{"guid": "c7f1ae26-95f9-4eae-b5b7-398d76831b7f:129023ff-9a5a-4d95-aeda-50ec7c23182e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1", "spisova_znacka": "1So/58/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/58/2012 z 13. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 1So/58/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1", "identifikacne_cislo": "3008200728", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/129023ff-9a5a-4d95-aeda-50ec7c23182e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/58/2012\n3008200728\n13. 08. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:3008200728.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: O. N., nar. XX. T. XXXX, bytom C. zast.: JUDr. Milošom Mojtom, advokát so sídlom\nadvokátskej kancelárie Odbojárov č. 223/12, Nemšová, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,\nso sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho\norgánu v konaní o invalidnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne z 11. júna 2012 č. k. 14Sd/274/2008-127, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. júna 2012 č. k.\n14Sd/274/2008-127 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nK rozhodnutiu 1:\n1. Rozhodnutím 1 č. XXX XXX XXXX zo 06. augusta 2008 (č.l. 4) odporkyňa podľa § 29 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č.\n100/1988 Zb.“) a podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku\nlen „zák. č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume,\nnakoľko podľa záverov Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia odporkyne, pobočky Trenčín sa\nnezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok navrhovateľa na výplatu invalidného dôchodku.\n3. Ďalej konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa je obsahom pripojenej lekárskej\nsprávy z 25. júna 2008, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a sú v\nnej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru\no tom, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.\n\n4. Na podklade zmeny miery poklesu u navrhovateľa odporkyňa následne vydala dve nižšie uvedené\nzmenové rozhodnutia I. a II.\nK rozhodnutiu I.:\n5. Rozhodnutím I. č.: XXX XXX XXXX X z 05. novembra 2010 (č.l. 84) odporkyňa podľa § 263 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z. a podľa § 29 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie\nsumy invalidného dôchodku.\nĎalej konštatovala, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. od 18.\ndecembra 2006 v sume 4.360,-Sk mesačne, súčasne podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona zaniká od\n18. decembra 2006 nárok navrhovateľa na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok. Súčasne na podklade\nplatného valorizačného mechanizmu od 01. júla 2007 mu zvýšila invalidný dôchodok na sumu 4.633,Sk mesačne.\nK rozhodnutiu II.:\n6. Rozhodnutím II. č.: XXX XXX XXXX X. z 10. novembra 2010 (č.l. 87) odporkyňa podľa § 73, § 112\nods. 4 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 26. septembra\n2007 na sumu 5.225,-Sk mesačne.\nTiež konštatovala, že v zmysle valorizačného mechanizmu od 1. júla 2008 mu zvýšila invalidný dôchodok\nna sumu 5.487,-Sk mesačne. Podľa § 293ar ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. mu k 1. januáru 2009 patrí\ninvalidný dôchodok v sume 182,20 € mesačne, pričom na podklade hore uvedeného valorizačného\nmechanizmu mu od 1. januára 2009 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 194,90 € mesačne.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n7. Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok z 23.02.2009\noznačený ako Odvolanie proti Sociálnej poisťovni Rožňava.\n8. V návrhu uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, pretože jeho zdravotný stav je zlý, bol mu\nodobratý ľavý bedrový kĺb, končatinu má kratšiu o 8 cm, jeho svalová hmota je výrazne obmedzená a s\nveľkými ťažkosťami sa pohybuje za pomoci dvoch francúzskych barlí.\n9. Ďalej poukázal na to, že sa mu pridružili aj ďalšie ochorenia - skolióza chrbtice, artróza a nie je schopný\nsamostatne vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.\nŽiadal, aby bol znovu prešetrený jeho zdravotný stav, pretože nesúhlasí s percentuálnym ohodnotením\nmiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) a aby bol mu priznaný\nplný invalidný dôchodok. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n10. Odporkyňa na podklade podaného odvolania preskúmala zdravotný stav navrhovateľa dňa 28.