O\ntrovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že správne orgány v konaní dostatočne a objektívne\nzistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup\nžalovaného boli v súlade so zákonom.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil skutočnosť, že žalobca svoju obranu založenú na vlastnom\ntvrdení a výpovediach svedkov o tom, že žalobca vozidlo v danom čase neviedol, ale riadil ho jeho\nznámy, ktorý ho odviezol domov, odovzdal mu kľúče od vozidla a následne sa vrátil do pohostinstva,\n\npo prvýkrát uviedol až v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca mal pri\ntom možnosť vyjadriť sa do zápisnice, prípadne aj do rozhodnutia o zaistení osoby, avšak neurobil\ntak. Okolnosti skutku mal žalovaný preukázané aj z vyjadrení členov hliadky. Výpovede žalobcu ako\naj svedkov navrhnutých až v odvolacom konaní nepreukázali, že vozidlo neviedol žalobca a výpoveď\nsvedka I. (ktorý ho mal odviezť domov) bola vyhodnotená ako nevierohodná. Preto aj krajský súd zhodne\nso záverom žalovaného dospel k názoru, že skutok sa stal tak, ako ho zistil správny orgán, žalobca sa\nho jednoznačne dopustil tým, že sa odmietol preukázať vodičským preukazom a podrobiť sa dychovej\nskúške a navyše sa správal agresívne. V súvislosti s uloženými sankciami krajský súd konštatoval, že\nžalovaný pri ich ukladaní zohľadnil závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti,\nza akých bol skutok spáchaný, ako aj na mieru zavinenia a osobu páchateľa.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a\nvrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nV odvolaní namietal, že správny orgán ani krajský súd vôbec nevzali do úvahy svedecké výpovede 4\nsvedkov svedčiacich v jeho prospech; navrhnutých pritom bolo až 5 svedkov, pričom M. bol vypočutý\naž dodatočne a jeho výpoveď bola pozmenená. Správnemu orgánu vyčítal, že ho vôbec nepoučil o\njeho právach, o práve navrhnúť výpovede svedkov na svoju obranu - jeho práva mu boli oznámené až\njeho právnym zástupcom, a preto svedecké výpovede nenavrhol vykonať už pri ústnom prejednávaní\npriestupku. Spochybňoval tvrdenia členov hliadky, že jeho vozidlo mali stále v dohľade, a že videli vo\nvozidle len jednu osobu, pretože vozidlo sa pohybovalo v nočných hodinách po neosvetlenom priestore,\nnebolo reálne možné, aby ho hliadka mala stále v dohľade a navyše hliadka v tom čase kontrolovala\niné vozidlo, a preto ho ani nemohla začať prenasledovať okamžite. Ďalej namietal tvrdenie žalovaného,\nže bol na PZ predvedený za účelom preukázania totožnosti, pretože sám hliadke ešte na parkovisku\npredložil svoj občiansky preukaz; odmietol predložiť len vodičský preukaz a podrobiť sa skúške na\nalkohol, pretože na to nebol žiaden dôvod, keďže vozidlo nešoféroval a nebol účastníkom cestnej\npremávky. Žalovanému vytkol aj to, že nevypočul ďalších svedkov na skutočnosť, či sa svedok I., ktorý\nvozidlo viedol, vrátil potom do pohostinstva. Výpovede členov hliadky sa však automaticky brali ako\npravdivé, a to len z dôvodu, že títo boli pod prísahou. V takomto prípade však bola absolútne popretá\nprezumpcia neviny akéhokoľvek obvineného bez možnosti nápravy.\nŽalobca tiež tvrdil, že okrem toho, že nebol zo strany polície o svojich právach poučený, nebolo mu\nani oznámené, aké následky bude mať jeho prípadné nevyjadrenie, nepodpísanie správy o objasňovaní\npriestupku a nebola vzatá do úvahy ani námietka, že správu nikdy nevidel a nebol vyzvaný na jej\npodpísanie, či vyjadrenie sa k nej. Namietal tiež postup polície pri jeho predvedení, keď bol držaný v\nnoci viac ako tri hodiny bez možnosti zavolať svojej chorej manželke a bolo s ním zaobchádzané ako\ns kriminálnikom.