{"guid": "fab61802-4a5c-40c9-8ede-6cd849580865:57f17930-a5d2-4c0a-95b8-646ad6e49ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1", "spisova_znacka": "4Sžso/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/22/2013 z 15. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2013, sp. zn. 4Sžso/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1", "identifikacne_cislo": "2012200279", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2013-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102", "nazov": "§ 102 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-102"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-103", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-102"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57f17930-a5d2-4c0a-95b8-646ad6e49ce8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/22/2013\n2012200279\n15. 05. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:2012200279.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Idy Hanzelovej a\nčleniek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: W. N., bytom\nN., zast. Mgr. Juraj Kindl, advokát, so sídlom Námestie slobody č. 10, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo\ndňa 29.3.2012 č. 17566-2/2012 BA, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave č.\nk. 14S/49/2012 - 34 zo 6.12.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/49/2012 - 34 zo\n6.12.2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní nároku\nna dávku garančného poistenia. Z obsahu predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil,\nže zamestnávateľ žalobcu, ktorým bola v období od 1.9.2008 - 22.5.2009 spoločnosť ALLTEC &\nGLOBTECH Co.s.r.o. sa stal platobne neschopným dňom 8.4.2011. Žalobca dňa 14.10.2011 požiadal\no dávku garančného poistenia na uspokojenie mzdových nárokov nevyplatených zamestnancovi,\nktorého zamestnávateľ sa stal platobne neschopným. V žiadosti uviedol, že si uplatnil nárok z\npracovnoprávneho vzťahu za tri mesiace z posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu, t.j. za obdobie od 1.3. - 31.5.2009. Krajský súd konštatoval, že výklad ustanovenia § 103\nzák. č. 461/2003 Z.z. prezentovaný žalobcom ako opierajúci sa o úpravu Smernice rady 80/987/EHS\nohľadne vzniku nároku na dávku garančného poistenia je neakceptovateľný. Okrem gramatického\nznenia zákona (aj textu Smernice), z ktorého jednoznačne vyplýva, že dávky garančného poistenia\nmôžu byť najviac za osemnásť mesiacov pred vstupom do platobnej neschopnosti zamestnávateľa,\ntreba prihliadnuť aj na účel dávky garančného poistenia a na skutočnosť, že náš právny poriadok\numožňuje zamestnancovi domáhať sa uspokojenia svojich nárokov zákonom predpísaným spôsobom.\nPrvostupňovým rozhodnutím SP - pobočka Trnava rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku\ngarančného poistenia s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na vznik platobnej neschopnosti\n8.4.2011 v posledných 18 mesiacoch pred začiatkom platobnej neschopnosti, t.j. od 8.10.2009 - 7.4.2011\nžalobca nepreukázal neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť\ndávkou garančného poistenia, keďže pracovnoprávny vzťah žalobcu zanikol ku dňu 22.5.2009. Podľa\nkrajského súdu treba prisvedčiť žalovanej, že ust. §§ 102 a 103 zákona sú kompatibilné s platnou\núpravou čl. 4 Smernice 2008/94/ES z 22.10.2008 (ďalej len „Smernice“. Súd žalobu ako nedôvodnú s\npoukazom na citáciu relevantných ustanovení zákona a Smernice zamietol.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie a žiadal,\naby odvolací súd žalobe vyhovel. Žalobca v odvolaní uviedol, že skutkové okolnosti prípadu nie sú\nsporné a predmetom konania je teda iba právna otázka, a to konkrétne výklad ustanovenia § 103 ods.\n2 zák. č. 461/2003 Z.z. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, ktoré považoval\nza nedostatočné. Nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, žalobcov výklad ustanovenia § 103 zákona\nje neakceptovateľný. Poukázal na to, že predmetná právna otázka nebola doteraz súdnou praxou\nriešená. Gramatický výklad ustanovenia § 103 zákona nie je podľa žalobcu tak jednoznačný - v\nprospech žalobkyne, ako to stroho konštatuje súd. Súd sa nevyporiadal s tabuľkou zhody v dôvodovej\nspráve, ktorej gramatické znenie svedčí o tom, že úmysel zákonodarcu smeroval bližšie k výkladu,\nktorý prezentoval žalobca. Ďalej poukázal na systematický výklad právnej normy, ktorý súd neaplikoval,\npričom podmienky nároku na dávku garančného poistenia stanovuje § 102 zákona. Týmito podmienkami\nsú: platobná neschopnosť zamestnávateľa a skutočnosť, že zamestnávateľ nemôže uspokojiť nároky\nzamestnanca. Žiadne ďalšie podmienky nestanovuje. Ustanovenie § 103 ods. 2 zákona, o ktorého výklad\nide, neupravuje podmienky pre vznik nároku ale upravuje len jeho rozsah, resp. výšku. Nemožno teda\npodľa žalobcu toto ustanovenie vykladať spôsobom, aby to znamenalo zánik, resp. neexistenciu nároku\nna dávku garančného poistenia. Svojim výkladom žalovaná fakticky stanovila zamestnancovi ďalšiu\npodmienku pre vznik nároku na dávku garančného poistenia, ktorú však § 102 ods. 1 nestanovuje.