\njanuára 2009, a to posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Trenčíne, MUDr. U. H.. Tento po posúdení\nvšetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné\npostihnutie navrhovateľa považoval chronickú osteomyelitídu v remisi bez zvýšenia percentuálnej miery\npoklesu za iné zdravotné postihnutie, pričom nestanovil konkrétnu MPSVZČ, ale uznal navrhovateľa\nnaďalej za čiastočne invalidného.\n\nVo výroku posudku uviedol, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.\nv znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., ale\nje naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších\npredpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné a duševné schopnosti dosahujú\npolovicu schopností u zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania. Čiastočná invalidita trvá\nnaďalej. Kontrolnú lekársku prehliadku určil na jún 2011.\nB)\n11. Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutiami I.\nzo dňa 5. novembra 2010 a II. zo dňa 10. novembra 2010 ako vecne správne v zmysle § 250q ods. 2\nO.s.p. potvrdil, nakoľko opravnému prostriedku nebolo možné vyhovieť.\n12. Krajský súd na pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom navrhovateľa,\nnapadnutým rozhodnutím odporkyne, zmenovými rozhodnutiami, posudkovým spisom, dávkovým\nspisom, výsluchom zástupcov odporkyne a ostatným spisovým materiálom.\n13. Krajský súd z posudkového a dávkového spisu zistil, že navrhovateľ bol na podklade jeho žiadosti od\njanuára 1989 uznaný za čiastočne invalidného dôchodcu, pri kontrolnej lekárskej prehliadke v auguste\n2005 bol uznaný za invalidného s mierou poklesu 45%, pri kontrolnej lekárskej prehliadke v decembri\n2006 v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bol uznaný naďalej za čiastočne\ninvalidného a pri kontrolnej lekárskej prehliadke v júni 2008 na podnet navrhovateľa bol pobočkou\nodporkyne uznaný opakovane naďalej čiastočne invalidným.\nNapokon dňa 5. septembra 2008 opakovane na jeho podnet nebol uznaný invalidným, ale naďalej\nčiastočne invalidným, a vzhľadom k podaniu opravného prostriedku bol dňa 14. januára 2009\nprehodnotený jeho zdravotný stav pobočkou odporkyne, ktorá zotrvala na pôvodnom posudkovom\nzávere.\n14. V rámci ďalšieho dokazovania, ako i k námietkam navrhovateľa (nesúhlas so závermi lekárskych\nposudkov posudkových lekárov ústredia), ako aj k predloženým aktuálnym lekárskym nálezom, krajský\nsúd v posudzovanej veci nariadil odporkyni vykonať nové kontrolné posudky, ich doplnky za súčasného\npribratia znalca z odboru zdravotníctvo - ortopédia, traumatológia o aktuálnom zdravotnom stave\nnavrhovateľa a jeho MPSVZČ.\n15. Posudkami a doplnkami posudkových lekárov ústredia odporkyne a znalcom z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie ortopédia, traumatológia boli postupne deklarované závery v rozsahu, takto:\n- MUDr. U. H. ku dňu 22. októbra 2009 sa zdravotný stav navrhovateľa nezmenil;\n- dňa 28. apríla 2010 MUDr. U. H. v zmysle vykonaného kontrolného posudku bolo za rozhodujúce\nzdravotné postihnutie u navrhovateľa určená coxarthrosis I.sin. ťažkého stupňa - 40% so zvýšením\npercentuálnej miery poklesu o 10% za iné zdravotné postihnutie, to od 26. septembra 2007;\n- dňa 29. júna 2010 MUDr. U. H. vyhotovený doplnok s potrebou vyznačenia dátumu vzniku nároku na\ninvalidný dôchodok;\n- dňa 16. decembra 2011 MUDr. A. M., znalcom, vypracovaný znalecký posudok so záverom, že\nnavrhovateľ má závažné postihnutie ľavej dolnej končatiny v dôsledku opakovaných operácií ľavého\nbedrového kĺbu s následnou ťažkou koxatrózou, skrátením ľavej dolnej končatiny o 7,5 cm a stredne\nťažkou hypotrofiou svalstva ľavého stehna a predkolenia, a určil MPSVZČ na 40% + 10%, celkom 50%;\n- dňa 13. januára 2012 MUDr. U. H. bol doplnený posudok v intenciách znaleckého posudku s\nkonštatovaním, že zdravotný stav navrhovateľa sa nezmenil a bol posúdený rovnakým spôsobom ako\nsúdnym znalcom;\n\n- dňa 02. apríla 2012 MUDr. U. H. v súvislosti s námietkami navrhovateľa (bedrový kĺb vlastne nemá\npreto nie koxartróza ťažkého stupňa) bol doplnený posudok o záver, že totálna endoprotéza mu bola\nextrahovaná, je prítomný len hrubý pahýľ stehennej kosti, avšak v praxi všetky afekcie bedrových kĺbov\nsa v rámci zjednodušenia uzatvárajú ako koxartróza.\n16. Na podklade zmeny miery poklesu u navrhovateľa, odporkyňa následne vydala hore uvedené dve\nzmenové rozhodnutia (viď body č. 5 a 6).