{"guid": "fcc75ee9-5f14-4586-b39a-db9f8bc2994e:d6e9e101-80e7-45ef-904d-83a325e11f9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1", "spisova_znacka": "6MCdo/24/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/24/2011 z 27. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6MCdo/24/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1", "identifikacne_cislo": "2210204045", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-199", "nazov": "§ 199 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-199", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/288", "nazov": "vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/288", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/288-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-47", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-199"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6e9e101-80e7-45ef-904d-83a325e11f9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/24/2011\n2210204045\n27. 02. 2013\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2013:2210204045.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej AGROSPRA, spol. s r.o., so sídlom\nv Bratislave, Podzáhradná 70, IČO 35 714 301, proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu v\nJurovej, so sídlom v Jurovej, pošta Baka, IČO XX XXX XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou\nG. Lehnert, k.s., so sídlom v Bratislave, Carlton Savoy Building, Mostová 2, o vymoženie 102 396,43\nEur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 12 Er 270/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nDunajská Streda z 29. marca 2011 sp.zn. 12 Er 270/2010-197, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nPovinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOprávnená sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. L. U. dňa 18. marca 2010 domáhala\nvoči povinnému vymoženia pohľadávky v sume 102 396,43 Eur s príslušenstvom z exekučného titulu\n- rozhodcovského rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol\nLegal Arbitration, s.r.o., Bratislava, dňa 12. februára 2010 pod č. 2Rci 1009/09-5, ktorý nadobudol\nvykonateľnosť 26. februára 2010. Dňa 18. marca 2010 bola Okresnému súdu Dunajská Streda (ďalej\nlen exekučný súd) doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nktoré mu bolo exekučným súdom vydané 23. marca 2010.\nSúdny exekútor upovedomením o začatí exekúcie zo 14. apríla 2010 sp.zn. EX 795 vyrozumel povinného\na oprávneného o začatí exekúcie a vyzval povinného na základe vyššie uvedeného exekučného titulu\nzaplatiť oprávnenej sumu 102 396,43 Eur, s 9% ročným úrok z omeškania zo sumy 83 404,12 Eur\nod 29. novembra 2009 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 505,78 Eur, trov\nrozhodcovského konania v sume 7 311,59 Eur, náhradu z poplatkovej povinnosti v sume 16,50 Eur,\nhotových výdavkov v sume 28,49 Eur a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 761,80\nEur. Súčasne upovedomil povinného o predbežných trovách exekúcie, spočívajúcich v 10% odmene\nexekútora z vymáhanej pohľadávky v sume 11.484 Eur a náhrady hotových výdavkov v sume 49,75 Eur,\nspolu s 19 % daňou z pridanej hodnoty.\nProti tomuto upovedomeniu o začatí exekúcie povinný podal v zákonom stanovenej lehote 22. apríla\n2010 námietky proti exekúcii, ako aj proti samotným trovám exekúcie (písomne ich doplnil podaním z\n30. apríla 2010). Námietky okrem iného odôvodnil tým, že dňa 17. marca 2010 uhradil oprávnenému\nsumu 90 954,66 Eur, pričom v danom čase ešte nemal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Mal za to,\nže uhradená čiastka nemôže byť zohľadnená pri výpočte odmeny súdneho exekútora, lebo sa nejedná\no dobrovoľné plnenie v rámci exekučného konania. Pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie mal\nuž súdny exekútor vedomosť o uhradenej sume, o čom svedčí aj upovedomenie o spôsobe vykonania\n\nexekúcie vydané v ten istý deň, v ktorom súdny exekútor už na túto skutočnosť prihliadol. Zároveň žiadal\npredmetnú exekúciu zastaviť.\nSúd o námietkach rozhodol uznesením zo 14. októbra 2010 č.k. 12Er 270/2010-152 vyšším súdnym\núradníkom tak, že námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie zamietol. V\nodôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že námietky proti exekúcii ani námietky proti trovám\nexekúcie nie sú opodstatnené, a nie sú preukázané ani okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie.\nUvedené rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka sa podaním odvolania povinným v zmysle § 374\nods. 4 O.s.p. posledná veta zrušilo a o podaných námietkach opätovne rozhodol sudca Okresného\nsúdu Dunajská Streda, a to uznesením z 29. marca 2011 č.k. 12 Er 270/2010-197 tak, že námietkam\npovinného v časti o vymoženie istiny vo výške 90 954,66 Eur vyhovel, v ostatnej časti námietky\nzamietol; ďalším výrokom námietkam proti trovám exekúcie vyhovel a návrh na zastavenie exekúcie\nzamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ku dňu vydania poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj\nku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie, pohľadávka oprávnenej voči povinnému v časti 90\n954,66 Eur neexistovala. Nebol preto dôvod pre túto čiastku vykonávať exekúciu a bol odôvodnený\npostup podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku. Rozhodnutie v časti vyhovenia námietkam proti trovám\nexekúcie odôvodnil s poukazom na § 201 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku. Skonštatoval, že v\nupovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor predbežné trovy exekúcie určil celkove sumou 13\n725,16 Eur (pri nesplnení dlhu vo výške 28 711,13 Eur) s tým, že odmenu určil percentom (10 %) z celej\nvymáhanej sumy, čo predstavuje čiastku 11 484 Eur. Keďže súdny exekútor mal už vedomosť o tom, že\npodstatná časť pohľadávky bola oprávnenej zaplatená, dospel k záveru, že základom na určenie odmeny\nnemohla byť celková pôvodne vymáhaná pohľadávka. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 4\nods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych\nexekútorov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého základom na určenie odmeny súdneho exekútora za\nvýkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. Ak preto\nsúdny exekútor pri vyčíslení predbežných trov exekúcie vychádzal pri základe určenia odmeny zo\nsumy celkovej pohľadávky, postupoval nepsrávne, z ktorého dôvodu námietkam proti trovám exekúcie\nvyhovel.\nProti tomuto uzneseniu exekučného súdu v časti, v ktorej súd námietkam proti trovám exekúcie vyhovel,\npodal na základe podnetu súdneho exekútora mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky. Poukázal na ustanovenia § 1, 2, 3 O.s.p., § 36\nods. 1, 2, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 50 ods. 1, § 196, § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku,\n§ 5 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.). Mal za to, že exekučný súd pri posudzovaní toho, či suma vo výške 90 954,66 Eur,\npoukázaná povinným oprávnenej 17. marca 2010, teda dva dni po začatí exekučného konania, bola\nuhradená v rámci exekučného konania, nepostupoval podľa zákonných ustanovení platných v čase\nzačatia exekučného konania. Vychádzal z názoru, že v prípade, ak po začatí exekučného konania\ndôjde k akémukoľvek plneniu povinného oprávnenej, a teda k vymoženiu sumy vymáhanej na základe\nexekučného titulu, vzniká exekútorovi nárok na odmenu v zmysle § 4 vyhlášky. Nie je pritom rozhodujúce,\nči povinný o začatí exekučného konania vedomosť mal, alebo nemal. Právna úprava ustanovenia § 47\nods. 3 Exekučného poriadku, účinného do 31. mája 2010, platná v čase začatia exekučného konania,\ntotiž oprávňovala exekútora nárokovať si na odmenu za úkony uskutočnené aj v čase od začatia\nexekučného konania (exekučné konanie začaté dňa 15. marca 2010) do vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie exekučným súdom (poverenie vydané dňa 23. marca 2010). Odmena súdneho exekútora sa v\ntakýchto prípadoch počíta rovnako ako pri upustení od vykonania exekúcie a to tak, že súdny exekútor\nmá v týchto prípadoch nárok na odmenu určenú podľa § 5 ods. 2 vyhlášky vo výške 10 % zo základu\nna jej určenie. To platí aj v prípade, ak povinný plnil oprávnenej bez akéhokoľvek pričinenia exekútora\n(napríklad povinný plnil skôr, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, prípadne ako bolo\nexekútorovi vydané a doručené poverenie na vykonanie exekúcie), okrem, ak pohľadávka oprávnenej\nnebola uhradená ku dňu začatia exekúcie. Poukázal tiež na novelu citovaného ustanovenia vykonanú\nzákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnú od l. júna 2010, ktorou\nbola do citovaného ustanovenia doplnená veta \"Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania\n\nza úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie\". Z uvedeného vyvodil,\nže zákonodarca touto novelou sledoval zámer, daný právny stav upraviť inak a celkom odlišne, než\ntomu bolo pred prijatím novely. Exekútor teda až od účinnosti tejto novely (od 1. júna 2010) nemá\nnárok na odmenu za úkony, ktoré vykoná ešte pred vydaním a doručením poverenia na vykonanie\nexekúcie. Medzi takéto úkony nepochybne patrí aj prijatie, resp. evidovanie čiastočnej úhrady povinného\noprávnenému, nakoľko za vymoženú sumu exekútorom sa považuje aj suma, ktorú povinný zaplatí sám\nbez toho, aby bolo reálne plnenie dosiahnuté niektorým zo spôsobov exekúcie na peňažné plnenie.\nKeďže v danom prípade bolo treba aplikovať právnu úpravu účinnú v čase začatia exekučného konania,\nplatba povinného uskutočnená počas začatého exekučného konania, je úkonom, z ktorého mal súdny\nexekútor nárok na náhradu trov konania v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.