\nŽalovaná žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\nsubjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa\nnáležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto\nopravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd\nna prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom,\nnepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov odvolania\n(§ 212 ods. 1 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší\nsúd preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods.\n3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej\ntabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156\nods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu , ktoré si osvojuje ako svoje\nvlastné tak, ako ho uviedol krajský súd na str.3 - 8 svojho rozsudku a ako ho najvyšší súd cituje aj v\ntomto rozhodnutí. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na dôvody žaloby\nuvádza odvolací súd nasledovné:\nPodľa § 103 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu\ntroch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nV prejednávanom prípade pracovnoprávny vzťah žalobcu a zamestnávateľa skončil skôr, ako vznikla\nplatobná neschopnosť zamestnávateľa, a v dobe, ktorá predchádza vzniku platobnej neschopnosti o\nviac ako 18 mesiacov. Na daný prípad by sa vzťahovala tá časť ustanovenia § 102 ods. 3, ktorá znie\n„dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu“ avšak len za predpokladu, že doba posledných 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzala začiatku platobnej neschopnosti“. Znamená to, že nepostačuje\nakákoľvek doba 18 mesiacov pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa, ale táto doba musí\npredchádzať začiatku platobnej neschopnosti.\n\nAj podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ pracovnoprávny vzťah žalobcu zanikol 22.5.2009, t.j. viac ako\n18 mesiacov pred dňom začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, nie je splnená podmienka\npre poskytnutie dávky garančného poistenia, pretože pracovnoprávny vzťah v predchádzajúcich\nosemnástich mesiacoch pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa netrval. Skutočnosť,\nže samotný pracovnoprávny vzťah žalobcu nejakú dobu trval (pričom aj celkovo trval menej ako 18\nmesiacov) sama osebe nie je dôvodom pre poskytnutie dávky garančného poistenia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu uvedený výklad zodpovedá účelu garančného poistenia a nie je v\nrozpore ani so systematickým výkladom zákona. Je pravdou, že vychádzajúc z názvu príslušného\nustanovenia zákona, podmienky pre priznanie dávky garančného poistenia sú stanovené v § 102\nzákona, a § 103 ustanovuje spôsob určenia jeho výšky. Znenie ods. 1 a 2 ustanovenia § 103 však\njednoznačne vyjadruje súvislosť s ustanovením § 102. Určenie výšky dávky podľa ods. 1, ktoré\nustanovuje povinnosť odvodov poistného a dane, je možné realizovať len u zamestnanca, ktorého\npracovnoprávny vzťah trval 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa ( ods. 2).\nÚčelom dávky garančného poistenia nie je uspokojenie akýchkoľvek skorších nárokov bývalého\nzamestnanca zamestnávateľa, k čomu vedie výklad žalobcu. Časový rozsah nárokov podľa § 103 ods.\n2 zákona má za cieľ riešiť aktuálny akútny stav finančnej núdze zamestnanca spôsobený platobnou\nneschopnosťou zamestnávateľa, a tento časový rozsah je pre daný prípad určený práve obdobím\nposledných 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti, v ktorom už pracovný vzťah žalobcu k\nbývalému zamestnávateľovi netrval.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vychádzal z relevantnej, platnej a účinnej právnej úpravy\ngarančného poistenia v Slovenskej republike, preto krajský súd dôvodne dospel k záveru, že z dôvodov\nuvedených v žalobe nie je rozhodnutie žalovaného nezákonné a preto žalobu zamietol. Odvolací súd\nnezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. á contr. žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}