\n17. S poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 73, § 82 ods. 1, § 82 ods. 2, § 112 a § 263a ods.\n5 zák. č. 461/2003 Z.z. a na výsledky vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že v\nposudzovanej veci príslušné posudkové komisie, ako aj znalec pribratý do konania, náležité posúdili\nzdravotný stav navrhovateľa. Všetky posudky sú po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných\notázkach si vzájomne neodporujú. Krajský súd zotrval na názore, že v súčasnosti zdravotný stav\nnavrhovateľa neodôvodňuje zmenu pre iný záver, než aký bol prijatý ostatným posúdením posudkovou\nkomisiou ústredia odporkyne.\nTak tiež krajský súd zdôraznil to, že opravnému prostriedku navrhovateľa bolo čiastočne vyhovené.\n18. Ďalej krajský súd pripomenul, že v budúcnosti, pri zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa nie je\nvylúčená možnosť nového posúdenia jeho zdravotného stavu. Napokon, u navrhovateľa je nariadená\npráve na takéto posúdenie kontrolná lekárska prehliadka na mesiac január 2013.\nPodľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nporovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti\nzdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada\nna zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nna základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\nA)\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 16.07.2012 (č.l. 135) proti rozsudku prvostupňového súdu\nnavrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na nesprávnu diagnózu môjho\nochorenia, ktorú uvádza posudkový lekár MUDr. H. ako rozhodujúcu. Najmä spochybnil obmedzenie\npohyblivosti ľavého bedrového kĺbu, ktorý už od roku 2007, po vybratí totálnej endoprotézy, nemá.\nVo vzťahu k záverom súdneho znalca (ťažká koxartróza) navrhovateľ spochybnil nezaujatosť súdneho\nznalca, ktorého vybrala odporkyňa.\n20. Ďalej navrhovateľ na podporu svoju tvrdení odkázal na ustanovenie § 71 ods. 9 zák. č. 461/2003\nZ.z. Podľa mienky navrhovateľa najviac porovnateľným zdravotným postihnutím je to, ktoré je uvedené\n\nv kapitole XV. odd. G bod 43. písm. c), t.j. porušenie funkcie končatiny (výrazná deformácia, svalová\natrofia, porucha motorickej funkcie a iné).\n21. Ďalej navrhovateľ poukázal na zanedbanú starostlivosť od roku 1973 zo strany lekárskeho personálu,\nktorá je príčinou jeho súčasného nepriaznivého zdravotného stavu.\n22. Záverom navrhovateľ požadoval od odvolacieho súdu, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne zruší v celom rozsahu.\nB)\n23. Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 31.07.2012 (č.l. 138) vyplýva, že dôvody uvedené navrhovateľom\nnepovažuje odporkyňa za relevantné.\nPosúdenie zdravotného stavu, t.j. skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia\nnavrhovateľa a s tým súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa boli\nvykonané podľa § 153 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2004 Z.z. Nakoľko námietky už navrhovateľ uplatnil\nv konaní pred krajským súdom, tak na ich základe bolo doplnené dokazovanie v spochybňovaných\nzisteniach, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia vyhotovili logické a jednoznačné posudky, ktoré\nsa zhodujú.\n24. Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním ako\nvecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je\npodľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§\n250ja ods. 2 O.s.p.) konajúci senát jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo\nvýroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným\nv § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n26. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj\nopravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je otázka\nsprávneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady\nmateriálnej pravdy.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n27. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne\nnapadnuté navrhovateľom. Podľa súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn. 6 Sžo/98/2008,\nsp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009, či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených opravným prostriedkom rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\n\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n28. Následne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení\nzávažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2\nv spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a\naby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých\nvybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore\nvymedzenej skutkovej otázke.