\nSpochybňoval celý priebeh udalosti tak, ako ich opísal žalovaný, keď tvrdil, že hliadka ho zaistila až v\nčase, keď odchádzal od auta a blížil sa k dverám domu, hliadka ho nezastavila v aute počas jazdy, alebo\npočas vystupovania. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že bol účastníkom cestnej premávky, ani\ns tým, že nespolupracoval.\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho\nrozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 22.01.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislava, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nOdvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v\nžalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dňa 10.12.2010 v čase o 23.00\nhod. kontrolovaný policajnou hliadkou v zložení nstržm. W. a stržm. O. po tom, čo mal viesť motorové\nvozidlo značky Peugeot 406 EČV O. v Považskej Bystrici od Ulice Športovcov, Robotnícku a na Ulicu\nOdborov, kde mal zastaviť na parkovisku pred obytným domom, v ktorom býval. Policajti žalobcu mali\nvyzvať na predloženie dokladov a podrobenie sa dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, čo\nžalobca odmietol a rovnako tak odmietol podrobiť sa krvnej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v\nkrvi. Z dôvodu, že žalobca mal klásť aktívny odpor, boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a bol\npredvedený na policajnú stanicu, odkiaľ bol o 00:35 hod. nasledujúceho dňa prepustený. Žalobca mal\nsvojim konaním porušiť povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. a dopustiť\nsa tak priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a j/ zákona č. 372/19902 Zb.. Do správy o výsledku\nobjasňovania priestupku sa žalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju i podpísať. Z tejto správy (z predtlače)\ntiež vyplýva, že žalobca bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým prístrojom,\no práve požiadať o odber krvi a následne bol upozornený, že náklady za vykonaný odber krvi na jeho\nžiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, že žalobca odber krvi nežiadal a\nďalšia jazda mu bola zakázaná.\nSprávny orgán preto začal voči žalobcovi priestupkové konanie. Skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, bol\nprejednaný na ústnom pojednávaní dňa 20.01.2011 a dňa 09.02.2011 pod č. ORP-DIPB-SK-327/2010.\nŽalobca do zápisnice ku skutku uviedol, že v daný deň bol v pohostinstve pri zimnom štadióne, kde\nvypil asi 5 pív, a preto požiadal svojho kamaráta I. aby ho odviezol domov. Po odvezení žalobcu na\nparkovisko pred obytný dom žalobcu mu I. odovzdal kľúče a odišiel. Po niekoľkých sekundách došla\npolicajná hliadka a vyzvala ho na predloženie vodičského preukazu, čo odmietol, pretože nešoféroval.\nNásledne bol predvedený na políciu.\nZ tejto zápisnice ďalej vyplýva aj to, že žalobca bol poučený o práve vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam\na k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy na opravné\nprostriedky ako aj o nemožnosti donútiť ho k výpovedi. Bol poučený o práve nechať sa zastupovať\nadvokátom. V zápisnici bolo tiež vyhlásenie o tom, že po zákonnom poučení, ktorému porozumel a po\noboznámení s obsahom spisového materiálu, si advokáta nezvolil a priestupku - odmietnutia predloženia\ndokladov, dychovej skúšky ako aj lekárskeho vyšetrenia spojeného s odberom a vyšetrením krvi - si\nnebol vedomý. Žalobca každú stranu zápisnice vlastnoručne podpísal.\nZ výpovedí členov hliadky zo dňa 24.01.2011 zhodne vyplýva, že dňa 10.12.2010 v čase o 22:55\nhod. vykonávali hliadkovú službu a chceli zastaviť vozidlo jazdiace od Ulice Športovcov a Robotnícku,\ntoto však nezastavilo a pokračovalo ďalej na Ulicu Odborov. Preto členovia hliadky nasadli do svojho\nslužobného vozidla a začali vozidlo žalobcu nasledovať až na parkovisko, kde ho chceli kontrolovať.