{"guid": "2bda25b3-4b07-4701-9479-c0ffc3eaccbf:7db2726a-35a9-49e6-92ea-484a9a661e4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1", "spisova_znacka": "8Sžp/30/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/30/2012 z 26. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 8Sžp/30/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1", "identifikacne_cislo": "2012200232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2013-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-3", "nazov": "§ 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-17.pismeno-b", "nazov": "§ 73 ods. 17 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-73.odsek-17.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-26", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7db2726a-35a9-49e6-92ea-484a9a661e4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/30/2012\n2012200232\n26. 09. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:2012200232.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z. A., Q. XX, P., zastúpenej Mgr. Romanom\nTomanom, PhD., advokátom, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Obvodnému\núradu životného prostredia Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého\nKrajského úradu životného prostredia Trnava AF1/2012/204/Mj zo dňa 6. marca 2012, o odvolaní\nžalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/34/2012-70 zo dňa 31. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/34/2012-70 zo dňa 31.\njúla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej ako „OSP\") zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského\núradu životného prostredia Trnava AF1/2012/204/Mj zo dňa 6. marca 2012, ktorým zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracoviska Hlohovec,\nč. B/2011/00500/ŠVS/AU zo dňa 3. novembra 2011 vydané podľa § 26 ods. 3 vodného zákona a § 82\nstavebného zákona, ktorým bolo stavebníkovi Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. povolené užívať\nvodnú stavbu „Celoobecná kanalizácia Červeník\". Krajský súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho\npoplatku žalobkyni a uložil žalobkyni zaplatiť žalovanému trovy konania.\nUznesenie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sú dôvody pre postup podľa § 205d ods. 3 OSP,\nnakoľko v časti poučenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v zmysle § 26 ods. 3 v spojení\ns § 73 ods. 17 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) rozhodnutie nie je\npreskúmateľné súdom.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesenie prvostupňového súdu\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nprávomoci súdu. Poukázala na čl. 20 ods. 1, 4, čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20.12.1995. Uviedla,\nže napriek tomu, že v bode 1. časti III. žaloby namietala, že i keď z ustanovenia § 73 ods. 17 písm. b/\nvodného zákona vyplýva, že súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie žalovaného, z\nčl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva opak, nakoľko rozhodnutie žalovaného zasahuje do\njej vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko v\nrozpore so zákonom došlo k nútenému obmedzeniu jej vlastníckeho práva k pozemku registra „E\" parc.\nč. 1732 v k. ú. P., v dôsledku čoho je daná právomoc súdu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného,\nkrajský súd na tieto žalobné námietky nereagoval.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) prejednal\nvec v medziach odvolania (§ 212 ods.1 OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\nPredmetom konania na odvolacom súde sa stalo posúdenie odmietnutia súdnej ochrany žalobkyni v\ndôsledku zastavenia konania pred krajským súdom z dôvodu nedostatku právomoci tohto súdu na\nprerokovanie žaloby žalobkyne, keďže v zmysle § 26 ods. 3 v spojení s § 73 ods. 17 písm. b/ zákona č.\n364/2004 Z. z. vodného zákona rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je preskúmateľné súdom.\nNajvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní predovšetkým zobral do úvahy, že žalobkyňa namietala\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces), ktoré je v demokratickej\nspoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádzajú do úvahy (zo strany súdov) ani\njeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť\njeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Obsah práva na súdnu ochranu\n(spravodlivý proces), vychádzajúc z čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, nespočíva len v\nochrane uskutočnenia riadneho a spravodlivého súdneho konania (jeho priebehu, pozn.), ale tiež (a\npredovšetkým) v ústavnej (medzinárodnoprávnej) ochrane samotného prístupu k súdu. Odmietnuť\nprístup k súdu v súvislosti s požadovanou ochranou ústavne zaručených práv a slobôd znamená\nodmietnuť spravodlivosť denegatio iustitiae) ako takú.\nNapriek skutočnosti, že odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy je v niektorých prípadoch dovolené „ex lége\", tento postup nie je ale namieste v\nprípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01). Posledná veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť\nvýslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd.\" Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neurčuje, v\nakom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať,\na ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho\npreskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom k základným\nprávam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy\n(bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie), dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z\nprávomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v\nsprávnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy.\nRešpektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem iného možné dosiahnuť výkladom zákonného\npredpisu týkajúceho sa rozhodovacej činnosti súdu ústavne súladným spôsobom. V situácii, keď\nustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne\nnesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť\nvyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže podľa čl. 144\nods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým\nviac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti.\nTáto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ústavy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01). Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. I. ÚS 37/95 rozhodol, že „Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska\nústavou upraveného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.\", pričom vo veci sp.\nzn. PL. ÚS 18/98 tiež potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne\nkonformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd\".\nVychádzajúc z uvedeného bude preto úlohou krajského súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP\") a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania [vrátane toho,\nuvedeného v § 248 ods. 2 písm. d/ OSP], je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných\npráv alebo slobôd žalobkyne.\n\nZ uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu\nnemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho\npreskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd zisťoval, či\nsa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie\nje totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 OSP nemohli dotýkať, či dokonca porušovať\nzákladné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá\ntaký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných\npráv alebo slobôd účastníka konania.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 uviedol, že „orgány\naplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve\nsú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie\nvšak nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej\nmoci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať\nvzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou\npožiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky).\"\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v posudzovanej veci nemohol nezohľadniť skutočnosť, že\nformalistický prístup krajského súdu by v konečnom dôsledku mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti\n(odopretiu prístupu k súdu) v tak závažnej otázke, akou je ochrana ústavne zaručených základných práv\na slobôd, preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť podľa § 221\nods.1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods.1 veta prvá OSP vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu v ďalšom konaní postupovať a vec posudzovať v\nnaznačenom smere, dôsledne sa tiež zaoberajúc skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v žalobe.\nO náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3 OSP).\nSúd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§226 OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}