\n29. Z priloženého administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím\nzamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. Pri odôvodnení svojho rozhodnutia\nvychádzala zo skutkových (medicínskych) zistení o zdravotnom stave navrhovateľa, ktoré sú zachytené\nv posudkových podkladoch vypracovaných príslušnými lekármi.\nNa základe takto ustáleného skutkového stavu vyslovila odporkyňa svoj právny záver, že sa nezmenili\nskutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku. Voči tak sformulovaným dôvodom\nnavrhovateľ brojil svojim odvolaním so všeobecne sformulovaným tvrdením, že s podporou ustanovenia\n§ 71 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. najviac porovnateľným zdravotným postihnutím s postihnutím\nnavrhovateľa je to, ktoré je uvedené v kapitole XV. odd. G bod 43. písm. c) prílohy k zákonu.\n30. Je povinnosťou správneho súdu, aby mal pred svojim rozhodnutím vo veci k dispozícii kompletný\nadministratívny spis, a na zabezpečenie tohto cieľa mu ponúka platný Občiansky súdny poriadok\nmnožstvo oprávnení. Pre správne súdnictvo je administratívny spis odporkyne ako správneho orgánu\nzákladným podkladom na posúdenie riadneho zistenia skutkového stavu, ako aj možných nedostatkov\ntohto procesu. Medzi možné nedostatky sa najmä zaraďuje špatné vyhodnotenie vykonaných dôkazných\nprostriedkov alebo nedôvodné odmietnutie dôkazných prostriedkov (v prejednávanej veci ide o\nrelevantnú zdravotnú dokumentáciu vo forme rôznych lekárskych správ alebo posudkov), ktoré by mohol\nnavrhnúť alebo predložiť navrhovateľ.\n31. Najvyšší súd vo svojej konštantnej judikatúre už viackrát zdôraznil (napríklad rozsudok Najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1So/112/2010 z 11.01.2011), že iba výnimočne je možné v konaní podľa 2 a 3. hlavy 5.\nčasti Občianskeho súdneho poriadku správnom súdnictve v zmysle § 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.\nvykonávať dôkazy, ktoré správny orgán počas konania nevykonal, a to aj bez svojho zavinenia. Tento\nzáver vyplýva z odlišného charakteru správneho súdnictva, a to aj pre konanie o opravnom prostriedku,\nv ktorom prevažuje kasačný spôsob (§ 250i ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) prieskumu\nnapadnutých správnych rozhodnutí, tzn. že správny súd vykonáva iba prieskum správnosti zistenia\nskutkového stavu (tzn. nerozpornosti vyslovených odborných medicínskych záverov o zdravotnom stave\nnavrhovateľa) na základe podkladov obsiahnutých v pripojenom správnom spise (§ 250i ods. 1 veta\ndruhá O.s.p,).\nAk na základe vyslovených námietok správny súd dospeje k názoru, že takýto skutkový stav nebol\nriadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu vykonávaním dôkazov,\nale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\nPodľa § 250q ods. 1 O.s.p. platí, že ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným\nv § 250f, 250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n\n32. Občiansky súdny poriadok medzi zrušovacie dôvody správneho súdnictva spojené so skutkovým\nstavom zaraďuje najmä také zistenie skutkového stavu, ktoré je zákonodarcom prezentované ako\nnedostačujúce na posúdenie veci (viď § 250j ods. 2 písm. c/ v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Uvedená\nvada v zistení skutkového stavu (t.j. nie riadne zistený skutkový stav) môže kolísať v rôznych medziach,\na to:\ni. neúplne zistený, tzn. s riadnou oporou v právnom poriadku neboli zistené všetky potrebné skutočnosti\n(napríklad prehliadnutie konkrétnej skutočnosti alebo odmietnutie vykonania predkladaného alebo\npožadovaného dôkazu a iné),\nii. nedostatočne (kvázi úplne) zistený, tzn. bez riadnej opory v právnom poriadku (napríklad následkom\nomylu pri výbere ustanovenia) boli zistené celkom iné a teda nepotrebné skutočnosti, poprípade s\nriadnou oporou v právnom poriadku boli predložené alebo získané dôkazné prostriedky nesprávne\nvyhodnotené (napríklad špatne určený vek žiadateľa alebo jeho zdravotné postihnutie, a to aj na\nzáklade nepravdivých, falšovaných, či pozmenených informácií alebo dokumentov, alebo zamlčaním\npodstatných údajov dôležitých pre dávkové konanie a iné vady skutkového stavu), alebo\niii. nelegálne zistený skutkový stav, tzn. v rozpore s právnym poriadkom (najmä v rozpore s právnym\npredpisom upravujúcim oprávnené používanie rôznych zisťovacích metód a s následkami uvedenými\nv ustanovení § 7 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o ochrane pred\nodpočúvaním/).