\nČlenovia hliadky tvrdili, že vozidlo mali stále v dohľade a videli v ňom len jednu osobu; po zastavení\n\nvozidla na parkovisku z neho tiež vystúpila len jedna osoba - žalobca. Žalobca bol vyzvaný k predloženiu\nvodičského preukazu, čo odmietol a odmietol tiež podrobiť sa dychovej skúške.\nV priestupkovom spise sa tiež nachádza dokumentácia týkajúca sa zaistenia žalobcu, z ktorej vyplýva,\nže žalobca bol zaistený z dôvodu potreby riadneho zistenia a objasnenia veci. Prepustený bol o 00:35\nhod. 11.12.2010. Z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 10.12.2010 vyplýva, že členovia\nhliadky boli nútení proti žalobcovi použiť hmaty, chvaty a putá, nakoľko žalobca pri kontrole odmietol\npredložiť doklady a správal sa arogantne a agresívne - opakoval, že policajtom nič neukáže, má\nznámych, pokúsil sa z miesta odísť, v čom sa mu členovia hliadky snažili zabrániť, no začal klásť aktívny\nodpor.\nPrvostupňový správny orgán si zabezpečil výpoveď Ladislava Hamára, ktorý mal žalobcu odviezť na\nparkovisko pred bytovku, kde býval. Z výpovede zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že dňa 10.12.2010 vo\nvečerných hodinách prišiel do pohostinstva na zimnom štadióne, kde stretol žalobcu, ktorý sa spýtal,\nči niečo pil, či môže šoférovať, lebo on už mal vypité. Po tomto odviezol žalobcu v jeho aute domov,\nvystúpil z vozidla, odovzdal žalobcovi kľúče a vrátil sa späť na ulicu Športovcov. Svedok vypovedal, že\npolicajnú hliadku nevidel a nikto ho ani nezastavoval.\nPrvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. p. ORPDIPB-SK-327/2010 zo dňa 09.02.2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.\n1 písm. a/ a j/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n8/2009 Z. z. a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu za to uložil pokutu v sume 1.000 €\na zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nV odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca trval na svojej nevine a na tom, že\nv daný večer vozidlo neviedol on ale svedok Hamár. Navrhol vypočuť ďalšie osoby, ktoré v tom čase\nboli v pohostinstve a boli svedkami jeho rozhovoru s Hamárom o tom, že on odvezie žalobcu domov.\nTvrdil, že ako vodič z povolenia by pre cca 700 metrov neriskoval odobratie vodičského preukazu.\nSpochybňoval oprávnenie členov hliadky požadovať od neho doklady a podrobenie sa dychovej skúške,\nnakoľko vozidlo neviedol a nebol teda účastníkom cestnej premávky. Namietal tiež správanie členov\nhliadky, ktorým mali byť porušené jeho práva.\nŽalovaný doplnil dokazovanie o výpovede navrhnutých svedkov. Podľa výpovede Z. žalobca bol v ten\nvečer v pohostinstve, ale ako a s kým šiel domov, uviesť nevedel. Podľa JF. sedel so žalobcom pri stole a\nžalobca tvrdil, že určite šoférovať nebude; v čase okolo 23:00 hod. vošiel do pohostinstva I.r, ktorého sa\nžalobca pýtal, či ho odvezie domov, načo tento súhlasil; sám videl, ako I. šoféroval. Podľa Ing. N. žalobca\nodišiel domov s I., ale kto riadil vozidlo, to nevidel. Podľa B. 10.12.2010 sedeli v jeho pohostinstve viacerí\nkamaráti, ktorí mali niečo do činenia s hokejom, medzi nimi aj žalobca; I. došiel neskôr a nepil, lebo bol\nautom; pred záverečnou videl ako žalobca požiadal I. o odvoz domov, dal mu kľúče a spolu vyšli von\n- tvrdil, že môže dosvedčiť, že vozidlo riadil I. a žalobca bol na mieste spolujazdca, pretože ich vyšiel\nna parkovisko odprevadiť; dodal tiež, že keď má žalobca vypité, vždy si niekoho zavolá na odvezenie,\npretože je šoférom z povolania. Podľa M. došiel I. do pohostinstva neskôr a žalobca ho požiadala o\nodvezenie, avšak kto viedol vozidlo uviesť nevedel.