{"guid": "2da87d55-9838-4c3a-a5bb-94e3c8787ad7:df918932-0513-4ba7-8398-6038979e086e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2", "spisova_znacka": "6Sžf/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/24/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sžf/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2", "identifikacne_cislo": "3010200128", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df918932-0513-4ba7-8398-6038979e086e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/24/2012\n3010200128\n24. 04. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:3010200128.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci žalobcu: ARCADIA FINALPROJEKT, s.r.o., so sídlom Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 578 080, zastúpeného\nMgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Šafárikova 12, proti žalovanému :\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), so\nsídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z\n15. decembra 2009, č. I/226/16226-133167/2009/990565-r a č. I/226/16226-133164/2009/990565-r, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/28/2010-81 zo dňa 22. februára\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/28/2010-81 z 22.\nfebruára 2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/28/2010-81 z 22. februára 2012, podľa ust. § 250j ods.\n1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.\") - potom čo uznesením vyhláseným na\npojednávaní konanom dňa 12. mája 2010, spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde\nv Trenčíne pod sp. zn. 11S/28/2010 a 11S/29/2010, ktoré sa ďalej viedli pod sp. zn. 11S/28/2010\n- zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného z\n15. decembra 2009, č. I/226/16226-133167/2009/990565-r a č. I/226/16226-133164/2009/990565-r.\nUvedenými rozhodnutiami žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,\nplatnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní\") potvrdil\ndodatočné platobné výmery Daňového úradu Dubnica nad Váhom, ktorými bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane na dani z pridanej hodnoty, a to :\n- č. 668/230/40284/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v\nsume 4 863,83 Eur,\n- č. 668/230/40157/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005 v sume\n2 734,64 Eur.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi náhradu\ntrov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal.\n\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že daňové orgány zistili skutkový stav\ndostatočne spoľahlivo a vyvodili z neho aj správny právny záver. Námietky žalobcu vyhodnotil ako\nnekonkrétne, ktoré nemajú silu zvrátiť záver daňových orgánov, že u žalobcu nenastali zákonné\npodmienky pre odpočet dane a pri preskúmaní nezistil, že by bol žalobca ukrátený na svojich\nprávach, o podkladoch k rozhodnutiam bol oboznámený a ničím ich nevyvrátil. Uviedol, že\nžalobca predložil len písomné podklady a jeho konatelia nevedeli konkrétne preukázať vykonanie\nprác dodávateľmi uvedenými na faktúre, keďže nepoznali dodávateľov, ani ich konateľov, ani\nzamestnancov a nepreberali práce. Argumentáciu žalobcu ohľadne vykonania prác osobami, ktoré\nneboli zamestnancami dodávateľov, vyhodnotil krajský súd vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena\npodľa ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní ako neakceptovateľnú. Podľa jeho názoru, je potrebné,\naby konatelia pri výkone svojej funkcie mali vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, napĺňajúcich\ndefiničné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činia. Tak isto nemal\nza preukázané, že správca dane neakceptoval návrhy žalobcu na dokazovanie, pretože správca dane\nvykonal rozsiahle dokazovanie. Nevypočutie žalobcom navrhnutých svedkov správcom dane považoval\nza dôvodné, nakoľko p. P. a p. E. neboli zamestnancami žalobcu, ani dodávateľov a nie sú v postavení,\naby nejakým spôsobom zodpovedali za dodávateľov žalobcu. Krajský súd okrem iného poukázal aj na\nskutočnosť, že konatelia žalobcu na pojednávaní dňa 22. februára 2012 uviedli, že navrhnutí svedkovia\nmali informácie o dodávateľoch len od žalobcu, nepreverovali dodávateľov žiadnym spôsobom. Ďalej\nuviedol, že návrh na konfrontáciu konateľa Markes s.r.o., p. P. a konateľa žalobcu p. G. nebol žalobcom\nzdôvodnený a keďže sa nepoznali, nejednali spolu a P. tvrdí, že práce pre žalobcu nevykonávali nie\nje zrejmé, čo by sa malo konfrontáciou preukázať. Tvrdenie tohto svedka o platení faktúr v hotovosti\nmožno vysvetliť len v súvislosti s jeho tvrdením, že účtovníctvo sa neviedlo, že všetko riadil tichý\nspoločník a on od neho dostával v hotovosti peniaze po podpise faktúr. Krajský súd ďalej konštatoval, že\nžalobca iné návrhy na dokazovanie nenavrhol, pričom sám správca vykonal rozsiahle dokazovanie sám,\nbez návrhu žalobcu. Okrem iného samotný žalobca bol počas dokazovania pasívny, nedával otázky\nvypočúvaným svedkom. Zdôraznil, že ani správca dane ani žalovaný nedávajú žalobcovi zodpovednosť\nza nedostatky v činnosti údajných dodávateľov, ale žalobca je povinný dokázať, že dodávatelia na\nfaktúrach aj práce v skutočnosti vykonali. Daňové orgány vyhodnotili dôkazy v súlade s ust. § 2 ods.