\nmája 2010. Exekučný súd tým, že vec neposúdil v zmysle uvedeného výkladu a námietky povinného\nnezamietol ako neopodstatnené, vec nesprávne právne posúdil.\nPovinný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 47 ods.\n3 Exekučného poriadku účinného do 31. mája 2010 podaným generálnym prokurátorom. Uviedol, že\npriznanie odmeny súdnemu exekútorovi zo sumy dobrovoľne uhradenej povinným na účet oprávnenej\nvo výške 90 954,66 Eur je nedôvodné, pretože súdny exekútor nevykonal žiaden úkon bezprostredne\nsmerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Takýto úkon do udelenia poverenia na vykonanie\nexekúcie nebol ani oprávnený vykonať. Mal za to, že zákonom č. 144/2010 Z.z. bolo ustanovenie §\n47 ods. 3 Exekučného poriadku doplnené nie za účelom zavedenia právnej úpravy odlišnej od úpravy\nplatnej pred 1. júnom 2010, ale v dôsledku doterajšej súdnej praxe. V tejto súvislosti poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2009 sp.zn. III. ÚS 52/09.\nSúdny exekútor sa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnil s právnym názorom generálneho\nprokurátora.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie\nv tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.\n(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).\nDovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou\nkonania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani generálny prokurátor.\n\nSo zreteľom na ustanovenie 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či generálny prokurátor\nodôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.,\ndovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery,\nz ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v\nsúlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným\nprostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom\nkonaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému výroku rozhodnutia okresného\nsúdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď exekučný\nsúd nesprávne aplikoval ustanovenie § 47 ods. 3 EP v znení platnom v čase začatia exekučného\nkonania v spojitosti s § 4 ods. 1 vyhlášky, v dôsledku čoho potom čiastočnú úhradu vo výške 90 954,66\nEUR nepovažoval za sumu vymoženú v exekučnom konaní a odmietol ju zahrnúť do základu odmeny\nexekútora na účely jej výpočtu. Podľa generálneho prokurátora ustanovenie § 47 ods. 3 EP v znení\núčinnom do 31. mája 2010 treba vykladať tak, že exekútor má nárok na odmenu za úkony uskutočnené\naj v čase od začatia exekučného konania do vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučným\nsúdom, a to aj v prípade, ak povinný plnil oprávnenému bez akéhokoľvek pričinenia exekútora po začatí\nexekúcie do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, pričom odmena patrí vo výške 10% zo základu\nna jej určenie (§ 5 ods. 2 vyhlášky).\nDovolací súd sa s takouto interpretáciou ustanovenia § 47 ods. 3 EP účinného do 31. mája 2010 podanou\ngenerálnym prokurátorom nestotožňuje.\nPodľa § 36 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. mája 2010 (ďalej len EP) exekučné konanie sa začína\ndňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať\nvykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).\nPodľa § 46 ods. 1 EP exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.\nPodľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu\nuplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej\nosobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.\nPodľa § 196 veta prvá EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,\nnáhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\nPodľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob\nich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§\n196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\nPodľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom\nna určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je\nvýška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).\nPodľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však\n33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.\nPodľa § 5 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona,\npatrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.\n\nPredovšetkým treba uviesť, že interpretáciu ustanovenia § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. mája\n2010 bolo potrebné podať v kontexte s ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov tak,\naby zodpovedala účelu, ktorému má odmena (spôsob jej určenia) súdneho exekútora slúžiť. Zároveň\ntreba zohľadniť aj požiadavku rešpektovania práva osoby povinnej platiť trovy exekúcie v tom zmysle,\naby ukladanie tejto jej povinnosti zodpovedalo účelu jednotlivých spôsobov určenia odmeny súdneho\nexekútora.