\nNa základe takto doplneného dokazovania žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí\nkonštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako to bolo ustálené v prvostupňovom konaní.\nPrvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku v právnej kvalifikácii skutku nahradil text „...porušil\npovinnosť ust. § 3 ods. 2 písm. c/...“ textom „...porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ s poukazom na\n§ 137 ods. 2 písm. b/, j/ zákona č. 8/2009 Z. z. a zmenil aj výrok prvostupňového rozhodnutia v časti\nuložených sankcií tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 850 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo\nna dobu 40 mesiacov. V ostatnom žalovaný rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.\n\nV odôvodnení konštatoval, že mal za preukázané, že vozidlo viedol žalobca, bol účastníkom cestnej\npremávky a mal teda povinnosť uposlúchnuť výzvy policajtov, ktoré jednoznačne smerovali k výkonu\nich oprávnení. Uviedol, že svedok I. tvrdil, že ho hliadka nezastavovala, no žalobca uviedol v odvolaní,\nže I. hliadke nezastavil z opatrnosti, čo bolo podľa žalovaného v rozpore a takto sa výpovede oboch\njavili ako nehodnoverné. Za nehodnoverné označil aj výpovede ďalších svedkov, a to z dôvodu, že\nspráva o výsledku objasňovania priestupku neobsahuje žiadne vyjadrenie žalobcu, že vozidlo neviedol\non. Naopak z vyjadrení členov hliadky jednoznačne vyplynulo, že vo vozidle bola len jedna osoba a na\nparkovisku z neho vystúpil len žalobca. V súvislosti so zmenou výroku o uložených sankciách žalovaný\npoukázal na to, že poľahčujúcimi okolnosťami v danom prípade bolo, že pri spáchaní skutku nedošlo k\nujme na zdraví, ani k majetkovej škode, účastník podniká v oblasti dopravy a vodičské oprávnenie teda\npotrebuje pre výkon povolania a tiež že sa stará o jedno nezaopatrené dieťa.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť\npokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou\na plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to\noprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.\nPodľa § 137 ods. 2 zákona č, 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je:\n- odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky (písm. b/)\n- neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri\ndohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky (písm. j/).\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nsa dopustí ten, kto:\n- ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej\nlátky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s\nnebezpečenstvom pre jeho zdravie;\n- iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom podľa osobitného predpisu,\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v\nnadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,\nže správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných zákonných\nustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako bolo konkretizované v\nnapadnutom rozhodnutí, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nv zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ a j/ zákona č. 372/1990 Zb..\nNámietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate zhodovali\ns námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe neboli podľa názoru odvolacieho súdu\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal\na svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v\nich posúdení sa súd prvého stupňa stotožnil dôvodne, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo\nmožné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu správy o objasňovaní priestupku zo dňa 10.12.2010,\núradných záznamov zo dňa 10.12.2010 a 20.01.2011, dokumentácie o zaistení žalobcu, záznamov o\npodaní vysvetlenia zo dňa 24.01.2011 (členovia hliadky) a zo dňa 11.03.2011 (C.), ktoré si správny orgán\nzabezpečil pre účely objasnenia skutkového stavu.\nŽalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uložených sankcií, preto sa týmito skutočnosťami odvolací\nsúd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa priebehu\nskutku kladeného mu za vinu.\n\nV súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 10.12.2010, žalobca tvrdil, že vozidlo neviedol\na preto ani nebol daný žiaden dôvod na to, aby predkladal hliadke vodičské oprávnenie alebo\nbol podrobovaný dychovej skúške. Toto oprávnenie by policajtom prináležalo len vtedy, ak by bol\núčastníkom dopravnej nehody. Tieto skutočnosti podľa žalobcu sú jednoznačne preukázané a potvrdené\nvýpoveďami svedkov.\nOdvolací súd dospel k totožnému záveru ako žalovaný, že argumentácia žalobcu a ním navrhnuté\ndôkazy nemožno považovať za vierohodné. V prvom rade žalobca po celý čas - od kontroly policajnou\nhliadkou, cez zaistenie, spísanie zápisnice (prakticky až do samotného prejednania priestupku) ani\nraz neuviedol skutočnosť, že vozidlo neviedol on sám, ale viedol ho pán I. potom, čo ho o to sám\npožiadal. Žalobca sa odmietol do zápisnice ku skutku vyjadriť a odmietol ju aj podpísať. Jeho neskoršie\ntvrdenie (až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu), že mu zápisnica vôbec nikdy nebola predložená\nk nahliadnutiu a na podpis sa preto javí ako účelová a nepravdivá. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že\nho správny orgán nepoučil o jeho právach - najmä o práve navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Zo\nzápisnice z ústneho prejednania skutku zo dňa 20.01.2011 vyplýva, že o svojich procesných právach\nžalobca bol poučený (teda aj o práve vyjadrovať sa ku skutočnostiam kladeným mu za vinu a navrhovať\ndôkazy vo svoj prospech), do zápisnice vyhlásil, že poučeniu v plnej miere porozumel, zo spisom\nsa oboznámil a každú stranu sám vlastnoručne podpísal. Treba dodať, že ani tu - po oboznámení\nsa so spisovým materiálom - nenamietal, že mu zápisnica zo dňa 10.12.2010 nebola predložená na\npodpis. Rovnako tak nenavrhol ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov na svoju obhajobu. Svedecké\nvýpovede navrhol až v odvolacom správnom konaní. Preto jeho námietky o nedostatočnom poučení o\njeho právach a nesprávnom postupe správnych orgánov nemožno považovať za relevantné. Vo svetle\nvyššie uvedeného (najmä to, že žalobca netvrdil od počiatku, že vozidlo neviedol) potom aj výpovede\noznačených svedkov vyznievajú ako nepravdivé a ako snaha žalobcu zvrátiť preukázaný skutok.\nOdvolací súd videl aj ďalšie rozpory v tvrdeniach žalobcu obsiahnuté v spisovom materiáli. Žalobca\nnapríklad v súvislosti so zaistením jeho osoby opakovane tvrdil, že bol držaný viac ako tri hodiny. Zo spisu\nvšak vyplýva, že skutok sa mal stať približne o 22:55 hod., žalobca bol zaistený o 23:00 hod. a prepustený\nbol už o 00:35 hod., teda približne po hodine a pol od zaistenia. Treba dodať, že námietkami týkajúcimi\nsa postupu polície pri zaistení žalobcu nebolo možné zaoberať sa v tomto konaní, nakoľko predmetom\npreskúmavacieho konania je rozhodnutie o priestupku, nie samostatné rozhodnutie o zaistení žalobcu;\nnepreukázalo sa, že žalobca využil možnosť napadnúť rozhodnutie o zaistení (ktoré žalobca odmietol\npodpísať) na to určeným zákonným postupom.\nĎalšou skutočnosťou svedčiacou v neprospech žalobcu boli rozpory v jeho tvrdení a tvrdení svedka I.,\nkeď I. do záznamu zo dňa 21.01.2011 vypovedal, že hliadku nevidel a nikto ho nezastavoval, pričom\nžalobca v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku pripustil, že „nebolo možné identifikovať subjekt, ktorý\nchcel motorové vozidlo zastaviť...pán I. nezastavil z opatrnosti... Navyše v čase, keď vozidlom obchádzali\npolicajnú hliadku, táto mala pristavené iné motorové vozidlo...