\n3 zákona o správe daní, dodržali zásady daňového konania a svoje závery aj dostatočne zdôvodnili.\nKrajský súd na podporu svojho záveru o nedôvodnosti žaloby poukázal na to, že na Krajskom súde v\nTrenčíne prebiehalo konanie medzi tými istými účastníkmi o vyrubenie dane z príjmov právnických osôb\nza zdaňovacie obdobie 2005 pod sp. zn. 11S/30/2010, v ktorom súd rozhodol rozsudkom 19. mája 2010\ntak, že žalobu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/32/2010 zo 7.\ndecembra 2010 prvostupňový rozsudok potvrdil. V uvedenej veci odvolací súd dospel k záveru, že\nuplatňovanie si nárokov žalobcu na odpočítanie dane z faktúry č. 12/05 od dodávateľa IXUS, s.r.o.\n(spoločnosť bola vymazaná ex offo z obchodného registra) a z faktúr č. 031105, 04105,05105 od\ndodávateľa MARKES, s.r.o. (po zmene obchodného mena BRASMAT, s.r.o., t. č. vymazaná ex offo z\nobchodného registra), nebolo v súlade so zákonom pre nesplnenie zákonných podmienok. Žalobca\nnepreukázal, že dodávatelia uvedení na faktúrach zrealizovali vyúčtované zdaniteľné plnenia uvedené v\npredmetných faktúrach. Prvostupňový súd uviedol, že závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ,\nkeďže ide o faktúry z II. a IV. štvrťroka 2015, ktoré boli predmetom preskúmavaného konania, mali vplyv\nna preskúmavané rozhodnutia a podporili závery súdu o nedôvodnosti žaloby.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca namietal,\nže krajský súd sa nevysporiadal správne so všetkými skutočnosťami preukázanými v listinných\ndôkazoch - spisoch správcu dane a žalovaného, v iných listinných dôkazoch a vyjadreniach žalobcu\na nesprávne vyhodnotil skutkové dôkazy vo veci. Vzhľadom na nesprávne vyhodnotenie skutočností,\nnedostatočné zistenie stavu vo veci mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávne\nrozhodol, keď žalobu zamietol. Žalobca poukázal na to, že v predmetnej veci bol predchádzajúci\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/28/2010 zo dňa 12. mája 2010 uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/32/2010 zo dňa 28. septembra 2011 zrušený z dôvodu jeho\nnepreskúmateľnosti, nakoľko krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami účastníka konania\na rozhodnutie riadne neodôvodnil. Podľa názoru žalobcu však aj naďalej odôvodnenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu nie je dostatočné.\nKonštatoval, že jediným a základným bodom, o ktorý sa napadnutý rozsudok, ako aj rozhodnutia\nsprávneho orgánu opierajú, je skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať realizáciu zdaniteľných plnení\n\nzo strany predmetných dodávateľov. Žalobca opakovane, v konaní pred správcom dane ako aj pred\nkonajúcim súdom navrhoval, vzhľadom na uvedené, vypočuť svedkov p. E. a p. P., ktorí by vedeli\npreukázať výkon zdaniteľného plnenia zo strany uvedených dodávateľov. Tým, že ani jeden z konajúcich\norgánov neumožnil výsluch týchto svedkov, mal za to, že porušili jeho právo na obranu v konaní. S\nnázorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu o tom, že návrh na výsluch týchto\nsvedkov nebol dôvodný, nesúhlasil a považoval ho za svojvoľný výklad zo strany správcu dane a\nkonajúceho súdu.\nV súvislosti s konštatáciou o neunesení dôkazného bremena žalobca uviedol, že nemal možnosť\npreukázať konanie štatutárnych orgánov alebo iných osôb za spoločnosť IXUS, s.r.o., nakoľko sa jednalo\no neprehľadné konanie zo strany dodávateľa. V súvislosti s tým, že nepreukázal zaplatenie faktúr\nspoločnosti MARKES, s.r.o., žalobca uviedol, že zaplatenie faktúr preukázal výpisom z účtu vedeného\nv J. a.s., ktorý je súčasťou spisu správcu dane. Žalobca zastáva názor, že v jeho prípade nastali\nzákonné podmienky pre odpočet dane. Krajský súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, nie však vo\nvzájomných súvislostiach a na základe toho dospel, podľa názoru žalobcu, k nesprávnym zisteniam a\nnesprávnemu právnemu posúdeniu.\nŽalobca\nvo\nvzťahu\nk\npreskúmaniu\nzákonnosti\nrozhodnutia\nžalovaného\nč.