\nV súvislosti s nárokom na odmenu súdneho exekútora zásadne platí, že exekútorovi patrí odmena\n(náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) za výkon exekučnej činnosti. To znamená,\nže súdny exekútor má právo na odmenu len za tú činnosť (úkony), ktorá bezprostredne smeruje\nk vymoženiu judikovanej pohľadávky. Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením\npoverenia súdu na jej vykonanie, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 2 vety druhej EP. V\nčase od začatia exekučného konania do vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdom, exekútor\nnie je oprávnený robiť žiadne úkony smerujúce k nútenému výkonu (v tejto fáze exekučného konania\nje oprávnený na činnosti uvedené v § 40 EP a § 44 ods. 1 EP). Uvedené závery potvrdzuje aj znenie\nustanovenia § 46 ods. 1 EP, ktoré stanovuje, že len exekútor poverený vykonaním exekúcie sa môže\npostarať o jej vykonanie. Pokiaľ by v tomto štádiu exekučného konania súdny exekútor vykonával\nprocesné úkony, išlo by o úkony neúčinné, nespôsobilé vyvolať právne následky, ktoré zákon s nimi\nspája, čo sa následne musí prejaviť aj v rámci rozhodovania o trovách exekúcie. Keďže súdny exekútor\nv čase od začatia exekučného konania do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený\nvykonať žiaden úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky, logicky, nemôže mať ani právo na odmenu za\núkony uskutočnené v čase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom. Správnosť\ntohto výkladu potvrdzuje aj generálnym prokurátorom spomínaná novela EP vykonaná zákonom č.\n144/2010 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinná od 1. júna 2010, ktorou bola do citovaného\nustanovenia doplnená veta, že „Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré\nvykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie“. Uvedená novela rozhodne nevyjadrovala\nvôľu daný právny stav upraviť celkom odlišne, ako to nesprávne uvádza generálny prokurátor, ale\nbola logickým vyústením dovtedajších záverov prijatých súdnou praxou (viď Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 16. júna 2009 sp.zn. III. ÚS 52/09).\nMožno teda uzavrieť, že aj ustanovenie § 47 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. mája 2010 bolo treba\nvykladať tak, že exekútor nemá nárok na odmenu za úkony, ktoré vykonal v čase od začatia exekučného\nkonania do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.\nV posudzovanej veci povinný nepochybne zaplatil časť vymáhanej pohľadávky v sume 90 954,66 Eur\nsíce po začatí exekučného konania, ale do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor\nv tomto štádiu exekučného konania nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu\npohľadávky povinného (takýto úkon ani nebol oprávnený vykonať). Keďže za úkony uskutočnené v\nčase do vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, nemá právo na náhradu trov\nkonania, nebol dôvod pri vyčíslení odmeny postupovať podľa § 47 ods. 3 EP v spojení s § 5 ods.\n2 vyhlášky, t.j. určiť odmenu vo výške 10% z oprávneným uplatneného peňažného plnenia. Tomuto\nzáveru korešponduje aj skutočnosť, že po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdom, činnosť\nsúdneho exekútora smerovala už len k vymoženiu zostávajúcej pohľadávky v sume 12.947,55 eur\nspolu s úrokmi a trovami rozhodcovského a exekučného konania, čo vyplýva aj z príkazu na začatie\nexekúcie a z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, vydaných súdnym exekútorom 14. apríla\n2010, t.j. v ten istý deň ako bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Časť pohľadávky povinným\nzaplatená do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie sa teda nikdy nestala predmetom exekúcie,\na preto ani nemohla byť základom určenia odmeny súdneho exekútora. Ustanovenie § 4 ods. 1\nvyhlášky totiž výslovne stanovuje, že základom odmeny pri exekúcii na peňažne plnenie, je výška\nvymoženej pohľadávky. Nesprávny je preto názor generálneho prokurátora, podľa ktorého, ak povinný\nplnil oprávnenému bez akéhokoľvek pričinenia exekútora po začatí exekúcie do udelenia poverenia na\nvykonanie exekúcie, patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie (§ 5\nods. 2 vyhlášky), do ktorého treba zahrnúť aj sumu povinným už zaplatenú.\n\nKeďže súdny exekútor postupoval pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v rozpore so zákonom\n(odmenu nedôvodne vyčíslil v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky a nesprávne za základ odmeny vzal celkovú\npôvodne uplatnenú pohľadávku), exekučný súd správne rozhodol, keď námietkam povinného proti\ntrovám exekúcie vyhovel.\nGenerálny prokurátor neopodstatnene namieta, že rozhodnutie exekučného súdu spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ním podané\nmimoriadne dovolanie preto zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nPovinnému trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}