“. Tieto výroky si zjavne odporujú a znižujú\nvierohodnosť opisu udalostí tak, ako ich podával žalobca a ním navrhnutí svedkovia.\nNa rozdiel od tvrdení žalobcu a svedkov sú výpovede členov policajnej hliadky zhodné, rovnaké od\npočiatku a bez rozporov a odhliadnuc od skutočnosti, že policajti boli viazaní služobnou prísahou,\nvyznievajú ich výpovede ako hodnoverné a pravdivé, pričom v konaní nebol ani naznačený motív, pre\nktorý by mali svojím konaním žalobcu účelovo poškodzovať.\nV súvislosti s námietkami žalobcu o nepravdivom zázname obsahu výpovede svedka G. a nesprávnom\ndátume jeho výpovede odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, pokiaľ išlo o nesprávne uvedený dátum na\nzázname o výpovedi svedka. V spise je uvedený ako dátum výpovede deň 11.03.2011, podľa čestného\nprehlásenia svedka G. zo dňa 28.04.2011 sa však jeho vypočutie uskutočnilo telefonicky, a to v období\nmedzi 07. až 14.04.2011. Svedok G. v čestnom prehlásení zároveň uviedol, že jeho výpoveď nebola\nzaznamenaná tak, ako ju podal. Tvrdil, že v rozhodnom čase stál von pred pohostinstvom a fajčil, keď\nvidel I., ktorý nastúpil do vozidla žalobcu na miesto vodiča a žalobca si sadol na miesto spolujazdca. Vo\nvýpovedi nesprávne datovanej dňom 11.03.2011 však bolo uvedené, že svedok G. sám nevidel, kto riadil\n\nžalobcovo vozidlo. Odvolací súd nemohol považovať obsah čestného prehlásenia svedka G. týkajúci\nsa opisu udalostí za hodnoverný, nakoľko žalobca sa dňa 15.04.2011 vyjadril do záznamu tak, že po\npoučení a oboznámení sa s výpoveďami uvedených svedkov - B., Z. - súhlasí s výpoveďami štyroch\nvypočutých svedkov. Vzhľadom k tomu, že svedok G. mal byť vypočutý telefonicky v období medzi 07. až\n14.04.2011 a žalobca bol až dňa 15.04.2011 oboznámený s výpoveďami piatich svedkov (tak, ako boli v\nzázname vymenovaní), nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalobcom, že s výpoveďou svedka\nG. nebol v tom čase oboznámený; inak by do záznamu uviedol poznámku o tom, že s piatou výpoveďou\nnebol oboznámený, nie však to, že s výpoveďami uvedených svedkov (aj G.) bol oboznámený a so\nštyrmi z nich súhlasil.\nPodľa odvolacieho súdu uvedené námietky žalobcu nemožno považovať za relevantné, a to vzhľadom\nk tomu, že žalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, že sa ako vodič odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, teda ako\núčastník cestnej premávky porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996\nZ. z.. Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v\ndychu a na predloženie dokladov na vedenie vozidla vyplýva priamo z § 69 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona\nč. 8/2009 Z. z.. Žalovaný pritom aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázal, že žalobca\nsám bol vodičom vozidla, a teda bol účastníkom cestnej premávky. Tvrdenia žalobcu, že nebol vodičom\nvozidla považoval aj odvolací súd za účelovú s úmyslom vyviniť sa zo spáchania skutku, ktorý sa mu\nkladie za vinu. Tomuto tvrdeniu odporujú viaceré vyššie uvedené skutočnosti, ktorých logickým výkladom\nnemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že žalobca bol vodičom vozidla a odmietol sa podrobiť\ndychovej skúške a predložiť požadované doklady. V danej veci je teda nepochybné, že sa žalobca\nodmietnutím výziev policajtov dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 372/1990\nZb..\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa náležite zaoberal\nvšetkými žalobnými námietkami a dôvodne dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny názor,\ns ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}