\nI/226/16226-133167/2009/990565-r zo dňa 15. decembra 2009 namietal, že za nedostatky v konaní\na činnosti spoločnosti MARKES, s.r.o., resp. jej jediného konateľa, nesie zodpovednosť spoločnosť\nMARKES, s.r.o., prípadne jej konateľ a nemôžu byť na jeho ťarchu, pričom je tiež možné, že\nuvedená spoločnosť vykonávala práce prostredníctvom pracovníkov, ktorí buď neboli zamestnancami\nspoločnosti, prípadne neboli prihlásení v systéme sociálneho a zdravotného poistenia. Žalobca poukázal\nna rozpornosť výpovedí svedkov E. a S. a na skutočnosť, že krajský súd prevzal názor správcu dane.\nŽalobca\nvo\nvzťahu\nk\npreskúmaniu\nzákonnosti\nrozhodnutia\nžalovaného\nč.\nI/226/16226-133164/2009/990565-r zo dňa 15. decembra 2009 uviedol, že neobstojí tvrdenie konateľky\nspoločnosti p. Z. (vtedy Z.), že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a ona o ničom nevedela, keď\npodpis na príjmovom doklade č. 14/2005 zo dňa 22. apríla 2005 vystavenom na vyplatenie ceny za\nuvedené vykonané práce a tak isto na faktúre je jej. Taktiež poukázal žalobca na to, že za nedostatky\nv konaní a činnosti spoločnosti IXUS, s.r.o. resp. jej jediného konateľa nemôže byť na ťarchu žalobcu.\nŽalobca v tejto súvislosti poukázal na rozporné vyjadrenia p. Z. a p. F. a na skutočnosť, že správca dane\nsa stotožnil s tvrdeniami konateľky spoločnosti, pričom nevypočul svedkov, ktorých výpovede žalobca\nnavrhoval ako dôkaz a ktorí by osvetlili dodanie predmetných prác.\nV oboch prípadoch žalobca poukázal na porušenie ust. § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. a uviedol, že\nhoci je dôkazne bremeno na daňovom subjekte predpokladom pre zistenie, ktoré má byť podkladom\npre rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju\ndôkaznú povinnosť, navrhnúť vykonať dôkazy, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich\nzískania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu konania v rámci správy\ndaní, ale predovšetkým porušením práv daňového subjektu, ktoré mu zákon vyslovene priznáva. Ak\nje nepochybné, že práce boli vykonané, ale správca dane nemienil dôkazné prostriedky navrhované\nžalobcom prijať a preveriť, odoprel tým daňovému subjektu - žalobcovi jeho základné práva, pričom bol\npovinný nepripustenie dôkazov, resp. ich nevykonanie, zdôvodniť.\nŽalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že žalovaný konal v rozpore s\nust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., keď vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo, nie však v ich vzájomnej\nsúvislosti. Žalobca mal za to, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nŽalobca konštatoval, že žalovaný ani správca dane nevyužili na zistenie objektívnej pravdy všetky\ninštitúty dokazovania, čím porušili svoje povinnosti uvedené v ust. § 29 ods. 2. citovaného zákona.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a\nnapadnutý rozsudok zmenil, tak, že rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti\nna ďalšie konanie a žalobcovi prizná trovy konania alebo navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobca doplnil svoje odvolanie písomným podaním, doručeným krajskému súdu v lehote na podanie\nodvolania,\no skutočnosť, že výpoveďami konateľov spoločnosti, práce vykonané spoločnosťou\n\nMARKES, s.r.o. prevzal p. P. ako osoba poverená prevzatím prác a práce vykonané spoločnosťou IXUS,\ns.r.o. prevzal na základe preberacieho protokolu p. E., pričom tvrdenia v napadnutom rozhodnutí, že\nnebol splnomocnený na prebratie nijako nemôžu spochybniť fakt, že práce boli vykonané dodávateľom.\nŽalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil. Pridržiavajúc sa svojho stanoviska prezentovaného vo vyjadrení k žalobe,\nako aj právneho názoru vysloveného v odôvodnení rozhodnutia, uviedol, že žalobca v odvolaní uvádza\ntie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom súdneho prejednania, pričom mal za to, že žalobou napadnuté\nrozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane boli vydané v súlade s právnymi predpismi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa ust. § 244 ods.1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre\nsprávcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§\n2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a\ndaňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.\n3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní\nvyšlo najavo.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa ust. § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania\nrozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\n\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa ust. § 29 ods. 