\n33. Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, že je nemysliteľné bez znalosti konkrétnej právnej oblasti (v\nprejednávanej veci ustanovení platných predpisov práva sociálneho zabezpečenia, a to nielen z\npohľadu vnútroštátneho, ale aj medzinárodnoprávneho) vymedzovať skutkový stav. Z uvedeného\nvyplýva vzájomná (recipročná) previazanosť skutkového stavu a právnej subsumcie v tom duchu, že\nskutkový stav má minimálne tak významný vplyv na voľbu konkrétneho právneho ustanovenia ako\nprávne ustanovenie na riadne posúdenie právneho stavu.\nSkutkový stav v sociálnych dávkových konaniach je svojim rozsahom, ako aj obsahom výslednou\nmozaikou zloženou z jednotlivých skutočností o zdravotnom a inom stave žiadateľa získaných v procese\ndokazovania vedeného najmä podľa ustanovení § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. Pri žiadosti o zvýšenie\nraz priznaného invalidného dôchodku sa najmä zisťujú, resp. preverujú skutočnosti získané v procese\nlekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z.)\npreukazujúce naplnenie hypotézy ustanovenia § 70, resp. § 71 zák. č. 461/2003 Z.z.\n34. V súvislosti s hore uvedeným a v úmysle zachovať doterajšiu judikatúru, Najvyšší súd odkazuje na\nsvoj rozsudok sp. zn. 1Sžso/33/2010 z 22.03.2011 (celú časť relevantnú pre prejednávanú vec odvolací\nsúd v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. následne cituje):\n„V správnom konaní je vykonanie dôkazov veľakrát spojené, resp. si vyžaduje osobitné znalosti na to,\naby bol správne verifikovaný obsah dôkazu. Aj v konaniach spojených s posúdením zdravotného stavu\nžalobcu [navrhovateľa - poznámka konajúceho súdu] sa vyžadujú na zistenie skutkového stavu osobitné,\nnajmä medicínske znalosti, ktorými sudcovia bežne nedisponujú.\nJe celkom logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by\nmalo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume\nsprávnych rozhodnutí je nepostačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv neponúkne právne\nrelevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na ich podporu (procesná zásada bremena tvrdenia). “\n35. Ak na základe námietok nielen vznesených, ale aj navrhovateľom podložených relevantnými\ndôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) správny súd dospeje k názoru, že\ntakýto skutkový stav nebol riadne zistený, nie je to dôvod na súdne zisťovanie riadneho skutkového stavu\nvykonávaním dôkazov, ale naopak je to zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu.\n\nNakoľko však navrhovateľ takto nepostupoval, t.j. že nepredložil relevantné listiny na podporu svojho\ntvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave, ktorý nebol údajne posudkovými lekármi odporkyne dostatočne\nposúdený, Najvyšší súd musel odvolacie námietky navrhovateľa označiť za nedôvodné.\nV.\n36. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporkyne po stránke tak formálnej, ako i obsahovej má náležitosti rozhodnutia v zmysle § 209 zák. č.\n461/2003 Z.z. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového\nstavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že navrhovateľ nespĺňa\nzákonné podmienky pre zvýšenie priznaného invalidného dôchodku.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené, ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n37. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach,\nnajmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/33/2010, ako aj sp. zn. 1So/112/2010, pri ktorých\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n38. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo\nna náhradu trov tohto konania nevzniklo. Platenie trov konania ustanovenému advokátovi (č.l. 22) bude\nriešiť súd, ktorý ho ustanovil.\n39. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sd/274/2008", "guid": "205681d5-e50d-4afb-b186-98eafeae7a5a:291cce6e-fdf2-4465-9a5b-c35f84662e21", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": [{"guid": "78b05b92-867d-4748-8314-a2fd44656813:b0e87e0b-68f8-40d3-a6e2-0d2c8c79145f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1", "spisova_znacka": "1So/55/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/55/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8011200735.1"}]}