{"guid": "c75b9526-d519-4b4a-94df-33858829aeaf:6866a205-50b8-4bb5-a635-ab466f7b6d7e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1", "spisova_znacka": "3Ndz/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndz/6/2013 z 7. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. novembra 2013, sp. zn. 3Ndz/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1", "identifikacne_cislo": "2013200620", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6866a205-50b8-4bb5-a635-ab466f7b6d7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Ndz/6/2013\n2013200620\n07. 11. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:2013200620.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. B., bytom Z., t.č. X., proti žalovanému:\nKrajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2/A, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1SprI/41/2013 zo dňa 25. júla 2013 vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.\nzn. 20S/39/2013, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave, takto\nrozhodol:\nSudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Pavol Sládok, JUDr. Marián Jarábek, JUDr. Ivan Ilavský,\nVladimír Vlček, JUDr. Silvia Hýbelová, Mgr. Dušan Čimo, JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Božena\nHusárová, JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Janka Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič,\nJUDr. Tatiana Biedniková, JUDr. Andrea Moravčíková PhD., Mgr. Jozef Mačej, JUDr. Ján Mihal, JUDr.\nDaša Kontríková, JUDr. Zlatica Javorová, JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr.\nEva Barcajová, JUDr. Lea Stovičková, JUDr. Pavol Laczo, JUDr. Róbert Foltán, JUDr. Ľubica Spálová,\nMgr. Fedor Benka, JUDr. Katarína Benczová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, Mgr. Renáta Gavalcová,\nJUDr. Martin Holič, JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubomír Bundzel nie sú vylúčení z prejednávania a\nrozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/39/2013.\nSudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček - predseda Krajského súdu v Trnave a JUDr.\nKatarína Slováčeková - podpredsedníčka Krajského súdu v Trnave, sú vylúčení z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci.\nodôvodnenie:\nDňa 26.08.2013 bolo Najvyššiemu súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) doručené podanie\nžalobcu, v ktorom žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu Krajského súdu v Trnave č. 1SprI/41/2013 zo dňa 25.07.2013. Najvyšší súd postúpil predmetné podanie\nKrajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. JUDr. Ľubomír Bundzel, predseda senátu 20S na Krajskom\nsúde v Trnave s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\nO.s.p.) uviedol, že sa cíti byť zaujatý, keďže v konaní označený žalovaný správny orgán - Krajský súd\nv Trnave je jeho zamestnávateľom. Túto námietku predložil predsedovi Krajského súdu v Trnave spolu\ns vyjadreniami ostatných sudcov tamojšieho súdu.\nNa podklade uvedeného predložil Krajský súd v Trnave dňa 04.11.2013 spis na rozhodnutie o vylúčení\nsudcov Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s vyjadrením sudcov ohľadne ich zaujatosti v danej veci.\nJUDr. Anton Jaček - predseda Krajského súdu v Trnave uviedol, že vo veci sa cíti byť zaujatý, keďže\nžaloba smeruje proti súdu, ktorého je predsedom.\nJUDr. Katarína Slováčeková - podpredsedníčka Krajského súdu v Trnave uviedla, že vo veci sa cíti byť\nzaujatá, keďže žalovaným je Krajský súd v Trnave, ktorého je podpredsedníčkou.\n\nJUDr. Pavol Sládok uviedol, že vo veci sa cíti byť zaujatý, keďže žalovaný je jeho zamestnávateľ.\nRovnako sa vyjadril aj JUDr. Marián Jarábek, JUDr. Ivan Ilavský, Vladimír Vlček, JUDr. Silvia Hýbelová,\nJUDr. Mária Klepancová, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Daniela Šramelová,\nJUDr. Janka Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Tatiana Biedniková, Mgr. Jozef Mačej, JUDr. Daša\nKontríková, JUDr. Iveta Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Lea\nStovičková, JUDr. Pavol Laczo, JUDr. Róbert Foltán, JUDr. Ľubica Spálová, Mgr. Fedor Benka, JUDr.\nKatarína Benczová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, Mgr. Renáta Gavalcová, JUDr. Martin Holič.\nMgr. Dušan Čimo uviedol, že sa necíti byť zaujatý, poukázal však na to, že ako sudca pôsobí na Krajskom\nsúde v Trnave.\nJUDr. Andrea Moravčíková PhD. uviedla, že sa necíti byť zaujatá, avšak vykonáva funkciu sudcu na\nKrajskom súde v Trnave, a preto sa ako objektívne zaujatá môže javiť.\nJUDr. Ján Mihal sa subjektívne necíti byť zaujatý, žalovaný je ale jeho zamestnávateľom.\nJUDr. Zlatica Javorová sa vo veci necíti byť zaujatá. K žalovanému je dočasne pridelená na výkon funkcie\nsudcu a s prihliadnutím k uvedenému môžu vzniknúť objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti. Žiadny\nvzťah k veci a ani k účastníkom nemá.\nJUDr. Eva Behranová uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá, avšak nepovažuje za vhodné rozhodovať v\npredmetnej veci, pretože by sa účastníkom ako zaujatá mohla javiť, keďže žalovaný je jej zamestnávateľ.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac podanie predsedu senátu 20S Krajského súdu v Trnave\nJUDr. Ľubomíra Bundzela, ako aj vyjadrenia ostatných sudcov Krajského súdu v Trnave, prejednal\nnámietku zaujatosti bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) podľa § 16 ods. 1\nO.s.p. a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave z\nprejednania a rozhodovania veci okrem predsedu súdu a podpredsedníčky súdu.\nPredmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia č. 1SprI/41/2013 zo dňa 25.07.2013,\nktorým Krajský súd v Trnave rozhodoval ako povinný orgán podľa 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.).\nPodľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné\nsúdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Podľa čl. 144\nods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou,\nústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\nPodľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 385/2000 Z.z.) sudca je predstaviteľ súdnej\nmoci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych\norgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne\npredpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez\nzbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č.\n385/2000 Z.z. v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný\ndbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom\nživote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo\nnarušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé\nrozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný\njaviť navonok.\nPodľa § 12 ods. 1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§\n14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.\nPodľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.\n\nPodľa § 12 ods. 3 O.s.p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený\npríslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na\nich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide\nnapríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem\nna určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo\niným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k\núčastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,\nsúrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak\npozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý je charakterizovaný obdobne\nako vzťah k účastníkom konania.\nPomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne\nzainteresovaný na výsledku konania. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať\nz objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom\ntohto konania alebo k ich zástupcom.\nNestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k\nveci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom\ninštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na\nprijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový\na právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z\nprejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti.\nPredpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho\na spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom\nosobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na\nvýsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje\nako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá\nvylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými\nskutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny\npohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,\nže možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že\nmožno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\nAko je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený\npredovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom\nprípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej\nzávislosti (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999).\nPodľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu\nzaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené\ntýmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť\nupravuje osobitný predpis.\n\nPráve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu, s ktorým tento vzťah po dobu\nvýkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, veci týkajúcich sa orgánov správy súdu, na ktorom aktuálne\nvykonáva svoju funkciu, nevynímajúc. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne\nsudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\nV zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné\nvnímať ako súhrn určitých oprávnení a zároveň aj ako zákonom dané povinnosti; predseda je zároveň\nštatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému\nsubjektu - riaditeľovi správy súdu. V zmysle § 32 a § 33 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t.j. predseda\nsúdu a podpredseda súdu) vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným\nzákonom; úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny\nvýkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať\nna riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom, pričom riadenie a správa\nsúdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.\nPredseda súdu, či z jeho poverenia podpredseda súdu teda koná v mene súdu i pri vydávaní rozhodnutí\npodľa zákona o slobode informácií.\nPredseda súdu nie je však nadriadeným sudcu ani sudca nie je podriadeným predsedovi súdu.\nDôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť ani samotná okolnosť,\nže sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku. Vzťahy\nsudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce,\nriešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez\nďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy\nvzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného\nvzťahu (rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci.\nNa druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je\nzaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nNestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom\nprípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska\nnestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 01. októbra 1982).\nExistencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS\n16/00).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.\"\nZa objektívne pritom nemožno považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže\nbyť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho\n\nvzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nMeradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko účastníka konania,\nktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie\nsprávnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne\nzakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti\n[viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,\npodľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná\n(\"justice must not only be done, it must also be seen to be done\")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie\no vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto\nnesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom\nna to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a\nzo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a\nsprávanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť\nlen vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú\nschopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález\nč. 98, str. 11).\nUstanovenie čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť\nvýkonu funkcie sudcu, ale súčasne prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie\nbežné v demokratickej spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Aj v tejto veci Najvyšší súd\nSlovenskej republiky upozorňuje na to, že „opačný výklad situácie sudcu, ktorý by sa mal dostať (a v\nposudzovanej veci je dôvodný záver o narastajúcom výskyte týchto vecí pri aplikácii zákona č. 211/2000\nZ.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov jednotlivcami nespokojnými s výsledkami prvostupňového informačného konania) do konfliktu\nso štátnou správou svojho súdu, by ohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy\ndostupnosť spravodlivosti, a v konečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie ústavou zaručeného práva\njednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky“ a taktiež\npoukazuje na to, že danú situáciu je potrebné dôsledne odlíšiť od uznávaného princípu „nemo iudex in\ncausa sua“, lebo tu nejde o osobnú vec sudcu, ale o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane\njednej a štátom, tzn. výkonnou mocou.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 O.s.p. rozhodol,\nže vylúčení z prejednania a rozhodovania danej veci sú JUDr. Anton Jaček - predseda Krajského súdu v\nTrnave a JUDr. Katarína Slováčeková - podpredsedníčka Krajského súdu v Trnave, pretože JUDr. Anton\nJaček ako predseda Krajského súdu v Trnave vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v\ntomto konaní a JUDr. Katarína Slováčeková ako podpredsedníčka Krajského súdu v Trnave a teda jeho\nzástupkyňa sa môže tiež podieľať na vybavovaní i rozhodovaní vecí podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\nOhľadom ostatných sudcov Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola\nz hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná. Len zo samotnej skutočnosti, že sudca preskúmava\nrozhodnutie príslušného orgánu správy súdu vydaného v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\n(správnom konaní) nemožno vyvodiť záver, že sudca má len z tohto dôvodu taký vzťah k veci, ktorý ho\nbez ďalšieho vylučuje z konania a rozhodovania pre absenciu nestrannosti a nezaujatosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu žiadostí o\ninformácie, o ktoré sú žiadané aj orgány správy súdu, nie je možné vylúčiť ani žaloby o preskúmanie\nnegatívnych rozhodnutí o takýchto žiadostiach. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustálenej\njudikatúry vo všeobecnosti nepovažuje za prijateľné paušálne vylučovanie sudcov toho ktorého súdu\nlen preto, že vecne a miestne príslušným súdom na preskúmanie rozhodnutia vydaného orgánom\n\nsprávy súdu (predsedom alebo podpredsedom súdu) je súd, ktorého sa preskúmavané rozhodnutie\ntýka. (Pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndz/1/2012, 3Ndz/3/2012,\n2Ndz/4/2012, 5Ndz/7/2012, 4Ndz/6/2012) .\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}