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 49 ods. 1 zák. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nPodľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho, ako aj súdneho spisu\nza preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu za zdaňovacie obdobie IV. a II. štvrťrok roku 2005\nkontrolu dane z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 668/320/35577/2009/Kyp zo\ndňa 30. júla 2009, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 8. septembra 2009.\nV nadväznosti bol vydaný :\n- dodatočný platobný výmer č.668/230/40284/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 4 863,83 Eur,\npodľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. s tým záverom, že kontrolovanému daňovému\nsubjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., z dôvodu,\n\nže pri tejto službe nevznikla dodávateľovi MARKES, s.r.o., daňová povinnosť v nadväznosti na výpoveď\nbývalého konateľa spoločnosti p. E. a písomnej svedeckej výpovede S., nakoľko táto spoločnosť\nslužby uvedené na faktúrach 031105, 04105, 05105 nedodala, čím porušil ust. § 49 ods. 1, § 49 ods.\n2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z\n- dodatočný platobný výmer č. 668/230/40157/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005 v sume 2 734,64 Eur,\npodľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. s tým záverom, že kontrolovaný daňový subjekt\nsvoje právne nároky na odpočítanie dane nepreukázal relevantnými dôkazmi počas daňovej kontroly\na počas opakovanej daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazne bremeno v tom\nsmere, aby odstránil pochybnosti, že služba bola práve od dodávateľa IXUS, s.r.o.\nNa základe podaného odvolania, ktoré smerovalo proti dodatočnému platobnému výmeru č.\n668/230/40284/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009 žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. decembra\n2009 č. I/226/16226-133167/2009/990565-r, ktoré je predmetom prieskumu, vyhodnotil žalobcove\nodvolacie námietky ako neopodstatnené a rozhodnutie potvrdil, keď konštatoval, že z vykonaného\ndokazovania mal za to, že žalobca nepreukázal prevzatie prác uvedeným dodávateľom - spoločnosťou\nMARKES, s.r.o., vykonanie prác žalovaný nespochybňuje, avšak zo zistených skutočností jednoznačne\nvyplynulo, že spoločnosť MARKES, s.r.o. nebola dodávateľom týchto prác deklarovaných na fa. č. 05105,\n031105, 04105. E. P., toho času jediný konateľ spoločnosti MARKES, s.r.o. sa s nikým zo spoločnosti\nžalobcu nepoznal, o preberacích protokoloch nič nevedel, podpisoval iba dokumenty predložené tichým\nspoločníkom S. S.. S. však nebol oprávnenou osobou konať za spoločnosť MARKES, s.r.o., preto\nakékoľvek zdaniteľné obchody nemožno považovať za uzatvorené spoločnosťou MARKES, s.r.o.\nOkrem iného žalobca v daňovom konaní v rámci opakovanej kontroly nenavrhol žiadne doplňujúce\ndôkazy, prípadne vypočutie svedkov. E. označil p. G. v rámci svojej svedeckej výpovede v liste, ktorý\ndodatočne predložil pričom žalovaný zistil, že p. P. bol zamestnancom spoločnosti TV COM a vypočutie\ntejto osoby nebolo dôvodné, nakoľko táto osoba nie je v žiadnom vzťahu s údajným dodávateľom ani\nžalobcom. Formálnym vystavením sporných faktúr bez reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia\npráve deklarovanou spoločnosťou MARKES, s.r.o. nenastali zákonné podmienky pre odpočet dane,\nhoci splnenie formálnej stránky nároku na odpočet dane vyjadrené iba samotnou faktúrou je jednou zo\nzákonných podmienok pre odpočet dane, avšak doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré sa\nv tomto prípade nepreukázalo.\nNa základe podaného odvolania, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým vydal\ndodatočný platobný výmer č. 668/230/40157/09/Boč zo dňa 16. septembra 2009, žalovaný rozhodnutím\nz 15. decembra 2009, č. I/226/16226-133164/2009/990565-r, ktoré je predmetom prieskumu, vyhodnotil\nžalobcove odvolacie námietky ako neopodstatnené a rozhodnutie potvrdil, keď konštatoval, že zo\nspisového materiálu vyplynulo, že generálna plná moc udelená J. F. nebola ním prijatá ani osobne\nani poštou a on o zastupovaní nemal vedomosť, teda nekonal na základe plnej moci, spornú faktúru\nč. 12/2005 od dodávateľa IXUS, s.r.o. nevystavil, nepodpísal a na prácach sa ničím nepodieľal.\nŽalovaný ďalej poukázal na to výpoveď konateľky spoločnosti p. Z. (vtedy Z.), ktorá uviedla, že práce\nz predloženej faktúry neboli vykonané, spoločnosť nemala žiadne stroje, zamestnancov... Okrem iného\nžalovaný poukázal na pasivitu žalobcu v súvislosti s vykonávaním dokazovania kedy nemal žalobca ako\ndaňový subjekt žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, hoci mal daňový subjekt vedomosť o budúcej\nopakovanej daňovej kontrole v rámci ktorej tak mohol uplatniť svoje práva. Vystavením spornej faktúry\nč. 12/2005 bez reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia práve deklarovanou spoločnosťou IXUS,\ns.r.o. nenastali zákonné podmienky pre odpočet dane.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov - preskúmať zákonnosť postupu a horeoznačených rozhodnutí\nžalovaného správneho orgánu, ktorými žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa ust. § 48 ods.\n5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Dubnica nad Váhom.\n\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci odvolacieho konania v prvom rade zaoberal námietkou\nžalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú vyhodnotil ako\nnedôvodnú, nakoľko rozsudok krajského súdu považuje za dostatočne zrozumiteľný a jasne dávajúci\nodpoveď na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Je\nnepochybné, že procesným právom účastníka konania je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo\nje podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jeden z atribútov spravodlivého procesu. Táto požiadavka\nje priamo vyjadrená v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého „v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\"\nSúd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t. j. v medziach žalobných dôvodov (bližšie pozri uznesenie\nNS SR č. 8Sžo/230/2010). Z uvedeného vyplýva, že správny súd vo svojom rozhodnutí reflektuje na\nobsah žalobných dôvodov. V predmetnej veci odvolací súd nezistil, že by sa krajský súd nedostatočne\nvysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nekonkrétne, nemajúce silu zvrátiť\nzáver daňových orgánov, že u žalobcu nenastali podmienky pre odpočet dane. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa upriamil na vyvrátenie spochybňovania zisteného skutkového stavu správnym orgánom\nžalobcom a ním nesprávne prijatého právneho posúdenia. Nie je žiadúce, aby odvolací súd opätovne\nuvádzal dôvody, ktoré viedli krajský súd k záveru o zistení, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach,\npreto v ďalšom poukazuje na jeho odôvodnenie na strane 4 a 5 predmetného rozhodnutia, ktoré považuje\nza dostatočné a zrozumiteľné s ktorého dôvodmi sa plne stotožňuje a považuje ho za vecne správne.\nŽalobca vo svojom odvolaní namietal porušenie jeho práv na obranu v konaní tým, že žalovaný ani\nkonajúci súd neumožnili výsluch svedkov p. E. a p. P., ktorých vypočutie žalobca v konaní pred\nsprávcom dane, ako aj pred konajúcim súdom, opakovane navrhoval. V oboch prípadoch žalobca\ntrval na porušení ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. žalovaným, keď poukazoval pri zisťovaní\nskutočností, ktoré majú byť podkladom pre rozhodnutie, na povinnosť poskytnúť zo strany správneho\norgánu daňovému subjektu príležitosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť a vykonať dôkazy,\nvyjadriť sa k skutočnostiam a spôsobu ich získania. Okrem iného namietal aj to, že žalovaný nehodnotil\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti v rozpore s ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. a na zistenie objektívnej\npravdy nevyužil všetky inštitúty dokazovania v rozpore s ust. § 29 ods. 2 citovaného zákona.\nDaňové konanie je ovládané určitými zásadami definovanými v ust. § 2 citovaného zákona,\npričom vo vzťahu k žalobcovým odvolacím námietkam sa javí za potrebné zdôrazniť najmä zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov. Jedná sa o procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je, čo\nnajpresnejšie a najúplnejšie zistiť skutkový stav veci. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou\nprávnej a správnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci jemu zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá\nskutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ešte ďalšie\ndôkazy. Zhodnotenie dôkazov musí správca dane náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodniť.\nS uvedenou zásadou je vo vzťahu k predmetnej veci úzko spojená i zásada súčinnosti správcu\ndane s daňovými subjektmi, ktorá je procesným právom účastníkov daňového konania a súčasne\naj ich povinnosť byť aktívni v konaní, a to najmä pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia.\nV predmetnej veci je nepochybné, že správny orgán vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, na\nzáklade ktorého dospel k skutkovým zisteniam. Žalobcova argumentácia v odvolaní nie je v tomto\nsmere dôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci bol žalobca prítomný pri\nvýsluchoch konateľov a iných osôb, nemal konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania. Nezakladá sa\nna pravde tvrdenie, že navrhoval výsluch svedkov p. E. a p. P. počas daňového konania a správca dane\n\nich nevykonal. Z predložených listín v rámci daňového konania je zrejmé, že žalobca označil osobu,\nktorá mala prevziať vykonané práce spoločnosťou MARKES, s.r.o. Správca dane sa však podľa názoru\nodvolacieho súdu s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, keď konštatoval, že i keď\np. P. práce prevzal, nebol zamestnancom žalobcu a okrem iného odmietol podpísať preberací protokol,\nkeďže nemal splnomocnenie od žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že vypočutie tejto osoby,\nktorá nie je v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľom MARKES, s.r.o. ani odberateľom - žalobcom\nnezakladalo žiadny dôvod, aby bol správcom dane predvolaný k svedeckej výpovedi. Taktiež žalovaný\nv súvislosti s tým uviedol, že keď bol žalobca oboznámený so svedeckými výpoveďami v súvislosti s\nfaktúrou č. 12/2005 od spoločnosti IXUS, s.r.o., daňový subjekt nemal námietky a správcovi dane pri\ntejto príležitosti nepodal žiadne návrhy. Až počas konania pred súdom žalobca uviedol, že prevzatie\nprác od IXUS, s.r.o. realizoval J. E., ktorého žalobca poveril a o čom predložil dôkaz, tento však nebol\npredložený v rámci daňového konania. Žalobca bol členkou senátu na pojednávaní konanom dňa 12.\nmája 2010 upozornený na to, že jeho podanie, ktoré neobsahuje konkrétne návrhy na vypočutie svedkov\na aj konštatovanie k čomu majú byť vypočutí, nie je predmetom konania. Z uvedeného mal odvolací\nsúd za jednoznačne preukázané, že správny orgán ako i žalovaný postupovali v súlade so základnými\nzásadami daňového konania, ktorých porušenie žalobca namieta, v rámci svojej zverenej kompetencie\npri hodnotení dôkazov, nepovažovali výsluch uvedenej osoby za potrebný, pričom dôvody, ktoré ich\nk tomu viedli v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli. Taktiež správne orgány nehodnotili dôkazy iba\njednotlivo, ako uvádza žalobca, ale zohľadnili vzájomné súvislosti, z ktorých jednoznačne vyplynul\nprijatý záver. Okrem iného dáva odvolací súd žalobcovi do pozornosti, že úlohou správneho súdu nie je\nnahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,\nteda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v rozsahu žalobných námietok rešpektovali\npríslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Z uvedeného pohľadu neobstojí ani námietka žalobcu o\ntom, že aj v rámci konania pred súdom navrhoval vykonanie dôkazov.\nNeobstojí ani žalobcova argumentácia vo vzťahu k neuneseniu jeho dôkazného bremena v konaní.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je správny právny záver o tom, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok\nna odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti najvyšší súd\npoukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s\nrozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z\nodôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.\n8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť\ndôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený\" (www.concourt.sk)\n<http://www.concourt.sk)>. Odvolací súd má za to, že záver správnych orgánov ako i krajského súdu\no tom, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods.\n1 a 2 zákona o DPH je správny.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané\ndokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací\nsúd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na\nzákonnosť napadnutých rozhodnutí. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia žalovaného\nboli i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného\nstavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov\noboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\n\ndanej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219\nods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných\ndôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z\núradnej povinnosti.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi, ich náhradu nepriznal.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci\nna úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\nso sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v\nBratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}